Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. apríl 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200206
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818200206.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Z. M., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX zastúpený JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, AK Štúrova 129, Vranov
n/T, IČO: 50 038 150 proti žalovanému: N. Č., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XXX/X, E. J. Y. o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca Z. M., nar. XX.XX.XXXX je vlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1/1,

a to parcely registra E č. XX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 430 m2, zapísané na LV č.
XX, k. ú. K..

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti k parcele registra E č.
XX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 430 m2, zapísané na LV č. XX, k. ú. K.. Táto parcela
zodpovedá pôvodnej parcele reg. C č. XXX. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa výpisu z KN LV

č. XX k.ú. K. je nehnuteľnosť parcela registra „E" parc. č. XX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 430 mu zapísaná ako vlastníctvo žalovaného v pomere 1/1, pod B4 titulom darovacej zmluvy
napísanej formou notárskej zápisnice Nz 37024/2010, ktorý vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
č. V 1 575/2010. Predmetnej parcele registra „E“ parc. č. XX/XX v k.ú. K. v minulosti zodpovedala
parcela č. XX/a/XX - vnútornosť vo výmere 430 mi zapísaná na LV č. XX k.ú. K.. Na základe rozsudku
Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 28.7.1999 sp. zn. 6C 634/99, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 21.8.1999 bolo určené, že žalobca je v celosti vlastníkom parcely č. XX/a/XX zapísanej na LV č.
XX k.ú. K., ktorá podľa geometrického plánu A. M..N.., K. XXX I. J..Y.. zo dňa 15.1.1999 č. zákazky
XXXXXXXXXX, overeného dňa 25.1.1999 je totožná s parcelou EN XXX, zastavaná plocha vo výmere
430 m2 k.ú. K., pričom geometrický plán tvorí súčasť rozsudku. Podľa ustanovenia §-u 132 ods.1,2
Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa
vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a

ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Pretože skutočný právny stav ohľadom vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti nezodpovedá právnemu stavu evidovanom v katastri nehnuteľnosti, domáhal
sa mimosúdnej nápravy zápisu vlastníckeho práva, pričom bol odkázaný na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zároveň požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Z dôvodu usporiadania majetkovo-právnych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, ako žalobca na
základe vyššie uvedených skutočnosti má právny záujem na podaní tohto návrhu, pretože právny stav

evidovaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Preto sa domáha určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na základe rozsudku Okresného súdu vo Vranove
n. T. zo dňa 28.7.1999 sp. zn. 6C 634/99.2. Žalovaný so žalobou vlastne súhlasil. Uviedol, že jeho nárok nepopiera.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi, a to výpisom z LV č.
XX, k.ú. K., výkazom výmer, pripojeným spisom tun. súdu sp.zn. 6C/634/99, notárskou zápisnicou č.
115/2010 a vyjadrením žalovaného, identifikáciou parciel a výpoveďou strán sporu.

4. Z listu vlastníctva č. XX, k.ú. K. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je evidovaná nehnuteľnosť

parcela reg. E č. XX/XX o výmere 430 m2 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1.

5. Z výkazu výmer, geometrického pánu č. XXX XXX XXXX vyplýva, že novovytvorená parcela č. XX/
a/X o výmere 430 m3 ktorá zanikla je totožná s parcelou EN XXX - zastavaná plocha o výmere 430
m2, k. ú. K..

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/634/99 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 28.07.1999
bolo rozhodnuté o tom, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XX/a/X zapísanej na LV č.
XX, k. ú. K. J. Y., ktorá podľa A. K. A., K. XXX, I. J. Y., č. zákazky 222585-1478 z 15.01.1999 (overený
25.1.1999) je totožná s parcelou EN XXX - zastavaná plocha o výmere 430 m2, k. ú. K., pričom hore
citovaný geometrický plán tvorí súčasť tohto rozsudku. Žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.1999. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že podľa
geometrického plánu A. M.. N.. K., K. XXX, I. J.. Y.. zo dňa 20.01.1999 parc. mpč. XX/a/X je identická
s parc. č. EN XXX - zastavaná plocha o výmere 430m2. Táto parcela susedí s parc. č. XXX zapísanou
na LV č. XXX, ktorá patrí v celosti žalobcovi a obe tvoria v prírode jeden celok, kde má žalobca rodinný
dom č. s. XX a hospodárske stavby. Tieto boli postavené na základe stavebného povolenia vydaného

bývalým ONV vo Vranove n. T. zo dňa 7.8.1984. Predmetnú parcelu nadobudol žalobca tak, že jeho starý
otec S. M. (zomrel v roku 1967) a právni predchodcovia žalovaných si navzájom vymenili pozemky tak,
že parc. č. XX/a/X (D. XXX) získala rodina M. a parc. kde je dnes zbudovaná sestra neb. Z. Č.W. M. V.
prešla do vlastníctva rodiny Č.. Stalo sa tak v roku 1953 a záznam o tejto výmene je spísaný na MNV K.
zo dňa 22.4.1954. Potom už starý otec S. M. prenechal parcelu do držby a vlastníctva svojmu synovi S.

M. (otec žalobcu), ktorý zomrel X.X.XXXX. Stalo sa tak v roku 1964. Neb. S. M. uvedenú parcelu v roku
1981 odovzdal do držby a vlastníctva žalobcov, ktorí na parcele postavili rodinný dom a túto nepretržite
užíva ako svoje vlastníctvo. Súd na základe takto zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že
nárok žalobcu je opodstatnený, má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania i v ust. § 116 a 125
Zák. č. 141/1950 Zb. a predpisov následne vydaných, teda vlastníctvo nadobudol formou vydržania a

spracovania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že tento rozsudok aj napriek pokynu sudcu nebol zaslaný
na zápis do katastra nehnuteľnosti.

7. Z notárskej zápisnice č. 115/2010 vyplýva, že Z. Č., S. Č. a N. Č. darovali zmluvou zo dňa 12.10.2010
žalovanému okrem iných nehnuteľnosti aj nehnuteľnosť parcelu č. XX/XX o výmere 430 m2, zap. na

LV č. XX, k.ú. K..

8. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že o súdnom konaní 6C/634/1999 nemal vedomosť a nehnuteľnosť
nadobudol na základe darovania. Súdne rozhodnutie plne akceptuje.

9. Zo žalobcom predloženej identifikácie parciel z 22.03.2019 vypracovanom Okresným úradom Vranov
n/T katastrálnym odborom vyplýva, že parcela č. XX/XX o výmere 430 m2 zap. na LV č. XX pochádza
z parcely č. XX/a/X zap. vo vložke č. XX.

10. Z výpovede žalobcu vyplýva, že jeho starí rodičia si vymenili so žalovaným deda bratom pozemky.

Bola spísaná zmluva avšak nechali to tak a od roku 1953 toto užívajú oni. Najskôr to užíval dedo, otec
a teraz on. V roku 1999 chcel plynofikáciu domu, preto požiadal o vysporiadanie. Dom zachádzal paru
metrov do tejto parcely. V pôvodnom konaní boli ako žalovaní otec terajšieho žalovaného Z. Č. plus
ďalší príbuzní - manželka a deti. Všetci v tomto pôvodnom konaní s týmto súhlasili. Nikto nemal výhrady.
Plynofikáciu urobili. On žil v tom, že list vlastníctva dostal, plynofikáciu urobili, nevie to pochopiť. Asi

pred dvomi rokmi v apríli zistil, že vlastníkom nie je. Bol z toho prekvapený. Uviedol, že naďalej spornú
nehnuteľnosť užíva a platí daň.11. Žalovaný na dotaz súdu, či rozporuje nejakým spôsobom vlastnícky nárok a užívanie sporných
nehnuteľnosti žalobcom, uviedol, že voči užívaniu a nehnuteľnostiam nemá nič, nemá námietky. Žiada,
aby bol oslobodený od platenia súdnych trov.

12. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 110 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, platného od 1.1.1951, vlastnícke
pomery k pôde, založené na zásade "pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú", spravujú sa občianskym

zákonníkom, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

14. Podľa § 114 Zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, v prípadoch, v ktorých tak zákon
ustanovuje prechádza vlastníctvo priamo za zákona alebo výrokom súdu, úradu, alebo orgánu verejnej
správy. Ak ide o vec nehnuteľnú zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej
knihe, alebo sa na súde uloží listina.

15. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť
vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

16. Podľa § 116 ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej

veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je
potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže
si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

17. Podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, kto je držiteľ so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala bežať pred
1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej

lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej
odo dňa, keď lehota začala bežať a podľa odseku 2 takéhoto (ostatného odvolacím súdom citovaného)
ustanovenia to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

19. Podľa § 854 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak,

spravujú sa ustanoveniami tohto zákona i právne vzťahy vzniknuté pred 1.aprílom 1964; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.aprílom 1964 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

20. Podľa § 865 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení

§ 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca
mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.

21. Podľa ust. § 129 ods. 1,2 súčasného Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

22. Podľa ust. § 130 ods. 1,2 súčasného Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený
držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej
držby.

23. Podľa ust. § 132 ods. 1 súčasného Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.24. Podľa ust. 134 ods. 1 súčasného Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

25. Podľa ust.§ 134 ods. 3 súčasného Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj
doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

26. Podľa ust. 134 ods. 4 súčasného Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku

1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

27. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32
rokov vo svojej pokojnej v držbe. Bolo tomu tak aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá mala
vtedy nielen registračný ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Vlastnícke

právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a vedel,
že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Vydržanie bolo prípustné, ak boli splnené podmienky vydržania,
t. j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom
nehnuteľnosti a túto mal zákonom ustanovenú dobu v držbe. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred
1. 1. 1951, sa podľa § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty

počítanej od 1. 1. 1951, ak neuplynula skôr. Podľa obyčajového práva sa vyžadovala dobromyseľnosť pri
nastúpení držby, podľa Občianskeho zákonníka platného od 1.1.1951, bola dobromyseľnosť potrebná
po celú vydržaciu dobu.

28. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom za splnenia zákonom stanovených podmienok. Jednou z podmienok nadobudnutia
vlastníctva týmto spôsobom je dobromyseľnosť držby. Podľa obyčajového o práva sa dobromyseľnosť
vyžadovala pri nastúpení do držby a od 1.1.1951 bola dobromyseľnosť potrebná po celú dobu držby.
Pri vymedzení pojmu držba sa tradične uvádzajú dva znaky, a to faktické ovládanie veci alebo práva a

nakladanie s vecou ako vlastnou, resp. výkon práva pre seba. O držbe možno hovoriť iba vtedy, keď sú
súčasne splnené oba pojmové znaky. Dôsledkom ich danosti je vytvorenie faktického stavu, keď niekto,
teda osoba, odlišná od vlastníka, má vec vo svojej moci s úmyslom si túto vec prisvojiť, t.j. správať sa
k nej tak, ako keby bola jej vlastníkom. Táto držba musí byť dobromyseľná. Ak je držba dobromyseľná
tak držiteľ veci, alebo práva, je oprávneným držiteľom. Pre oprávnenú držbu sú významné dve prvky.

Po prvé, je to existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Po druhé, to je dobrá
viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti. Tieto obidva prvky musia byť splnené súčasne.

29. Druhou podmienkou je to, že musí ísť o spôsobilý predmet držby. Môže ním byť každá vec v
právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva. Vydržanie bolo do 31.12.1950, s výnimkou

vydržania medzi manželmi a od 1.1.1951 do 31.3.1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v
socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.

30. Treťou podmienkou je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušený stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá musela podľa uhorského obyčajového práva trvať 32

rokov a podľa občianskeho zákonníka platného od 1.1.1950 desať rokov. Vydržacia doba, ktorá začala
plynúť pred 1. 1. 1951, sa podľa § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej
lehoty počítanej od 1. 1. 1951, ak neuplynula skôr. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1. 1. 1951,
sa podľa § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1. 1.
1951,ak neuplynula skôr, najneskoršie uplynie dňom 31.12.1960.

31. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t.j.
od 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou
započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr
než 1.4.1984.

32. Vykonaným dokazovaním žalobca preukázal skutkové a právne dôvody na základe ktorých má
právny záujem na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, ako aj splnenie predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca vlastnícke právo nadobudol vydržaním, pričombolo preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vydržanie, čo bolo potvrdené v zmysle
vydaného rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 6C/634/199, ktoré v dôsledku zlyhania pracovníka
nebolo zaslané na zápis do katastra nehnuteľnosti. V predmetnom konaní sa riešil skutkový ako aj

právny stav nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Tento skutkový ako aj právny stav
sa až doposiaľ nezmenil. Žalovaný užívanie predmetných nehnuteľnosti žalobcom nijako nerozporoval
a nerozporoval ani skutkové či právne okolnosti. Tento užívací stav potvrdil a nárok žalobcu v podstate
uznal. Od vydania rozhodnutia súdu 6C/634/1999 nedošlo k zápisu vlastníckeho práva na žalobcu, v
dôsledku nezaslania súdneho rozhodnutia. Žalobca má naďalej právny záujem na určení vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného vykonaného dokazovania a s poukazom na
citované zákonné ustanovenia, ako aj stanovisko žalovaného preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

33. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním u žalobcu, tak ako je to vyššie uvedené.

34. Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal.

35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

36. Podľa ust. § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd má v danej právnej veci za to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu na
základe citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Súd
sa však pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa s

poukazom na vyjadrenie žalovaného.

41. Citované ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej
vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je

výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011 - 14, a prispôsobené novej právnej úprave).

43. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konaniapodľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako

aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

44. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. 2

M Cdo 17/2009).

45. Na základe uvedeného sa súd v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania zaoberal otázkou, či
existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie trov konania žalobcovi vo
vzťahu k žalovanému.

46. Ako vyplýva zo žaloby a z obsahu spisu o vlastníckom práve žalobcu bolo rozhodnuté, no v dôsledku
zlyhania súdu pred 20 rokmi nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Vzhľadom
na to, že od rozhodnutia súdu došlo k zmene vlastníckeho práva ohľadom spornej nehnuteľnosti v
dôsledku darovania, kataster odmietol zapísať vlastnícke právo žalobcu v spornej nehnuteľnosti. Ako

bolo preukázané žalovaný, právny nástupca pôvodných vlastníkov o súdnom konaní 6C/634/1999
nemal vedomosť a vlastnícke právo a užívanie spornej nehnuteľnosti žalobcom nepopieral. V žiadanom
prípade nijakým spôsobom stav, aký nastal, žalovaný nezavinil a ani nevyvolal. Súd vo všetkých
týchto okolnostiach vidí dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby úspešnej strane, t.j. žalobcovi súd
nepriznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania.

47. Z uvedeného vyplýva, že ide v danom prípade o výnimočnú situáciu a sú tu dané dôvody, ktoré
podľa súdu zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle ust. § 257 CSP,
ktorého cieľom je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva.

48. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo v danom
prípade bolo pre žalovaných. Súd došiel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako
sú vyššie uvedené pre ktoré náhradu trov žalobcovi nepriznal. Súd má za to, že ide o celkom výnimočný

prípad a jeho výnimočnosť spočívať v okolnostiach danej veci , ktoré predchádzali tomuto súdnemu
sporu a ako sú vyššie uvedené.

49. Súd má tiež za to, že toto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nejaví
ako neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi.

50. Preto má tiež súd za to že nepriznanie trov žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v danom prípade
vzhľadom na okolnosti nie je a neodporuje dobrým mravom. Naopak, bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, ak by žalovaný, ktorý spor ničím nevyvolal, nezavinil a k chybe došlo v dôsledku nezaslania
pôvodného rozhodnutia súdu na zápis do katastra nehnuteľnosti, bol povinný znášať trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.