Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213184
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413213184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: X.. O. U., D. I. XX, D., proti
žalovaným: X/ X.. X. I.Á., D. I. XX, D., zastúpenej JUDr. Vojtechom Földesom, advokátom, so sídlom
Jaskový rad 163, Bratislava, 2/ A.. X.. C. R., P.., bytom Q. X, D., o náhradu škody a iné, na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa24.marca2016,č.k.6C273/2013-203,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť v lehote
troch dní zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.659,77 eur na účet jej
právneho zástupcu a žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal pôvodne proti žalovaným zaplatenia sumy 14.124,55 eur titulom náhrady škody,
odstránenia vchodového schodišťa a vykonania opatrenia, aby odtokové pomery na ich pozemku boli

dané do pôvodného stavu. Podaním zo dňa 18.09.2013 žalobca označil za žalovanú 1/ a upresnil petit
žaloby tak, že žiadal uložiť jej povinnosť zaplatiťsumu 12.771,50 eur s prísl., vykonať na vlastné
náklady zodpovedajúce technické opatrenia zabraňujúce priesakom a odtokom vody z jej pozemkov -
parcely reg. "C" parc. číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X U. na Q. XXXX J..Ú.. Q. na N.
Ž. N. W.. ". N.. Č. XXXX U. na Q. Č. XXXX J..Ú.. Q.Č., O. V. C. I. U. C. A. I. W. A. I..Č.. XXXX, N. na N.
W..".N..Č.XXXX/XU.naQ.XXXXJ..Ú..Q..Náhradyškodysadomáhalpôvodnevsume14.124,55eur,

špecifikovanej v sume 464,13 eur za železobetónový oporný múr časť A, ktorý musel postaviť, pretože
žalovaní tam v roku 1990 navážali zeminu z výkopových prác; v sume 423,14 eur za železobetónový
oporný múr časť B, ktorý urobil v roku 2005; v sume 265,78 eur, za svahový múr z kameňa , ktorý
postavil v roku 2008 s tým, že tento bude potrebné opravovať, s čím budú minimálne náklady 100,- eur;
v sume 181,01 eur za šachtu vpust, ktorú bolo nutné vykonať na odvedenie vody, ktorú robil v roku
2011; v sume 97,46 eur za žľab pod domom, ktorý urobil v roku 2011; v sume 43,03 eur za
pilier pod žľabom, ktorý urobil v roku 2011; v sume 100,- eur ,v ktorej mu vznikla škoda v roku 2011s tým,

že mu odteká voda zo žľabu po vchodových schodoch, a preto bude nutné spraviť ešte trativod a tým
presmerovať vodu; v sume 100,- eur za znalecký posudok; a stratu času tým, že nemohol pokračovať
v stavbe domu na Stanekovej 25 pre zastavenie prác a tým sa oddialilo dokončenia domu minimálne
o 20 rokov, a ak by ho dokončil pred 20 rokmi, mohol by prenajímať jeden 3-izbový byt za 500,- eur
mesačne, čím mu vznikla škoda 12.000,- eur. Náhrady škody sa domáhal proti žalovaným z dôvodu,
že títo svojou činnosťou zapríčinili jej vznik a poukázal na znalecký posudok, v ktorom sú vyčíslené

jednotlivé položky. Zo znaleckého posudku Ing. Hany Mozolovej č. XX/XXXX zo dňa 01.06.2013 zistil,
že na základe zadania žalobcovho vyhotovenia tohto posudku vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti znalkyňa určila hodnotu železobetónového oporného múru časť A sumou 464,13 eur,železobetónového oporného múru časť B sumou 423,14 eur, svah z kameňa sumou 265,78 eur, šachtu -
vpustsumou181,01eur,žľabpoddomomsumou97,46eur,pilierpodžľabomsumou43,03eur, t.j.spolu
zaokrúhlene sumou 1.470,- eur. Z LV č. XXX zistil, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX o výmere

345 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XXXX na N. XXXX. U. Q. Č.. XXXX zistil,
že vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, W. A.K. I..Č.. XXXX
na N. XXXX/X O. Z. XXXX na N. XXXX/X je žalovaná 1/. Rozhodnutím Obvodného úradu životného
prostredia Bratislava IV zo dňa 29.03.1996 č. vyst 327/2521/94-96/Ko boli žalobcovi s manželkou K. s
okamžitou platnosťou zastavené všetky stavebné práce na stavbe rodinného domu I. Č..XX na N. N..Č..

XXX/XX J..Ú.. Q. C. V. D. X. súvisiace s nepovolenou zmenou stavby, t.j. na poslednom nadzemnom
podlaží a na streche uvedenej stavby s tým, že pokračovať v stavebných prácach na rodinnom dome je
možné len v súlade s projektovou dokumentáciou, overenou v stavebných komisiách podľa
stavebných povolení odboru výstavby a územného plánu OBNV Bratislava IV č. vyst XXXXX-XXXX/
XX U. A. XX.XX.XXXX O. Č.. C. XXXX/XX/Pa-U. zo dňa 25.05.1984, a to mimo uvedených podlaží.
Povolením OBNV Bratislava IV č. vyst 680/89/Gr zo dňa 05.06.1989 na meno A.. X.. C.. R., P.., Š. R.,

X. R., D. N. U. I. W. A. na N. N..Č.. XXX/XX-I., R. XXXX J..Ú.. Q. a rozhodnutím Obvodného úradu
životného prostredia Bratislava IV č. vyst XXX/XXXX/XX-XX/B/X/Kd zo dňa 06.01.1993 bolo žalovaným
1/ a 2/ povolené užívanie stavby rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX J..Ú.. Q.. Zistený skutkový
stav posúdil podľa § 126 ods. 1, § 420 Obč. zákonníka a námietku premlčania vznesenú žalovanou
1/ posúdil podľa § 100 a § 106 Obč. zákonníka ako dôvodnú v časti položiek v sume

464,13 eur, 423,14 eur, 265,78 eur za výstavbu plotu a oporných múrov, ktorá vznikla minimálne pred
10 rokmi od podania žaloby, a preto v časti 1.153.05 eur žalobu zamietol z dôvodu
premlčania. Vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal žiadne protiprávne konanie
zo strany žalovaných, keď vchodové schodište žalovanej 1/ bolo postavené na základe stavebného
povolenia a riadne skolaudované v roku 1993; neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že

by činnosťou žalovaných došlo k zásahom do jeho vlastníckeho práva nadmerným odtekaním dažďovej
vody na jeho pozemok s blatom a inými nečistotami; a uplatnil si aj také stavebné úpravy ako šachta,
žľab pod domom a pilier, ktoré sa týkajú len užívania domovej nehnuteľnosti žalobcu a jeho pozemku.
Náhradu za znalecký posudok nemožno považovať za škodu spôsobenú žalovanými vzhľadom na to,
že sa jedná o ocenenie vonkajších úprav, ktoré si dal žalobca spraviť na jeho pozemku a nie

vyčíslenie škody spôsobenej nejakou konkrétnou činnosťou žalovaných. Pokiaľ ide o uplatnený nárok
na zaplatenie 12.000 eur za nájom, poukázal na to, že o zastavení výstavby rozhodol stavebný úrad v
rámci stavebného konania a nie je rozhodujúce, či dali podnet na stavebný úrad žalované, ale to, že išlo
o stavebné práce súvisiace s nepovolenou zmenou stavby, keď žalobca nepokračoval v stavebných
prácach v súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebných konaniach. O náhrade trov

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že výroková časť napadnutého rozsudku je
nepreskúmateľná, nezrozumiteľná a neurčitá, pretože z výroku nie je zrejmé kto návrh zamieta. Ďalej

namietal,žesúdprvejinštanciesanevyjadrilkuvšetkýmjehodôkazomaargumentáciámatie,kuktorým
sa vyjadril, žiadnym spôsobom nespochybnil, len všeobecne konštatoval, že žalobca nepreukázal
protiprávne konanie. Žalobca však protiprávne konanie podrobne zdôvodnil a vyšpecifikoval, a to
najmä listinou zo dňa 14.07.2014 Stanovisko k vyjadreniu X.. I. k žalobe, listom zo dňa 06.10.2014
Vyšpecifikovanie uplatnenej škody vo výške 14.124,55 eur, listinou zo dňa 18.02.2015 Zosumarizovanie

dôkazov, listinou zo dňa 25.03.2015 Stanovisko k vyjadreniu odporkyne zo dňa 03.03.2015. Namietal,
že súd sa nezaoberal jeho dôkazmi o vynútenom podvodnom konaní stavebného úradu, ktorú podložil
výzvou na doloženie dokladov kvôli legalizácii stavby zo dňa 29.03.1996 a ďalšou listinou, ktorou mu
stavebný úrad zastavil stavebné práce a dátum na tejto listine je antidatovaný na deň 29.03.1996, čo
považuje za podvod. Sumu 12.000 eur nežiadal ako odškodnenie za zastavenie stavby, ako uviedol súd

prvej inštancie, ale túto sumu už v pôvodnej žalobe žiadal ako odškodnenie za stratu času spôsobenú
vytopením jeho domu a následným budovaním objektov, ktoré zamedzia opätovnému vytápaniu domu.
Jasne uviedol, že za škodu je zodpovedná žalovaná 1/ a škoda bola spôsobená zmenou svahu nad
ich domom. S touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal. Jasne pritom poukázal na zmenu svahu ich
pozemku nad domom fotografiami pred úpravou a po úprave svahu. Žalovaná tvrdila, že svah

nemenili, ale sama tvrdí, že tam bol pôvodne 32%-ný svah kolmo na cestu a z fotky po úprave svahu
vidieť, že tam už žiadny svah nie je. S týmto sa súd taktiež nezaoberal. Zabráneniu pretekania bahnitej
vody nemohlo zabrániť zatrávnenie, lebo bolo vykonané po vytopení. Nie je možné pri navážaní zeminy
počas niekoľkých mesiacov súbežne zatrávňovať. V miestach pretekania bahnitej vody neboli a nie súžiadne vybetónované zábrany a zabetónovaná je len terasa a cesta k nej, čo ešte väčšmi prispelo k
jeho vytopeniu, lebo voda sa sústredila do trativodu, ktorý je nasmerovaný na jeho parcelu. Za najväčší
dôkaz vytopenia z dôvodu zmeny svahu, považuje to, že pred zmenou svahu nikdy vyše 30 rokov nebol

vytopený. Súd sa nezaoberal ani tým, že žiadal príkaz na zmenu smeru trativodu, ktorého existenciu
žalovaný nespochybnil. Súd podľa jeho názoru nerozhodoval objektívne. Opätovne uviedol, že susedov
dom, ako i jeho a ďalšie dva domy mali byť rovnakého charakteru, sused chcel však stavať odlišný dom a
ten mu stavebný úrad roky nechcel dovoliť, nakoniec dal stavebný úrad vypracovať expertízny posudok,
ktorýjasnevyjadruje,žetakýtypdomutambyťnemôže,alepánMináč sivrozporesozákonomvýstavbu

domu pretlačil a stavebný úrad bol bezmocný. Susedia teda plne zodpovedajú za porušenie stavebného
zákona, a to hlavne nedodržaním vzdialenosti schodišťa od hranice pozemku a tiež neúčasťou žalobcu
na stavebnom konaní. Z uvedeného nemožno viniť stavebný úrad, po začatí stavby sústavne proti
porušovaniu Stavebného zákona na stavebnom úrade namietal a žiadal odstránenie schodišťa a okien z
jeho strany, ale bol bezmocný. Sporné protizákonné schodište a po mnohých rokoch jeho zakrytie, hrubo
porušuje Stavebný zákon a jeho poškodzuje, keď sa stáva doslova hľadiskom pre susedov. Podľa

jeho názoru nemôže byť premlčaná škoda, ktorá trvá a zväčšuje sa. Nemôže byť premlčaná ani škoda
dolného oporného múru, keď tam je doteraz navozená zemina, z ktorej mu vlhne múr, protiprávny stav
stále trvá. Premlčanie jeho práva by bolo prelomením dobrých mravov. Oporný múr v strede je zavalený
zeminou a naproti sú stále nepovolené okná. Obdobne horný svah kameňa bude treba opravovať a
zaberá mu kus zo záhrady. Tieto skutočnosti ho rušia vo výkone jeho vlastníckych práv, a preto nemôžu

byťpremlčané.Napadnutýrozsudokvychádza znedostatočnezistenéhoskutkovéhostavua
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd neakceptoval skutočnosti ním preukázané. Poškodzovaný
je tým, že mu bola bezdôvodne zastavená stavba rodinného domu, na jeho parcelu bola navážaná
zemina, je vytápaný a porušuje sa Stavebný zákon.
3. Žalované sa v odvolacom konaní nevyjadrili.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 12.771,50 eur titulom náhrady škody, odstránenia schodišťa žalovanej 1/ a uloženia jej
povinnosti na vykonanie takých technických opatrení, ktoré by zabránili odtokom vody na jeho pozemok.

Dokazovanie vykonal v rozsahu dôkazných návrhov strán, v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinného
v čase vydania napadnutého rozsudku. Hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe
následne vyvodil aj správny právny záver, že dôvodná je žalovanou 1/ vznesená námietka premlčania
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.153,05 eur a že v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie

žalovaných, ktorým by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, alebo ktorým by došlo k zásahom do
jeho vlastníckeho práva. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval
ust. § 126 ods. 1 a § 420 Obč. zákonníka a svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe
nevyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého
rozsudku, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie

veci a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej, ako
aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov.
6. Žalobca sa v konaní po upresnení petitu žaloby domáhal proti žalovanej 1/ zaplatenia sumy 12.771,50
eur titulom náhrady škody a uloženia jej povinnosti odstrániť schodište na jej rodinnom dome a vykonať

také technické opatrenia, ktoré by zabránili odtokom vody na pozemok žalobcu.
7. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v
zmysle § 420 Obč. zákonníka, splnenie ktorých zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu v konaní o náhradu
škody, sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodcu, pričom zavinenie škodcu, ktoré je ďalším zákonom stanoveným predpokladom

vzniku zodpovednosti za škodu, sa predpokladá, a preto splnenie tohto predpokladu žalobca nemusí
preukazovať.
8.Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozpore sobjektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním, ale aj opomenutím tohočo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny vtedy, ak ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré bol škodca povinný
dodržiavať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V zásade sa nahrádza
skutoční škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým
ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.
9. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti

ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou, vzťah príčinný a následku; ak bola príčinou škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale
ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom
(R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností

prichádzajúcich do úvahy ako priama príčinná súvislosť škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.
10.Ust.§126ods.1Obč.zákonníkaumožňujevlastníkovivecidomáhaťsa ochranysvojhovlastníckeho
práva proti tomu, kto do jeho vlastnícke práva neoprávnene zasahuje.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že svoje nároky uplatnené žalobou v priebehu konania žalobca

upresnil písomnými podaniami doručenými súdu dňa 18.09.2013 a dňa 29.01.2014 a to tak, že sa
domáhal proti žalovanej 1/ zaplatenia sumy 12.771,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od
15.12.2011dozaplateniaašpecifikovalpovinnosti,ktoréžiadaluložiťžalovanej1/,týkajúcesavykonania
technických opatrení zabraňujúcich priesakom vody z jej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť žalobcu a
odstránenia vchodového schodišťa z rodinného domu žalovanej 1/. Žalovanú istinu, zaplatenia ktorej sa

domáhal titulom náhrady škody, špecifikoval vo svojom podaní, doručeným súdu dňa 06.10.2014, a to
konkrétnymi sumami, ktoré si uplatnil za ním vyhotovený železobetónový oporný múr časť A, ktorý podľa
ním predloženého znaleckého posudku Ing. Hany Mozolovej č. XX/XXXX zo dňa 01.06.2013 vyhotovil
v roku 2003, za železobetónový oporný múr časť B, ktorý podľa jeho tvrdenia zhotovil v roku 2005 a
za svahový múr z kameňa v sume 265,78 eur, ktorý podľa jeho tvrdenia postavil v roku 2008. Uvedené

položky spolu predstavujú sumu 1.153,05 eur, v ktorej časti súd prvej inštancie správne posúdil
žalovanou 1/ vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú, pretože v zmysle § 106 Obč. zákonníka sa
právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá a v danom prípade aj zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že o tejto škode mal
vedomosť už v rokoch 2003, 2005 a 2008, kedy tieto stavby, resp. úpravy vykonal a vynaložil

na ne finančné prostriedky, o ktoré sa v čase ich zhotovenia zmenšil majetok žalobcu, avšak svoje
právo na náhradu tejto škody neuplatnil v zákonom stanovenej lehote dvoch rokov v zmysle § 106 Obč.
zákonníka, ale až žalobou zo dňa 19.07.2013, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty.
Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že odškodnenie 12.000 eur žiadal za stratu času spôsobenú
vytopením jeho domu a následným budovaním objektov, ktoré zamedzia opätovnému vytápaniu domu,

keď v uvedenej špecifikácii uplatnenej škody, písomným podaním doručeným súdu dňa 06.10.2014, pod
bodom 9 uviedol, že si uplatňuje stratu času, tým, že nemohol pokračovať v stavbe domu na Stanekovej
č. 25 pre zastavenie stavebných prác, čím nastalo oddialenie dokončenia domu min. o 20 rokov, a ak
by ho dokončil pred 20-imi rokmi, tak by 3-izbový byt prenajímal min. za 500 eur/mesiac, čím mu vznikla
škoda v sume 12.000 eur. Ďalej uviedol, že po vytopení bytu a domu na Stanekovej č. 25 musel situáciu

riešiť odvodnením, čo mu trvalo celý rok, a tým nemohol dokončovať opravu domu na J. B.. XX
C. N., v ktorom mal byť 2-izbový a 1-izbový byt s garážou a stratou jedného roka utrpel škodu najmä vo
výške 1.000 eur/mesiac, čo celkovo predstavuje 12.000 eur za rok. Súd prvej inštancie preto
správne vychádzal z tejto špecifikácie žalobcom uplatnenej škody a správne tiež dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal žiadne protiprávne konanie zo strany žalovaných, a aj ďalšie náklady vyčíslené v

jeho podaní, zaplatenia ktorých sa v konaní domáha titulom náhrady škody, vynaložil na stavebné úpravy
na svojej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť nezakladá zodpovednosť žalovaných na vynaloženie týchto
nákladov. Žalobca v konaní tvrdil, že škoda mu vznikla vytopením jeho nehnuteľnosti, ku ktorému došlo v
dôsledku zmeny svahu, spôsobenej žalovanými úpravou svahu, ktorú skutočnosť však žalobca aj podľanázoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal. Nedôvodne v odvolaní namieta, že podrobne zdôvodnil
a vyšpecifikoval protiprávne konanie žalovaných predloženými listinami, na ktoré poukázal vo svojom
odvolaní, keď tieto obsahujú len samotné tvrdenia žalobcu, o ktorých žalobcu ako stranu sporu zaťažuje

aj dôkazné bremeno, pričom v danom prípade žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal
splnenie zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú
žalovanými. Z predloženej fotodokumentácie, na ktorú poukázal žalobca, je zrejmé, že žalované na
svojej nehnuteľnosti vykonali úpravu terénu, ale touto fotodokumentáciou nie je preukázané, že by
svojím postupom pri úprave terénu svojej nehnuteľnosti žalované porušili určitú konkrétnu zákonom

stanovenú povinnosť a taktiež, že by v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanými
došlo k vytopeniu nehnuteľnosti žalobcu, a teda žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti žalovanými a vznikom škody, ktorú v konaní tvrdil. Z predložených
listinných dôkazov, ako aj z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 03.02.2015 vyplýva, že v danej
lokalite ide o špecifický svahovitý terén, pričom žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
došlo k zmene spôsobu odtekania dažďovej vody z nehnuteľnosti žalovaných, oproti pôvodnému stavu,

výlučne v dôsledku žalovanými vykonávanými terénnymi úpravami, a to cez nehnuteľnosť
žalobcu v takom rozsahu, resp. množstve, ktoré by spôsobilo vytopenie jeho nehnuteľnosti.
Tvrdenie žalobcu, že príčinou vytopenia jeho nehnuteľnosti bola zmena svahu vykonaná žalovanými,
nemožno považovať za preukázanú len jeho tvrdením, že v minulosti k vytopeniu jeho nehnuteľnosti
nedošlo, keď množstvo vody, nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti žalobcu, závisí aj od iných okolností,

napr. množstvo zrážok a pod., a preto bez odborného zistenia a posúdenia odtokových
pomerov daného terénu v pôvodnom stave, a ich porovnaním so stavom terajšku, ako aj posúdením
ďalších do úvahy prichádzajúcich vplyvov na tieto odtokové pomery a ich prípadnú zmenu; ktoré
dokazovanie žalobca v konaní nenavrhoval, sú jeho tvrdenia nepreukázané, vychádzajúce len z jeho
domnienok, ktoré žiadnymi relevantnými dôkazmi nepredložil. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo

preukázané porušenie konkrétnej zákonom stanovenej povinnosti žalovanými, ktoré by bolo priamo
príčinou odtekania vody z ich pozemku na pozemok žalobcu v takom množstve, v dôsledku ktorého by
dochádzalo k vytápaniu nehnuteľnosti žalobcu a ktorou by došlo k zmene odtokových pomerov oproti
pôvodnému stavu, nedôvodne sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným vykonať opatrenia,
špecifikované v petite žaloby, a tiež náhrady škody v súvislosti s ním vykonanými stavbami, resp.

opatreniami na svojom pozemku. Okrem toho aj z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalované primerané
opatrenia v rám i nimi vykonávaných terénnych úprav aj vykonali, keď aj žalobca uviedol, že po vytopení
došlo k zatrávneniu nehnuteľnosti žalovaných.
12. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ním
predloženými listinami o podvodnom konaní stavebného úradu v súvislosti so zastavením stavebných

prác na stavbe žalobcu, pretože súd v tomto konaní o náhradu škody a ochranu vlastníckeho práva
žalobcu, ktorých nárokov sa domáha proti žalovaným, nemôže preskúmavať postup stavebného úradu,
ani vecnú správnosť rozhodnutia o zastavení prác na stavbe žalobcu, vydaného príslušným stavebným
úradom v stavebnom konaní.
13. Žalobca sa v konaní domáhal aj uloženia povinnosti žalovanej 1/ odstrániť vchodové schodište z jej

nehnuteľnosti, avšak nesporné je, že toto schodište je súčasťou nehnuteľnosti žalovaných postavenej
v súlade so stavebným povolením a skolaudovanej v roku 1993. Stavba rodinného domu žalovaných
spolu s vchodovým schodišťom bola teda zákonom stanoveným postupom stavebného úradu povolená
a v súlade s týmto povolením vykonaná, a preto existenciu predmetného vchodového
schodišťa rodinného domu žalovaných nemožno posudzovať ako neoprávnený zásah do vlastníckeho

právažalobcu.Vzhľadomnadodržaniezákonomstanovenéhopostupuprizhotovenístavbyžalovaných,
nedôvodne žalobca v odvolaní namieta porušovanie stavebného zákona žalovanými v
súvislosti s postavením domu iného charakteru aký mal byť povolený podľa tvrdení žalobcu.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne

v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti,
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. spojený s §
255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/, ktoré mali úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).