Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209837
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5611209837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: Z. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom Q.,
B.. C. X, proti žalovaným: 1) A. E., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, 2) A. E., nar. X.X.XXXX, bytom F.
Z., F. X., Q. XXX/XX, 3) Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z., F. X., S. M. XXX/XX, 4) Z. Z., nar.
X.XX.XXXX, bytom T., E. XXXX/XX, 5) A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D., C. XXX/XX, žalovaní 2)
až 5) ako právni nástupcovia pôvodnej žalovanej v 2. rade Z. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
žalovaní v 2) až 5) rade zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom D. X, T., v spore

o určenie vlastníckeho práva a o odstránenie plota, žumpy, ríny, vývodu spalín plynu a železného
stĺpa, na odvolanie žalovaných v rade 2/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
10C/244/2011-717 zo dňa 26.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými konanie zastavil a štátu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50% z celkových trov konania ako odvolaním strán sporu
nenapadnutých, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ až 5/ spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1-ica pozemku parc. č. KN-C 262/4, druh pozemku: orná pôda, o
výmere 20 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., vytvoreného geometrickým plánom číslo
10C/244/2011-5/2018, vyhotoveným Ing. Vladimírom Janíkom dňa 5.3.2018, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou rozsudku, z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 262/1, druh pozemku: orná pôda, o
výmere 1403 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a podielovou
spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1-ica pozemku parc. č. KN-C 261/5, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území
E., vytvoreného geometrickým plánom číslo 10C/244/2011-5/2018, vyhotoveným Ing. Vladimírom
Janíkom dňa 5.3.2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, z pozemku zapísaného ako parc.

č. KN-C 261/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 428 m2, nachádzajúceho sa
v katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Žalovaným zároveň uložil spoločne a nerozdielne,
na vlastné náklady, odstrániť plot postavený na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 263/1, druhpozemku: orná pôda, o výmere 1706 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., zapísanom v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo
XXX a na pozemkoch vytvorených geometrickým plánom číslo 10C/244/2011-5/2018, vyhotoveným Ing.

Vladimírom Janíkom dňa 5.3.2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, zapísaných ako parc.
č. KN-C 262/4, druh pozemku: orná pôda, o výmere 20 m2 a parc. č. KN-C 261/5, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o odstránenie žumpy, kovového stĺpu, spodnej zahnutej časti
odkvapovej ríny umiestnenej na rodinnom dome súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parc. č.

KN-C 261/1, vývodu spalín plynu umiestneného na rodinnom dome súpisné číslo XXX postavenom na
pozemku parc. č. KN-C 261/1, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území E., na pozemku parc.
č. KN-C 261/4, vytvorenom geometrickým plánom číslo 34287078-17/2004, zastavil. Žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Štátu priznal nárok náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 50% z celkových trov konania a voči žalovaným 1) až 5) spoločne a nerozdielne v rozsahu
50% z celkových trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou Okresnému

súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.10.2011, sa žalobkyňa voči žalovanému v rade 1) a pôvodnej žalovanej
v rade 2) Z. E. domáhala určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ina
k pozemkom parc. č. KN-C-KN 262/3, druh pozemku: orná pôda o výmere 37 m2 a parc. č. KN-C
261/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom
území E., okres F. Z., vytvoreným geometrickým plánom č. 34287078-17/2004, vyhotoveným dňa

18.2.2005 Ľudovítom Olšovským, uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne na vlastné
náklady odstrániť žumpu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. KN-C 261/4 v katastrálnom území E. a
plot postavený na hranici pozemkov parc. č. KN-C 262/3, parc. č. KN-C 261/4 a parc. č. KN-C 263/1 v
katastrálnom území E., ako aj náhrady trovy konania. V priebehu konania pôvodná žalovaná v rade 2/
zomrela, súd preto v spore pokračoval s jej právnymi nástupcami, ktorými sú žalovaní v rade 2/ až 5/.

Uznesenímzodňa16.7.2014č.k.10C/244/2011-427,pripustilzmenužalobytak,ževlastníkompozemku
parc. č. C-KN 262/3 - orná pôda o výmere 37 m2 a parc. č. C-KN 261/4 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 38 m2, obe v katastrálnom území E., zakreslené na geometrickom pláne č. 34287078-17/2004
vyhotovenom 18.2.2005 Ľudovítom Olšovským, je žalobkyňa v rozsahu 1 - ice. Následne podaním,
doručeným súdu dňa 21.8.2017, vzala žalobkyňa žalobu v časti o odstránenie žumpy, kovového stĺpa,

odkvapovej ríne a vývodu spalín plynu späť. Uznesením zo dňa 26.7.2018, č.k. 10C/244/2011-664,
súd pripustil zmenu žaloby v časti určenia vlastníckeho práva a v časti o odstránenie plota tak, že
vlastníkom parcely C-KN 262/4 - orná pôda o výmere 20 m2 a parcely C-KN 261/5 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 17 m2, obe v katastrálnom území E., okres F. Z., obe zakreslené na geometrickom
pláne č. 10C/244/2011-5/2018 vyhotovenom 5.3.2018 Ing. Vladimírom Janíkom, je žalobkyňa v rozsahu

1 - ice a žalovaní 1) až 5) sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote do 15 kalendárnych dní na
vlastné náklady odstrániť plot postavený na hranici parcely C-KN 263/1, parcely C-KN 262/4 a parcely
C-KN 261/5, v katastrálnom území E.. Z vykonaného dokazovania, výsluchom žalobkyne, žalovaného
v rade 1/, pôvodnej žalovanej v rade 2/, výsluchom svedkov, z výsledkov znaleckého dokazovania,
listinnýmidôkazmimalsúdpreukázané,žežalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkouvspoluvlastníckom

podiele 1-ica pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísaných v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parc.
č. KN-C 263/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 1706 m2 a parc. č. KN-E 56, druh pozemku:
orná pôda o výmere 75 m2, s titulom nadobudnutia darovacia zmluva N 322/2013, NZ 37441/2013,
osvedčenie o dedičstve sp. zn. 6D/879/2007, pozemnoknižná vložka XXX. Pozemok parc. č. PK 56 bol

zapísaný v pozemkovej knihe, pozemnoknižná vložka č. XXX pre katastrálne územie E., s výmerou
553 štvorcových siah. Žalovaní v rade 1) - 5) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich
sa v katastrálnom území E., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č. KN-C 261/2, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 428 m2 a parc. č. KN-C 262/1, orná pôda o výmere 1403 m2, ako aj rodinného domu súpisné

číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 261/1, a to žalovaný v rade 1) v
spoluvlastníckom podiele 1-ica a žalovaní v rade 2), 3), 4), 5) každý v spoluvlastníckom podiele 1/8-
ina, s titulom nadobudnutia osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/1910/2013. Správa katastra Liptovský
Mikuláš súdu oznámila, že pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 261/1, 261/2, 261/3, 262/1 a 262/2
boli zapísané na list vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E. na základe geometrického plánu

č. 31088341-43/2003, ktorý vyhotovil Ing. Pavol Schreiber 19.8.2003. V popisnej časti uvedeného
geometrického plánu je uvedená poznámka, že výmera parcely č. KN-E 55 sa opravuje z 1876 m2
na 1987 m2. Podľa výpisu z pozemkovej knihy, pozemnoknižná vložka číslo XXX pre katastrálne
územie E., bol ako výlučný vlastník pozemku parc. č. PK 55, roľa za P. o výmere 521 štvorcových siahzapísaný B. S., po ňom nadobudla pozemok dedením Z. S. a na základe kúpnopredajnej zmluvy zo
dňa 17.10.1957, č.d. 331/1958, A. E. a Z. E., každý v 1-ici. Medzi stranami sporu bol sporný priebeh
hranice medzi pozemkami parc. č. PK 55 a 56. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že

hranica medzi pozemkami zapísanými ako parc. č. PK 55 a 56 prebieha tak, ako bola zakreslená v
znaleckom posudku Ing. Vladimíra Janíka číslo 13/2016 (príloha P-6, resp. P-7) v spojení s doplnením
č. 1 znaleckého posudku (príloha P-6), v spojení s geometrickým plánom č. 10C/244/2011-5/2018.
Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že pozemky vytvorené geometrickým plánom Ing. Janíka z
pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 262/1 a parc. č. KN-C 261/2, označené v geometrickom pláne

ako parc. č. KN-C 262/4 a parc. č. KN-C 261/5, boli vytvorené z pôvodného pozemku parc. č. PK 56.
Znalec v dostatočnom rozsahu odôvodnil vyslovené závery, uviedol, z ktorých podkladov vychádzal pri
vypracovávaní znaleckého posudku a akými postupmi dospel k záverom uvedeným v posudku. Závery
znalca neboli v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov L. a O., ktorí uviedli,
že žalovaný v rade 1) postavil plot na pozemku žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov a listinnými
dôkazmi, predloženými Obcou E., týkajúcimi sa výstavby plota žalovaným v rade 1) v roku 1984. Pokiaľ i

žalovaní namietali závery znaleckého posudku, v spore nepreukázali skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
závery znaleckého posudku spochybniť. Pokiaľ i poukazovali na konštatovanie znalca, že technická
úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje, len na základe prevedených kartometrických meraní na
príslušnom mapovom liste, určiť presný priebeh hranice medzi pozemnoknižnými parcelami č. 55, 56,
znalec pri výsluchu na pojednávaní vysvetlil, akým spôsobom a za použitia akých podkladov dospel k

záverom uvedeným v znaleckom posudku, uloženú znaleckú úlohu splnil a jednoznačným spôsobom
formulovalzáveryzistenéprivýkoneznaleckejúlohy.Užvznaleckomposudkukonštatoval,ževychádzal
zo zobrazenia v pozemnoknižnej mape, zamerania priebehu hraníc pri mapovaní THM v roku 1983
a skutočného zamerania polohopisných prvkov. Pri výsluchu poukázal na to, že v pozemnoknižnej
mape neboli zobrazené žiadne stavby a hranica medzi pozemnoknižnými parcelami bola zobrazená

ako priamka, bez lomových bodov. Uviedol tiež, že geometrický plán Ing. Schreibera zameral stav
podľa užívania pozemku, t.j. na stav plota. Pri určovaní hranice pozemkov nezohľadňoval chýbajúcu
výmeru, ale tvar pozemkov a priebeh hranice. Vysvetlil, že nevychádzal z výmery pozemkov, ale z
priebehu hranice tak, ako bola zakreslená v mapových podkladoch. Pokiaľ žalovaní namietali, že
znalec nezohľadnil hranice pozemku v spoluvlastníctve žalobkyne a pozemku z opačnej strany,

súdu v tomto konaní neprislúchalo zaoberať sa hranicou pozemku v spoluvlastníctve žalobkyne s
pozemkami, ktoré neboli predmetom sporu. Pokiaľ i namietali závery znalca v súvislosti s konaním
vedeným Okresným súdom Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 9C/156/81, uviedol, že v predmetnom konaní
predmetom sporu nebolo určenie hranice pozemkov parc. č. PK 55 a 56, a preto nemôžu byť zistenia
znalcov v tomto konaní dôvodom pre konštatovanie nesprávnosti záverov znalca Ing. Janíka. Pokiaľ i

namietali dlhodobosť držby sporných pozemkov žalovanými, okresný súd uviedol, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním môže dôjsť len v prípade oprávnenej dobromyseľnej držby po zákonom
stanovenú vydržaciu dobu. Súd nemal preukázanú dobromyseľnosť držby časti pozemku parc. č.
PK 56 žalovanými, v rozsahu ohraničenom plotom. Proti výstavbe plota žalobkyňa, resp. jej právni
predchodcovia od počiatku namietali, na žalovaného v rade 1) bolo podané oznámenie o priestupku,

ktoré bolo riešené príslušným útvarom vtedajšieho ZNB v Liptovskej Sielnici, pričom už v tom čase
bolo vtedajšou predsedníčkou Miestneho národného výboru v Kvačanoch konštatované, že plot má byť
postavený na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve A. E.. Svedok L., ktorý v predmetom čase pôsobil
ako starosta obce, potvrdil, že od počiatku výstavby plota žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia
voči plotu namietali. Pokiaľ žalovaní ďalej odôvodňovali nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku v

rozsahu vymedzenom oplotením, rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 27. 10. 2003, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním žalovanému v rade 1) a pôvodnej žalovanej v rade 2), súd poukázal na
to, že podľa výroku rozhodnutia bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemku
parc. č. E-KN 54/501, z dôvodu, že žalovaný v rade 1) a pôvodná žalovaná v rade 2) nadobudli

kúpnou zmluvou od B. a N. L. pozemok parc. č. PK 53 a súčasne pozemok parc. č. PK 54, ktorý však
nedopatrením v kúpnej zmluve uvedený nebol a ktorý odkúpili na rozšírenie dvora. Rozhodnutie teda
potvrdilo nadobudnutie vlastníckeho práva k inému pozemku (nie k časti pozemku parc. č. PK 56), z
opačnej strany pozemku žalovaných parc. č. PK 55 (od dvora). Pokiaľ ďalej žalovaní poukazovali na
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10S/142/02 a 10S/230/03, ktorými údajne mali nadobudnúť

vlastnícke právo k pozemku v rozsahu oplotenia, súd poukázal na to, že rozsudkom sp. zn. 10S/142/02
zo dňa 28 3.2003 bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, odbor PPLH,
číslo: OÚ-104-02/01657 zo dňa 22.11.2002, pričom boli riešené námietky navrhovateľov vlastníckeho
práva k pozemku parc. č. PK 54, teda nie k pozemku parc. č. PK 56. Rozsudok Krajského súdu vŽiline, sp. zn. 10S/230/03 zo dňa 17.6.2005 sa vzťahoval k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním k pozemku parc. č. PK 63, teda opätovne nie k pozemku parc. č. PK 56. V konaní nebolo
preukázané ani tvrdenie žalovaných o tom, že v minulosti boli určené hranice medzi pozemkami parc. č.

PK 55 a 56, v nadväznosti na ktoré postavili plot. Pokiaľ sa tak malo stať v konaní vedenom Okresným
súdom Liptovský Mikuláš od sp. zn. 9C/156/81, účastníkmi uvedeného konania boli Československý
štát zastúpený MNV Kvačany ako navrhovateľ a žalovaný v rade 1/ ako odporca a predmetom
konania bolo odstránenie železnej brány postavenej na neknihovanom pozemku evidovanom ako
verejný priestor. Účastníčkou predmetného konania žalobkyňa, resp. jej právny predchodcovia neboli,

predmetom konania nebolo ani určenie hranice medzi pozemkami parc. č. PK 55 a 56. V nadväznosti
na takto konštatované skutočnosti súd žalobe žalobkyne vyhovel, rozhodol, že žalovanými navrhnuté
kontrolné znalecké dokazovanie nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť
a vykonávanie ďalšieho dokazovania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ
i žalovaní namietali závery znaleckého posudku, ich argumentácia vzhľadom na vyššie uvádzané
skutočnosti neodôvodňovala nariadenie preskúmania znaleckého posudku, pričom v tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1290/2007. Pokiaľ i v konaní
žalobkyňa predložila znalecký posudok Ing. Zuštiaka, ktorého závery, v spojení s jeho výpoveďou,
nekorešpondovali so závermi znalca Ing. Janíka, súd pri rozhodovaní k záverom znaleckého posudku
Ing. Zuštiaka, vzhľadom na rozpory v jeho tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku a následne
vo výpovedi pri ohliadke na mieste samom, neprihliadal. Navyše, znalecký posudok Ing. Zuštiaka bol

podaný mimo konania, na základe žiadosti žalobkyne pred začatím konania, išlo o listinný dôkaz, nie
o znalecký posudok. Nemožno preto ani hovoriť o rozpore znaleckých posudkov. Za nie bez významu
tiež považoval, že žalovaní nenavrhli vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania včas, v zmysle
zákonného ustanovenia § 153 CSP, prihliadajúc k dátumu doručenia znaleckého posudku advokátovi
žalovaných a následnému vypočutiu znalca na pojednávaní a dátumu vykonania dôkazného návrhu,

ku ktorému došlo až na pojednávaní rok a tri mesiace od výsluchu znalca na pojednávaní 28.6.2017.
K návrhu na vykonanie dokazovania došlo až na pojednávaní 26.9.2018. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, pričom zohľadnil čiastočné
späťvzatie žaloby žalobkyňou a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania zastal názor, že v
neprospech žalovaných nemožno hodnotiť, že žalobkyňa v priebehu sporu nadobudla spoluvlastnícky

podiel k pozemkom vo veľkosti 1-ina darovaním, v nadväznosti na čo ju považoval za úspešnú len v 1-
ine z celkovej výmery pozemkov, ku ktorým jej bolo priznané spoluvlastníctvo, čo činí 9,25 m2. Zohľadnil,
že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ina k
pozemkom o celkovej výmere 70 m2, čo predstavuje 18,75 m2, domohla sa určenia vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2-ica k pozemkom o celkovej výmere 37 m2, čo predstavuje

18,5 m2. Na podklade uvedeného ustálil, že v časti o určenie vlastníckeho práva mali strany sporu
rovnaký pomer úspechu a neúspechu. V časti odstránenia žumpy, plota, železného stĺpa, ríny a vývodu
spalín plynu bol taktiež pomer úspechu a neúspechu strán sporu v zásade rovnaký. Žalobkyňa procesne
zavinila, že konanie o odstránenie stĺpu, ríny, vývodu spalín plynu a žumpy bolo zastavené, v uvedenej
časti preto boli úspešní žalovaní. V časti o odstránenie plota bola úspešná žalobkyňa. Súčasne súd

priznal štátu voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, a to voči každej z procesných strán v
rozsahu 50 %, nakoľko strany sporu mali v zásade rovnaký pomer úspechu a neúspechu.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní v rade 2) až 5). Zastali
názor, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, ak určil vlastnícke právo žalobkyne v podiele 1-

ice k pozemkom parcela C KN 262/4 orná pôda o výmere 20 m2 a parcela C KN 261/5 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 17 m2 k.ú. E. a žalovaným uložil spoločne a nerozdielne odstrániť plot z
pozemku parc. č. C KN 263/1 orná pôda o výmere 1706 m2 a na parcelách č. C KN 262/4 orná pôda
o výmere 20 m2 a C KN 261/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 k.ú. E.. Súd určil pre
svoje rozhodnutie, že hranica medzi pkn. parcelami 55 a 56 k.ú. E. prebieha tak, ako je táto vyznačená

v znaleckom posudku znalca Ing. Vladimíra Janíka 13/2016 príloha P6, respektíve P7. Zastali názor, že
súd túto hranicu určil nesprávne a od takto nesprávne určenej hranice sa odvíja aj nesprávnosť jeho
rozhodnutia. Znalec Ing. Janík vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v pozemnoknižnej mape pre
k.ú. E. nie je uvedená mierka zobrazenia, nemá mapový rám a príslušný technický popis. Lomové body
zobrazených hraníc nie sú určené v súradniciach. V pozemnoknižnej mape nie sú zobrazené žiadne

stavby ani iné pevné lomové body. Technická úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje len na základe
prevedených kartometrických meraní na príslušnom mapovom liste určiť presne priebeh hranice medzi
pozemnoknižnými parcelami č. 55 a 56. Hranica medzi pozemnoknižnými parcelami 55 a 56 k.ú. E.
je zobrazená v súbore geodetických a kartografických informácií katastra iba v pozemnoknižnej mape.Sám znalec konštatoval, že v predmetnom súbore geodetických a kartografických informácií, nie sú
také informácie, na základe ktorých by bolo možné vytýčiť hranicu medzi pkn. parcelami 55 a 56 k.ú.
E.. Všetky ďalšie geodetické a kartografické informácie, ktoré znalec použil pri určení hraníc sú pre

vyriešenie tejto otázky irelevantné. Tieto nie sú informáciami katastra dotýkajúcimi sa priebehu pkn.
parciel 55 a 56
Znalec okrem pozemnoknižnej mapy vychádzal zo skutočného zamerania polohopisných prvkov a zo
zamerania priebehu hranice susediacich parciel pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1983. Ak
znalec uvádza, že v pozemnoknižnej mape nie sú zobrazené žiadne polohopisné prvky (domy, ploty a

pod.), je otázne, aké polohopisné prvky znalec zameral pre určenie hranice, keď v čase tvorby súboru
geodetických a kartografických informácií týkajúcich sa predmetných pozemkov niekedy okolo roku
1890, tieto polohopisné prvky absentovali. Na druhej strane znalec tvrdí, že pre určenie hranice zameral
časť jestvujúcich hraníc a potom z toho vychádzal pri určovaní hraníc predmetných pozemkov, hovorí o
plote v hornej časti pozemku, ktorý zameral a ktorý stál v tejto časti podľa jeho vyjadrenia v čase THM.
PokiaľsatýkazameraniahranicepriTHMvroku1983,totomalozameraťskutočnýstavužívania,pričom

znalec musel z dokumentácie katastra zistiť, že meranie pri THM bolo vykonané nesprávne. V tejto
súvislosti doložili - Nahlásenie závad nové mapovanie - spísanú žalovaným v rade 1) a odpoveď Krajskej
správy geodézie a kartografie zo dňa 30.4.1985, zápisnicu z prešetrenia podania spísanú Úradom
geodézie, kartografie a katastra SR dňa 22.6.2000. Zdôraznili, že hranicu medzi pkn. parcelami 55 a 56
k.ú.E.niejemožnétechnickyurčiťvzhľadomnato,ževkatastrálnomoperátesanenachádzajúpodklady

na základe ktorých by bolo možné takéto technické určenie hranice. V tejto súvislosti žalovaní súdu
predložili vyjadrenie znalcov Ing. Pavla Schreibera a Ing. Pavla Králika s tým, že tvrdenia a vyjadrenia
znalca Ing. Janíka, ktoré odzneli pri jeho výsluchu sú si navzájom odporujúce. S nesprávne určenou
hranicou súvisí i nesprávne súdom určená povinnosť na odstránenie plota. Uviedli, že keby bol správny
určovací výrok súdu, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parcela C KN 262/4 orná

pôda o výmere 20 m2 a parcela C KN 261/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 k.ú. E. v
1-ici, podielovými spoluvlastníkmi spolu v podiele 1-ice týchto pozemkov sú žalovaní. V tejto súvislosti
poukázali na ust. § 139 OZ s tým, že ak by žalobkyňa bola spoluvlastníčkou pozemkov, bolo by potrebné,
aby najskôr spolu rozhodovali o tom, či na týchto pozemkoch v ich spoluvlastníctve bude umiestnený
plot alebo nie. Pokiaľ im súd prvej inštancie uložil povinnosť odstrániť plot postavený na parcele C

KN 263/1 orná pôda o výmere 1706 m2, v súdnom konaní absentuje akýkoľvek dôkaz, že by ich plot
zasahoval do parcely C KN 263/1, naopak v znaleckom posudku znalec konštatuje, že odchýlka v polohe
železného plota od evidovanej hranice medzi parcelami C KN 263/1 a 271/1 dosahuje maximálne 0,20
m, čo sa podľa súčasných technických pravidiel považuje za totožný priebeh. Rozhodnutie súdu týkajúce
sa odstránenia plotu je nejasné, nezrozumiteľné a nevykonateľné, nešpecifikuje, ktorý plot a v akom

rozsahu majú žalovaní odstrániť. V nadväznosti na to žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
založil svoje úvahy na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané v potrebnom rozsahu.

Stotožnila sa so závermi znalca Ing. Janíka a s odôvodnením napadnutého rozsudku. Námietky
žalovaných v rade 2) až 5) voči znaleckému posudku Ing. Janíka sú vo všeobecnej rovine, pričom
žalovanínepredložilisúduiný,riadnyznaleckýposudok,ktorýmbyreálnespochybnilizáveryznaleckého
posudku.Zpredloženéhoznaleckéhoposudkujednoznačnevyplýva,žeplotžalovanýchsanachádzana
pozemkoch, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou a zasahuje do jej vlastníckeho práva. V rozsiahlom

odôvodnení rozsudku okresný súd podrobne vysvetlil, z akých dôvodov neprihliadal na znalecké
posudky Ing. Schreibera a Ing. Králika.

4. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne vo vzťahu k námietke, že rozsudok okresného súdu
je vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ právoplatný a vykonateľný, považovali za potrebné uviesť,

že hmotné právo neumožňuje, aby odstránenie plota patriaceho spoluvlastníkom bolo prejednané a
rozhodnuté samostatne voči každému spoluvlastníkovi. Odstránenie plota iba jedným spoluvlastníkom
by nezvratným spôsobom zasiahlo do právneho postavenia ostatných spoluvlastníkov, vec v ich
spoluvlastníctve by zanikla a zaniklo by ich vlastnícke právo bez toho, aby boli účastníkmi konania,
ktorým súd o zániku ich vlastníckeho práva rozhodol.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávaniapodľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

7. Pokiaľ i žalovaní v podanom odvolaní poukazovali na rozpornosť vyjadrení Ing. Janíka ako i záverov

znaleckého posudku, z ktorého súdu pri rozhodovaní vychádzal, odvolávali sa na vyjadrenie Ing. Králika
a Ing. Schreibera o tom, že v katastrálnom území E. pozemnoknižná mapa nie je spôsobilá po technickej
stránke k zisteniu priebehu hraníc jednotlivých pozemkov je potrebné uviesť, že sám Ing. Schreiber
vyhotovilgeometrickýplánč.31088341-43/2003z19.8.2003,vktoromzväčšilvýmeruparcelyKN-E55z
1876 m2 na 1987 m2 a vytvoril pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 261/1, 261/2, 261/3, 262/1 a 262/2,
ktoré boli neskôr zapísané na list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. v prospech žalovaných.

Ing. Janík v znaleckom posudku a vo výpovedí pred súdom uviedol, že vychádzal zo všetkých údajov,
ktoré mu kataster mohol poskytnúť, s geometrickým plánom Ing. Schreibera sa nestotožnil, nakoľko
Ing. Schreiber zameral to, čo videl, teda jestvujúci stav. Nestotožnil sa ani so stavom THM, podľa
ktorého hranica mala ísť podľa stavu plota, na podklade čoho odvolací súd nepovažoval za odôvodnenú
námietku žalovaných o tom, že Ing. Janík pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov

THM, ktoré podľa v prílohe odvolania doložených podkladov žalovaní namietali. Za odôvodnenú
odvolací súd nepovažoval ani námietku žalovaných o tom, že sú spoločne so žalobkyňou podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov, z ktorých majú plot podľa rozhodnutia súdu odstrániť. Z
výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že tieto pozemky boli vytvorené z pôvodnej
PK parc. č. 56. Pozemok parc. č. PK 56 bol zapísaný v pozemkovej knihe, pozemnoknižná vložka č.

XXX pre katastrálne územie E., s výmerou 553 štvorcových siah. Na základe kúpnopredajnej zmluvy zo
dňa 24.5.1925 nadobudli vlastnícke právo k 1-ici pozemku A. N. s manželkou L. - právni predchodcovia
žalobkyne,ktorýneskôržalobkyňazdedilaposvojomotcoviA.N.voveľkosti1-iny.Následneďalšiu1-inu
žalobkyni daroval jej brat. Tvrdenie o tom, že by žalovaní mali byť podielovými spoluvlastníkmi sporných
pozemkov so žalobkyňou, žalovaní predniesli až v podanom odvolaní. Ide jednak o novotu v odvolacom

konaní a jednak o skutočnosť, ktorá z výsledkov vykonaného dokazovania absolútne nevyplynula,
tvrdená a preukázaná v konaní vôbec nebola. Pokiaľ sa týka ďalších námietok o nevykonateľnosti
rozhodnutia okresného súdu, resp. o tom, že by im bola nedôvodne uložená povinnosť odstránenia
plota z pozemkov žalobkyne, je potrebné poukázať na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného
znalcom Ing. Janíkom, konkrétne o prílohu P-7, v ktorej súdny znalec jednoznačne zakreslil kovový

plot žalovaných na pozemkoch žalobkyne, z ktorých im bola napadnutým rozsudkom uložená povinnosť
plot odstrániť. Ani odvolací súd neuznal ich námietky o nevykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu,
nakoľko súdny znalec jednoznačne konštatoval, že časť plota žalovaných je postavená na pozemku
patriacom žalobkyni označenom ako parcela KN-C 263/1 orná pôda o výmere 1.706 m2 a časť plota
zasahuje do novovytvorených pozemkov KN-C 262/4 orná pôda o výmere 20 m2 a KN-C 261/5

zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, všetko v katastrálnom území E.. Z uvedeného je
jednoznačne zrejmé, v akej časti a v akom rozsahu majú žalovaní povinnosť odstránenie plota vykonať.
Pokiaľ sa týka ďalších námietok žalovaných uvedených v podanom odvolaní, s týmito sa v podstate v
priebehu konania vysporiadal okresný súd, na tieto dal odpovede v napadnutom rozhodnutí, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu postupom podľa ust. § 387 ods. 2 CSP stotožnil.

8. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. V nadväznosti na to odvolací súd jej priznal vo vzťahu
k žalovaným v rade 2) až 5), ktorí podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie, náhradu trov
odvolacieho konania, ktorú jej žalovaní v rade 2) až 5) spoločne a nerozdielne uhradia na podklade
uznesenia okresného súdu vydanom po právoplatnosti veci, v plnom rozsahu.

9. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred/ súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)