Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Augustínová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118200035.2
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: F. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpeného splnomocneným
zástupcom: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO:
51 147688, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 817,50 eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 817,50 eur, a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.01.2018, sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 817,50 eur titulom
bezdôvodného obohatenia a 800 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1 110
eur, avšak skutočne dostal žalobca na účet len sumu 999 eur. Predmetnú zmluvu žalobca považoval za
typovú formulárovú zmluvu. Zmluvu označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a
pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na § 53 Občianskeho zákonníka. Namietal neprimerané zmluvné
pokuty. Mal za to, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá skutočnosť
predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Ďalej namietal, že poplatok za poskytnutie úveru je v rozpore
s dobrými mravmi. Konštatoval, že v zmluve tiež absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky. Mal za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že na základe zmluvy
dostal od žalobcu na účet 999 eur. Celkovo uhradil žalovanému sumu 1 816,50 eur. Primerané finančné
zadosťučinenie odôvodnil § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 12.01.2018 namietal, že žalobca neuviedol
relevantný dôvod nesprávnosti výšky RPMN. Bol názoru, že zmluvné pokuty nie sú neprimerané. Ďalej
uviedol, že aj poplatok za poskytnuté úvery je prípustný dovolený a teda dôvodný, v súlade s dobrými
mravmi.Zdôraznil,žepoplatoknemôžebyťneprípustnýlenpreto,žehoplatíspotrebiteľ.Rovnakomalza
to, že v predmetnej zmluve je obsiahnutá aj náležitosť v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010
Z.z.. Domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia označil za zjavne neopodstatnené. Zmluva o
úvere je odplatnou zmluvou, ktorej charakteristickými znakmi sú poskytnutie peňažných prostriedkov,
stanovenie sumy a odplata za ich poskytnutie. Ďalej mal za to, že podaná žaloba neobsahuje aniskutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Mal za to,
že žalobca v tomto smere neuniesol absolútne dôkazné bremeno.
4. Žalobca v replike zo dňa 06.04.2018 uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného v celom
rozsahu. Tvrdil, že RPMN je vypočítaná zo schválenej výšky úveru, avšak žalobca v skutočnosti na
bankovýúčetplnúvýškuúverunedostal.Ďalejuviedol,žeodplatazaposkytnutieslužbyvzmysledohody
o poskytnutí služieb nie je uvedená v zmluve, ale v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré nie je
dlžníkom podpísané. Mal za to, že v RPMN musia byť zahrnuté celkové náklady úveru, teda aj odplata
za poskytnuté služby, pričom v danej veci tomu tak nie je. Rovnako mal za to, že výška odplaty 1 082,34
eur v pomere k výške poskytnutého úveru 999 eur je úžernícka. Tvrdil, že zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná. Poplatok za poskytnutie úveru označil za omnoho vyšší ako skutočné náklady
spojené so spotrebiteľským úverom, pričom nie je presne definované, čo vlastne daný poplatok zahŕňa.
Trval na absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. K nároku na primerané
finančné zadosťučinenie upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/3/2015
zo dňa 10.12.2015.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 06.04.2018 uviedol, že so žalovaným sa dohodli na započítaní poplatku
za poskytnutie úveru oproti jeho schválenej výšky. Ďalej uviedol, že dohoda o poskytovaní služieb je
samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Predmetnom
dohody nebol len odklad splátok, ale súbor viacerých služieb, ktoré niektoré z nich sú poskytované
automaticky. Zdôraznil, že dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa
ani odplata za dohodu nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN. V tomto smere poukázal na § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Tvrdil, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Uviedol, že dohoda
predstavovala fakultatívne dojednanie. Nestotožnil sa tiež s tvrdením žalobcu, že zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná, nakoľko táto bola súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré tvorili technickú súčasť
zmluvy a boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Trval na tom, že predmetná zmluva obsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona.
6.Súdnáslednenariadilpojednávanienadeň29.11.2017,naktoromvecprejednal,vykonaldokazovanie
a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej, bez účasti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
riadne a včas.
7.Splnomocnenýzástupcažalobcupredsúdomuviedol,žezotrvávanapodanejžalobeareplike,pričom
nad rámec obsahu odôvodnenia žaloby a repliky uviedol, že zmluva ako aj dohoda o poskytovaní služieb
sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Trval na nesprávnosti výšky RPMN, nakoľko táto nebola
vypočítaná zo všetkých nákladov spotrebiteľa s predmetným úverom. Zmluvu považoval za neplatnú.
Rovnako zotrval na dôvodnosti nároku na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko zmluva je v
rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom. Uviedol, že či už súd posúdi zmluvu ako platnú
alebo neplatnú, v tejto absentujú obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, a teda žalobcovi prináleží
vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako mal za to, že žalobcovi prináleží aj primerané finančné
zadosťučinenie, lebo vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca musel domáhať súdnou cestou,
nakoľko inou možnou cestou to nešlo. Zdôraznil, že ak bude v konaní úspešný má nárok na primerané
finančné zadosťučinenie v súlade s § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Trval
na tom, že zmluvy sú neplatné a teda žiadal priznať bezdôvodné obohatenie 817,50 eur, primerané
finančné zadosťučinenie 800 eur ako aj nárok na náhradu trov konania.
8. Okresný súd preskúmaval predmetnú spotrebiteľskú zmluvu a dohodu o poskytovaní služieb a tieto
vyhodnocoval v súlade s relevantnými skutkovými tvrdeniami strán sporu, zisteným skutkovým stavom
a príslušnými zákonnými ustanoveniami.
9. Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi, a to najmä
žiadosťou/zmluvouospotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,
zmluvnými dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu verziou platnou v
máji 2015, dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXX1 zo dňa XX.XX.XXXX, tabuľkou úhrad k
predmetnému úveru vo výške 1 816,50 eur, oznámením veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, listom NBS zo dňa 29.01.2016 (č.l. 9-81 spisu).
10. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcom podpísanej dňa 25.05.2017 a žalovaným
dňa 27.05.2017 mal okresný súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1 110
eur. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v 42 splátkach mesačne vo výške 34,78 eur. Celková
čiastka úveru predstavovala 1 571,76 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 17,42 %, priemernáRPMN 37,67 % a predpokladaná RPMN 25,14 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 111 eur.
Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX výška mesačnej
splátky34,78eur(istina26,43eur+úroky8,35eur),splátkapodľadohodyoposkytnutíslužieb25,77eur,
výška celkovej platby na úhradu 60,55 eur, dátum splatnosti prvej splátky 01.07.2015, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 01.12.2018, periodicita splácania úveru mesačná. Dátum splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania 1, celková výška úveru 1 110 eur, úverový limit 1 110 eur, RPMN 25,14
%, celková čiastka 1 571,76 eur, celková odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytovaní
služieb 1 082,34 eur, ročná úroková sadzba 17,42 eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05
%.
11. Podľa dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX okresný súd zistil,
že dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k predmetnej zmluve. Dohoda
zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo, ale
nie povinnosť využiť služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie
jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú dobrovoľné a
doplnkové, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu. Jednotlivé
služby sú poskytované zákazníkovi automaticky, alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich
poskytnutie. Na základe dohody sa poskytujú uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k
uzavretiu tejto dohody zákazník je oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne
a ich cena sa riadi platným sadzobníkom poplatkov. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody
zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných
splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Celková výška splátky úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa
tejto dohody sa uvedú aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Na základe tejto dohody sa
poskytuje zákazníkovi balíček služieb pozostávajúci z informácie o zostávajúcich záväzkoch, odkladu
splatnosti splátok, informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania
kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej
upomienky zdarma, a podpory call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom (č.l.
20-23 spisu).
12. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd rovnako za preukázané, že žalobca žalovanému
poskytol žalobcovi na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX úver vo výške 1 110 eur,
avšak celkovo žalobcovi poskytol na účet čiastku len vo výške 999 eur, keď sumu 111 eur si žalovaný
hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za poskytnutie úveru. Žalobca zaplatil žalovanému
na zmluvu celkovo sumu 1 816,50 eur. Tieto skutočnosti považoval okresný súd za medzi stranami
nesporné.
13. Zo žaloby a z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému
nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX.Žalobcazmluvuuzatváralakospotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto
vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX je vzťahom
občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má
tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec právne posúdil podľa
príslušných zákonných ustanovení právnych predpisov, resp. v súlade s právnou úpravou platnou a
účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku
vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa; ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. g), h) a l) zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom; celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Podľa § 9 ods. 13 zákona 129/2010 Z.z. ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám
alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať
uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej
predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie
spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané
vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo
osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté
Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie
sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým
alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.15. Keďže v prípade zmluvy č. 8500116651 sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z., súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky
povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
16. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že v tejto absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f), t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ako aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ročná percentuálna miera nákladov a celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
17. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)). Okresný súd poukazuje, že
v danej zmluve úplne absentuje termín splátok. V zmluve je uvedený len počet splátok, výška splátok,
avšak absentuje údaj termínov splátok.
18. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd ďalej zistil, že v tejto absentuje aj obligatórna náležitosť
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona, t.j. konečná splatnosť úveru. Ustanovenie
zmluvy, ktoré stanovovalo splatnosť úveru počtom 42 mesačných splátok, nemožno podľa názoru súdu
považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského
úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku
konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom.
Takýto údaj však stranami sporu uzavretá zmluva neobsahovala.
19. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a f) citovaného
zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Okresný súd v tomto smere ďalej uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým
by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu
ani zmluvné podmienky, či iné listiny tvoriace prílohu zmluvy. Preto tvrdenie žalobcu ohľadne obsahu
podstatných náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch v podobe VOP, oznámenia o schválení
úveru, považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú
však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti. Rovnako
má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti vychádzajúc z právneho
záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitostí priamo do zmluvy, nepostačuje ani existencia
oznámeniaoschváleníúveru.Okresnýsúdzastávanázor,ževprípadespotrebiteľskýchzmlúv,primárne
vzhľadom aj na ochranu spotrebiteľa, je žiaduce a súladné so zákonom všetky obligatórne náležitosti
ustanoviť priamo do zmluvy a nie do iných listinných dokumentov bez ohľadu na ich formu, či názov.
Naviac z vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé, že oznámenie o schválení úveru, je podpísané
iba žalovaným.
20. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek
úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov úveru 999 eur.
21. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX okresný súd
dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti v súlade s § 3 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1 082,34 eur považoval vzhľadom na výšku
úveru (čistej istiny) 999 eur za neprimerane vysokú. Dohoda, ktorá oprávňovala žalovaného na takúto
neprimerané vysokú odplatu okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi a
absolútne neplatnú. Vopred pripravenou dohodou, ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, resp. meniť,
si žalobca zhoršil ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým, že platil za služby, ktoré mu žalobca
pri uzatváraní dohody neposkytol, resp. žalobca platil za služby, ktoré v budúcnosti ani nemusel využiť,
resp. v čase poskytnutia úveru a uzavretia predmetnej dohody nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službuvôbec reálne využije. Dohoda o poskytnutí služieb je potrebné považovať za neplatný právny úkon,
za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ dohoda o poskytovaní služby bola ako samostatná
listina, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie. Napokon v konaní nebolo preukázané, či
žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnou dohodou skutočne aj využil, napriek tvrdeniu, že
niektoré sa poskytujú automaticky. Z tejto dohody zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či započítania
odplaty v prípade nevyužitia predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu možno považovať
za nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ
nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v súlade s dohodou o poskytnutí služieb žalobcovi plnil, resp.
nebolo preukázané vzájomné plnenie medzi stranami sporu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 457
OZ. Naviac okresný súd upriamuje zvlášť pozornosť na čl. 1 bodu dohody, podľa ktorého žalobca mal
právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak tým nie je
dotknutá povinnosť uhradiť odplatu, ktorý okresný súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Okresný
súd pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že balíček služieb poskytnutý
predmetnou dohodou možno posúdiť ako bežné služby, ktoré banky, či nebankové subjekty poskytujú
a ktoré by mala pokrývať odplata za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovo sumu 111 eur.
Nejednalo sa o nejaké špecifické, či finančne náročné, bežne neposkytované služby poskytované zo
strany žalovaného.
22. Na tomto mieste okresný súd dodáva, že má za to, že odplata za poskytnuté služby mala
byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g), h) a l) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju
skutočnej RPMN, pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by
bola oveľa vyššia ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil
zmluvu o úvere od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových
nákladov, a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7
ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a
tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bezpoplatkov.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného
obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.
24. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z
ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej zmluvy o úvere vyplatil žalobcovi celkovo sumu
999 eur a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 1 816,50 eur, t.j. postupnými platbami vychádzajúc
z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatil
žalobca žalovanému sumu 817,50 eur. Táto suma 817,50 eur tak predstavuje rozsah bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez
právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.
25. Súd sa zaoberal aj námietkami vo vzťahu k neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX v celku, avšak tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd má za
to, že predmetná úverová bola uzavretá ako celok platne, je teda platným právnym úkonom v súlade
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere v súlade s §
497 ObZ. Žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky do určitej výšky. Žalobca sa zaviazal
tieto finančné prostriedky žalovanému vrátiť spolu s úrokmi. Aj vychádzajúc z judikatúry o primárne
zachovávaní platnosti právnych úkonov súd predmetnú zmluvu nevyhodnotil vcelku ako neplatný právny
úkon. Žalobca finančné prostriedky na základe predmetnej zmluvy o úvere čerpal. Avšak pre absenciu
obligatórnych zákonných náležitostí je táto považovaná za bezúročnú a bezpoplatkov, a teda žalobca
bol povinný žalovanému zaplatiť len skutočne poskytnutú istinu.
26. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie okresný súd tento nárok žalobcovi nepriznal. Dospel
k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné.
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
27. Okresnému súdu je zrejmé, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Avšak okresný súd má za to, že v danej veci tento čiastkový
nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobca uplatnil len v hypotetickej rovine. V prvom rade
okresný súd udáva, že v prípade rozhodovania o primeranom finančnom zadosťučinení, aby súd
mohol ustáliť tak sankčnú, ako aj satisfakčnú funkciu daného zákonného ustanovenia, ktoré funkcie
tohto ustanovenia naznačil aj sám žalobca, pri dodržaní zákonnej podmienky primeranosti tohto
zadosťučinenia, je potrebné mať zo strany osoby, ktorá si takého primerané finančné zadosťučinenie
uplatňuje, predostreté aj skutkové tvrdenia v takom rozsahu, aby súd mohol spravodlivo posúdiť
primeranosť finančného zadosťučinenia. Podľa názoru súdu je potrebné, aby mal tvrdený skutkový
stav stranou sporu aspoň v takej miere, od ktorého môže následne odvíjať svoje rozhodnutie o
primeranom finančnom zadosťučinení. Okresný súd má za to, že bez relevantných tvrdení stranou sporu
nemôže posúdiť primeranosť finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o primeranosti nemôže súd
vychádzať iba z funkcie sankčnej, aby dodávateľa odradil od nekalého konania, ale tiež aj z funkcie
satisfakčnej, teda podľa názoru okresného súdu viažucej sa k spotrebiteľovi, tak aby satisfakcia na
strane spotrebiteľa bola primeraná. Treba tak zohľadniť osobu spotrebiteľa, závažnosť jeho prípadnej
vzniknutej ujmy, okolnosti za ktorých k ujme došlo, závažnosť následkov, ktoré spotrebiteľovi vznikli.
Treba zistiť mieru akou bol spotrebiteľ konaním dodávateľa zasiahnutý. Túto mieru však treba zisťovať
dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia, či miera zásahu do „života“ spotrebiteľa je
primeraná prípadnému žiadanému, resp. priznanému, finančnému zadosťučineniu a zároveň primeraná
z hľadiska funkcie sankčnej vo vzťahu k dodávateľovi. Okresný súd uvádza, že žalobca dôvodnosť
nároku v tomto smere oprel len o samotnú citáciu zákonného ustanovenia a tvrdenie, že iná ako
súdna cesta na uplatnenie svojho nároku nebola vo vzťahu k žalovanému možná. Okresný súd však
má za to, že bez ďalšieho je táto skutočnosť pre priznanie finančného zadosťučinenia v primeranom
rozsahu nepostačujúca. Hoci možno zadosťučinenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
predpokladať, je ale už predmetom ďalšieho dokazovania posudzovanie, či žiadané zadosťučinenie
zo strany spotrebiteľa je ku všetkým vyššie uvedeným okolnostiam primerané alebo nie. Okresný
súd má za to, že bolo na žalobcovi, aby k uplatnenému nároku tvrdil relevantné skutočnosti a tieto
následne aj hodnoverne preukázal. Bolo tak povinnosťou tvrdenia a tiež dôkaznou povinnosťou žalobcu
preukázať uplatnený nárok v zmysle predmetného zákonného ustanovenia. Okresný súd má na základe
vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní netvrdil a dostatočne spoľahlivo nepreukázal
dôvodnosť uplatneného finančného zadosťučinenia, keď náležite netvrdil a ani nepreukázal rozsah
nepriaznivých následkov (ujmy), ktoré mu mali, vzniknúť a ktoré by primeranosť žiadaného finančného
zadosťučinenia odôvodňovali Jeho všeobecné tvrdenia v tomto smere tak zostali v konaní dôkazne
nepodložené. Okresný súd má za to, že len odkaz na zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. automaticky tento nárok nezakladá. Na tomto mieste súd konštatuje, že následkom
neunesenia povinnosti tvrdenia a neunesenia dôkaznej povinnosti je zamietnutie žaloby po jej vecnom
prejednaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery okresný súd žalobu žalobcu v
tejto časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie zamietol. Súd zdôrazňuje, že nie je povinný
nahrádzaťbremenotvrdenialežiacenastranesporu.Súdbyvyvodzovanímskutkovýchtvrdenínamiesto
žalobcuporušilzásadurovnostistránsporu. Okresnýsúdmázato,ževpodanejžalobebolonevyhnutné
uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie skutkovo vymedziť v takej miere, aby bolo
možné posúdiť zákonnú podmienku primeranosti finančného zadosťučinenia zo všetkých relevantných
hľadísk tak vo vzťahu k dodávateľovi ako aj spotrebiteľovi. Okresný súd má zároveň v prípade danej
žaloby za to, že absencia vyššie uvedených tvrdení nemá za následok odmietnutie podania postupom
podľa § 129 CSP. Podľa názoru okresného súdu nezakladá ani postup v súlade s § 129 CSP, keďže
napriek absencii uvedených tvrdení nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní
pokračovať a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Nemožno konštatovať, že z predmetnej žaloby
by nebolo zrejmé čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo že by bola neúplná alebo nezrozumiteľná.
28. Na tomto mieste súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu a
riešili všetky vznesené námietky stranou sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnouargumentáciou vo vzťahu k prejednávanej veci, ktorú považoval z hľadiska skutkového a právneho
posúdenia veci za relevantnú.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
29. V danej veci si žalobca uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenia vo výške 817,50 eur a nárok na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur, celkovo si tak uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie 1 617,50 eur (100 %) Žalobca bol úspešný v uplatnenom nároku 817,50 eur (50,54) %.
Žalovaný bol tak úspešný v rozsahu 49,46 % (100% - 50,54 %). Pomerný úspech žalobcu tak bol vo
výške 1,08 % (50,54 % - 49,46 %). Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Strany sporu boli úspešné v
približne rovnakom pomere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.