Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210011004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7210011004.8

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna
2019, v trestnej veci proti obžalovanému M. A., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.1.2016, sp.zn. 3T/68/2010
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 12.1.2016, sp.zn. 3T/68/2010 bol obžalovaný
M. A. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a v bode
2/ rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

1/ dňa 25. 7. 2009 v čase od 02.00 hod. do 05.00 hod. v stromovom poraste nad A. A. na ul. Š. v
C. znásilnil L. K., nar. XX. X. XXXX tak, že keď prechádzala lúkou, pristúpil k nej a oboma rukami ju
tlačením a ťahaním asi po 200 m vtiahol do stromového porastu, kde ju udrel do ľavej časti tváre, zvalil
na zem, proti jej vôli jej vyzliekol krátke nohavice a keď sa jej podarilo vytrhnúť a utekala dolu kopcom
k štadiónu na ul. Š., asi po 10 m ju dobehol a odtiahol späť na miesto, z ktorého ušla, opäť ju udrel
rukou do ľavej časti tváre, zvalil na zem, proti jej vôli jej zobliekol spodné nohavičky, oboma rukami jej
roztiahol nohy, stiahol si nohavice a hoci sa bránila tak, že ho odtláčala, škriabala po rôznych častiach
tela a volala o pomoc, vykonal s ňou pohlavný styk, pričom jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo
lekárske ošetrenie alebo práceneschopnosť,

2/ dňa 27. 4. 2013 okolo 02.00 hod. v C. na ul. L. č. XX vnikol do bytu manželov M. a Ing. W. C.
na vyvýšenom prízemí tak, že vyliezol po bleskozvode na jeho balkón a násilím vytlačil pravé krídlo
na kuchynskom okne, ktoré bolo vo vetracej polohe a cez vzniknutý otvor vošiel do kuchyne, kde sa
povyzliekal donaha.

Za to súd obžalovanému uložil podľa § 199 ods. 1, § 117 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4,5 roka (štyri a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodil obžalovaného M. A., nar. X.XX.XXXX v C. spod
obžaloby pre zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 200 ods. 1 Tr. zák., ktorý
mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 27. 4. 2013 okolo 02.00 hod. v byte na ul. L. č. XX v C. nahý pristúpil k spiacej poškodenej M. C.,
nar. XX.X.XXXX a chcel jej strčiť do úst svoj pohlavný úd, na čo sa poškodená prebudila a keď vyskočila
z kresla, ustúpil a ušiel preč cez balkónové okno,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný, ktoré
aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že okresný súd ho tretíkrát odsúdil na základe
výpovede poškodenej a výsledkov expertízy DNA, t.j. na základe tých istých dôkazov ako dvakrát
predtým, pričom iné dôkazy proti jeho osobe neexistujú. Výpoveď poškodenej je nepoužiteľná a
expertíza DNA nepreukazuje, že spáchal skutok, resp. že by ho mal spáchať on. Popiera spáchanie
skutku s tým, že rovnako stále vypovedal tak na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní a
existujú vážne pochybnosti, či sa predmetný skutok vôbec stal. Poukazuje na skutočnosť, že poškodená
odmietla gynekologické vyšetrenie a záver okresného súdu, že odmietnutie gynekologického vyšetrenia
bolo spôsobené snahou utajiť tehotenstvo, nemôže obstáť konfrontácii so znaleckým posudkom, ktorý
jednoznačne uzavrel, že výpovede poškodenej sú nepoužiteľné v trestnom konaní. Ani stery spod
nechtov nepreukazujú, že došlo k znásilneniu, ale iba to, že medzi poškodenou a ním došlo ku kontaktu.
Od začiatku tvrdil, že došlo k bitke pred diskotékou, pričom skutočnosť, že hliadky polície nikoho
nepredviedli a teda nikoho nestotožnili, nemôžu byť v jeho neprospech. Taktiež spontánne opoznanie
poškodenou jeho osoby na OO PZ pri jeho predvádzaní nie je takisto použiteľným dôkazom, pretože
poškodená s ním prišla do kontaktu v čase, keď bol v putách predvádzaný na oddelenie polície a
naviac matka poškodenej vypovedala, že poškodená nevedela páchateľa opísať. Poukázal ďalej na
znenie ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. s tým, že tam, kde nie je možné bezpečne na 100 % určiť,
ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, súd musí (nemá na výber) zvoliť tú, ktorá je
pre obžalovaného priaznivejšia, čo je vyjadrením právnej zásady v pochybnostiach miernejšie, resp. v
podmienkach trestného práva vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. v pochybnostiach v prospech
obžalovaného.

Okresný súd sa touto základnou zásadou opakovane neriadil a rozhodol o jeho vine bez dôkazov proti
jeho osobe. Ak hodnovernosť jediného priameho svedka je pochybná, tak za tohto dôkazného stavu
jediným dôkazom proti nemu je iba expertíza DNA, čo nepreukazuje ani spáchanie skutku a ani to, že
ho mal spáchať. Záver je teda jediný a teda, že bol odsúdený bez akéhokoľvek relevantného dôkazu,
ktorý by bol na hlavnom pojednávaní vykonaný.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a v dôsledku toho aj vo výroku
o treste a rozhodol sám tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre trestný čin znásilnenia podľa § 199
ods. 1 Tr. zák. spod obžaloby oslobodzuje.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného M. A..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania a to z výpovede obžalovaného ml. M. A.,
poškodenej L. K., svedkov B. O., Ing. C. Y., O. O. - členov policajnej hliadky, M. A. - matky obžalovaného,
B. Ž., L. I., B. C., Ing. M. V., MUDr. J. M., N. K. - matky poškodenej, zo znaleckých posudkov
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice a znaleckého posudku z odboru psychológie, ako aj
ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného M. A., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi, za vyvrátenú.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok,
ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval v bode 1/ rozsudku ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/
rozsudku ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd správne prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery. Trest odňatia slobody vo výmere 4 a 1 roka
so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 31
ods. 1 Tr.zák. a § 34 ods. 4 Tr.zák. a § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

K oslobodzujúcej časti rozsudku

Je možné konštatovať, že obžalovaný skutočne vošiel do bytu poškodenej po požití alkoholu a liekov,
pričom sa domnieval, že je v byte kamaráta J..

Do predmetného bytu teda nešiel obžalovaný s prvotným úmyslom, že sa tam dopustí sexuálneho
násilia. Samotná poškodená M. C.C. sa zobudila ihneď na prvý dotyk obžalovaného a tento okamžite
ušiel z bytu s roztiahnutými rukami a slovami „on ma poslal“, resp. „ som to posral“. Nemožno teda
konštatovať, aby obžalovaný bol zneužil bezbrannosť poškodenej, pretože za celkovú či absolútnu
bezbrannosť možno považovať situáciu, keď obeť sama nevníma, a teda nie je schopná klásť
páchateľovi odpor. Obeť si v tomto prípade vôbec neuvedomuje, čo sa s ním deje a nemá kontrolu nad
sebou samým.

Zneužitie bezbrannosti spočíva v tom, že páchateľ vie o bezbrannosti obete a využije to k tomu, aby
dosiahol svoj cieľ.

Obžalovanému teda nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný úmysel využiť bezbrannosť
poškodenej na orálny styk.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Pre uznanie viny podozrenie nestačí. Vina obžalovaného musí byť bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd považoval závery okresného súdu o
oslobodení obžalovaného M. A.C. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. pre zločin sexuálneho
násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 200 ods. 1 Tr. zák. za zákonné a správne.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného M.Q. A.
ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.