Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214463
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114214463.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa W. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. XXX, XXX XX Y., v konaní zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Máriom Keletim, so
sídlom AK Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti odporcovi STD DONIVO a.s., so sídlom Mlynská 1346, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, v konaní zastúpený splnomocnenou právnickou osobou AK
NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO : 36 868 701, o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určení, že pracovný pomer navrhovateľa trvá,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Cpr/2/2014-138 zo
dňa 27.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal toho, aby súd

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.05.2014 dané odporcom navrhovateľovi
podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, ktorým sa mal pracovný pomer skončiť na 14.05.2014,
je neplatné a ktorým sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa
a odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2009 ďalej trvá, zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy vo výške 1529,50 Eur
titulom trov právneho zastúpenia. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že okamžité skončenie

pracovného pomeru spĺňa zákonom predpísanú písomnú formu, pričom dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru je označený ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, je zrejmé a nepochybné
z akého konkrétneho konania navrhovateľa tvoreného dvoma skutkovými podstatami tento dôvod
vyplýva, pričom toto konanie je vymedzené tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Listina obsahujúca okamžité skončenie pracovného
pomeru bola doručená navrhovateľovi v zákonnej lehote. Z tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie

konania, ktoré tvrdenie nebolo spochybnené odporcom, vyplýva, že navrhovateľ listinu obdržal dňa
14.05.2014. Q. L., ktorý okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal, bol ako vedúci odštepného
závodu odporcu v A. A. titulom tejto funkcie oprávnený vykonávať aj pracovno-právne úkony v
mene odporcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom v jeho priamej riadiacej pozícii,
medzi ktorých navrhovateľ patril. S poukazom na právnu vetu vyslovenú v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2003 z 01.01.2004, nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno

považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané,
že navrhovateľ nedodržal pokyn nadriadeného ohľadom parkovania, teda sa dopustil závažného
porušenia pracovnej disciplíny, čo zakladá pre odporcu ako zamestnávateľa dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom ako zamestnancom, pričom nie je potrebné skúmať
ani zavinenie navrhovateľa ako zamestnanca, ani intenzitu, či závažnosť tohto porušenia pracovných
povinností navrhovateľa. Prvostupňový súd ustálil, že dokonca v takomto prípade nie je potrebné ani

zisťovať, či došlo aj k druhému konaniu vymedzenému v okamžitom skončení pracovného pomeru
týkajúceho sa absencie navrhovateľa v práci, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty závažnéhoporušenia pracovnej disciplíny, a teda pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom
postačuje predmetné konanie navrhovateľa. Z týchto dôvodov prvostupňový súd nevykonal ďalšie,
účastníkmi konania, navrhnuté dôkazy. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že

v konaní bola preukázaná platnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu
s navrhovateľom, súd návrh navrhovateľa na určenie jeho neplatnosti zamietol, vrátane návrhu na
určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu založený pracovnou zmluvou z 01.04.2009 ďalej
trvá. Prvostupňový súd vyhodnotil, že prvý dôvod, pre ktorý odporca okamžite skončil pracovný pomer
s navrhovateľom, a to neuposlúchnutie príkazu nadriadeného parkovať na stráženom parkovisku dňa

08.04.2014 je daný, pretože neuposlúchnutím príkazu nadriadeného navrhovateľ týmto porušil závažne
pracovnú disciplínu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ proti všetkým
výrokom rozsudku okresného súdu. Rozsudok okresného súdu považuje za vydaný predčasne, na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým ho považuje za nesprávny a nezákonný.

V odvolaní predovšetkým namietal, že v listine, ktorou odporca okamžite skončil pracovný pomer s
navrhovateľom, neuvádza, ktoré konkrétne konanie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza dva dôvody, ale nie je možné zistiť,
pre ktorý konkrétny dôvod bol pracovný pomer s navrhovateľom okamžite skončený, pričom v texte
uvádza jednotné číslo. Namietal, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je skutkovo

vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Ďalej namietal, že listinu - okamžité
skončenie pracovného pomeru podpísal iba jeden člen predstavenstva, pričom túto listinu mali podpísať
buď dvaja členovia predstavenstva alebo predseda predstavenstva. Pre vyhodnotenie, ktoré vykonal
okresný súd, že okamžité skončenie pracovného pomeru mohol podpísať vedúci organizačnej zložky,
ktorým bol Q. L., súd nevykonal žiadne dôkazy, pričom navrhovateľ mal uzavretú pracovnú zmluvu s

odporcom a nie so žiadnou z jeho organizačných zložiek a žiadna z organizačných zložiek odporcu vo
vzťahu k nemu v pracovno-právnych úkonoch nevystupovala. Tento záver vyplýva aj z listiny označenej
ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.05.2014, kde sú v mieste podpisovej doložky
uvedení dvaja členovia predstavenstva. Hlavička zamestnávateľa je uvedená ako hlavička odporcu bez
akéhokoľvek náznaku, že ide o konanie organizačnej zložky odporcu. Ďalej namietal, že existujú dve

rôzne okamžité skončenia pracovného pomeru, keď jedna listina existuje s jedným podpisom a odporca
v konaní pred okresným súdom predložil listinu s dvomi podpismi, pričom súd túto druhú listinu do spisu
nezaložil a ani sa s touto okolnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Má za to, že pokiaľ existujú
dve listiny, zakladá to neplatnosť listiny. Ďalej namietal, že okresný súd vyvodil závažné porušenie
pracovnej disciplíny len z okolnosti, že navrhovateľ nedodržal pokyn nadriadeného, pričom neskúmal

zavinenie,intenzituporušeniapracovnejdisciplínyazávažnosťporušeniapracovnejdisciplíny.Poukázal
na to, že navrhovateľ obdržal dve SMS správy, pričom výklad okresného súdu, že druhá správa len
spresňovala znenie prvej správy považuje za nezmyselný, z dokazovania to nevyplýva. Namietal, že
pred okresným súdom poukazoval na obvyklý postup odporcu pri parkovaní, na čo navrhol doplniť
dokazovanie výsluchom troch svedkov, pričom súd týchto svedkov nevypočul, vypočul iba svedka

S., ktorý je zamestnancom odporcu. Poukázal ďalej na to, že k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru možno pristúpiť iba výnimočne, pričom aj z výpovede svedka S. vyplýva, že v iných prípadoch
pokiaľ nastala poistná udalosť, nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru okamžite. Namietal nesprávnu
interpretáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2003 vykonanú okresným súdom. Má
za to, že súd je vždy povinný skúmať zavinenie zo strany zamestnanca stupeň intenzity porušenia

pracovných povinností. Z dôvodu mylnej interpretácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa okresný súd
zameral len na skutočnosť, či zo strany navrhovateľa formálne došlo k porušeniu pokynu nadriadeného.
Namietal, že navrhovateľ dňa 08.04.2014 obdržal od zamestnávateľa dve SMS správy, pričom tieto
boli s rôznymi pokynmi ohľadom parkovania, navrhovateľ rešpektoval pokyn, ktorý mu bol doručený
SMS správou neskôr. Poukázal na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s listinou odporcu označenou

ako písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.04.2014, pričom v tejto listine je
opísanérovnakékonanie,tedanerešpektovaniepokynovpriprepravetovaru,akovokamžitomskončení
zo dňa 14.05.2014. Dňa 29.04.2014 teda domnelé nerešpektovanie pokynu nadriadeného bolo len
dôvodom na upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny a v tom čase odporca toto domnelé
nesplnenie pokynu nepovažoval za tak závažné, aby bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného

pomeru. Ak by tvrdené konanie navrhovateľa bolo tak výnimočným porušením pracovnej disciplíny,
ako to predpokladá Zákonník práce a ustálená súdna prax, bol by odporca k okamžitému skončeniu
pristúpil okamžite a nečakal by ďalšie dva týždne. Pokiaľ podľa samotného hodnotenia odporcu išlo len o
dôvod na písomné upozornenie (neprikročil ani k výpovedi), nemôže takéto konanie dosiahnuť intenzituvýnimočnosti, ako to predpokladá Zákonník práce. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako
sa okresný súd vysporiadal so splnením podmienok uvedených v § 74 Zákonníka práce. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa a zaviaže

odporcu na náhradu trov konania, prípadne ak považuje za potrebné vo veci doplniť dokazovanie, aby
rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 212 ods. 4 O.s.p. rozsudok okresného súdu
v zmysle § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
zrušiť z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Treba prisvedčiť odvolacej
námietke navrhovateľa, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neskúmal zavinenie navrhovateľa
ako zamestnanca intenzitu porušenia pracovných povinností navrhovateľom a závažnosť porušenia

pracovných povinností navrhovateľom. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel
k záveru, že navrhovateľ nedodržal pokyn nadriadeného ohľadom parkovania, z čoho vyvodil, že
sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo pre odporcu ako zamestnávateľa zakladá
dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom ako zamestnancom. Takýto
názor prvostupňového súdu nie je správny a nevyplýva ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 3Cdo/71/2003 zo dňa 01.01.2005, na ktoré rozhodnutie prvostupňový súd poukázal. Odvolací
súd uvádza, že ust. § 68 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) vymedzuje, že
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Z
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo dané odporcom navrhovateľovi, vyplýva, že

dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Zamestnávateľ môže pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru len v prípade, ak porušenie
pracovných povinností zo strany zamestnanca je zavinené aspoň z nedbanlivosti, pričom toto porušenie
pracovnej disciplíny musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej
disciplíny sa vždy musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší

postoj pri plnení pracovných úloh, na konkrétnu situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, tiež musí prihliadať k miere zavinenia zamestnanca a musí prihliadať aj na spôsob a
intenzitu porušenia konkrétnych povinností, prípadne na vzniknutú spôsobenú škodu a pod. Skúmanie
týchto okolností musí byť predmetom posudzovania súdu v každej konkrétnej veci. Takéto závery
napokon vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/63/2003, na ktoré rozhodnutie v

odôvodnení rozsudku poukázal aj prvostupňový súd. V hore uvedenej veci Najvyšší súd SR ustálil, že
aj nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Je však potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že nie každé porušenie pracovnej disciplíny,
ktorého by sa mal zamestnanec dopustiť tým, že nesplnil príkaz nadriadeného zamestnanca, možno
považovať za automaticky za závažné porušenie pracovnej disciplíny bez skúmania intenzity porušenia

pracovnej disciplíny, okolností na strane zamestnanca, situácie, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností a
pod. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nepochybne vyplýva, že súd takýmto spôsobom
nepostupoval, teda nevyhodnocoval závažnosť porušenia pracovnej disciplíny s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu, ale len ustálil, že tým, že navrhovateľ nedodržal pokyn nadriadeného

ohľadom parkovania, dopustil sa závažného porušenia pracovnej disciplíny. V tomto smere nevykonal
ani náležité dokazovanie, hoci navrhovateľ aj na túto okolnosť v rámci prvostupňového konania navrhol
výsluch svedkov. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je potrebné vysporiadať sa aj so svedeckou
výpoveďou svedka S., z ktorej vyplýva, že v iných prípadoch, pokiaľ došlo k poistnej udalosti,
odporca ako zamestnávateľ neprikročil ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom. Rovnako

súd nevenoval pozornosť skúmaniu okolností, prečo odporca ako zamestnávateľ tvrdené porušenie
pracovnej disciplíny navrhovateľom dňa 29.04.2014 nepovažoval za závažné porušenie pracovnej
disciplíny a na toto porušenie pracovnej disciplíny ho len písomne upozornil a až následne pristúpil k
tomu, že z rovnakého dôvodu ukončil pracovný pomer s navrhovateľom okamžite.Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že v súdenej veci je nutné pristúpiť k zrušeniu
rozsudku prvostupňového súdu v súlade s ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. z toho dôvodu, že súd

prvého stupňa vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu,
a to napriek návrhu na vykonanie dokazovania zo strany navrhovateľa, teda nedostatočne zistil
skutkový stav a v dôsledku toho nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, a teda súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom konaní prvostupňový súd doplní dokazovanie podľa
návrhu účastníkov konania (minimálne výsluchom troch svedkov, ktorých v prvostupňovom konaní

navrhol vypočuť navrhovateľ), prípadne vykoná ďalšie dôkazy, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje
účastníkov konania. V konaní jednoznačne musí byť preukázané, či navrhovateľ sa dopustil porušenia
pracovnej disciplíny, akým spôsobom k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, či toto porušenie pracovnej
disciplíny je tak závažné, že môže mať za následok skončenie pracovného pomeru okamžite. Ďalej
sa bude zaoberať otázkou, či sa jedná o zavinené porušenie pracovnej disciplíny a prihliadne aj na
všetky ostatné okolnosti tak, ako je to už uvedené vyššie vo vzťahu k osobe navrhovateľa, jeho

doterajšieho postoja pri plnení pracovných úloh, vo vzťahu k času a situácii, za ktorej došlo k prípadnému
porušeniu pracovnej disciplíny, s prihliadnutím na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností,
k výške škody a pod. S prihliadnutím k SMS správam, ktoré vo vzťahu k parkovaniu vozidla obdržal
navrhovateľ, vykoná prvostupňový súd dokazovanie, pričom aj v tomto prípade dôkazná povinnosť
zaťažuje účastníkov konania. Vzhľadom k tvrdeniu navrhovateľa ohľadom skúmania otázky platnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru s prihliadnutím na ust. § 74 Zákonníka práce zistí, či
okamžité skončenie pracovného pomeru odporca ako zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami
zamestnancov. Odvolací súd ešte dodáva, že za situácie, ak okamžité skončenie pracovného pomeru
dal odporca navrhovateľovi z dvoch rôznych dôvodov, pre dve rôzne porušenia pracovnej disciplíny, je
súd povinný skúmať, či sa navrhovateľ dopustil obidvoch porušení pracovných povinností a či sa jedná

o závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa, pokiaľ v odvolaní namietal, že v okamžitom skončení
pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi, nie je možné zistiť, pre ktorý konkrétny dôvod bol
pracovný pomer zrušený s navrhovateľom okamžite a tento dôvod nie je skutkovo vymedzený tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, nemožno prisvedčiť tejto odvolacej námietke navrhovateľa,
keď zo znenia listiny, ktorou okamžite skončil pracovný pomer odporca s navrhovateľom, vyplýva, že
sa jedná o dva rôzne skutkové dôvody, pre ktoré pristúpil odporca ako zamestnávateľ ku skončeniu
pracovného pomeru s navrhovateľom okamžite.

Rovnako nemožno prisvedčiť námietke, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné aj z
dôvodu, že listinu podpísal iba jeden člen predstavenstva, pričom preskúmaním veci dospel odvolací
súd k názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru mohol podpísať Q. L. ako vedúci organizačnej
zložky, ktorá skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom namietaná nebola, je správne, pričom odvolací
súd poukazuje na to, že aj z pracovnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom je nepochybné, že sa týka

odštepného závodu A. A. ako organizačnej zložky odporcu. Rovnako nemožno prisvedčiť ani námietke
odporcu, že existujú dve rôzne skončenia pracovného pomeru, ktorá skutočnosť žiadnym spôsobom
v konaní ani preukázaná nebola, pričom aj v prípade, že by tomu bolo tak, ako to v odvolaní uvádzal
navrhovateľ, jednalo by sa o tú istú listinu.

V zmysle § 224 ods. 3 O.s.p., keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.