Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228988
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111228988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A.B.XXX,D.B.-D.nadH.,zastúpenýAdvokátskakanceláriaGabrielOrlík,s.r.o.,sosídlomTopoľčianky
Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovaným: 1/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX/X, D. B.
- D. nad H., 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, D. B. - D. nad H., obe odporkyne zast. Mgr.
Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná 1221, 3/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX, T. nad T., Česká republika, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaných v l. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/184/2011-339 zo dňa 02. októbra 2017 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom č. k. 7C/184/2011-409 zo dňa 05. apríla 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d
z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej
inštancie.

Žalobcovi proti žalovanej v 3. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 29.09.2011, domáhal určenia neplatnosti
závetu poručiteľa A. B., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 07.11.1990. Žalobu odôvodnil
tým, že poručiteľ A. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičstvo po poručiteľovi je prejednávané na
Notárskom úrade JUDr. Ota Koppana, so sídlom Nitra, Piaristická 2, pod č.k. D 781/97, Dnot 940/97 a
dedičstvo nie je ukončené 14 rokov. V priebehu dedičského konania po 14 rokoch žalované v 1. a 2.
rade predložili závet, podľa vyjadrenia notára bol predložený asi pred tromi mesiacmi, v ktorom poručiteľ

ustanovil svoje dcéry - žalovanú v 1. rade a v 2. rade za svoje jediné dedičky. Žalobca ako právny
nástupcaponebohejA.B.,druhejmanželkyporučiteľaadedičkeporučiteľamalzato,žezávetporučiteľa
je neplatný. Namietal, že nebola splnená podmienka podpisu závetu vlastnou rukou poručiteľa. Súd
prvýkrát o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 7C/184/2011-279 zo dňa 05.01.2016 tak, že žalobu zamietol ,
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. v 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaných vo výške 763,83 eura, do troch dní od
vyhlásenia rozsudku. Žalovanej v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť

na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 269,92 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
dôsledku odvolania žalobcu rozhodoval Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie, ktorý uznesením
zo dňa 8.12.2016 č.k. 8Co/556/2016 - 315 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo vo veciaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení po 01. 01. 1992 (novele Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) napriek tomu, že predmetný alografný (vlastnoručne poručiteľom
nenapísaný) závet bol datovaný dňom 07. 11. 1990, ku ktorému dňu však Občiansky zákonník (v § 476)

alografnú formu závetu neupravoval, na čo ani novela vplyv nemala (§ 893), ďalej ako sa vysporiadal s
námietkami žalobcu k pochybným okolnostiam súvisiacim so spísaním závetu (miesto spísania závetu,
osoby označených svedkov závetu, okolnosti predloženia závetu...) a nesúladom čísla OP u svedka W.
V. (č. l. 10+194) v závete, prečo neprihliadal na dobrý zdravotný stav poručiteľa, keď žiadna zo strán
ohľadom jeho zdravotného stavu v čase vyhotovenia závetu zlý zdravotný stav poručiteľa netvrdila, a

teda ako mal preukázané splnenie všetkých zákonných (formálnych a obsahových) náležitostí pre platný
alografný závet. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie sa primárne bude zaoberať súladnosťou
predloženého alografného závetu so zákonom (Občianskym zákonníkom). Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní uviedol, že závet poručiteľa A. B. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný, jednak z dôvodu,
že neobsahuje pravý podpis poručiteľa, čo potvrdzujú pochybné okolnosti spísania závetu, zistenia
znalkyne o prevažujúcich rozdielnych znakoch v podpise v závete, ako aj nikým nespochybnený a

preukázaný zdravotný stav poručiteľa. Okrem toho sa stotožňuje s konštatovaním súdu druhej inštancie
o tom, že Občiansky zákonník v čase spísania závetu 07.11.1990 neobsahoval ustanovenia o alografnej
forme závetu. Závet podľa ust. § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase spísania
závetu možno spísať iba vlastnou rukou , pričom musí obsahovať datovanie a podpis alebo môže mať
formu notárskej zápisnice. Zákon teda ustanovil formu , v ktorej musí byť závet urobený, pričom závet

poručiteľa však nespĺňa ani jednu z požiadaviek kladených zákonom na forme závetu. Z poukazom na
uvedené považuje závet za neplatný jednak z dôvodu absencie podpisu poručiteľa ako aj z dôvodu
nedodržania náležitej zákonnej formy právneho úkonu. Dodal, že aj pre prevahu rozdielnych znakoch
v podpisoch poručiteľa, okolností jeho spísania by bolo v rozpore s dobrými mravmi keby takýto závet
zostal platný. Navyše ten kto chcel sfalšovať závet poručiteľa si neuvedomil, že forma alografného

závetuzodňa07.11.1990t.j.deňkeď falšovateľtentodátumuviedolnebolavtomčaseprávnedovolená.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných týkajúcich sa nesprávnosti žaloby a jej oneskoreného podania,
tieto považuje za nedôvodné. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd určil, že závet poručiteľa A. B.
zo dňa 07.11.1990 je neplatný a teda aby žalobe vyhovel a tak isto aby rozhodol že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2 . rade na pojednávaní

uviedol, že listina označená ako testament spísaná 07.11.1990 a podpísaná za prítomnosti svedkov
poručiteľa nepochybne predstavuje skutočnú poslednú vôľu otca žalovaných v 1 a 2 rade. Poručiteľ
chcel a jasne to vo svojej záveti uviedol, aby jeho majetok ktorý aj špecifikoval dedili rovným dielom
jeho dve dcéry. Mám za to, že existuje jediný možný ďalší spravodlivý postup v dedičskom konaní a
to, že tento závet a posledná vôľa poručiteľa ktorú vyjadruje bude rešpektovaný. Poručiteľ v závete

navyše vyjadril aj to, že jeho druhá manželka a jej deti už podiel z jeho majetku už dostali. Ak si
nárokujú viac nárokujú si niečo čo by im už podľa poslednej vôle poručiteľa pripadnúť nemalo. Ak by
v ďalšom táto posledná vôľa poručiteľa nemala byť rešpektovaná bolo by to minimálne v rozpore s
dobrými mravmi. Podstatná čas doterajšieho konania bola venovaná skúmaniu pravosti poručiteľovho
podpisu. V súvislosti s touto skutkovou otázkou je záver vyplývajúci z dokazovania jednoznačný. Nebolo

preukázané, že podpis poručiteľovi nepatrí a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Na tom nič nemenia
ani všetky okolnosti týkajúce sa spisovania tohto závetu, zdravotného stavu poručiteľa a pod., ktorými
žalobca pravosť tohto podpisu spochybňuje. Pravosť podpisu je síce spochybňovaná, ale tvrdenie
žalobcu o nepravosti tohto podpisu sa na základe dokazovania nepotvrdilo. Namietal, že žaloba bola
podaná nesprávne a najmä bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty . Preto ak dedič ktorý bol

odkázaný na podanie žaloby o spornom dedičskom práve túto v stanovenej lehote nepodá, súd
pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na tohto dediča, pretože po uplynutí tejto lehoty zaniká
aj právny záujem na určení spornej skutočnosti podľa pôvodne platného § 80 písm. c/ OSP. Žalobu
je potrebné zamietnuť už len z tohto dôvodu a z tohto dôvodu už žalobca a ani žalovaná v 3.rade
nemôžu byť dedičskom konaní po poručiteľovi považovaní za dedičov. Odmietol tvrdenia o falšovaní

závetu, ktoré tvrdenia v konaní preukázané neboli a nie sú ani pravdivé. Závet falšovaný nebol a jeho
pravosť v rátane pravosti podpisu poručiteľa preukazujú už len napr. podpisy štyroch svedkov ktoré
spochybňované neboli. Ďalej je tu právna otázka týkajúca sa platnosti predmetného závetu z hľadiska
jeho formy. Keďže sú dané dva nedostatky samotnej žaloby, žalobu žiadal zamietnuť a v prípade
úspechu vo veci priznať žalovanej 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným, doplneným a v poradí druhým)
rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:I. Súd určuje, že závet A. B., narodeného XX.XX.XXXX, zomretého XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
B. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

III. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Nitra
trovy štátu v sume 539,85 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 3. rade nepriznáva.

3. Svoje rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil po citácií § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (OSP - zák. č. 99/1963 Zb.) a citácií ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964
Zb. - § 476 ods. 1 - 3, § 40 ods. 1) v znení v čase spísania závetu (k 07.1.1990), nasledovne:

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a žalovaná v 3. rade. Žalovaná v
3.rade mala predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Preto súd pojednával podľa § 180 CSP v
neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 3. rade.

5. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu
podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán boli
protistranám v priebehu konania doručované a strany sporu, prítomné na pojednávaní zhodne uviedli,
že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd sa oboznámil so žalobou

závetom, písomným vyjadrením žalovaných a žalobcu, zmluvou, porovnávacím materiálom, znaleckým
posudkom č.12/2014, dokladmi z prílohovej obálky, vyjadrením znalkyne, správou z OR PZ, Správou zo
Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., vyjadrením MV SR, vyjadrením MUDr. W., reverzom,
čestnými vyhláseniami, pripojeným spisom D781/97 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Zo zápisnice dedičského spisu zo dňa 30.08.2011 po poručiteľovi A. B., zomr. XX.XX.XXXX, č.k.
D 781/97-123 súd zistil, že žalobcovi a žalovanej v 3. rade bola uložená povinnosť v lehote 30
dní predložiť do spisu rovnopis žaloby o určenie neplatnosti závetu. Žalobca zaslal návrh na súd
faxom dňa 29.09.2011 o 16.11 hod, ktorý osobne podal do podateľne súdu dňa 30.09.2011. Z dôvodu
odlišných tvrdení účastníkov konania ohľadne pravosti podpisu poručiteľa na závete, bol do konania

pribratý znalec Mgr. X. C.. Zo znaleckého posudku č. 12/2014, zo dňa 31.03.2014 vyplýva, že pri
písmoznaleckej expertíze sporného podpisu poručiteľa, boli zistené tak rozdielne ako i niektoré zhodné
znaky s nesporne pravými podpismi poručiteľa. Vzhľadom na nedostatočný porovnávací materiál a
chýbajúce informácie o zdravotnom stave poručiteľa v čase vzniku sporného podpisu, nie je možné
určiť záver skúmania jednoznačne. Bez hodnoverných lekársky potvrdených informácií o zdravotnom

stave poručiteľa v rozhodujúcom časovom období, nie je možné posúdiť jednoznačne identifikačnú
hodnotu zistených rozdielnych znakov, ktoré majú prevahu. Nedá sa jednoznačne potvrdiť, či je príčinou
ich výskytu zdravotný stav poručiteľa alebo vznikli pri napodobnení pravých podpisov menovaného.
Z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné A. B. jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť ako možného
pisateľa sporného podpisu. Z písomného vyjadrenia MUDr. W. W. vyplýva, že o poručiteľovi nemá žiadnu

dokumentáciu a k jeho zdravotnému stavu sa nevie vyjadriť.

7. Súd v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sa ako primárnou otázkou zaoberal súladom
predloženého alografného závetu zo dňa 07.11.1990 so zákonom, t.j. Občianskym zákonníkom v znení
účinnom v čase datovania predmetného závetu , t.j. ku dňu 07.11.1990. V tomto smere súd poukazuje na

to, že Občiansky zákonník v čase spísania závetu (dňa 07.11.1990) upravoval holografnú formu závetu
- vlastnoručne napísaný a podpísaný poručiteľom a závet vo forme notárskej zápisnice. Neupravoval
však alografnú formu závetu (vlastnoručne poručiteľom nenapísaný ), ktorý ako forma závetu bola do
Občianskeho zákonníka daná novelou zákona č. 509/1991, účinná od 07.01.1992.

8.Závetakoprísneaformálnyjednostrannýprávnyúkon,musíspĺňaťvšetkynáležitosti,ktoréObčiansky
zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu s tým, že náležitosti závetu sa posudzujú podľa
hmotného práva platného v čase, ku ktorému mal byť právny úkon realizovaný, v tomto prípade
predložený závet musel spĺňať jednak náležitosti Občianskeho zákonníka, vyžadované pre platnosť
právnych úkonov v zmysle ustanovení § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v

znení účinnom do 07.11.1990), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 07.11.1990). Z hľadiska zákonnom predpokladanej a
ustanovenej formy sa pre platný závet vyžadovala forma holografného závetu, t.j. vlastnou rukou
napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom, prípadne závet zriadený vo forme notárskej zápisnice.9. V prejednávanej veci predložený závet poručiteľa A. B. zo dňa 07.11.1990 , spísaný v Bratislave,
bol vyhotovený na písacom stroji a mal byť poručiteľom podpísaný a súčasne mal byť podpísaný 4
svedkami. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o závet spísaný vlastnou rukou poručiteľom

a rovnako tak nešlo o závet vo forme notárskej zápisnice. Súd preto dospel k záveru, že predložený
alografný závet datovaný dňom 07.11.1990 nespĺňa formu tohto jednostranného právneho úkonu podľa
§ 476 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase datovania predmetného závetu.

10. Vzhľadom na to, že predložený závet poručiteľa A. B. zo dňa 07.11.1990 nezodpovedá zákonom

predpísanejformeprávnehoúkonu,súdzávetposúdilakoneplatný,stým,žeideoneplatnosťabsolútnu,
t.j. počiatočnú neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona a súd je povinný na ňu ex
offo prihliadať.

11. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za rozhodujúce sa zaoberať ďalšími námietkami
vznesenými stranami sporu v priebehu konania, keďže rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade

bola nesúladnosť závetu so zákonom, a preto skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa,
okolností spísania a miesta spísania závetu súd ďalej neskúmal.

12. Pre uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol, že závet A. B., narodeného XX.XX.XXXX,
zomretého XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. B. zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatný.

13. Námietky žalovaných v 1. a 2. rade, že žaloba nebola podaná správne a táto bola podaná
oneskorene, súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca bol v dedičskom konaní odkázaný na
podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a túto aj podal. Podľa názoru súdu z právoplatného
rozhodnutia takto formulovanej žaloby vie notár, resp. súd ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi. Ak by

žalobca podal inú žalobu, než akú mal v zmysle uznesenia, nešlo by o žalobu v súvislosti s konaním o
dedičstve, ale o inú určovaciu žalobu a žalobca by musel súdu preukazovať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Rovnako súd považoval za dodržanú aj tridsaťdňovú lehotu uloženú notárom
na podanie žaloby, ktorá uplynula dňa 29.9.2011, pričom v tento deň došiel súdu návrh faxom, ktorý bol
nasledujúci deň osobne predložený do podateľne súdu.

14. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015
Z. z.) tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Vo veci bolo priznané znalečné vo výške 689,85 eura (614,12 + 22,78 + 52,95) , časť znalečného
hradil žalobca vo výške 150 eur zložením preddavku a štát má nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnej strane sporu, t.j. v tomto prípade voči žalovaným v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 539,85 eura, pričom započítal sumu

zloženého preddavku.

16. Pokiaľ išlo o žalovanú v 3. rade, súd poukazuje na to, že žalovaná v 3. rade svojím postojom v
konaní zotrvávala na tom, čo uvádzal žalobca.

17. V danom prípade súd nerozhodol o celom predmete konania, v rozhodnutí absentuje výrok
rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná v 3. rade, voči ktorej si žalobca neuplatňuje
náhradu trov konania, preto súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v 3. rade nepriznáva. Súd pritom vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý uviedol,
že si trovy konania voči žalovanej v 3. rade neuplatňuje.

18. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním napadli len žalovaní v l. a 2. rade
domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žaloba bola zamietnutá a aby im bola priznaná proti žalobcovi
náhrada trov celého konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že v predmetnej veci neboli splnení
procesné podmienky, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo správnych skutkových zistení a že

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné konanie je sporové konanie
dedičov odkázaných v dedičskom konaní na podanie žaloby týkajúcej sa skutočnosti spornej v
dedičskom konaní, keď z uznesenia vyplýva, resp. je ním záväzne určené, kto má žalobu podať.
Rozhodnutím notára v dedičskom konaní bolo určené postavenie W. H. a X. I. ako žalobcov v sporovomkonaní, vychádzajúc z čoho je potrebné konštatovať nielen to, že X. I. v tomto konaní má vystupovať ako
účastníčka, ale aj to, že mala podať samotnú žalobu, ak túto nepodala, podaná žaloba v otázke aktívnej
legitimácienezodpovedározhodnutiusúduvzmysleust.§175kods.2OSPvdedičskomkonaní.X.I.jez

pohľadudedičskéhoprávavrovnakomprávnompostaveníakožalobca,akspochybňujeplatnosťzávetu,
žaloba mala byť podaná aj z jej strany a teda ju podľa práva stíha povinnosť toto sporné tvrdenie žalovať
a dokazovať. Ak však X. I. žalobu nepodala, hoci ju podať mala, nemohlo byť žalobe vyhovené pre
nedostatokaktívnejlegitimácie,ktorýnedostatokžaloby,predstavujúcinesplnenieprocesnejpodmienky,
je dôvodom na zamietnutie žaloby. Z ust. § 175k ods. 2 OSP zároveň vyplýva, že predmetom žaloby má

byťurčeniededičskéhopráva,t.j.určenietoho,ktojededičom,resp.ktonímnieje,tedatýmtozákonným
ustanovenímjezáväzneurčené,čomábyťpredmetomžalobyasporu.Vtomtokonkrétnomprípadevšak
podanú žalobu nemožno považovať za žalobu podanú korektne v zmysle uvedeného ustanovenia. Ak
nielenže môže byť, ale výslovne má byť podaná žaloba o určenie dedičského práva, tak na samostatnom
určení neplatnosti závetu nie je daný naliehavý právny záujem; ust. § 175k ods. 2 OSP je osobitným
ustanovením, ktoré vylučuje použitie ust. § 80 písm. c/ OSP. V tomto smere je rozhodujúci zákon, nie

uznesenie notára ako súdneho komisára a žaloba má byť podaná tak, ako stanovuje zákon, predmetom
žaloby má byť určenie dedičského práva, nie určenie neplatnosti závetu. Aj tento nedostatok žaloby
predstavujúci nesplnenie procesnej podmienky v zmysle § 175k ods. 2 OSP je dôvodom na zamietnutie
žaloby. Dôvodom neplatnosti závetu zo strany žalobcu, resp. žalovanej v 3. rade bola skutočnosť, že
podpis poručiteľa na závete nemá byť pravý, tento tvrdený dôvod neplatnosti vykonaným dokazovaním

potvrdený nebol, žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a žaloba aj z tohto pohľadu
mala byť zamietnutá. Z vykonaného dokazovania vyplýva nie skutkové zistenie o nepravosti podpisu
poručiteľa, ale správnym skutkovým zistením je pravosť z podpisu poručiteľa na závete napadnutom
žalobou. Závet napadnutý žalobou je nepochybne skutočným vyjadrením poslednej vôle poručiteľa, na
čom nič nemení ani vytýkaný formálny nedostatok predmetnej listiny. Poručiteľ chcel a v napadnutom

závete aj jednoznačne vyjadril svoju poslednú vôľu, obsah tejto listiny je určitý, zrozumiteľný a zároveň
aj vierohodný, keď skutočnosť, že je vyjadrením poslednej vôle poručiteľa, svojimi podpismi potvrdili
štyria svedkovia. Žalobca a žalovaná v 3. rade už podiel z pôvodného majetku poručiteľa dostali a ak si
nárokujú viac, nárokujú si niečo, čo im podľa poslednej vôle poručiteľa už nepatrí; v dedičskom konaní
po poručiteľovi by im preto už žiadny majetok pripadnúť nemal, títo si nárokujú niečo, čo im poručiteľ

neodkázal. Existuje jediný možný spravodlivý a morálny postup v dedičskom konaní a to rešpektovanie
poslednej vôle poručiteľa, ak by to nebolo, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, keď rešpektovanie
skutočne vyjadrenej poslednej vôle poručiteľa nepochybne zodpovedá etickým zásadám spoločnosti.
Nesprávne právne posúdenie veci tak spočíva v nezohľadnení zásady vyjadrenej v ust. § 3 ods. 1 OZ.
Žalobca sa domáha svojho dedičského práva v rozpore s poslednou vôľou poručiteľa, takto uplatňované

dedičské právo by nemalo požívať právnu ochranu, resp. by mu právna ochrana zo strany súdu mala
byť odopretá, preto žaloba mala byť v danom prípade zamietnutá.

19. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku
a požadoval voči odvolateľom náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poukázal na to, že

účastníkmi súdneho konania musia byť všetci odkázaní účastníci dedičského konania, avšak nemusia
byť všetci na strane žalobcu, teda v danej veci bol dodržaný okruh účastníkov daný § 175 ods. 2 OSP,
podmienka aktívnej vecnej legitimácie preto naplnená bola. Predmetná žaloba nie je žalobou v zmysle
ust. § 175k ods. 2 OSP, ale žalobou v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP a teda nemusí spĺňať požiadavky
kladené § 175 ods. 2 OSP. On sa spravoval pokynom notára, ktorý ho odkázal na podanie žaloby o

určenie neplatnosti závetu a nie na podanie žaloby podľa § 175k ods. 2 OSP. Rovnako ako súd prvej
inštancie má za to, že by nebolo správne, ak by bez ohľadu na znenie odkazu v uznesení dedičského
súdu-notára,podal„správnužalobu“naurčeniededičskéhopráva,nakoľkobynebolomožnépovažovať
za naplnený postup predpokladaný § 175k ods. 2 OSP. Takéto odchýlenie sa od odkazu, v podobe
podania „správnej žaloby“ by nenapravilo ani dodržanie lehoty uvedenej v tomto nesprávnom odkaze.

Z uvedeného teda vyplýva, že hmotnoprávne následky sa môžu očakávať len vtedy, ak odkazujúce
uznesenie dedičského súdu napĺňa požiadavky založené § 175k ods. 2 OSP. Postupoval teda správne
a v zmysle odkazu dedičského súdu. Nesúhlasí s tým, že podpis poručiteľa na napadnutom závete je
pravý, teda okrem formálnych nedostatok je závet neplatný aj z dôvodu, že neobsahuje pravý podpis
poručiteľa, keď jeho záver potvrdzujú pochybné okolností spísania závetu, zistenia znalkyne, ako aj

nikým nespochybnený a preukázaný dobrý zdravotný stav poručiteľa. Samotná skutočnosť, že záver
znaleckého posudku nie je kategorický, neumožňuje súd bez ďalšieho prijať záver o tom, že žalobca
ako predkladateľ spornej listiny neuniesol dôkazné bremeno o jej pravosti; znalecký posudok je len
jedným z dôkazných prostriedkov. Nemožno preto prijať záver, že bolo preukázané, že ide o pravýpodpis poručiteľa, až potom by bolo možné konštatovať, že je skutočným vyjadrením vôle poručiteľa, čo
podľa neho nie je a teda nie je dôvod obsah tejto listiny rešpektovať. Poukazuje na podstatný právny
záver odvolacieho súdu, keď závet poručiteľa nespĺňa ani jednu z požiadaviek kladených zákonom na

formu závetu, keď zákon sankcionuje nedostatok náležitej zákonnej formy tým, že právny úkon stíha
neplatnosťou, keď ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva priamo zo zákona a na ktorú súd prihliada
z úradnej moci, ako na neplatnosť pôsobiacu voči každému. V prípade predmetného závetu ide o
absolútne neplatný právny úkon a ani pri uplatňovaní princípov spravodlivosti a dobrých mravov nemá
súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“, teda ani aplikácia

ust.§3ods.1OZnemôževiesťkuvzniku,zmenealebozánikuprávapovinností,keďžetotoustanovenie
nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, nakoľko upravuje len spôsob aplikácie a interpretácie iných
ustanovení.

20. Žalovaná v 3. rade sa k podanému odvolaniu (a vyjadreniam) nevyjadrila.

21. Žalovaní v l. a 2. rade - odvolatelia sa vyjadrovali aj k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu, v ktorom
vyjadrení zotrvali na svojich záveroch a závery žalobcu z jeho vyjadrenia popreli.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalovaných v 1. a 2. rade dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď pri úspechu
žalobcu a jeho požiadavke na náhradu trov konania len voči odvolateľom súčasne rozhodol o trovách
odvolacieho konania v zmysle ust. § 395 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania len voči odvolateľom a voči žalovanej v 3. rade mu tento nárok

nepriznal.

23. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (so
skutkovými i právnymi závermi), v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na odvolacie dôvody žalovaných v l. a 2. rade
poukazuje na to, že

- z hľadiska naplnenia procesnej podmienky konania postačovalo v tomto konaní zachovanie totožnosti
okruhu strán sporu s okruhom účastníkov dedičského konania, a teda žaloba len žalobcu postačovala,

- podanie žaloby zodpovedalo tomu, ako bol predmet vymedzený notárom, keď nesprávnosť či
nedôvodnosť tohto odkazu by prináležalo riešiť súdu len v konaní o dedičstve poručiteľa, nie však ako
procesnú podmienku v tomto konaní,
- pokiaľ platnosti predmetného závetu bránili nedostatky jeho formy, nemohla mať otázka existencie
pravosti podpisu pre rozhodnutie vo veci zásadný význam,

- pri zriadení závetu v neprípustnej forme (nie požadovanej zákonom) závet platným (závetom) už byť
bez ďalšieho nemôže, a že
-priexistenciiabsolútneneplatnéhozávetunemožnotútonerešpektovaťahovoriťojehonerešpektovaní
v rozpore s dobrými mravmi, keď § 3 OZ nemá priamu normotvornú platnosť umožňujúcu súdu túto
neplatnosť nerešpektovať a keď na absolútnu neplatnosť súdu mu bez ďalšieho (ex offo) prihliadať.

24. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).