Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117207650
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117207650.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: T. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. X, W., zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou
kanceláriou SP & R s.r.o., so sídlom Bratislava, Maróthyho 6, IČO: 36 859 982, proti žalovaným: 1/ P. P.,
rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. T. XXX, H., 2/ O. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul.

T. XXX, H., 3/ P. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX, 4/ AUKCIE LEGAL s.r.o., so sídlom Žilina,
Sládkovičova 167/13, IČO: 46 902 830, žalovaní v 3/ a 4/ rade právne zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, IČO: 47 253 339, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1/ - 4/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č.k. 40C/18/2017-40 zo dňa 14.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu o nariadení
neodkladného opatrenia rozhodol nasledovne:
Zakazuje žalovaným v 1/, 2/, 3/, a 4/ rade akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou a scudziť nehnuteľnosť,

evidovanú Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, pre okres Poprad, obec Nová Lesná,
katastrálne územie A. D. na :
1.1 LV č. XXX a to:
pozemky registra „C", s :
a) parc. č. 934 o výmere 409 m2 - zastavané plochy a nádvoria
b) parc. č. 935 o výmere 933 m2 - zastavané plochy a nádvoria

stavby:
a) byt č. 8-A, nachádzajúci sa vo vchode 1, na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXX, postaveného
na pozemku parc. č. 934 o výmere 409 m2 - zastavané plochy a nádvoria parcely registra „C"
iné:
a) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti
6316/108042

b) spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom bytovým domom, parc. č. 934 zastavané plochy a
nádvoria s výmerou 409 m2 (ďalej len „zastavaný pozemok") a na pozemku priľahlom k bytovému domu,
parc. č. 935 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 933 m2 (ďalej len „priľahlý pozemok" o veľkosti
6316/1090%42,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalobca je povinný do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde žalobu vo veci samej o

určenie, či tu právo je alebo nie je.
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.Vdôvodochsvojhorozhodnutiaokresnýsúdpoukazomnaust.§324,§325CSPkonštatovalnasledovné
skutočnosti:
Súd sa podrobne oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, a

to najmä zmluvou o pôžičke zo dňa 14.8.2015, záložnou zmluvou zo dňa 14.08.2015, výpismi z listu
vlastníctva č. XXX, návrhom na výmaz záložného práva záznamom a oznámením o dražbe č. 10/2016.
Pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia mal súd osvedčenú
existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ na základe zmluvy o pôžičke a
záložnejzmluvyzodňa14.08.2015.Taktiežmalsúdosvedčenétvrdeniežalobcu,žežalovanýmvrade3/

je na LV č. XXX vedený ako záložný veriteľ v prvom poradí, a to na základe neskoršie uzavretej záložnej
zmluvy zo dňa 12.01.2016. Z oznámenia o dražbe č. 10/2016, publikovanej v Obchodnom vestníku
dňa 20.2.2017 mal súd napokon osvedčené aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rade 3/ zahájil výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom žalovaného v rade 4/. V prípade, že by
v dôsledku žalobcom osvedčených skutočností, na základe záložnej zmluvy zo dňa 12.01.2016, ktorej
platnosť bola žalobcom spochybnená, reálne došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

formou dobrovoľnej dražby žalovaným v rade 4/ na inú osobu, žalobca by mal výrazne zhoršené
postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky, vyplývajúcej zo mzdy o pôžičke a existuje bezprostredne
hroziaca ujma, spočívajúca v trvalých a len veľmi ťažko napraviteľných škodách na majetku žalobcu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje,
že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu žalobcu na jeho

vydanie vyhovel. Zároveň v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať v určenej
lehote žalobu vo veci samej.
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej,
s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/
rade. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania.
Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že súd prvej inštancie na základe tvrdenia listinných dôkazov

predložených žalobcom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že oni
nemajú zámer akokoľvek s nehnuteľnosťami nakladať a tieto skutočnosti neprodukoval a neosvedčil
ani žalobca. Tvrdili, že nikdy nevykonali žiadne úkony, ktoré by smerovali k zmareniu uspokojenia
žalobcu a nikdy neuzatvorili žiadne fiktívne zmluvy. Označená osoba žalovaného 3/ nie je žiadnou

spriaznenou osobou žalovaných 1/ a 2/. Na tieto skutočnosti žalobca neprodukoval žiaden dôkaz a
ani iným spôsobom tieto tvrdenia neodôvodnil. Subjektívne tvrdenia žalobcu považujú za sporné a
priečiace sa princípom základnej logiky. Skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu považujú za klamlivé
a nepreukázané. Nikdy neboli žalobcom kontaktované a neboli vyzývané na odstránenie akéhokoľvek
stavu. Nikdy nepredložili žiaden sfalšovaný dokument, nekonajú obštrukčne, účelovo a nemajú zámer

poškodiť žalobcom.
Podľa ich názoru súd nepostupoval v súlade s ust. § 324 a nasl. CSP, riadne nezistil splnenie všetkých
zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie neodkladného opatrenia. Proti uzneseniu
okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 3/ a 4/ rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu

postupom podľa § 388 CSP zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Vo svojom
odvolaní poukazovali na to, že sa s právnymi závermi okresného súdu nestotožňujú, považujú ich
za nesprávne. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/38/2011.
V súvislosti so zásadou („právo praje bdelým a ostražitým") poukázali na konanie žalobcu a jeho

prístup k ochrane svojej pohľadávky, kedy svoje záložné právo zapísal do katastra nehnuteľnosti
až po roku od splatnosti svojej pohľadávky, o čom žalovaný 3/ nemal absolútne žiadnu vedomosť.
Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil prednostné postavenie žalobcu 3/ a nedomáhal sa žiadnym
spôsobom toho, že by mal byť zapísaný ako záložný veriteľ pred žalovaným 3/. On preto absolútne v
dobrej viere v súlade s platným právnym stavom začal výkon svojho záložného práva ako prednostne

záložný veriteľ za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Až tesne pred vykonaním samotnej dražby sa
žalobca začal domáhať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, aby nebolo možné nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami. Žalovaný 3/ ako veriteľ v čase poskytnutia pôžičky dlžníkom Miroslavovi
Michalovičovi, Jaroslavovi Michalovičovi a spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., IČO: 36 414 930, dňa21.12.20156, kedy bola uzavretá aj záložná zmluva so žalovanými 1/ a 2/, nemal žiadnu vedomosť o
právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/. LV č. XXX a nehnuteľnosti na ňom zapísané,
neboli zaťažené záložným právom a tak bol zo strany žalovaného 3/ podaný návrh na zápis svojho

záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti a jeho záložné právo bolo
zapísané dňom 12.01.2016, ktorým zápisom aj záložné právo v prospech žalovaného 3/ k predmetným
nehnuteľnostiam aj vzniklo. Pokiaľ žalobca účelovo a bez akýchkoľvek preukázaných skutočností tvrdí,
že žalovaný 3/ má byť spriaznenou osobou s dlžníkom Jaroslavom Michalovičom a žalovaným 1/ a
2/ a jeho uzavretá zmluva o pôžičke má byť fiktívnou pôžičkou, tak sa proti takýmto nepodloženým

a nepreukázaným klamstvám zo strany žalobcu dôrazne ohradzuje, práve naopak, postup žalobcu je
podivný a pozoruhodný, kedy nedal zapísať svoje záložné právo do katastra nehnuteľnosti v čase,
kedy bolo zriadené, ale až po viac ako roku splatnosti svojej pohľadávky a teraz účelovo napáda toto
prednostné záložné právo žalovaného 3/ a snaží sa tak zmariť uspokojenie jeho pohľadávky výkonom
prednostného záložného práva.
Žalovaný 3/ poskytol peňažné prostriedky na základe viacerých zmlúv o pôžičkách Jaroslavovi

Michalovičovi, Miroslavovi Michalovičovi a spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., IČO: 36 414 930, v
priebehu rokov 2015 a 2016 celkovo sumu 415.000,- eur, čo vyplýva z notárskej zápisnice NZ
29810/2016 z 23.08.2016, ktorú sa dlžníci zaviazali zaplatiť žalovanému 3/ najneskôr do 05.09.2016.
Z toho pôžička vo výške 100.000,- eur poskytnutá spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., IČO: 36 414 930,
dňa 21.12.2015 bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam žalovaných 1/ a 2/ na základe

notárskej zápisnice NZ 58500/2015 z toho istého dňa 21.12.2015 a následne zapísaná do katastra
nehnuteľnosti dňa 12.01.2016, čím vzniklo prednostné záložné právo žalovaného 3/ k predmetným
nehnuteľnostiam. Okrem uvedeného záložného práva k nehnuteľnostiam bolo zriadené notárskou
zápisnicou NZ 632/2015 z 21.12.2015 záložné právo k hnuteľným veciam vo vlastníctve spoločnosti
MIKOMIX spol. s r.o., IČO: 36 414 930.

Na rozdiel od žalobcu žalovaný 3/ aktívne vymáha svoju pohľadávku v celkovej výške 415.000,- eur,
o čom svedčí to, že okrem výkonu záložného práva podal aj návrh na vykonanie exekúcie, pričom
exekučné konanie vedené pred súdnym exekútorom Mgr. Martinom Thomkom, Exekútorský úrad P.,
pod EX 924/2015. Žalovaný 3/ nikdy žiadny návrh na výmaz svojho záložného práva nevyhotovil ani
nepodpísal.

Žalovaný 4/ ako dražobník sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu a jeho právneho žalobcu o
tom, že by malo dôjsť k nejakému spoločnému úmyselnému podvodnému konaniu zo strany žalovaných
1/ až 4/. Takúto účelovú argumentáciu žalobca a jeho právny zástupca používa za účelom zdôraznenia
potreby nariadenia neodkladného opatrenia bez akýchkoľvek predložených dôkazov. Proti takýmto
klamlivým a nepravdivým údajom sa všetky dotknuté subjekty vrátane advokátov dôrazne ohradzujú,

pričom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak považujú za urážlivé podanie zo strany
právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaný 4/ ako dražobník postupoval v predmetnej dražbe rovnako, ako pri iných svojich dražbách
v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Všetky zákonné podmienky pred
vykonaním dražby zo strany dražobníka boli splnené a oznámenie o dražbe č. 10/2016 bolo riadne

zverejnenévObchodnomvestníku,vnotárskomcentrálnomregistridražiebadražbabolatiežoznámená
prostredníctvom inzercie masovokomunikačných prostriedkoch.
Trvali na tom, že zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba
úpravy pomerov, v danom prípade splnená nebola. Návrh žalobcu prehliada alebo zámerne zamlčuje
viacero zásadných skutočností, ktoré vylučujú dôvodnosť tvrdenia o údajnej hrozbe nenávratného alebo

neobnoviteľného stavu. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 151ma ods. 6, 8 Občianskeho zákonníka.
Je pojmovo vylúčené, aby žalobcovi hrozila akákoľvek ujma a nie je vonkoncom odkázaný na súdnu
ochranu v podobe neodkladného opatrenia.

3. K odvolaniam žalovaných v 1/ - 4/ rade proti uzneseniu okresného súdu podal písomné vyjadrenie

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 387 CSP potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje
s právnymi názormi okresného súdu a to, že pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/
a 2/ rade na základe zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy zo dňa 14.08.2015 a taktiež mal osvedčené

tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 3/ rade je na LV č. XXX vedený ako záložný veriteľ v prvom poradí a to na
základe neskoršej uzavretej záložnej zmluvy zo dňa 20.02.2017 a mal osvedčené aj tvrdenie žalobcu,
že žalovaný v 3/ rade zahájil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom
žalovaného v 4/ rade a v prípade, že by v dôsledku žalobcom osvedčených skutočností na základezáložnej zmluvy zo dňa 12.01.2016, ktorej platnosť bola žalobcom spochybnená, reálne došlo k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby žalovaným v rade 4/ na inú osobu.
Žalobca by mal výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy

opôžičkeaexistujebezprostrednehroziacaujmaspočívajúcavtrvalýchalenveľmiťažkonapraviteľných
škodách na majetku žalobcu.
Poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom v Poprade pod sp.zn. 20C/10/2017. V tomto
konaní je uvedené protichodné vyjadrenia zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade. Porovnaním uvedených
protichodných vyjadrení zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade

je evidentné, že ide o účelové, tendenčné a najmä zmätočné konanie žalovaných v 1/ a 2/ rade, a preto
sa žalobca takýmto konaním cíti ohrozený na svojich právach tak, ako to uviedol v návrhu a z toho
dôvodu má za to, že sú naplnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.
Žalobca od momentu požičania peňazí Jaroslavovi Michalovičovi ako dlžníkovi bol korektný, požičal
Jaroslavovi Michalovičovi peniaze za účelom mu pomôcť v situácii, ktorú predostrel, teda zmluvný
vzťah bol postavený najmä na dôvere a až do momentu, kedy zistil, že išlo o zavádzajúce účelové a

tendenčné konanie dlžníka s cieľom požičiavať si opakovane peniaze nielen od fyzických osôb, ale aj
prostredníctvom PO . MIKOMIX, spol. s r.o. od iných veriteľov, pričom podkladom pre získanie ich dôvery
bolo preukazovanie nehnuteľnosti bez ťarchy. O tomto svedčí aj fakt, že v porfóliu dlžníka je viac ako
200 veriteľov a jeho záväzky siahajú až k číslu 20 miliónov eur. V tejto súvislosti poukázal na konkurzné
a reštrukturalizačné konania vedené pred Okresným súdom v Žiline.

K odvolaniu žalovaného v 3/ a 4/ rade s poukazom na zásadu „právo praje bdelým a ostražitým" uvádza,
že dodržiavanie dohôd či už ústnych alebo písomných medzi zmluvnými stranami, by nemalo byť
potrestané citovanou zásadou. Uviedol, že už v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
pripojil aj listinný dôkaz, ktorý svedčí o tom, že podal trestné oznámenie na dlžníka a žalovaného v 1/ a
2/ rade. Skutočnosti uvádzané žalovanými v 1/ - 4/ rade v podaných odvolaniach považuje za účelové,

zavádzajúce, zmätočné a nezakladajúce sa na pravde, s cieľom poškodiť žalobcu ako veriteľa.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniam žalovaných v 1/ - 4/ rade proti uzneseniu okresného súdu podali
písomné vyjadrenie žalované v 1/ a 2/ rade, v ktorom uviedli, že ponechávajú na posúdení krajského
súdu, či návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prospech žalobcu je zákonným prostriedkom

na ochranu jeho údajných sporných tvrdených práv. Ďalej poukázali na skutočnosť, ktorú im oznámil
žalobcom označený dlžník Jaroslav Michalovič, že pôžička, ktorú označuje žalobca vo svojom návrhu v
sume130.000,-eur,ktorábymalabyťzabezpečenázáložnýmprávomknehnuteľnostiam,kuktorýmsúd
zakázal nakladanie, je pôžičkou vysporiadanou. Podľa vyjadrenia dlžníka pôžička bola vrátená žalobcovi
z niekoľkonásobnou odplatou.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 234 ods. 2 CSP.

9. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre závero pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je
predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb. Nie
sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi

nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov
účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho
rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho

výkonu rozhodnutia zo strany navrhovateľa, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

10. Odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, t. j., že žalobca v
požadovanomrozsahuosvedčilzákladnépredpokladyprevyhovenienímnavrhovanémuneodkladnému
opatreniu. V danom prípade žalobca v základnom konaní žiada určenie vlastníctva k dotknutým

nehnuteľnostiam, pričom už samotné vedenie tohto druhu konania podmieňuje vyslovenie zákazu
dispozície s týmito nehnuteľnosťami zo strany žalovaného a to až do časového momentu, ktorým je v
danom prípade právoplatné skončenie prebiehajúceho konania. Žalovaného 4/ ako aktuálneho vlastníka
predmetných nehnuteľností nenakladanie s nehnuteľnosťami neobmedzí vo výkone jeho vlastníckych
práv k týmto nehnuteľnostiam do takej miery, že by tieto nehnuteľnosti nemohol užívať, resp. brať

z nich nejaké pôžitky, napr. prostredníctvom nájomnej zmluvy. Obmedzenie súdu sa vzťahuje najmä
na obmedzenie prevodu týchto nehnuteľností na tretie subjekty. Ďalším dôvodom, pre ktorý odvolací
súd ako vecne správne potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je aj tá skutočnosť, že
správanie žalovaného 4/ v minulosti zakladá dôvodnú obavu z jeho ďalších pokusov previesť dotknuté
nehnuteľnosti na 3. osoby, z čoho možno vyvodiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a

naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.

11. Odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že žalobca v
požadovanomrozsahuosvedčilzákladnépredpokladyprevyhovenienímnavrhovanémuneodkladnému
opatreniu a že v predmetnej veci boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže

žalobca by mal výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
opôžičkeaexistujebezprostrednehroziacaujmaspočívajúcavtrvalýchalenveľmiťažkonapraviteľných
škodách na majetku žalobcu.

12. Vzhľadom na uvedené skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

13. Pri rozhodovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 96 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto
odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)