Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212067
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414212067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu C. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX X. nad Y., D. XXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.
r. o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.796,- € s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 7C/60/2014-52 zo dňa 27. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi (v rozsudku
označených ako „odporca“ a „navrhovateľ“) sumu 1.796,- €, spolu s 8,05% úrokom z omeškania p.
a. z uvedenej sumy od 08. 10. 2004 do zaplatenia v súdom určenej lehote. Zároveň žalovanému
uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
333,- € v súdom určenej lehote na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.796,- € s príslušenstvom
na základe tej skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo dňa 24. 03. 2010 k uzatvoreniu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. 603700322 a žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.600,-
€, ktorý sa žalobca zaviazal uhradiť v pravidelných 12 mesačných splátkach počnúc dňom 02. 05.
2010, pričom odplata za poskytnutie úveru bola dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu na sumu
1.348,- €. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že v súdenej veci ide medzi
stranami sporu o spotrebiteľský vzťah žalovaný zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda, že žalobca
má v súdenej veci postavenie spotrebiteľa a požíva ochranu vyplývajúcu z platnej legislatívny v čase
uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu. Zmluvu súd považoval za formulárovú zmluvu, ktorej obsah

žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, aj keď v zmluve úvere bol ako účel úveru vyznačený
bod 1. „zamestnanie“. Súd z výpovede právneho zástupcu žalobcu mal za preukázané, že v čase
uzatvárania zmluvy žalobca nevykonával podnikateľskú činnosť ani činnosť ako samostatne zárobkovo
činná osoba. Táto okolnosť vyplýva i zo samotného označenia a identifikácie žalobcu v zmluve, kde
tento bol identifikovaný ako fyzická osoba. V súvislosti s ustanovením § 4 ods. 3 (zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch) vzhľadom na absenciu náležitostí podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j),
k), l) (vyššie uvedeného ustanovenia) súd považoval zmluvu za dojednanú bezodplatne a bezúročne.

Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- €, uhradil žalovanému celkovo sumu 3.196,- €, a preto
súd sumu v rozdiele medzi žalobcovi poskytnutou sumou a ním uhradenou sumou vo výške 1.796,- €
považoval za bezdôvodné obohatenie ako o plnenie bez právneho dôvodu.2. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 písm. a) až s), § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2 a § 456
OZ. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, vzhľadom na

plný úspech žalobcu v konaní. Rozsah a výšku trov právneho zastúpenia súd posúdil podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

3.Žalovanývzákonnej15-dňovejlehotepodanomodvolaní napadolrozsudokokresnéhosúduzdôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) OSP

zdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniapodľa§205ods.2písm.f),akoajzdôvodupodľa§205ods.
2 písm. d) OSP. Tvrdil, že v predmetnom prípade je sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere
možno prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda, či súdom citované ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden
všeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýškaúrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Napádaný rozsudok je podľa neho nepreskúmateľný a došlo,

teda, v súdenej veci k odopretiu jeho možnosti konať pred súdom. Namietal nedostatočné odôvodnenie
rozsudku, keďže nie je vôbec zrejmé, prečo súd rozhodol o neprijateľnosti ním uvedených zmluvných
podmienok, z čoho vyvodil neplatnosť celej zmluvy. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, okrem iného, tvrdil, že každý úsek predmetnej
zmluvy je nákladne až krajne nevyvážený postavený v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Úverovú
zmluvu nemohol žalobca ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná
a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis spotrebiteľovi. Žalobca
ustanoveniam zmluvy o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností, nemohol rozumieť a

vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných
úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné (v prípade,
ak povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia
finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie
právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter zmluvy uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným nepovažuje, vzhľadom na uvedené a na početnú judikatúru súdov v skutkovo
a právne totožných veciach za sporné. V tomto smere poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 02. 06. 2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013-15. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a
ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú

v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi, sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver.
Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 96 %, čo niekoľkonásobne prevyšovala odplatu obvykle
požadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch,čojevpriamom rozpore
s ustanovením § 53 ods. 6 OZ. Súd podľa neho musí vyhodnotiť zmluvu o úvere v časti odplaty ako
absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ sa žalovaný v poslednej časti svojho odvolania „nestotožnil

s rozhodnutím súdu o úhrade trov konania, v časti náhrada za cestu na pojednávanie a náhrada za
stratu času“, uviedol, že žalobca je oprávnený vybrať si ktorúkoľvek advokátsku kanceláriu pôsobiacu
na území SR tým, že si vybral advokátsku kanceláriu JUDr. Peter Rybár, nijakým spôsobom neporušil
povinnosť správať sa hospodárne. Uviedol, že Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., sa
takmer výlučne zaoberá problematikou spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa vzťahy založené, okrem

iného, úverovými zmluvami uzavretými spotrebiteľmi. Z daného dôvodu je konanie žalobcu logické,
keď si vybral advokátsku kanceláriu, ktorá sa špecializuje na prípady ako je aj prípad žalobcu. Väčší
počet podobných konaní je zapríčinených skôr žalovaným, nakoľko ani právny zástupca ani žalobca si
existenciu týchto sporov nevymyslel, ale tieto vznikli pri porušení zákona zo strany žalovaného a hlavne
pre ignorovanie snahy žalobcu o mimosúdne riešenie sporu. Rozsudok okresného súdu aj v tomto

výroku žiadal ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
zároveň aj vyčíslil v sume 89,72 €.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný a rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385

ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
dostatočne a riadne odôvodnil, z akého dôvodu považoval zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom

a žalovaným za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Okresný súd predmetnú zmluvu správne podriadil
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.
z., keď mal za preukázané, že vzťah medzi stranami sporu treba považovať za vzťah spotrebiteľský.
Žalovaný v konaní nepreukázal, z akého dôvodu bol v predmetnej zmluve ako účel úveru vyznačený
ako „zamestnanie“, keď v konaní nebolo sporným, že žalobca v čase uzavretia zmluvy nevykonával
podnikateľskú činnosť ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

8. Okresný súd vec správne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. a) až s) zákona č. 258/2001 Z. z., v ktorom
ustanovení je zakotvené, čo zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať. Tieto náležitosti sú uvedené pod písm. a) až s) uvedeného ustanovenia, pričom okresný súd
celé ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) až s) zákona č. 258/2001 Z. z. v rozsudku citoval. Pokiaľ v ďalšom

súd podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona dospel k záveru, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov [keďže podľa názoru okresného súdu zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala
náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l)], nie je možné mať za to, že rozsudok okresného
súdu je nedostatočne odôvodnený, v dôsledku ktorej skutočnosti by sa žalovanému odňala možnosť
konať pred súdom. Poskytnutý úver súd správne považoval za bezúročný a bez poplatkov, vykonaným

dokazovaním správne zistil, že žalobca zaplatil žalovanému viac, než bola výška poskytnutého úveru, a
preto žalovanému správne súd uložil povinnosť v zmysle ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 456 OZ zaplatiť
žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie rozdiel medzi sumou, ktorú dostal žalobca titulom zmluvy o úvere
a sumou, ktorú žalobca žalovanému zaplatil. Rozhodnutie okresného súdu považuje odvolací súd aj
v časti výroku o úrokoch z omeškania a o náhrade trov konania za vecne správny, a v tomto smere

odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, pričom dodáva, že trovy právneho
zastúpenia v občianskom súdnom konaní treba zásadne považovať za účelne vynaložené trovy (viď.
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014, uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo 06. 10. 2015), pričom odvolací súd v súdenej veci nezistil, že by
trovy právneho zastúpenia žalobcu boli v súdenej veci neúčelné.

9. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O náhrade trov odvolacieho konania

odvolací súd rozhodol taktiež podľa zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP) s tým, že
aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).