Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206221
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614206221.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu:

RadioLAN, spol. s r.o., so sídlom Kuklovská 9, Bratislava, IČO: 35 892 641, zastúpený Advokátskou
kanceláriou SOLICITOR SK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 18, Bratislava, proti žalovanému: L. o zaplatenie
199,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 463,29 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % p. a. zo sumy
56,- Eur od 28.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 105,29 Eur od 11.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,-

Eur od 03.10.2012 do zaplatenia
a zo sumy 299,- Eur od 22.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.08.2012 uzavrel žalobca ako prevádzkovateľ so žalovaným
zmluvu o pripojení, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému internetové pripojenia
a dátové spojenia. Za poskytovanie týchto služieb boli žalovanému vystavené nasledovné faktúry: č.
20121105 splatná dňa 27.08.2012 na sumu 56,- Eur, faktúra č. 21225446 splatná dňa 10.09.2012 na

sumu 105,29 Eur, faktúra č. 20121320 splatná dňa 02.10.2012 na sumu 3,- Eurá, faktúra č. 20130054
splatná dňa 21.01.2013 na sumu 299,- Eur.

3. Pri faktúre č. 220121320 je uvedená suma 3,- Eurá, ktorá predstavuje sumu účtovanú
za zaslanie upomienky v zmysle čl. 4 bodu 4.5 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu (ďalej len
„VZP“). Faktúrou č. 20130054 bola fakturovaná sankcia v súlade čl. 2 bodom 2.3 ods. 4 písm. a) VZP
v spojení s bodom 9. zmluvy, v zmysle ktorých je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu

v sume 199,- Eur v prípade porušenia zmluvnej povinnosti a sankcia v súlade čl. 2 bodom 2.5.4 ods.
1 VZP, v zmysle ktorého je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 100,- Eur v
prípade nevrátenia telekomunikačného zariadenia, ktoré mu bolo prenajaté.

4. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral späť návrh v časti 3,- Eurá (účtovaná upomienka),

v časti 100,- Eur (účtovaná zmluvná pokuta) spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3,- Eur
od 03.10.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 22.01.2013 do
zaplatenia. Súd preto uznesením č. k. 6C/141/2015-32 zo dňa 09.06.2015 rozhodol o zastavení konania
v tejto časti.5. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 6C/141/2015-38 zo dňa 03.05.2016 tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 161,29 Eur spolu s úrokom

z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 56,- Eur od 28.08.2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 105,29 Eur od 11.09.2012 do zaplatenia (várok I.), všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 199,- Eur s
príslušenstvom súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal (III.
výrok). Na odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti a v časti o trovách konania Krajský súd v Bratislava

uznesením č. k. 7Co/444/2016-66 zo dňa 31.05.2017 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti
zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok v časti o zaplatenie 161,29 Eur
spolu s príslušenstvom (I. časť) nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2016. V zrušujúcej časti poukázal
na to, že prvostupňový súd v tejto časti žalobu v rozsudku neodôvodnil a nevyporiadal sa s námietkami
a dôkaznými návrhmi, ktoré mali význam pre rozhodnutie súdu.

6. Podľa § 391 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
14.02.2019.Podľa§219CSPmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnej

tabuli a webovej stránke súdu dňa 08.02.2019.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou vrátane
príloh, zmluvou o pripojení zo dňa 16.08.2012, objednávkou služby zo dňa 16.08.2012, preberacím
protokolom zo dňa 17.08.2012, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej elektronickej

komunikačnej služby -pripojenie do internetu, faktúrami, odstúpením
od zmluvy a zistil tento skutkový stav.

11. Dňa 16.08.2012 uzavrel žalobca ako prevádzkovateľ so žalovaným ako účastníkom zmluvu o
pripojení č. 212001263, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému internetové

pripojenie a dátové spojenie, za čo sa odporca zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady. Podľa
čl. 3 zmluvy jednotlivé služby sú konkretizované objednávkou služby samostatne pre každú službu.
Objednávka služby je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu 5. zmluvy vzťahy medzi
prevádzkovateľom a účastníkom a podmienky poskytovania a využívania telekomunikačných služieb sú
stanovené Všeobecnými podmienkami na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby prístupu

do siete internet spoločnosti RadloLAN spol. s r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
12. Podľa bodu 8. zmluvy sa užívateľ zaviazal, že po dobu vázanosti, ktorá je uvedená v
objednávke služby (bod 1.), nepožiada o zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by prevádzkovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu porušenia zo strany užívateľa;

za žiadosť o zrušenie služby sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany užívateľa,
ako aj odstúpenie užívateľa od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na
strane prevádzkovateľa. Užívateľ sa ďalej zaviazal, že ak si touto zmluvou o pripojení aktivoval niektorú
služieb prevádzkovateľa, nepožiada prevádzkovateľa o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na
program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má program uvedený v objednávke služby, alebo

ako je uvedené v tarife.
13. Podľa bodu 9. zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa (najmä
hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných podmienok alebo v čl.X písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypovedania zmluvy o pripojení zo strany
poskytovateľa, je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 199,- €.

14. Z písomnosti žalobcu zo dňa 27.12.2012 súd zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle čl. 2 bod
2.5.2., ods. 6 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok z dôvodu, že účastník nezaplatil niektorý
zo svojich záväzkov ani do 45 dní odo dňa splatnosti týchto peňažných záväzkov a vyzval zároveň
žalovaného na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté služby. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalobca
súdu nepreukázal.

15. Podľa § 43 ods.1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa § 43 ods.12 písm. b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženej faktúry.

17.Podľa§44ods.1zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčinnéhovčaseuzavretia
zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné

podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

19. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujú právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ. Použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písmena k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa § 545 Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je
oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta
vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla,
a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

26. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva
z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,

priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie
uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
27. Žalobca si uplatnil v konaní aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 199,- Eur účtovanú

faktúrou č. 20130054, ktorá predstavuje sankciu za porušenie hociktorej povinnosti v bode 8. zmluvy,
alebo v čl. IX bod 2 VZP alebo v čl. X písm. a) až c) VZP a následného vypovedania zmluvy o pripojení
zo strany žalobcu (bod 9. zmluvy).

28. Súd dospel k záveru, že podľa bodu 9. zmluvy o pripojení pre uplatnenie zmluvnej pokuty vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch dohodnutých podmienok a to porušenie zmluvných povinností zo strany
užívateľa(najmähociktorejpovinnostivbode8tejtozmluvyalebovčl.IXbod2Všeobecnýchpodmienok
alebo v čl. X písm. a) až c) Všeobecných podmienok, a súčasne následné vypovedanie zmluvy o
pripojení zo strany poskytovateľa.

29. Pre prípad porušenia zmluvných povinností (v prípade porušenia zmluvných povinností zo
strany užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8. tejto zmluvy alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných
podmienok alebo v čl. X písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypovedania zmluvy o
pripojení zo strany poskytovateľa) dojednal žalobca a žalovaný v bode 9. zmluvy o pripojení zmluvnú
pokutuvsume199,-Eur.Zdokazovaniavyplynulo,žežalovanýneplatilcenuposkytnutýchslužiebriadne

a včas za obdobie
august a september 2012. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu čl. 2 bod 2.5.2, ods. 6 písm. b)
Všeobecných zmluvných podmienok z dôvodu, že účastník nezaplatil niektorý zo svojich záväzkov ani
do 45 dní odo dňa splatnosti týchto peňažných záväzkov. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalobca
súdu nepreukázal.

30. Podstatným znakom dojednania o zmluvnej pokute musí byť jej určitosť a
zrozumiteľnosť. Čl. 2 Všeobecných zmluvných podmienok upravuje spôsoby zániku zmluvy v bode 2.5.
a to odstúpením od zmluvy a výpoveďou zmluvy. Bod 9. zmluvy o pripojení však priznáva žalobcovi
právo na uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcovi pre prípad vypovedania zmluvy. Pokiaľ žalobca ukončil

zmluvu odstúpením od zmluvy, v zmysle bodu 9. zmluvy o pripojení mu právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty mu nevzniklo.

31. Súd ďalej posudzoval platnosť sporeného dojednania z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom
zmluvnom vzťahu. Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalovaného

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,

žespotrebiteľobsahzmluvy,atedaidojednanieozmluvnejpokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, tedataké zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení

týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by
pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva
v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane.

Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma
z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie.

32. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného

dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol

náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje
tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v
konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to,
že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď

výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy
dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy.

33. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s
poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku

nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí
cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy
aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako

neobmedzuje). Ďalším aspektom je samotná výška mesačnej ceny služieb, ktorá bola dojednaná v
minimálnej sume 7,90 Eur. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované
poskytovanie služieb povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 189,60 Eur (24 x
7,90 Eur). Zmluvná pokuta dojednaná v sume 199,- Eur, predstavuje takmer 100 % z celkovej hodnoty
povinného minimálneho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná

pokuta v sume 199,- Eur zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 7,90
Eur (teda takmer 100 násobok jeho hodnoty). Výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Pritom
je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti
zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako

súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách
preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na
základe uvedeného súd žalobu vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur

spolu s jej príslušenstvom zamietol.

32. Súd v súvislosti s účastníkmi dojednanou zmluvnou pokutou poukazuje aj na rozsudok Okresného
súdu Košice II sp. zn. 36C/337/2012 zo dňa 30.04.2013, vo výroku ktorého rozsudku bola zmluvnápodmienka obdobného dojednania, akým je bod 9. zmluvy o pripojení v spojení s bodom 8. zmluvy
o pripojení judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Aj existencia takéhoto právoplatného
rozhodnutia je dôvodom pre nepriznanie plnenia žalovanému na základe takejto zmluvnej podmienky.

33. Je tiež potrebné uviesť, že z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute
musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v § 37 Občianskeho zákonníka,
teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Žalobca odvodzovali svoje právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty z bodu 9. zmluvy o pripojení. V zmysle bodu 9. zmluvy o pripojení je zrejmé,

že zmluvné strany sa dohodli, že ,,V prípade porušenia hociktorej povinnosti v bode 8. tejto zmluvy
alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných podmienok alebo v čl. X písm. a) až c) Všeobecných podmienok
a následného vypovedania zmluvy o pripojení zo strany poskytovateľa, je užívateľ povinný uhradiť
prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu v sume 199,- €“. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute
súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia hociktorej
povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú

pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej
súčasťousúajobchodnépodmienkyobsahujeniekoľkodesiatokpovinnostíúčastníkarôznejzávažnosti.
Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované
zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve
preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky

zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že pri
rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval aj Najvyšší
súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97 vyslovil, že pri formulácií dohody
o zmluvnej pokute spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné
záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité, popísané povinností, ktoré mali byť

zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je
podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho
súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo /1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné
dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na ,,porušenie zmluvného

vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo
zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp.
zn. MObdo/4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného, podľa súdu, neobstojí
bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, keďže právny

úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon
nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo
(faktúra právneho predchodcu žalobcu č. 20130054 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje
zmluvnú pokutu). Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej
pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto

pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom
sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Pre poriadok
je potrebné uviesť, že z neplatného právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute,
nevznikajú účastníkom takejto dohody žiadne práva ani povinnosti. Súd potom aj zz tohto dôvodu žalobu
žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol ako nedôvodnú.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade

trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 360,29 € s
príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 161,29 € s príslušenstvom, t.j. 44,76 %,
žalovanývčastiozaplateniesumy199,-€spríslušenstvom,t.j.55,23%(neúspechžalobcujeúspechom
žalovaného). Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov vrozsahu 10,47 % (55,23-44,76). Keďže žalovanému v priebehu konania preukázateľne v konaní žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 544/2015),
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.