Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210087
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314210087.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej O. L., nar. X.X.XXXX, bytom T. A. I. XXX, zast.
JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 8, Bratislava o zaplatenie 6 446,36 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.

Priznáva Združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi
v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou domáhal vydania rozhodnutia, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu
sumy 6 446,36 eur s prísl. a na úhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila
pohľadávku žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 19.5.2008 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy
boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu pohľadávky
predstavovala sumu 6 723,74 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 420,35 eur, riadneho úroku vo výške
1026,01 eur, úroku z omeškania vo výške 223,56 eur a ostatného príslušenstva 53,82 eur. Podľa Zmluvy

postupca poskytol žalovaným úver vo výške 6207,26 eur s mesačnými splátkami 93,01 eur k 20. dňu
v mesiaci splatnými. Dodatkom č. 1 boli dohodnuté splátky na sumu 101,81 eur od 20.4.2009. Žalobca
si v tomto konaní uplatňoval splátky úveru splatné od 20.2.2013 do 20.4.2018 v počte 63 a celkovej
výške 6 414,03 eur.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou o splátkovom
úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade

a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výzvou k úhrade, zmluvou o postúpení
pohľadávok s prílohou, pokusmi o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:4. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2008 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanej úver vo výške187 000,- Sk, ktorý sa žalovaná
zaviazala uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 2802,- Sk splatnými k 20. dňu v mesiaci s

dátumom prvej splátky 20.6.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.4.2018, s úrokovou sadzbou vo
výške 12,35 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 a prílohou k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,

postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

6. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 a pripojil výzvu k úhrade a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.2.2017 uviedla, že v prejedávanom

prípadesaSlovenskásporiteľňa,a.s.,akobankaapôvodnýveriteľpripostúpenípohľadávkyžalovaného
na inú osobu musia riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z, o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke,
avšak po splnení určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia rak predpokladom postúpenia
pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a

zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnene, pohľadávku
banka nemôže postúpiť, a ak banka napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie" je svojim obsahom
a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.
Žalobca výzvu adresovanú postupcom ako nevyhnutný predpoklad postúpenia pohľadávky nepreukázal
a preto žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní

aktívne vecne legitimovaný.
Je potrebné uviesť, že pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách.
Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o
bankách, alebo zmluve o úvere. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods.7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.**

Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v
rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Treba vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 odsek 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.

483/ 2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu
je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala.
Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je

objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie" je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatne v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy
o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
Nebolo preukázané; že právny predchodca (banka) zaslal žalovanému výzvu pred postúpením
pohľadávky.

Nepredložením dôkazu o odoslaní Výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je
aktívna legitimácia žalobcu, máme za to, že žalobca nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca,
keďže nepreukázal platne postúpenie pohľadávky. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil
Výzvu zo systému, musí preukázať, že túto Výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému.

Vo svojom písomnom podaní poukázal zást. žalovanej aj na závery rozhodnutí iných súdov a to
Krajského súdu Trenčín č. 5Co 460/2015, Krajského súdu Bratislava č. 6Co 203/2015, Krajského súdu
Trnava č. 23Co 574/2015, Krajského súdu Banská Bystrica č. 16Co 89/2015, Krajského súdu Žilina č.
9Co 147/2016.8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.4.2017 uviedol, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa

ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len častí svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie Je bankou (ďalej len "postupník") aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane Jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
Jeden rok.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané,
žežalovanýbolprávnympredchodcomžalobcuopakovanevyzvanýnaúhraduomeškanýchsplátokato:
1/ výzvou zo dňa 18.05.2010
2/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" zo dňa 20.05.2013, ku ktorej
žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanému.

Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa
18.05.2010.aleajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa20.05.2013,kuktorémužalobca
pripojil kópiu doručenky.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom

relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení.
Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4Obo 210/01 „Relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.“
Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky

právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
ukladá. Žalobca ďalej uviedol: Ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma
obsiahnutá v S 92 ods. 8 ZoD, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,
v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou

Slovenska podľa Zákona o bankách.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v
časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového
tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi
bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp.
nemecký Spolkový súdny dvor a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám,

predpokladaným Zákonom o bankách.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením
pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávkyv zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie
vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách,

konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015,
sp.zn. 8C/67/20I3: ..Voči uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane
odporcu vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom. že pôvodný veriteľ - banka pred postúpením
pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník na strane odporcu toto skutkové

zistenie interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a z toho
plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje
neplatnosť medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom dňa 15.12.2011 uzavretej zmluvy o
postúpení pohľadávky a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť
nemožno. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon. ktorý svojím obsahom alebo

účelomodporujezákonualebohoobchádza,alebosapriečidobrýmmravom.Jezrejmé,žeust.§92ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať
nesplatné pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom tejto
povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli tretie
subjekty oboznamované s detailmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce z 8

92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti Zmluvy o
postúpení pohľadávky , keďže norma obsiahnutá v 8 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v
znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto
prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska
podľa § 50 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Inak povedané, narušenie administratívnoprávnej

povinnosti v súvislosti s uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy po postúpení
pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému
plneniu zo zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky
zakladá výlučnú zodpovednosť banky podľa S 50 ods. I zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení
neskorších predpisov."

Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako oj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie,
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne

s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

9. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej len ,,Zákon“), banka je právnická osoba
so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou
podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O

udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového
povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12.Súdvdanejprávnejvecidospelkzáveru,žemedzipôvodnýmveriteľomažalovanoubolauzatvorená

dňa 19.5.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou.

13. Táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia uvedeného zákona v spojení s Obchodným
a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške

6207,26 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 93,01eur
splatnými k 20. dňu v mesiaci, od 20.4.2009 bola výška splátky 101,81 eur s dátumom prvej splátky
20.6.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.4.2018, s úrokovou sadzbou vo výške 12,35 % ročne.

14. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý

na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska.

15. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné
odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkovzískaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, poskytovať platobné služby pre iného v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

16. Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 a prílohou k
tejto zmluve, právny predchodca žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila svoju pohľadávku
voči žalovaným na žalobcu.

17. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len

„banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis)
o postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

18.Vzmyslezákonaobankáchpreplatnépostúpeniepohľadávkybankymusiabyťsplnenékumulatívne
všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj

jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením
postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

19. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver

o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

20. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť

postupníka.

21. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

22. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ
teda pôvodný veriteľ postúpil zmluvou z 27.6.2013 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu,
postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatnýmcelýúver(nedošlokvyhláseniujehomimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňaa.s. nebola

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Súd
pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich
nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý
možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca nebol ani oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

23. Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo boli žalovaní
(klienti banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už
splatných splátok. Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy (podpísanou doručenkou) dlžníkovi.
Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v

konaní preukázané. Zmluva o postúpení pohľadávky z 27.6.2013 je preto neplatným právnym úkonom
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Banka môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej

písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná výzva ako podmienka
platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca nepreukázal
doručenie výzvy žalovanému. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.25. Súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015).

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Súd žalobu zamietol. V konaní úspešnej žalovanej preto súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%.

29. Súd priznal nárok na náhradu trov konania aj Združeniu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, ktoré vstúpilo do konania dňa 10.11.2014 a malo
postavenie vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podaním doručeným súdu dňa
19.5.2016horeuvedenézdruženiezkonaniavystúpilo.Podobu,keďzdruženievystupovaloakovedľajší

účastník na strane žalovanej mu patrí náhrada trov konania a súd priznal tomuto združeniu náhradu
trov konania vo výške 100% vo vzťahu k žalobcovi. Trovy konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho
v tomto konaní súd považoval za účelné, pretože okrem iného poukazovalo aj na nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.