Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/273/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210447
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217210447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol. s r.o.,
so sídlom Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: S. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. G., F., W. XXX/XX, o zaplatenie 610,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12Csp/128/2017-57, zo dňa 2.10.2017 - v zamietajúcej
časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 170,50 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.2.2017 až
do zaplatenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i

odvolacieho) v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu 440,12 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne z istiny od 16.2.2017 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V poradí druhou výrokovou vetou súd vo zvyšku žalobu
zamietol. Napokon treťou výrokovou vetou súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 44%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm.
a) a b), § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.1.2012, § 52
ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 545a zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len OZ).

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení ako vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalobca

uzavrel so žalovaným dňa 22.5.2015 pod č. A8577953 s dodatkom z rovnakého dňa zmluvu o
poskytovaní verejných služieb a dňa 16.6.2015 dve kúpne zmluvy s dohodou o splátkach, v zmysle
ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný
platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné
podmienky, Cenník služieb a Informácie o poskytnutých službách. Podľa zmluvy poskytol žalobca
žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať.

V zmysle čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve odpredal žalobca žalovanému koncové telekomunikačné
zariadenie (Prestigio MultiPad) s definovaným výrobným číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny
za kúpnu cenu s DPH vo výške 9,- Eur. Zároveň podľa kúpnych zmlúv (č. 3501796449 a č. 3501796444)žalobca žalovanému poskytol možnosť splácať kúpnu cenu koncových zariadení (v oboch prípadoch
Samsung Galaxy Ace 4), z ktorých podľa dohody o splátkach zaplatil žalovaný vždy 1,60 Eur a zvyšok
mal s výhradou straty výhody splátok počas 24 mesiacov splácať po 6,60 Eur mesačne). V zmysle čl.

2. ods. 3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle
čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o
dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade
je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný
taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani

neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa
zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v
dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm.
d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp.

taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písm.
b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto
článku.Včl.2.ods.5dodatkusiúčastnícidohodlipreprípadporušenianiektorejzpovinnostížalovaného
uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu - vo výške 186,- Eur (s doplnkom, že
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko

celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti...).

4. Pokusom o pokonávku zo dňa 1.2.2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 136,52 Eur, k zaplateniu dlžných splátok
na kúpnej cene 250,80 Eur s tým, že ak ich v lehote 15 dní neuhradí, ruší sa výhoda splátok a bude

požadovať aj zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 52,80 Eur a zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu
zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 170,50 Eur, všetko najneskôr do 13.3.2017.

5. Faktúrami vystavenými dňa 26.7.2015 (č. 5308586662), dňa 26.8.2015 (č. 5312815989) a dňa
26.9.2015 (č. 5317063059) vyúčtoval žalobca žalovanému čiastky k úhrade vo výške spolu 136,52 Eur

za mesačné poplatky, poskytované služby.

6. V časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 170,50 Eur titulom zmluvnej pokuty súd prvej
inštancie skonštatoval, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná jednostranne na ťarchu spotrebiteľa,
a preto nároku v tomto rozsahu nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie

zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše
by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S
účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka.

7. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu
nijakým spôsobom ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvnú pokutu. Podmienky za akých žalobca dohaduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa súdu prvej inštancie poškodzujú spotrebiteľa. Súdna

kontrola štandardných zmlúv je pritom postavená na absolútnej neprijateľnosti zmluvných klauzúl.
Riešením by nebolo konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, keďže by bolo obtiažne
určiť výšku tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by
to navyše neodradilo, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná súdom a predsaby len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. V ďalšom
súd s poukazom na § 53a ods. 1 OZ konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v štandardných
zmluvách žalobcu bolo určené za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, čo potvrdil v

žalobe žalobca jej znížením o pomernú časť a doplnením formulára v dodatku k zmluve, čím mal
odstrániť vady, pre ktoré bola táto zmluvná podmienka vyhodnotená ako neprijateľná. Týmto ale podľa
názoru súdu vytýkané vady odstránené neboli, výška zmluvnej pokuty je jednostranná a neprimerane
vysoká v porovnaní s účtovanými službami a predmetná zmluvná podmienka je naďalej neprijateľná.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute

je neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému
povinnosť plniť, preto súd žalobu v nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo zvyšku (na nároku
na zmluvnú pokutu) súd žalobu zamietol, nakoľko zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.
Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť
plniť.

8.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolspoužitím§262ods.1a§259ods.1CSPtak,žeúspešnejšiemu
žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu (72% : 28%) v rozsahu 44% s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku výslovne voči zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania podal
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 170,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.2.2017
do zaplatenia a zároveň náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ako odvolacie dôvody označil dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

10. Prioritne poukázal na znenie ust. § 297 veta druhá CSP a namietal, že v danom prípade neboli
splnené podmienky, aby súd prvej inštancie vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nešlo o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, nemožno tvrdiť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné,

keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Odvolateľ preto vyslovil názor, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

zisteniam, keď vyslovil názor, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu
dojednanú v predmetnom dodatku. Toto tvrdenie súdu neobstojí, keď každý účastník má reálnu možnosť
ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu
služieb žalobcu, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej
má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu

alebo nie a pod. Celý proces vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom
je založený na slobodnej voľbe daného účastníka.

12. V ďalšom odvolateľ namietal záver súdu, že dohodnutá zmluvná pokuta spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovaným, keďže súd izoloval zmluvnú

pokutu od ostatných dojednaní v zmluve a v rámci hodnotenia rovnosti postavenia zmluvných strán
zohľadnil len zmluvnú pokutu. Súd podľa odvolateľa vec nesprávne posúdil aj z právneho hľadiska,
keďže predmetná zmluvná pokuta spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z § 544 OZ, bola dojednaná v
písomnej forme, je daný presný výpočet porušenia zmluvných povinností, pri ktorých sa zmluvná pokuta
má uplatniť a tiež je dojednaná aj výška zmluvnej pokuty resp. jej určenie. Poukázal pritom na to, že

žalobca pri vyčíslení zmluvnej pokuty prihliadol na zotrvaní žalovaného v dobe viazanosti od začiatku
plynutia tejto doby, čo je v prospech žalovaného, dohodnutá zmluvná pokuta bola znížená o pomernú
časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorú žalovaný dodržal zmluvné podmienky. Žalovaný si
svoje zmluvné povinnosti plní len 3 mesiace, a preto žalobca sa nazdáva, že žalovaný vstupoval do
zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie

za akciovú cenu a využívať služby žalobcu, pokiaľ to bude možné bez úmyslu uhrádzať faktúry. Takéto
konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného
spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Odvolateľ tiež zdôraznil, že v bode
20 odôvodnenia rozsudku súd nesprávne uvádza podmienku úpravy zmluvnej pokuty s dovetkom „akdôjde k porušeniu v posledných 6 mesiacoch viazanosti“, ktorá takto koncipovaná nie je. Súd teda
vec nesprávne posúdil. V závere zhrnul, že okresný súd rozhodol nesprávne, keď nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170,50 Eur spolu s úrokom z omeškania zamietol, čo malo dopad

aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov.

13. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti je
potrebné zmeniť a žalobe vyhovieť i v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s príslušenstvom (§ 388 CSP).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú
odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prevej inštancie správne vo zvyšku - v časti zaplatenia

zmluvnej pokuty vo výške 170,50 Eur aj s úrokom z omeškania - žalobu zamietol a nadväzne i
správnosť rozhodnutia o priznaní pomernej náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 44%. Keďže voči
prvej výrokovej vete, ktorou bolo žalobe čiastočne vyhovené, odvolanie podané nebolo, v tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť a nie je predmetom odvolacieho prieskumu. Zamietnutie žaloby v
časti zmluvnej pokuty pritom súd prvej inštancie podľa vyššie uvedeného odôvodnenia v podstate založil

na všeobecne formulovanom závere, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná jednostranne na
ťarchu spotrebiteľa, je neprimeranou sankciou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho
je dojednanie zmluvnej pokuty neplatné a žalobcovi na základe takéhoto dojednania nevzniklo právo na
plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

16. Ako prvé odvolateľ namietal, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale

došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 2.10.2017 o 13.45 hod., ktoré bolo vopred
oznámené vyvesením na úradnej tabuli a web stránke okresného súdu, pričom podľa zápisnice o
verejnom vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v písomnom
vyhotovení predmetného rozsudku.

18. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa ods. 2
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

19. V zmysle § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

20. Ostatne citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a
upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia cit. § 297 písm.
b) CSP korenšponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne
posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s rozdielnou výškou. Cieľomprvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch,
kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán,
týkajúce sa právneho posúdenia veci.

21. Posúdiac predmetnú vec podľa vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s
prvoinštančnýmdospelkzáveru,ževdanomprípadebolisplnenézákonnépodmienky,abyvpredmetnej
veci v spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže
žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v

žalobe nesporoval, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená
i ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z
bežnej spotrebiteľskej zmluvy, včítane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je
v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných
zmluvných podmienok. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000,- Eur,
keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 610,62 Eur, je úplne nesporné.

22.Zhrnúcvyššieuvedené,odvolacísúduzatvára,ževdanomprípadebolisplnenézákonnépodmienky,
aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného ust. § 297 písm. b) CSP a vo veci nenariadil
pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť
ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Táto odvolacia námietka žalovaného preto neobstojí.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu smerovali k zamietnutému nároku na zmluvnú pokutu. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľského
charakteru medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom vznikol na základe zmluvy

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.5.2015 v spojení s dodatkom k tejto zmluve o poskytovaní
verejných služieb ZA ZC (POS č. zmluvy A8577953) z toho istého dňa 22.5.2015. Predmetom dodatku
je jednak dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu resp. zmeny účastníckeho programu, ako aj
dohoda strán o predaji zariadenia MT Prestigio MultiPad CONSUL LTE so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 9,- Eur s tým, že bežná maloobchodná spotrebiteľská cena MT bez zľavy je

195,- Eur. V čl. 2 tohto dodatku boli dojednané práva a povinnosti zmluvných strán, v rámci ktorých
v bode 2.2 bolo dojednané, že strany sa dohodli, že účastník je povinný podniku zaplatiť nižšie v
tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu, v prípade porušenia vymenovaných zmluvných povinností pod
bodmi A (medzi nimi i povinnosť riadne uhradiť cenu za služby) alebo B je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 186,- Eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa

nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia
tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že
sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba
viazanosti a počtom celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia
zmluvnejpovinnosti,sktorýmjespojenývznikprávanatútozmluvnúpokutu,vynásobíčíslom,ktorémáv

čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov doby viazanosti.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa týchto pravidiel sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
Zmluvná pokuta pritom predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT
(mobilného telefónu) bez zľavy jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s
DPH,zaktorúpodnikpredalMTúčastníkovi.Právonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknepodniku

samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto
právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

24. Listinnými dôkazmi založenými v spise bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi neuhradil za služby
sumu celkom 440,12 Eur, v ktorej časti spolu s príslušenstvom súd žalobe vyhovel, čím porušil svoje

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške podľa
dodatku vo výške 170,50 Eur s úrokom z omeškania.

25. V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojeníurčený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

26. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

27. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy včítane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými

ustanoveniamijenespornéaprvoinštančnýsúd vpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,žeprávny
vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane
žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o
pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

29. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho

zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a

ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.32. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

33. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

34. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

35. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

36.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

37. Ako prvé odvolateľ namietal, že prvostupňový súd, neposúdil, či predmetná zmluvná pokuta v
spotrebiteľskej zmluve ne/bola individuálne dojednaná.

38. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol

dopredu pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej
dodatkovsadopisovaliibaúdajeindividualizujúcespotrebiteľaanímvybranýmobilnýtelefón,účastnícky
program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné

dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2
OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej

pokute.

39. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov lacnejší, iný program, iný mesačný paušál, či služby,
v dôsledku čoho by zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa

ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej
zmluvy predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď
spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť
podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby
zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto

závere nič nemení tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby rôznych koncových zariadení, či
podmienok poskytovania služby, pri ktorých by bola zmluvná pokuta nižšia.40. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je názoru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne

dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/
EHS),bolonažalobcoviakododávateľovi.Žalobcaalevkonaníindividuálnedojednaniezmluvnejpokuty
nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky
v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej
kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

41. Ako ďalšie odvolateľ namietal záver prvoinštančného súdu, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke
v čl. 2.5. dodatku danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal
na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi
spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa a zmluvná podmienka je degresívna, teda jej výška

je závislá od doby zotrvania spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu so žalobcom.

42. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

43. Z pripojeného dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb ZA ZC (POS) uzavretej medzi

stranami dňa 22.5.2015 vyplýva, že v bode 2.5 strany dohodli, že účastník si je vedomý, že MT je mu
predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie

tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na
výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je
súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že
Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia

nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v
článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť
uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne
Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný zväzok
voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo

b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť Podniku
výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa v súlade s ustanoveniami

článku 2 bodu 2.3 písm. a) tohto Dodatku nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 351/2011 Z.z. v platnom znení alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených
iným platným právnym predpisom), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 186,-
Eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v
závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia

zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na
ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý
uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik
práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto
uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola

podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná
podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez
zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi (uvedenou v
článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom,

pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením
od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bode 2.3 písmena c) tohto článku). Vznikom nároku na náhradu škody nie je dotknuté právo Podniku
na náhradu škody spôsobenej rovnakým porušením povinnosti Účastníka. Zmluvná pokuta je splatná
v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku

Účastníkovi.

44. Z uvedeného dojednania je zrejmé, že zmluvná pokuta, ktorá predstavuje rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú bol predaný spotrebiteľovi, ktorú
je povinný spotrebiteľ uhradiť v prípade porušenia vymedzených zmluvných povinností, bola dojednaná
degresívne a znižuje sa v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia predmetného

dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Predmetná zmluvná pokuta teda nebola dojednaná
v pevnej paušálnej sume, bez zohľadnenia, kedy dôjde zo strany spotrebiteľa k porušeniu zmluvných
povinnostízakladajúcichnároknazmluvnúpokutu,aleboladojednanádegresívne,tedajejvýškapriamo
úmerne klesá v závislosti od počtu mesiacov uplynuvších od uzavretia zmluvy až do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti. S touto skutočnosťou sa prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného

rozsudku riadne nevysporiadal a nijako bližšie nevysvetlil svoj záver, že výška zmluvnej pokuty je
jednostranná a neprimerane vysoká v porovnaní s účtovanými službami a preto ako zmluvná podmienka
naďalej neprijateľná. Odvolací súd pritom uvedený záver súdu prvej inštancie nezdieľa. Je pravdou, že
súdy opakovane vyslovili neprijateľnosť zmluvnej podmienky žalobcu, ktorý ako dodávateľ v obdobných
zmluvách o poskytovaní verejných služieb v oblasti telekomunikácií zakotvoval dojednanie o zmluvnej

pokute, ktorá bola stabilná bez ohľadu na to, v akom čase od uzavretia zmluvy došlo k porušeniu
danej zmluvnej povinnosti, resp. len čiastočne degresívna v posledných šiestich mesiacoch dojednanej
viazanosti. Takéto dojednania zmluvnej pokuty v dôsledku ktorých spotrebiteľ bol zaviazaný zaplatiť
zmluvnú pokutu v rovnakej výške, či k porušeniu zmluvných povinností došlo v úplných počiatkoch
viazanosti alebo v jej samom závere, bola nesporne nespravodlivá a voči spotrebiteľovi neprimeraná

sankcia, a v dôsledku toho, ako súdy opakovane judikovali, neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka.

45. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ide ale o úplne odlišný prípad, keď zmluvná
pokuta je upravená iným spôsobom. Keďže za situácie, že predstavuje rozdiel medzi bežnou cenou
mobilného telefónu a zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú dodávateľ predal mobilný telefón spotrebiteľovi,

je upravená v priebežne klesajúcej výške počas celej doby viazanosti, v priamej závislosti od toho, kedy
v priebehu viazanosti došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, nemožno ju hodnotiť ako neprimeranú
sankciu za porušenie zmluvných povinností v neprospech spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta sa
znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti počas ktorej žalovaný dodržal dohodnuté
zmluvné podmienky. V danom prípade predmetná sankcia spojená s nesplnením záväzku spotrebiteľa

je preto primeraná, zodpovedá významu a rozsahu porušenej povinnosti, pričom zohľadňuje aj časové
hľadisko a spravodlivo prihliada na skutočnosť, v akom období dojednanej viazanosti k porušeniu
zmluvnej povinnosti došlo.

46. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie obsiahnutého v obsahu spisu vyplýva, že

zmluvný vzťah medzi stranami vznikol 22.5.2015 a že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť
cenu poskytnutých služieb riadne a včas v júli 2015, teda už v druhom mesiaci viazanosti dojednanej
na 24 mesiacov. Výška zmluvnej pokuty podľa vyššie citovaného bodu 2.5 Dodatku k zmluve potom
predstavuje žalobcom uplatnenú sumu 170,50 Eur (24 mesiacov mínus 2 mesiace krát 186/24 - t.j. krát
7,75 Eur).

47. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie hmotnoprávne ust. § 53 ods. 4 písm. k), ods.
5 OZ v spojení s § 544 ods. 1 OZ nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, v dôsledku čoho vec
nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal aj správne uplatnenú zmluvnú pokutu

v správne vyčíslenej výške 170,50 Eur, s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.2.2017 (odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku) až do zaplatenia.48. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

49. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

51. V zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bol napokon žalobca v konaní plne úspešný,

v dôsledku čoho mu vznikol nárok podľa vyššie citovaných ustanovení na plnú náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému. Odvolací súd preto žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

52. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).