Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202352
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617202352.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu E. T., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, B. Y.Á., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom
so sídlom Ulica 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému K.. W.. S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. X, B. Y., zastúpenému Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Belopotockého 720/2,
Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 75 000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59 702,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania od 26. 01. 2016 do zaplatenia, všetko do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 60 %, o výške ktorých rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14. 03. 2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
75 000,- eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 26. 01. 2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 14. 12. 2015 Kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva XXX, okres Liptovský Mikuláš, obec Podtureň, katastrálne
územie G.Ň., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 822 m2, parcela registra KN-C č. 509/2, a
stavba poľnohospodárskej budovy súpisné č. 205, na pozemku parcely registra KN-C č. 509/2 o výmere
1 822 m2. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej sume 75 000,- eur, ktorá bola splatná
v troch splátkach po 25 000,- eur, v lehotách najneskôr do 25. 01. 2016, do 15. 05. 2016 a do 20. 10.
2016 formou bezhotovostného prevodu na účet predávajúceho. Zároveň sa zmluvné strany dohodli v

prípade omeškania žalovaného na úrokoch z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, bol dňa
04. 02. 2016 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy na žalovaného. Žalovaný
v stanovených lehotách nezaplatil ani časť kúpnej ceny s odôvodnením, že kúpna zmluva je neplatná,
pretože nebola urobená slobodne a vážne. Žalobca poukázal na to, že obidve zmluvné strany zmluvu
podpísali, nechali overiť u notára, pričom následne bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva k
predmetu kúpnej zmluvy. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, žalobca žiadal,

aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 75 000,- eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o predaji nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., ale nie za okolností a podmienok, ktoréuvádza žalobca. Podpisu predmetnej zmluvy predchádzali vzájomné dohody medzi stranami sporu a s
tým spojené skutkové konania obidvoch strán. Dňa 09. 08. 2014 strany uzatvorili Dohodu o odkúpení
nehnuteľností za celkovú kúpnu cenu 75 000,- eur. Žalobca sa pri podpise tejto dohody zaviazal

zabezpečiť prepis vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností. Strany sa dohodli, že žalovaný bude
splácať dohodnutú kúpnu cenu splátkami vo výške 4 830,- eur, a to až do zaplatenia kúpnej ceny.
Poplatky za služby spojené s užívaním priestorov platil žalovaný na svoj účet samostatne a žalobcovi
poskytolpeňažnéprostriedkynazaplateniedaneznehnuteľností.Nanaliehaniežalobcupodpísalistrany
už k existujúcej dohode dňa 14. 12. 2015 Kúpnu zmluvu na predaj predmetných nehnuteľností, ktorá

bola aj zavkladovaná do katastra nehnuteľností. Žalovaný uhradil doposiaľ sumu 62 790,- eur. Dohodou
o odkúpení zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42), sa strany na žiadosť žalobcu dohodli, že obchodná spoločnosť
žalovaného VATMANN, spol. s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný, bude na účet
žalovaného splácať žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu formou splátok vo výške 4 830,- eur, a to akože
formou tzv. „nájmu“. Podľa dohody tieto platby boli postupne odrátavané na kúpnu cenu z dohody o
odkúpení. Na základe tejto dohody žalovaný uhradil sumy vo výške 4 830,- eur úhradami zo dňa 28.

08. 2014, 30. 09. 2014, 31. 10. 2014, 27. 11. 2014, 23. 12. 2014, 10. 02. 2015, 09. 03. 2015, 31.
03. 2015, 12. 05. 2015, 09. 06. 2015, 15. 07. 2015, 03. 09. 2015 a 17. 12. 2015, spolu 62 790,- eur.
Zároveň sa strany sporu dohodli, že nájom v rozhodnom období k predmetnej nehnuteľnosti od pána
O. P., MAŤO - stolárske práce, budú od žalobcu preplatené žalovanému a započítané na zaplatenie
kúpnej ceny. V období od septembra 2014 do decembra 2015 išlo o sumu 4 000,- eur. Spolu tak bola

na účet žalobcu zaplatená suma 66 790,- eur, a to na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur.
Rozdiel tak predstavuje sumu 8 210,- eur ako záväzok žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný opakovane
ponúkol žalobcovi možnosť vyriešenia veci doplatením sumy 8 210,- eur, s čím však žalobca nesúhlasil.
Žalovanýpovažujekúpnuzmluvuodzačiatkuzaabsolútneneplatnú,pretoženebolaurobenáslobodnea
vážne bez právneho dôvodu. Žalovaný považuje preto takéto konanie žalobcu za podvod. Pri existujúcej

Dohode zo dňa 09. 08. 2014 žalobca trval na uzatvorení kúpnej zmluvy, čo odôvodňoval jednak návrhom
na vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaný nikdy túto zmluvu nebral reálne, keďže nebola jediná, ktorá
mu bola vo veci predložená. Žalovaný preto považuje Dohodu o odkúpení nehnuteľností zo dňa 09.
08. 2014 medzi žalobcom a žalovaným na odkúpenie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, katastrálne územie G., ako jedinú právoplatnú a relevantnú v predmetnej veci. Žalovaný zároveň

poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti nemali v čase dohody reálne vyššiu hodnotu, ako sa dohodli
obidve zmluvné strany. Išlo o starý opustený objekt bývalého bitúnku v dezolátnom stave. Rovnako
suma 4 830,- eur pri posúdení znalcom určite výrazne prevyšovala čiastky, ktoré sa platia za nájom
v obvyklom mieste a v obdobnom čase. Od roku 2014 do dnešného dňa žalovaný preukázateľne na
obnovu predmetných nehnuteľností preinvestoval vyše 210 000,- eur a zaplatil viac ako 22 000,- eur za

rôzne správne poplatky s tým spojené. Nakoľko nikdy nedošlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12.
2015 za podmienok, ktorých sa dovoláva žalobca, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v replike uviedol, že dohoda zo dňa 09. 08. 2014 je nepomenovanou písomnosťou, na ktorej
sú popísané rôzne sumy, a v žiadnom prípade nejde o akýkoľvek druh dohody, nakoľko táto musí spĺňať

určité zákonom požadované náležitosti. Žalobca s firmou žalovaného VATMANN, spol. s. r. o., uzatvoril
dňa 31. 07. 2014 Zmluvu o nájme nebytových priestorov na predmetné nehnuteľnosti, podľa ktorej sa
žalovaný zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 4 830,- eur, počnúc od 01. 08. 2014 do 31. 12.
2016. Za dojednané obdobie 29 mesiacov tak mala byť zaplatená suma 140 070,- eur. Pri podpise tejto
zmluvy došlo medzi stranami sporu k jedinej reálnej ústnej dohode o tom, že po zaplatení nájomného

za obdobie 29 mesiacov prevedie žalobca vlastnícke právo na žalovaného, čo si žalovaný nechal v
nájomnej zmluve poistiť predkupným právom. Tvrdenie, že na naliehanie žalobcu podpísali zmluvné
strany Kúpnu zmluvu zo dňa 14. 12. 2015, sa nezakladá na pravde. Bol to práve žalovaný, ktorý naliehal
nažalobcu,abynaňhopreviedolvlastníckeprávosodôvodnením,žeplánujevykonaťrozsiahlestavebné
úpravy na týchto nehnuteľnostiach, čo mu zjednoduší komunikáciu so stavebným úradom. Tvrdenie

žalovaného o naliehaní žalobcu je zavádzajúce a takisto nelogické, nakoľko žalobca mal v tej dobe
platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, a v tej dobe nemal žiadny dôvod na predaj predmetných
nehnuteľností, keď žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Za ďalšie
účelové tvrdenie považuje žalobca vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého na základe Dohody zo dňa 09.
08. 2014 sa mali strany sporu dohodnúť na preplácaní nájomného zo strany pána P.. Žalobca poukázal

na to, že táto tretia osoba mala dohodnutý nájom so žalobcom ako výlučným vlastníkom prenajatej
nehnuteľnosti, a žalovaný teda nemal akýkoľvek nárok na nájomné. Tvrdenie, podľa ktorého žalobca
navrhoval a požadoval splatenie kúpnej ceny formou nájmu, za účelom vyhnúť sa zaplateniu dane z
predaja nehnuteľností, je absurdné a účelové, keďže žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnýmnehnuteľnostiamnazákladedražbyvroku1991,atedapredajtýchtonehnuteľnostíužboloslobodenýod
daňovej povinnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie ohľadne kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur, žalobca poukázal
na to, že len samotný pozemok má hodnotu približne 65 000,- eur na základe ponúk v danej lokalite.

Poukázal taktiež na to, že zo zmluvy o nájme vyplýva výška nájomného za obdobie v trvaní 29 mesiacov
vo výške 140 070,- eur, pričom s touto sumou žalovaný svojím podpisom na zmluve jednoznačne od
začiatku súhlasil. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že išlo o starý opustený objekt bývalého
bitúnku, nakoľko žalobca vykonával podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach, pričom
vyrábal krmivá pre zvieratá, pravidelne mal kontroly z hygieny. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť

v roku 2013, čiže tesne predtým, ako bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Žalobca
poukázal na to, že to bol práve žalovaný, ktorý naliehal na vyhotovenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej
sa dohodla kúpna cena vo výške 75 000,- eur a predstavovala rozdiel medzi dohodnutou kúpnou
cenou na predmetné nehnuteľnosti vo výške 140 000,- eur a zaplateným nájomným za obdobie 13
mesiacov v celkovej výške 62 790,- eur. Žalovaný má od začiatku vedomosť o cene za predmetné
nehnuteľnosti v celkovej výške 140 000,- eur, pričom jediným relevantným dôkazom v predmetnom

konaní je jednoznačne platná kúpna zmluva a takisto zmluva o nájme nebytových priestorov, z ktorých
preukázateľne vyplýva, že žalovaného spoločnosť sa zaviazala platiť od 01. 08. 2014 do 31. 12. 2016
mesačne nájomné vo výške 4 830,- eur, kde samotný žalovaný navrhol výšku nájomného s úmyslom
takto si navýšiť náklady vo firme a tým ponížiť daňové povinnosti.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 11. 2017, sp. zn. 11C/8/2017 tak, že žalovanému uložil
zaplatiťžalobcovisumu75000,-eurspolus5,05%ročnýmúrokomzomeškaniazdlžnejsumyod26.01.
2016 do zaplatenia, všetko do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej
časti, pokiaľ ide časť úrokov z omeškania, súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Žiline uznesením zo dňa 26. 06. 2018, sp. zn. 5Co/108/2018 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku
nezdôvodnil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Pri opätovnom rozhodnutí posúdi súd aj námietky
žalovaného v odvolaní.

5. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

6. Žalobca v priebehu konania na pojednávaniach ako aj v písomným podaniach zotrval na žalobe.

Vypovedal, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na verejnej dražbe dňa 08. 06. 1991, kedy ich
vydražil za cenu 1 700 000,- Sk. Podnikateľskú činnosť tam vykonával do roku 2013. Počas podnikania
získal úver vo výške 3 mil. Sk, ktoré investoval do modernizácie predmetných nehnuteľností. Na týchto
nehnuteľnostiach vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti porážky jatočných zvierat a následne tam
vyrábal aj krmivá. Po čase ho začal kontaktovať žalovaný s ponukou o odkúpenie celého areálu. Žalobca

spočiatku nemal záujem o predaj nehnuteľností, vyhľadal žalovanému iné nehnuteľnosti, ktoré by mohli
slúžiť jeho podnikateľskému zámeru, avšak žalovaný mal záujem len o tieto nehnuteľnosti. Nakoniec
sa dohodli na uzatvorení nájomnej zmluvy, pričom s týmto návrhom prišiel žalovaný a navrhol nájomné
vo výške 4 830,- eur. Dohodli sa na nájomnom na 29 mesiacov v celkovej výške 140
000,- eur.. Žalobca tvrdil, že výšku nájomného navrhol žalovaný v sume 4 830,- eur z toho dôvodu,

aby si ponížil zisk, keďže mal v tom období vysoký čistý zisk a nemal žiadnu nákladovú časť. Poukázal
na to, že nájomná zmluva oprávňovala žalovaného na stavebné úpravy, a preto mohol žalovaný tieto
úpravy vykonávať. V prípade, ak by nájomný vzťah trval celú dojednanú dobu a žalovaný celú dojednanú
dobu platil nájomné, strany sporu sa ústne dohodli na odpredaji predmetných nehnuteľností s tým, že
celková kúpna cena bola 140 000,- eur. V čase, keď žalovaný zaplatil 50 % nájomného, požiadal o

uzatvorenie kúpnej zmluvy, aby tam mohol realizovať svoje zámery. Preto sa dohodli na uzatvorení
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 75
000,- eur. Rozloženie kúpnej ceny na tri splátky navrhol žalovaný s odôvodnením, že je to preňho
výhodné. Pokiaľ ide o Dohodu zo dňa 09. 08. 2014, žalovaný túto považuje za zdrap papiera, potvrdil
však, že podpis je jeho. Takýchto papierov mali viac, avšak nepovažuje ich za dohodu o odkúpení

nehnuteľností. Nie je pravdou, že suma 75 000,- eur uvedená na tejto listine predstavuje dojednanú
kúpnu cenu. Poukázal na to, že je tam uvedených viac súm, aj suma 122 492,- eur, pričom tvrdil, že sa
dohodli na kúpnej cene vo výške 140 000,- eur, čo preukazuje platne uzatvorená nájomná zmluva ako aj
kúpna zmluva. Žaloba poprel aj tvrdenia o antidatovaní nájomnej zmluvy a poukázal na to, že obchodnáspoločnosť VATMANN začala platiť nájomné po uzatvorení nájomnej zmluvy. Bez platnej nájomnej
zmluvy by taktiež táto obchodná spoločnosť nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť na predmetných
nehnuteľnostiach. Taktiež poprel tvrdenia o zastieracom právnom úkone, žalovaný mohol už dňa 31.

07. 2014, t. j. v deň uzatvorenia nájomnej zmluvy, uzatvoriť kúpnu zmluvu, avšak to odmietol, nakoľko
v tom čase nedisponoval požadovanou sumou 140 000,- eur. Preto žalovaný navrhol uzatvorenie
nájomnej zmluvy, s čím žalobca súhlasil. Žalovaný zároveň neskôr navrhol aj rozloženie kúpnej ceny
vo výške 75 000,- eur na tri splátky. Tvrdil, že nemá zaplatené pohľadávky od obchodnej spoločnosti
so sídlom v Košiciach v celkovej výške 30 000,- eur, s čím mu aj žalobca chcel pomôcť a odporučil

mu advokáta, s ktorým sa aj stretli v Liptovskom Hrádku. Zároveň žalobca pomohol žalovanému
získať nehnuteľnosti v Dovalove, za čo mu žalovaný sľúbil províziu vo výške 20 000,- eur, avšak mu
ju nezaplatil. S troma splátkami kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy súhlasil aj z toho dôvodu, že vtedy
mali so žalovaným kamarátsky vzťah. Žalovaný tam potreboval začať vykonávať podnikateľskú činnosť.
Tvrdenia žalovaného o kúpnej cene 75 000,- eur vyvracia aj skutočnosť, že po podpísaní kúpnej zmluvy
a následnom zavkladovaní, nezaplatil sumu 12 210,- eur a to podľa žalobcu práve z toho dôvodu, že

takáto dohoda medzi stranami nebola. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy pristúpil z toho dôvodu, že mal
so žalovaným veľmi dobré vzťahy, a nakoľko tento si riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy o nájme,
žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že po prevode vlastníckeho práva bude zaplatená kúpna
cena v troch splátkach. Zmluva bola uzatvorená práve v tom čase, ktorý mal uplynúť do splatenia tej
pomernej časti nájomného, a preto sa so žalovaným dohodli na kúpnej cene vo výške 75 000,- eur,

ktorá predstavovala zostatok z pôvodne dohodnutej kúpnej ceny za všetky nehnuteľnosti vo výške 140
000,- eur.

7. Žalovaný vypovedal, že na Slovensku pôsobí deväť rokov. Najprv bol riaditeľom nemeckej firmy
so sídlom v Liptovskom Hrádku a päť rokov vykonáva samostatnú podnikateľskú činnosť. Potom, ako

sa zoznámil so žalobcom, ho tento začal presviedčať, aby od neho kúpil nehnuteľnosti v Liptovskom
Hrádku, pričom mu navrhoval ceny, s ktorými však žalovaný nesúhlasil a trval na tom, že tá kúpna cena
za nehnuteľnosti musí byť nižšia ako 100 000,- eur. Začiatkom roka 2014 začali medzi stranami sporu
rokovania o odkúpení nehnuteľností žalovaným, pričom dňa 09. 04. 2014 žalobca doručil žalovanému
email s návrhom kúpnej zmluvy, ktorý však ešte neobsahoval kúpnu cenu, nakoľko táto nebola v tom

čase dojednaná. Dňa 08. 08. 2014 žalobca v emaile navrhol kúpnu cenu 122 492,- eur s tým, že
prvá splátka bude splatná pri podpise zmluva a následne bude kúpna cena rozložená na 35 splátok.
Nasledujúci deň sa strany sporu stretli, o čom svedčí zápis podpísaný obidvoma stranami (č. l. 42). V
hornej časti tohto zápisu žalobca vlastnoručne rozpísal, ako dospel k navrhovanej kúpnej cene, keď
za pozemok požadoval 36 440,- eur, za kanceláriu a sklad 70 000,- eur a za bitúnok 16 052,- eur. Pri

dátume je uvedená suma 75 000,- eur, ktorá mala však predstavovať kúpnu cenu. Dňa 28. 08. 2014
žalovaný uhradil prvú splátku kúpnej ceny v dojednanej výške 4 830,- eur, pričom do poznámky uviedol,
že ide o „1. splátku“. Pôvodne žalovaný tvrdil, že suma 4 830,- eur predstavovala nájomné na základe
dohody zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42), neskôr uvádzal, že išlo o splátku dojednanej kúpnej
ceny. Následne žalobca doručil žalovanému dňa 23. 10. 2014 email s návrhom zmluvy o prenájme

nehnuteľností, nakoľko v tom čase nebola medzi stranami sporu uzatvorená žiadna zmluva, aj napriek
tomu, že žalovaný už uhradil dve splátky kúpnej ceny vo výške 9 660,- eur. Strany tak uzatvorili nájomnú
zmluvu (č. l. 65), ktorá bola pri jej podpise antidatovaná na dátum 31. 07. 2014, aby sedeli
dátumy realizovaných úhrad splátok kúpnej ceny. Žalovaný teda tvrdil, že nájomnou zmluvou strany
zastierali iný právny úkon a to kúpnu zmluvu. Tento postup vymyslel žalobca o čom svedčí skutočnosť,

že všetky návrhy zmlúv pripravoval a predkladal žalovanému on. Potom, ako žalovaný uhradil podstatnú
časť kúpnej ceny vo výške 62 790,- eur, domáhal sa uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá by odzrkadľovala
skutočnú dohodu strán, to znamená predaj nehnuteľností za kúpnu cenu 75 000,- eur. Kúpna cena
rozložená na tri splátky bola dojednaná len z toho dôvodu, že zmluvu neuzatvárala obchodná spoločnosť
VATMANN,akotobolopôvodnedohodnuté,aležalovaný.Tentovšakkúpnucenužalovanémuneuhradil.

V súlade so zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti zároveň nemohli strany do
kúpnej zmluvy uviesť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti. Rovnako nebolo možné dojednať,
že bola zaplatená bezhotovostne, nakoľko táto skutočnosť by sa dala overiť výpismi z účtov. Preto
žalovaný podpísal kúpnu zmluvu v dobrej viere, že žalobca túto skutočnosť v budúcnosti nezneužije.
O tom, že kúpna cena bola v čase podpisu kúpnej zmluvy takmer splatená svedčí aj to, že návrh na

vklad podal sám žalobca okamžite po jej podpise a to aj napriek dojednanej „výhrade vlastníctva“ v
čl. V bod 5.1 zmluvy. Žalovaný tak považuje nájomnú zmluvu za neplatný právny úkon. Je nelogické
a nepravdepodobné, že by sa strany dohodli na kúpnej cene 140 000,- eur potom, ako sám žalobca
navrhol v emaily zo dňa 08. 08. 2014 kúpnu cenu 122 492,- eura, pričom žalovaný trval na nadobudnutínehnuteľností v hodnote maximálne 100 000,- eur. Poukázal na e-mailovú korešpondenciu, z ktorej
vyplýva, že sám žalobca trval na tridsiatich splátkach po 2 000,- eur, teda spolu vo výške 99 000,- eur,
čo len potvrdzuje jeho tvrdenie, že sa dojednali na kúpnej cene vo výške maximálne 100 000,- eur.

Žalovaný nikdy nepodpísal zmluvu, ktorú by predtým nevideli jeho zamestnankyne, ktoré mu s týmito
vecami pomáhajú. Spochybnil, že by sa niekedy dohodol so žalobcom na kúpnej cene vo výške 140
000,- eur. Taká cena je neprimeraná vzhľadom na stav bitúnku, ktorý bol v dezolátnom stave. Nájomnú
zmluvu zo dňa 31. 07. 2014 žalovaný nikdy nevidel a v auguste 2014 začal plniť nájomné vo výške 4
830,- eur na základe Dohody zo dňa 09. 08. 2014. Uviedol, že si riadne plnil svoje povinnosti splácať

nájomné vo výške 4 830,- eur, a to až dovtedy, kým nebolo toto nájomné zaplatené v značnej výške,
a stále nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Z jednotlivých splátok vyplýva, že poslednú zaplatil 03.
09. 2015, a to práve z toho dôvodu, že potreboval, aby bola uzatvorená kúpna zmluva, na čom sa aj
dohodli, až následne uhradil ďalšiu splátku nájomného dňa 17. 12. 2015, kedy bol predložený návrh na
vklad do katastra. So žalobcom mali veľmi dobré vzťahy, boli veľmi dobrí kamaráti, a preto považoval
Dohodu zo dňa 09. 08. 2014 za platnú. Poukázal na to, že v prípade, ak obchoduje so svojimi kamarátmi,

nepožaduje nejaké perfektné dohody, lebo nepredpokladá, že ho bude chcieť niekto oklamať. Počas
celejsvojejpodnikateľskejčinnostineuzatváralzmluvynasvojemeno,jenelogické,abyniečonadobudol
do výlučného vlastníctva, keď ide o jeho podnikanie. Žalovaný potvrdil, že podpis na Zmluve o nájme
nebytových priestorov zo dňa 31. 07. 2014 je jeho. Tvrdil, že so žalobcom sa nikdy nedohodol na dobe
nájmu tak, ako je to uvedené v zmluve, to znamená od 01. 08. 2014 do 31. 12. 2016 a na výške

nájomného vo výške 4 830,- eur. Nikdy nemal v úmysle uzatvoriť nájomnú zmluvu, s tým, aby uzatvoril
kúpnu zmluvu vo svojom mene, prišiel žalobca. Žalovaný zdôraznil, že je nelogické, aby najprv uzatvoril
nájomnú zmluvu a následne o desať dní rokoval o kúpnej cene. Doposiaľ na tých nehnuteľnostiach
preinvestoval 400 000,- eur a od počiatku sa cítil ako ich vlastník. V záverečnej reči uviedol, že sa z tejto
situácie poučil, že pri podnikaní nemôže až tak dôverovať.

8. Svedkyňa C.. T. T., asistentka v obchodnej spoločnosti VATMANN spol. s r. o., vypovedala, že vždy
číta zmluvy, ktoré žalovaný uzatvára lebo tento síce rozumie slovenskému jazyku, ale len hovorovo, nie
písmom. Žalobca v roku 2014 chodil k nim do firmy s tým, že im chcel predať nehnuteľnosti. Najprv
navrhol sumu 122 000,- eur, ktorá by bola zaplatená 35 splátkami. Potom sa stretol so žalovaným,

výsledkom čoho bola rukou písaná listina (č. l. 42), na podklade ktorej sa uhradila prvá splátka vo výške 4
830,- eur. Po uhradení dvoch splátok odporučila žalovanému, aby so žalobcom uzatvoril nejakú zmluvu.
Následne jej bol predložený návrh nájomnej zmluvy, ktorá však mala byť uzatvorená na dobu neurčitú, s
čím ona nesúhlasila a uviedla to žalovanému. Odvtedy ona žiadnu podpísanú zmluvu o nájme nevidela,
splátkyvovýškepo4830,-eursauhrádzalinapodkladenávrhunauzatvoreniezmluvyonájme,doktorej

boli rukou vpísané niektoré údaje (č. l. 80). V priebehu rokovaní žalobca v kancelárii žalovaného uviedol,
že už netrvá na doplatení sumy, ale chce sa stať spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného, s
čím však žalovaný aj na odporučenie svedkyne, nesúhlasil. Potom bol predložený návrh na uzatvorenie
kúpnej zmluvy s kúpnou cenou rozloženou na tri splátky po 75 000,- eur. Keďže z takouto vysokou
cenou žalovaný nesúhlasil, dohodli sa na kúpnej cene 75 000,- eur. Žalobca navrhol aj sumu 122 000,-

eur, avšak areál bol v dezolátnom stave, nebola tam elektrika, voda, hygienické zariadenia. Obchodná
spoločnosť VATMANN spol. s r. o. v tom čase nevlastnila nič a teda by ani nezískala žiadny úver,
preto sa dohodli na splátkach kúpnej ceny. Podľa názoru svedkyne isto nechcela obchodná spoločnosť
uzatvoriť nájomnú zmluvu. Poukázala aj na to, že to nájomné vo výške 4 830,- eur by bolo neprimerane
vysoké, v tom areáli vykonával činnosť aj živnostník, ktorý platil nájomné vo výške 200,- eur. Podľa

svedkyne aj kúpna cena vo výške 75 000,- eur bola neprimeraná vzhľadom na stav nehnuteľností ako aj
lokalitu. V čase rokovaní žalovaný bol obhliadať aj iné nehnuteľnosti, pričom podobné sa v Liptovskom
Hrádku predávali za 70 000,- eur. Na otázku sudcu, prečo obchodná spoločnosť VATMANN spol. s r.
o. neuzatvorila so žalobcom kúpnu zmluvu s kúpnou cenou rozvrhnutou na splátky, bez uzatvorenia
nájomnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že to tak navrhol žalobca z dôvodu, že im chce pomôcť. Splátky

nájomného si mohli započítať na zníženie daňového základu. Svedkyňa zároveň vypovedala, že o
kúpnej cene 140 000,- eur nikdy nerokovali. Pokiaľ ide o splátky kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve,
strany boli dohodnuté, že žalovaný uhradí prvú splátku vo výške 25 000,- eur, ktorú následne žalobca
vráti a rovnako sa bude postupovať aj pri zostávajúcich dvoch splátkach. Svedkyňa na otázku sudcu
uviedla, že pri rokovaniach o spomínaných zmluvách nebola, sedela vedľa v kancelárii. V deň podpisu

kúpnej zmluvy prišiel do firmy žalobca neohlásený, s tým, že rýchlo potrebuje podpísať zmluvu aj
návrh na vklad, pričom oni práve riešili iné veci ohľadne výroby a preto poslali všetkých preč a došlo
k podpísaniu viacerých listín.9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2015 súd zistil, že žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., ako zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1 822 m2, parcela registra KN-C č. 509/2 a stavbu so súpisným č. 205, bitúnok,

postavený na parcele registra KN-C č. 509/2 o výmere 1 822 m2 za kúpnu cenu vo výške 75 000,- eur,
ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu po podpise predmetnej kúpnej zmluvy na účet predávajúceho,
a to tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur zaplatí formou bezhotovostného prevodu
najneskôr do 25. 01. 2016, druhú časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur zaplatí najneskôr do 15. 05.
2016 a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur zaplatí najneskôr do 20. 10. 2016. Pre prípad

omeškania kupujúceho so zaplatením ktorejkoľvek splátky si strany dohodli zročnosť celého dlhu. V
čl. II bod 2.4 sa strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Z pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, č. V 105/2016
vyplýva, že strany sporu doručili dňa 14. 01. 2016 návrh na vklad vlastníckeho práva, o čom bolo
rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 04. 02. 2016 č. V 105/2016. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie G. mal súd za preukázané, že v súčasnej dobe je žalovaný výlučným vlastníkom

vyššie označených nehnuteľností, titulom nadobudnutia na základe Kúpnej zmluvy V 105/2016, ktorej
vklad bol povolený 04. 02. 2016.

10. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 07. 2014 sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal
nájomcovi obchodnej spoločnosti VATMANN, spol. s. r. o., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom

žalovaný, prenechať do užívania vyššie označené nehnuteľnosti na určitú dobu od 01. 08. 2014 do 31.
12. 2016, pričom v čl. VII bod 1 sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 4 830,- eur, ktoré sú
splatné mesačne do posledného dňa v mesiaci. V čl. VIII bod 2 sa strany dohodli na tom, že nájomca
má predkupné právo na kúpu celej nehnuteľnosti v prípade, že sa prenajímateľ rozhodne prenajatú
vec predať, pričom nájomca má nárok na odrátanie všetkých investícií, ktoré nájomca investuje do

predmetného prenajatého nebytového priestoru a tieto investície budú odrátané z dohodnutej kúpnej
ceny. Z čl. VIII ods. 1 zároveň vyplýva, že nájomca je oprávnený podávať žiadosti na stavebný
úrad na povolenie prestavby, nadstavby, prípadne výstavby nových priestorov za účelom skvalitnenia
podnikateľskej činnosti.

11. Z odhadu trhovej ceny nehnuteľností zo dňa 25. 09. 2018, vypracovanom Residence realitnou
kanceláriou vyplýva, že realitná kancelária ocenila predmetné nehnuteľnosti k mesiacu august 2014 na
sumu 79 660,- eur.

12. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

13. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Podľa § 589 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

16. Podľa § 589 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

18. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy niektorý účastník, hľadí

sa ako na preddavok.

19. Medzi stranami bolo prakticky nesporné len to, že sa dohodli na predaji predmetných nehnuteľností.
Ich tvrdenia sa podstatne rozchádzali nielen v okolnostiach uzatvárania právnych úkonov smerujúcichk nadobudnutiu nehnuteľností žalovaným, ale predovšetkým v otázke ich celkovej kúpnej ceny, ktorá
skutočnosť je kľúčová pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu sa strany sporu ústne dohodli
na kúpnej cene vo výške 140 000,- eur, pričom žalovaný trval na dohode o kúpnej cene vo výške 75

000,- eur. Žalobca svoje tvrdenie opieral o existenciu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
31. 07. 2014 (ďalej len „nájomná zmluva“), na základe ktorej mala obchodná spoločnosť žalovaného v
období od 01. 08. 2014 od 31. 12. 2016 zaplatiť 29 úhradami po 4 930,- eur celkovo 140 070,- eur. Iný
dôkaz o existencii dohody o ním tvrdenej kúpnej zmluve nepredložil ani nenavrhol vykonať. Rovnako
neuniesoldôkaznébremenotvrdeniaanižalovaný,keďzlistinyzodňa09.08.2014(č.l.42),napodklade

ktorej spočiatku žalovaný postavil svoju obranu v spore tvrdiac, že sumu po 4 830,- eur mesačne platil
práve na základe tohto listinného dôkazu, takáto dohoda strán o kúpnej cene nevyplýva. Je pravdou,
že uvedená listina obsahuje aj údaj „75 000“, avšak sama o sebe táto skutočnosť nepreukazuje dohodu
kupujúceho a predávajúceho o kúpnej cene. Táto listina nie je dvojstranným právnym úkonom, ktorý by
bol spôsobilý smerovať k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností zmluvných strán, predmetná
listina nespĺňa základné náležitosti kúpnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zároveň

nie je ani spôsobilou zmluvou na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra podľa § 42 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon). Svedkyňa síce uviedla, že sa strany sporu mali dohodnúť na kúpnej cene vo
výške 75 000,- eur, avšak zároveň potvrdila, že nebola prítomná pri rokovaniach o kúpnej
zmluve a teda je zrejmé, že takúto informáciu mohla mať od žalovaného. Tvrdila, že kontroluje všetky

zmluvy,ktoréuzatváražalovanýakozamestnávateľ,ktorýnapojednávanípotvrdil,žesavtýchtoveciach
spolieha na svoje zamestnankyne. Preto jej úvahy o primeranosti hodnoty predmetných nehnuteľností
v danom čase a na danom mieste vyznievajú nelogicky oproti tomu, že práve ona mala odkontrolovať
návrh nájomnej zmluvy, v ktorej zmenila dojednanie o dobe neurčitej na dobu určitú a neupozornila
žalovaného na tú skutočnosť, že dohodnutými 29 úhradami zaplatí žalovaný prostredníctvom svojej

obchodnej spoločnosti žalobcovi celkovo 140 070,- eur. Žalovaný spočiatku, prvý krát vo vyjadrení k
žalobe zo dňa 22. 05. 2017 (č. l. 36), tvrdil, že úhrady vo výške po 4 830,- eur plnila
jeho obchodná spoločnosť v jeho mene a na jeho účet na základe listiny zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42),
pričom svedkyňa vypovedala, že tieto úhrady realizovala na podklade návrhu na uzatvorenie nájomnej
zmluvy (č. l. 80), do ktorého boli rukou zaznačené zmeny.

20. Predmetnú nájomnú zmluvu teda nemožno posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s
prejednávanou vecou, nakoľko je podľa názoru súdu jednoznačné, že strany sporu nemali vôľu uzatvoriť
skutočnú nájomnú zmluvu, ale mienili týmto právnym úkonom simulovať poskytnutie preddavku na
kúpnucenu.Topotvrdzujetakvyjadreniežalobcuzodňa23.06.2017(č.l.49)akoajopakovanétvrdenia

žalovaného v priebehu konania. Odhliadnuc od toho, dojednané nájomné vo výške 4 830,- eur mesačne
je bezpochyby v rozpore s dobrými mravmi, keď takmer 20 násobne prevyšuje nájomné v danom čase
za prenájom tých istých nehnuteľností treťou osobou, O. P.. V tomto smere nebolo zo strany žalobcu
navrhnuté žiadne dokazovanie, pričom ani nenamietal pravdivosť tvrdenia žalovaného o nájomnom tejto
tretej osoby vo výške po 250,- eur mesačne. Pokiaľ ide o nedôslednosť strán sporu pri

uzatváraní právnych úkonov spočívajúcej v tom, že osoba nájomcu z nájomnej zmluvy sa nezhoduje s
osobou kupujúceho z kúpnej zmluvy, táto nemôže byť spravodlivo na ujmu ani jednej zo strán sporu,
o to viac, že tak žalobca ako ani žalovaný hodnoverne neuviedli, čo ich k takémuto postupu viedlo.
Rozchádzali sa aj v tvrdeniach o tom, kto navrhol resp. kto trval na takomto odlíšení osoby nájomcu
a kupujúceho, pričom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali, preto súd konštatuje, že táto

ich spoločná nedôslednosť, nemôže mať negatívny vplyv ani na jedného z nich. Jediným spoločníkom
obchodnej spoločnosti, ktorá vystupovala na strane nájomcu, je práve žalovaný, ktorý tvrdil, že táto
vykonávala úhrady v jeho mene a na jeho účet. Je zároveň nesporné, že žalovaný mienil nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti na účely vykonávania podnikateľskej činnosti jeho obchodnej spoločnosti a nie
na súkromné účely, preto by prípadné oddelené posudzovanie týchto na seba nadväzujúcich právnych

úkonov, bolo nelogické a priečiace sa zdravému rozumu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že
nájomnázmluvaniejeplatnýmprávnymúkonom,nakoľkoňouniejeprejavenáskutočnávôľazmluvných
strán k prenechaniu veci za odplatu na dočasné užívanie, ale tento právny úkon simuluje dohodu o
preddavku na kúpnu cenu.

21. Ako už súd vyššie konštatoval, najpodstatnejšou pre rozhodnutie vo veci je ustálenie skutočnej
dohodnutej kúpnej ceny stranami sporu. Nebola hodnoverne preukázaná pravdivosť ani jedného
tvrdenia strán sporu, preto súd vychádzal z jedinej nespornej výšky kúpnej ceny navrhnutej žalobcom
vo výške 122 492,- eur. Žalovaný potvrdil, že žalobca na listine zo dňa 09. 08. 2014 navrhol právetúto cenu, pričom zároveň tvrdil, čo potvrdila aj ním navrhnutá svedkyňa, že žalobca túto cenu navrhol
aj prostredníctvom e-mailu. Zo strany žalovaného táto skutočnosť nebola namietaná, a to aj napriek
jeho tvrdeniu o dohode kúpnej ceny vo výške 140 000,- eur. Za tejto situácie vyznieva nielen nelogicky,

ale absolútne nepredstaviteľne, že by žalobca po rokovaní súhlasil s cenou 75 000,- eur ako aj to, že
by žalovaný súhlasil s cenou 140 000,- eur, čiže vyššou ako pôvodne navrhol žalobca. Zároveň sa
vymyká logickému chápaniu také konanie zmluvnej strany, ktorá po dohode o kúpnej cene vo výške 75
000,- eur uzatvorí dohodu o preddavku kúpnej cene rozvrhnutého 29 splátkami v celkovej výške 140
070,- eur a naviac po splatení časti preddavku vo výške 62 790,- eur uzatvorí kúpnu zmluvu s kúpnou

cenou 75 000,- eur, ktorá má byť splatná v ďalších splátkach po nadobudnutí vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam.

22. Obidve strany sporu sa vo svojich prednesoch zhodli aj na tom, že dohody sa musia plniť. Súčasťou
kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
bolo aj dojednanie o kúpnej cene 75 000,- eur. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že takáto

dohoda o kúpnej cene nezodpovedala vôli zmluvných strán a nekorešponduje s tvrdením žalobcu o
dojednanej cene 140 000,- eur, lebo pri zohľadnení nesporne zaplateného preddavku vo výške 62 790,-
eur by doplatenie kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur nezodpovedalo výške tvrdenej kúpnej ceny 140
000,- eur. Rozdiel vo výške 2 210,- eur nemožno považovať za zanedbateľný, o to viac, že žalobca je
starobný dôchodca, ktorému súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Strany sporu uskutočnili

právne úkony potom, ako žalobca navrhol kúpnu cenu vo výške 122 492,- eura, pričom od tohto okamihu
žalovaný aj prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti začal plniť v splátkach po 4 830,- eur. Ak
by nedošlo medzi stranami sporu k dohode o kúpnej cene, je absolútne vylúčené predpokladať, že
by žalovaný začal splácať kúpnu cenu. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo sumy 122 492,- eur
a pri zohľadnení preddavku zaplateného žalovaným vo výške 62 790,- eur potom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť z platne uzatvorenej kúpnej zmluvy sumu 59 702,- eur. Listinné dôkazy predložené
na poslednom pojednávaní ohľadne odhadu ceny nehnuteľností nenahrádzajú vôľu zmluvných strán
dohodnúť sa na kúpnej cene. Naviac, ak mal žalovaný za to, že predmetné nehnuteľnosti majú naozaj
hodnotu vo výške 75 000,- eur, jeho vlastné konanie pri uzatváraní dohody o preddavku ako aj kúpnej
zmluvy sú v zjavnom rozpore s týmto jeho názorom.

23. Žalovaný nespochybnil, že písomnú kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísal, pričom spoločne so
žalovaným aj zavŕšili proces prevodu nehnuteľností podaním spoločného návrhu na vklad vlastníckeho
práva. Pokiaľ mal žalovaný za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, tak ako to
spočiatku v konaní tvrdil, nič mu nebránilo sa domáhať jej neplatnosti skôr, čo by malo samozrejme za

následokto,žekaždázozmluvnýchstránbybolapovinnávrátiťdruhémuvšetko,čopodľakúpnejzmluvy
dostala. Takýto záver o neplatnosti kúpnej zmluvy, z dôvodu uvedenia kúpnej ceny, ktorá nezodpovedala
vôli zmluvných strán, by však predmetnú vec nevyriešilo a do budúcna by značne skomplikovalo
vyriešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným. Ak by totiž na základe absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalobca späť, tento spor by bol zbytočný

a žiadnym spôsobom by neriešil vzťahy medzi stranami sporu.

24. Súd nevykonal dôkaz výsluchom navrhnutých svedkov Ľ. Q., C. E. a W.. T. A., nakoľko ich výpoveď
nemohla žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu skutkového stavu. Údržbár v obchodnej spoločnosti
žalovaného, starosta obce Podtureň a vedúca spoločného stavebného úradu neboli pri uzatváraní

právnych úkonov, pričom pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné, v akom stave sa nachádzali
predmetné nehnuteľnosti, kedy začal žalovaný vykonávať úkony smerujúce k rekonštrukcii a výstavbe
a kto sa zúčastňoval na stavebnom konaní. Z článku VIII nájomnej zmluvy nesporne vyplýva, že
žalovaný má prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti oprávnenie podávať žiadosti na stavebný
úrad na povolenie prestavby, nadstavby, prípadne výstavby nových priestorov za účelom skvalitnenia

podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2017 súd opakovane oznámil dôvody, pre
ktoré nevykoná navrhnuté dôkazy, čo nesporne vyplýva zo zápisnice (str. 6 a 7), avšak v písomnom
vyhotovení rozsudku opomenul tieto dôvody uviesť, čo bolo podľa právneho názoru odvolacieho súdu s
odkazom na príslušné ustanovenie C. s. p. dôvodom na zrušenie pôvodného rozsudku.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobca si uplatnil aj 0,05 % denné úroky z omeškania, ktoré boli dojednané v čl. II bod 2.4 kúpnej
zmluvy. Nakoľko však ide o občianskoprávny vzťah, súd mu priznal zákonné úroky z omeškania tak, ako
je to uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej dohodnutej
splátky kúpnej ceny. V zostávajúcej časti, pokiaľ ide o úroky z omeškania nad výšku 5 % ročne, súd

žalobu zamietol.

29.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku
tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal ich náhradu v rozsahu 60 %, keď jeho
úspech v spore predstavoval 80 % a neúspech 20 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. V súlade s citovaným ustanovením súd vzhľadom na výšku priznanej istiny určil mesačnú lehotu
na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.