Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 81 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO:
47 233 516, proti žalovanej: Q. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., H. XX, o zaplatenie
558,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania
10Csp/21/2017-65 zo dňa 28.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania 10Csp/21/2017-65 zo dňa 28.09.2018 vo výrokoch

II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie sčasti žalobe vyhovel a výrokom I.
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 340,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 340,39 eur od 05.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách
prvoinštančného konania a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 22 %. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že predmetom sporu bol nárok žalobcu,
ktorý sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 558,43 eur s príslušenstvom, ako peňažného nároku
vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2014,
na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 510,- eur za
dojednaných zmluvných podmienok. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 2, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru, napokon zaplatila len sumu 118,61 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná

bola v omeškaní s úhradou splátky č. 5 viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 05.07.2015. Uplatnený nárok
žalobcu súd posudzoval podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ustanovení §
52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, ako aj podľa osobitnej právnej
normy § 1, § 2 a § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými
dôkazmi skúmal predovšetkým, či vôbec vznikla platná zmluva písomnou formou (ktorá je pri danom

type zmluvy povinná) a to s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 43a
ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Súd následne konštatoval, že z
vykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcavzmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX (včasti
6.) oproti návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy (v časti 5.) zmenil hodnotu RPMN úveru aj revolvingu.Nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pri jej zmene ide o nový návrh na uzavretie
zmluvy. Súd mal za to, že pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe

údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku
vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných
dojednaných údajov zmluvy. Údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy je dôležitý z toho hľadiska, že na jeho
základe sa spotrebiteľ pri porovnávaní RPMN uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie, alebo nie, preto pri zmene tohto údaju veriteľom

musí nasledovať akceptácia zo strany žalovanej, ktorá sa v dôsledku zmeny údaju o RPMN dostala do
pozície akceptanta. Mala jej byť teda vytvorená možnosť schválenia tejto zmeny, prípadne odmietnutia
uzavretia zmluvy z dôvodu, že s poskytnutím úveru pri danej RPMN nesúhlasí. Nové údaje smerom k
žalovanej predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalovaná
takýto nový návrh akceptovala. Preto jednostranný právny úkon žalobcu, ktorým oznámil žalovanej, že
úver schvaľuje, súd považoval v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh

na uzavretie zmluvy a k jej platnému uzavretiu bola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovanej,
ku ktorej však nedošlo. Súd potom zhrnul, že nakoľko v rámci kontraktačného procesu medzi stranami
nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, nedošlo z dôvodu absencie písomnej formy ani k
platnému uzavretiu predmetnej zmluvy. Žalovaná podpísala návrh zmluvy s odlišnými údajmi, než aké
boli doplnené neskôr žalobcom. Žalobca na výzvu súdu nepredložil poštový podací hárok, ktorým by

preukázal, že žalobca po podpise Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere dňa 24.10.2014 zaslal tento nový návrh opätovne žalovanej na písomnú akceptáciu jeho návrhu
a že žalovaná tento nový návrh veriteľa prijala (akceptovala). Navyše súd prvej inštancie konštatoval,
že návrh na uzavretie zmluvy, ktorý vypĺňala žalovaná, neobsahoval ani údaj o ročnej sadzbe úroku z
omeškania, pričom v bode 6 vypĺňanom žalobcom je už tento údaj uvedený vo výške 5,05 %, teda aj v

tomtosmeredošlokzmenepôvodnéhonávrhuajehoobsahovýchnáležitostí aajpretosajednaloonový
návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalovanej. Dohodou sa totiž možno odchýliť od zákonného
úroku z omeškania v prospech spotrebiteľa. Aj v prípade, že dohoda o úroku z omeškania je zhodná
so zákonnou úpravou, ako dohoda musí podliehať schváleniu zmluvných strán. Ak žalobca nechcel,
aby úrok z omeškania podliehal schváleniu zo strany žalobkyne, mal jeho úpravu ponechať na zákon

a v bode 6 ho neuvádzať. Nedostatok písomného prejavu vôle žalovanej byť účastníkom záväzkového
vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto
právneho úkonu. Strany sporu teda neuzavreli platne zmluvu o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel súd k záveru, že nevznikla platná zmluva o spotrebiteľskom úvere a právny vzťah
medzi stranami posúdil podľa § 457 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie z neplatného

právneho úkonu. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo tým, že bez platne uzavretej
zmluvy získala od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca poskytol žalovanej sumu 459,- eur,
žalovaná vrátila na poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu sumu 118,61 eur a tak má žalobca z
titulu bezdôvodného obohatenia nárok ešte na sumu 340,39 eur a žaloba bola podaná dôvodne len v
tejto časti nároku. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná

je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 340,39 eur od 05.07.2015. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci a
pokiaľ predmetom sporu bolo zaplatenie 558,43 eur a súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 340,39
eur, úspech žalobcu predstavuje 61 %, oproti jeho neúspechu v rozsahu 39 % zo žalovanej sumy, v

ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, čo aj predstavuje procesný úspech žalovanej. Žalobca tak
bol v konaní úspešnejší, jeho čistý úspech predstavuje 22 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v tomto rozsahu a vyslovil, že o výške trov rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to proti
výrokom II. a III. rozsudku. Uviedol v ňom, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukazoval na okolnosti spočívajúce v zmene údaju o RPMN úveru veriteľom oproti návrhu žalovanej,
čo má odôvodňovať nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca závery
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nakoľko medzi návrhom na uzatvorenie zmluvy (v

podobe vymedzenia údajov v bode 5) a jeho akceptáciou (v podobe vymedzenia údajov v bode 6,
ako aj potvrdením akceptácie návrhu prostredníctvom Oznámenia veriteľa o schválení úveru) nie je
žiadny skutočný rozdiel. Žalobca (veriteľ) akceptoval návrh žalovanej (dlžníka) v nezmenenej výške.
Odvolateľ namietal, že výška RPMN úveru vyplýva priamo zo zákona, pričom ostatné údaje zmluvysú z obsahového hľadiska totožné (vrátane celkovej čiastky na úhradu, ktorá vychádza práve z výšky
poskytnutého úveru), čo vylučuje možnosť zmeny návrhu zo strany veriteľa. V bode 5 formulára - žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje

uvedené v žiadosti len predpokladaná RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako
RPMN za úver. Žalobca namieta, že RPMN úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je
v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady,
dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní
žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení

úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon,
žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. V bode 5 sa nachádza
údaj o RPMN, ktorá je s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti (kedy nie sú známymi všetky
relevantné údaje, ktoré sa do zákonného matematického vzorca výpočtu RPMN vkladajú) označená
iba ako predpokladaná - s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v okamihu akceptácie návrhu
zo strany veriteľa. Žalobca tak tvrdí, že pri uzatváraní zmluvy postupoval správne, keď „zmenil“ práve

uvádzanú náležitosť - výšku RPMN úveru. Napokon, už na základe samotného označenia uvedených
náležitostí musí byť každému spotrebiteľovi zrejmé, že údaje „predpokladaná RPMN“ a „RPMN za úver“
nie sú synonymami. V prípade, ak by zo strany veriteľa nedošlo k „zmene“ RPMN, t.j. žalobca by do
akceptácie návrhu uviedol údaj totožný s údajom uvedeným v návrhu, odvolateľ namieta, že práve takýto
postup by bol v rozpore so zákonom, nakoľko by nespĺňal zákonnú požiadavku, pretože by hodnota

RPMN v takom prípade nebola vypočítaná, ale dohodnutá (čo by poprelo intencie zákonodarcu pri
koncipovaní predmetného ustanovenia). Pokiaľ ide o údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania,
táto je stanovená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere konštantným percentuálnym vyjadrením
platným v čase uzatvorenia zmluvy (schválenia úveru zo strany veriteľa). Jeho uvádzanie v bode 5 s
prihliadnutím na to, že ide o údaj, ktorý sa odvíja od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky a môže byť do času schválenia úveru zmenený, ani nebolo dôvodné, nakoľko by práve uvedený
predpoklad mohol podľa názoru odvolateľa pre spotrebiteľa pôsobiť zmätočne. Na základe uvedených
dôvodov potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže k náhrade trov konania žalobcu v celom
rozsahu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca, ako úverový veriteľ, si žalobou datovanou dňa 06.12.2017 uplatnil voči žalovanej, ako

úverovej dlžníčke, nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 558,43 eur na tom skutkovom a
právnom základe, že dňa 24.10.2014 bola podľa tvrdenia žalobcu uzatvorená Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, prostredníctvom ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 510 eur. Tento
sa žalovaná v zmysle dojednaných zmluvných podmienok zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach
vo výške 16,12 eur, v termínoch podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná

sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru celkovo na úver zaplatila len sumu 118,61 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní
s úhradou splátky č. 5 viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 05.07.2015. Žalovaná suma 558,43 eur pozostávala
z nesplatenej sumy úveru a úroku. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si

žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom k prvému dňu omeškania, teda odo dňa 05.07.2015 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci a na podklade zisteného skutkového stavu zaujal
právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že

žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej
inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a
3 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované
v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie napodklade vykonaného dokazovania a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštačný súd
uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený
vo výrokoch rozsudku.

7. Súd prvej inštancie, pokiaľ skúmal dôvodnosť a zákonnosť uplatneného nároku žalobcu,
správne právne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský a následne správne
venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek,
obsahovýchnáležitostíspotrebiteľskéhoúveruvyplývajúcichzosobitnejprávnejúpravyspotrebiteľských

úverov. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obligatórne písomnú formu (§ 9 ods. 1 veta prvá ZoSÚ). Samotný kontraktačný
proces uzatvárania zmluvy, ako výsledku spravidla dvojstranného konsenzu zmluvných strán, upravuje
Občiansky zákonník vo svojich všeobecných ustanoveniach.

8. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne,

určito a zrozumiteľne, inak je neplatný.

9. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1, ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy
(ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

11. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej
súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,

výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu zamýšľanej Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, podpísanou dňa 21.10.2014 žalovanou a dňa 24.10.2014
žalobcom, je bez pochýb zrejmé, že na právny vzťah, ktorý mal vzniknúť na podklade predmetnej
zmluvymedzižalobcomažalovanou,jenutnéaplikovať príslušnéustanovenia§52anásl.Občianskeho
zákonníka, upravujúci spotrebiteľský vzťah a ochranu práv spotrebiteľa a súčasne je nutné poznamenať,

že v prípade preukázania jeho existencie, by bolo nutné podriadiť predmetný zmluvný vzťah z hľadiska
jeho obsahových náležitostí aj právnemu režimu osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské
úvery a to zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere (za predpokladu, ak by platne a v predpísanej forme uzavretá bola).
Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie charakteru zmluvného vzťahu medzi žalovanou,

ako spotrebiteľkou a žalobcom, ako dodávateľom, ani samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a
namietanénebolo.Ajnapriekprocesnejpasivitežalovanej,spotrebiteľovi,akospravidlaslabšejzmluvnej
strane, prináleží zvýšená ochrana jeho spotrebiteľských práv, ktorú mu súd je povinný poskytnúť ex offo,
z úradnej povinnosti.

16. Predmetom odvolania, ktoré podal žalobca, je spochybnenie záveru súdu, podľa ktorého platne
k uzavretiu zamýšľanej zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovanou nedošlo a to z
dôvodu nedodržania zákonom predpísaného postupu (návrh zmluvy od oferenta - akceptácia návrhu
zmluvy oblátom bez výhrad, zmien či doplnkov), pričom súd prvej inštancie zmenené a doplnené údajev bode 6 zmluvy oproti bodu 5 zmluvy (konkrétne v údaji o „predpokladanej RPMN“ a „RPMN za
úver“ a v údaji o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania) považoval za nový návrh na uzavretie
zmluvy, ktorý podliehal schváleniu a akceptácii žalovanej, ako úverovej dlžníčky. Odvolací súd viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (rešpektujúc ustanovenie § 387 ods. 3 CSP) konštatuje, že nemožno
nič namietať voči odvolacej námietke žalovaného, že údaj o RPMN je údaj vypočítavaný na základe
presne špecifikovaného vzorca obsiahnutého v osobitnej právnej norme - zákone č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom spôsob výpočtu RPMN je taktiež presne osobitným zákonom
ustanovený. Je však nutné zdôrazniť, že týmto osobitným zákonom je súčasne tento údaj o výške RPMN

(okrem množstva iných údajov, ktoré musia byť jasne, zreteľne, nezameniteľne a jednoznačne uvádzané
priamo v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere), považovaný za jeden zo základných a najdôležitejších
údajov, ktorý slúži spotrebiteľovi pre jeho informáciu v zásadných otázkach o jeho úvere a je výslovne
zákonom,konkrétneustanovením§9ods.2písm.j/zákonač.129/2010Z.z.,požadovanýzaobligatórnu
náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Odvolací súd v nadväznosti na obsah konkrétnej Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že nemožno mať za to, že v danom prípade platne došlo k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a to z hľadiska platnej akceptácie návrhu - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo strany
žalovanej. V danom prípade žiadala žalovaná podľa bodu 5 (Údaje o požadovanom revolvingovom

úvere) zmluvného formulára úver vo výške 510,- eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných
splátkach vo výške po 16,12 eur mesačne, pričom v tomto bode žiadosti je obsiahnutý aj údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 728,04 eur, údaj o predpokladanej RPMN za úver, ktorá mala byť
vo výške 26,14 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 18,05 %, priemerná RPMN za úver
mala byť vo výške 44,06 %, „poskytnutá“ čiastka revolvingu vo výške 510 eur, predpokladaná RPMN

po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 26,14 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola uvedená
vo výške 18.05 % a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu mal byť 51 eur. Takto vyplnený formulár
žiadosti o požadovanom úvere žalovaná podpísala dňa 21.10.2014. Na formulári v bode 6 sú uvedené
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným usmernením pre dlžníka "nevypĺňať." Tento bod
celkom zjavne vypĺňa veriteľ a súdy majú v množstve obdobných prípadoch svedeckými výpoveďami tak

dlžníkov, ako aj viazaných finančných agentov (ktorí v mene veriteľa uzatvárajú zmluvy) verifikované,
že táto časť žiadosti vyplňovaná pri jej podpise úverovými dlžníkmi nie je, ale je doplnená až neskôr, po
tom, čo viazaní finanční agenti zašlú vyplnené žiadosti v bode 5 do sídla veriteľa za účelom schválenia
požadovaného úveru a doplnenia žiadosti/zmluvy o úvere v bode 6. Obsahom tohto bodu je schválená
výška úveru/úverového limitu vo výške 510,- eur s podmienkami splácania s počtom splátok 42, vo výške

mesačnej splátky 16,12 eur, s uvedenou celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 728,04
eur, RPMN za úver bola vypočítaná vo výške 25,74 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo
výške 18,05 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu
510 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 728,04 eur, predpokladaná
RPMN za úver po poskytnutí revolvingu vyplnená v tlačive bodu 6. nebola a ročná úroková sadzba

revolvingu bola určená vo výške 18,05 %. V bode 6. formulára je navyše oproti bodu 5. určená aj ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu je uvedený vo
výške 51 eur. Žalobca, ako veriteľ, formulár podpísal dňa 24.10.2014 a preukázateľne do formulára v
bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver, predpokladanej RPMN za úver
a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a doplnil aj nový údaj - ročnú úrokovú sadzbu

úrokov z omeškania 5,05 % ročne a to až po podpísaní formulára žalovanou.

18. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaná vyplnením časti 5. formulára žalobcovi len navrhla, aby s
ňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustanovení § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že predpokladom platného uzatvorenia zmluvy je dostatočne jasný,

určitý, vážny a zrozumiteľný návrh jednej zmluvnej strany (oferenta) a účinné, konkrétne a včasné prijatie
návrhu (oferty) druhou stranou, ktorej je tento návrh určený (oblátom) a to bez výhrad, zmien či doplnkov
v zásadných údajoch. Odvolací súd práve s poukazom na osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských
úverov, na ktorú v odvolaní poukazuje a ktorou argumentuje práve žalobca, zdôrazňuje, že časť 5.
vyplneného formulára celkom zjavne neobsahovala všetky obligatórne vyžadované náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich požadovalo ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch v čase vyplnenia formulára žalovanou a je teda otázne, či by návrh - žiadosť
o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere vyplnená žalovanou právne obstála z hľadiska naplnenia
zákonnej požiadavky určitosti a úplnosti zamýšľaného právneho úkonu (návrhu na uzavretie zmluvyo spotrebiteľskom úvere). Odhliadnuc od neúplnosti obsahových náležitostí už samotného „návrhu“
na uzavretie zmluvy je však nesporné, že zmluva, ako spravidla dvojstranný konsenzuálny právny
úkon v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 a § 43c ods. 2

prvej vety Občianskeho zákonníka, je platne uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s
obsahom návrhu oferentovi. V danom prípade však z hľadiska naplnenia bezpodmienečnej požiadavky
zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej obligatórne požadovanými
zákonnými náležitosťami, nemožno prijať záver, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy bez výhrad a
doplnkov akceptoval, a to vyplnením časti 6. zmluvy v údajoch o schválenom revolvingovom úvere.

Údaje sa rozchádzajú v už konštatovaných častiach, pričom pokiaľ žalobca zmenil aj údaj o RPMN, ktorý
síce nie je dojednávaným (teda dohodnutým) údajom, ako správne argumentuje žalobca, ale údajom
vypočítaným, ide o zásadnú zmenu pôvodného návrhu žalovanej, ako žiadateľa o úver. Údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov je pritom zásadným údajom vzťahujúcim sa k spotrebiteľskému úveru,
ktorý musí byť zreteľne, jasne, pravdivo a zrozumiteľne aj pre priemerného spotrebiteľa obsiahnutý
v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktorý má práve potenciál napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi

zvážiť podmienky čerpania a splácania úveru a čo je podstatné, aj podmienky jeho výhodnosti či
nevýhodnosti pre neho. Preto pokiaľ tento údaj, ako jeden zo zásadných z hľadiska zabezpečenia
ochrany práv spotrebiteľa, ako aj údaj o výške úroku z omeškania, boli po podpise zmluvy spotrebiteľom
neskôr veriteľom zmenené, ide jednoznačne o zásadnú skutočnosť, z ktorej vyplýva, že išlo nie o
akceptáciu oferty - návrhu na uzavretie zmluvy, ale o zmenu návrhu a teda o nový návrh zmluvy (aj tu

sa však žiada dodať, že nie úplný z hľadiska obligatórne požadovaných obsahových náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ ZoSÚ), ktorý mal opätovne v
rámci kontraktačného a schvaľovacieho mechanizmu uzatvárania zmluvy (ako dvojstranného právneho
úkonu a výsledku vzájomného konsenzu zmluvných strán), podliehať schváleniu druhou zmluvnou
stranou a jej verifikovaniu nových údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere jej podpisom. Odvolací súd

okrajovo poznamenáva, že nie je pritom zásadné ani to, že nový údaj v časti 6. formulára o RPMN
je nižší, ako bol údaj o RPMN požadovaného úveru obsiahnutý v časti 5. formulára, ktorý podpísala
žalovaná. Okrem týchto konštatovaných skutočností odvolací súd pre úplnosť poznamenáva ďalšiu
okolnosť, ktorá nesvedčí v prospech transparentnosti a zákonnosti kontraktačného procesu a naopak
svedčí v prospech správnosti prijatého záveru súdu, ktorý posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z obsahu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva,
že žalovaná požadovala výšku úveru 510 eur a žiadosť podpísala dňa 21.10.2014. Formulár zmluvy o
revolvingovom úvere doplnil v časti 6. a podpísal žalobca dňa 24.10.2014. Z prehľadu klientského účtu
žalovanej (č. l. 22 spisu) je zrejmé, že žalobca poukázal v prospech žalovanej sumu 459 eur už toho
istého dňa 24.10.2014, teda celkom zjavne ani nemienil dať žalovanej priestor na zákonom požadovanú

akceptáciu jeho protinávrhu (novej oferty) na uzavretie zmluvy (vzhľadom na doplnenie jej obsahových
náležitostí v bode 6 formulára). Potom aj výzva súdu prvej inštancie, aby žalobca preukázal zaslanie
nového návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej na jej akceptáciu nového návrhu
veriteľa, je potom nadbytočná, pretože aj pokiaľ by veriteľ preukázal, že skutočne zaslal nový návrh na
uzavretie zmluvy o úvere na jeho akceptáciu dlžníčke a táto ho aj akceptovala a opätovne zaslala späť

žalobcovi, ani táto skutočnosť by nemohla spochybniť záver, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha v
danom spore, bolo celkom zjavne poskytnuté žalovanej bez právneho dôvodu, ešte v čase, kedy (aj v
prípade platnej akceptácie doplneného a zmeneného návrhu veriteľa dlžníčkou), žiadny právny vzťah
medzi stranami sporu ešte neexistoval. Zmluva je (v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) platne uzavretá až okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť

a včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde navrhovateľovi (§ 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj pokiaľ by teda došlo k platnej (neskoršej)
akceptácii nového návrhu žalobcu žalovanou, aj v tomto prípade by bolo nutné plnenie prijaté žalovanou
ešte pred zavŕšením kontraktačného procesu právne posúdiť len ako plnenie prijaté bez právneho
dôvodu,pretoženárokžalovanejnaprijatieplneniaodžalobcuvčasejehoprijatia(dňa24.10.2014-teda

v čase novej oferty žalobcu) ešte neexistoval. Prijaté plnenie v sume 459 eur dňa 24.10.2014 by bolo aj
v takomto prípade nutné právne kvalifikovať výlučne len ako bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na
úrok žalobcu podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to z titulu prijatého plnenia
bez právneho dôvodu, teda zhodne so záverom prijatým súdom prvej inštancie.

19. Pokiaľ tak v čase vypĺňania časti 5. formulára žalovaná, ako žiadateľka úveru a súčasne ako
spotrebiteľka nemala k dispozícii všetky obligatórne požadované údaje o úvere tak, ako ich v
písomnej podobe a v čase uzatvárania a teda podpisovania konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
požadovala zákonná úprava, nemožno mať za to, že platne uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere.Správny bol potom záver súdu prvej inštancie, že tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere je nutné
kvalifikovať z dôvodu nedodržania jej obligatórne požadovanej písomnej formy podľa ustanovenia §
9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako absolútne neplatný právny úkon, pričom je nutné

zdôrazniť, že absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu vyplynula aj z ustanovení lex generalis a to
jednak pre nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy, ako aj pre jej neurčitosť a neúplnosť, s
poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Súd prvej inštancie tak rozhodol vecne správne, keď vyslovil, že žalobca má voči žalovanej

nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa a to v sume 340,39 eur spolu s úrokom z omeškania,
ako rozdielu medzi žalobcom žalovanej poskytnutou sumu 459 eur, po odpočítaní sumy, ktorú reálne
žalovaná žalobcovi doposiaľ zaplatila (118,64 eur) a správne potom súd prvej inštancie nárok žalobcu
v prevyšujúcej časti zamietol. Následne potom súd správne vyhodnotil mieru procesného úspechu a
neúspechu oboch strán sporu a rozhodol o náhrade trov prvoinštannčého konania v zmysle zásady
obsiahnutej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP.

21. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení
všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom meritórnom
výroku II., ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia §

387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods.
1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli
(bola pasívna aj v odvolacom konaní).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).