Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217412
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316217412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K.. O.. O. J., D. Š. XX, D.,
zastúpenej: Mgr. Slavomír Slávik, advokátom so sídlom Martina Granca 8, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie, že k zániku
štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.08.2016 nedošlo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. novembra 2017 č.k. 15Cpr/15/2016-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31.augustu
2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žaloba žalobkyne a stranám nepriznal náhradu
trovkonania.Vychádzalzozistenia,žedňa15.04.2016uzavreližalobkyňaažalovanýakoslužobnýúrad

služobnú zmluvu s tým, že žalobkyňa bude vykonávať štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste
v služobnom úrade vo funkcii hlavný štátny radca - odborník v odbore štátnej služby 1.03 Medzinárodná
spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, s druhom štátnej služby dočasná štátna
služba /§ 17 ods. 3 písm. c/ Zákona o štátnej službe/, s časom trvania na dobu určitú - na základe
výberu číslo SPOU-PO-Vk-2016/59 z 31. marca 2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho
zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie

do 31. decembra 2022, ako najnáročnejšia činnosť je koncepčná a koordinačná činnosť
na úrovni ministerstva, tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva, štátnozamestnanecký
pomer vzniká dňa 15.04. 2016, pravidelným miestom vykonávania štátnej služby bude oddelenie
NárodnéhoprojektuTakeAwayodborurozvojovýchprojektov,monitorovania ahodnoteniaúradu
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Vajnorská 25, Bratislava, Organizačným opatrením
ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 12, zo dňa 17.08. 2016, na zabezpečenie kvalitnejšieho
a efektívnejšieho výkonu služobných činností vykonáva dňom 1. septembra 2016 organizačné a

systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Uvedené organizačné a systemizačné zmeny sa v zmysle listiny Úradu splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity, Pribinova 2, 812 72 Bratislava zo dňa 17.08. 2016 označenej ako ,,Organizačné
a systemizačné zmeny" týkajú 14 štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe - odborníkov,
ktorým zaniká potreba plnenia úloh štátnej služby vzhľadom na pripravované zmeny pre jednotlivé
národné projekty, medzi inými i ID:40598, funkcia: hlavný štátny radca, v tejto súvislosti bude na Úrade

splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k 31. augustu zrušených 13 štátnozamestnaneckých
miest v dočasnej štátnej službe. Žalovaný vydal dňa 22. augusta 2006 Potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru so žalovanou na základe zákona číslo: SPOU-PO-52-152/2016 kudňu 31. augusta 2016, z dôvodu, že Organizačným opatrením MV SR č. 12/2016
zo dňa 17. augusta 2016 s účinnosťou od 1. septembra 2016 došlo k
zrušeniu ID 40598, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka,

štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písmeno
i/ Zákona o štátnej službe na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Takto zistený
skutkový stav posúdil podľa ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (§ 17 ods. 3 písm.
c/, § 18 písm. g/, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 písmeno i/, ods. 3) a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.Poukázalnato,že niejemožnézamieňať,resp.dávať právnerovnítkomedzipojmy,,dočasná

štátna služba" a ,,dočasná potreba". Dočasná štátna služba je z hľadiska trvania porovnaniaschopná
len so stálou štátnou službou. Dočasná štátna služba je z hľadiska trvania ohraničená dĺžkou trvania,
ale je to len maximálna dĺžka jej trvania. Ale časový úsek dočasnej potreby nemusí byť ohraničený
maximálnou dĺžkou trvania dočasnej štátnej služby. To znamená, že dočasná potreba sa môže časovo
zhodovať s časovým ohraničením maximálnej dĺžky trvania dočasnej štátnej služby, ale nemusí. Teda
dočasná potreba môže skončiť v priebehu trvania dočasnej štátnej služby, resp. ešte pred jej skončením,

ako to bolo v tomto prípade. A teda ukončenie dočasnej potreby je právnym dôvodom na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru ešte pred skončením doby dočasnej štátnej služby, ako to bolo v tomto
prípade, pričom nie je právne významné, či bol žalobkyňou ukončený nejaký konkrétny projekt alebo
konkrétna činnosť vykonávaná žalobkyňou v časovom rámci tejto dočasnej potreby. Právne významným
faktom pre ukončenie dočasnej potreby a tým dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

je uvedené organizačné opatrenie vykonávané z uvedeného konkrétneho dôvodu. A potvrdenie
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ho musí obsahovať ako dôvod jeho skončenia, čo v tomto
prípade splnené bolo. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentovala, že zánik potreby plnenia úloh štátnej správy, resp.
dočasná potreba, nie je zákonný dôvod na skončenie dočasnej štátnej služby, takýto dôvod na uplynutie
dočasnejštátnejslužbyzákonoštátnejslužbenepozná.Zákonomustanovenýpredpokladpreskončenie
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby tak ako to vyplýva z

dôvodovej správy je logicky ten, ktorý zákon o štátnej službe pokladá za dôvod vzniku dočasnej štátnej
služby. Dôvodová správa k zákonu o štátnej službe tak mala na mysli zastupovanie
zamestnanca ako zákonný dôvod vzniku dočasnej štátnej služby a v prípade následného návratu
zastúpeného štátneho zamestnanca zaniká dôvod vzniku dočasnej štátnej služby a dočasná štátna
služba tak zaniká uplynutím. Plnenie národného projektu nemôže byť zákonným dôvodom vzniku

dočasnej štátnej služby, nakoľko tento dôvod Zákon o štátnej službe nepozná. Zdôraznila, že dôvod
vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v prípade štátnozamestnaneckého pomeru nemôže vyplývať
zo zmluvy, ale jedine zo Zákona o štátnej službe. Dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru u
nej je dočasná potreba plnenia odborných úloh štátnej služby a to po dobu uvedenú v služobnej zmluve.
Nie je akceptovateľný prístup zamestnávateľa, ktorý organizačným opatrením jednostranne rozhodne o

tom, že nemá prácu pre zamestnanca a na základe tejto skutočnosti jednostranne rozhodne po uplynutí
dočasnej štátnej služby. Takýto výklad by viedol k záveru, že organizačné zmeny ako výpovedný dôvod
pre štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe by sa vôbec nepoužil, nakoľko v
týchto prípadoch by došlo vždy k uplynutiu dočasnej štátnej služby. Dôvodom na základe, ktorého
vznikol štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe odborníka, ktorý je dočasne potrebný na

plnenie úloh, nie je ani výber č.SPOU-PO-Vk-2016/5-12 z 29.01.2016 na voľné štátnozamestnanecké
miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenia úloh štátnej služby,
potreba práce, keď Výbery neobsahuje zmienku o dobe trvania dočasnej štátnej
služby a neobsahuje ani zmienku o konkrétnom projekte, vôbec neobsahuje iné časové ohraničenie
a neobsahuje ani iným určiteľný spôsobom vymedzenie časového úseku. Mala za to, že skutočným

dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru u nej bola dočasná potreba plnenia odborných úloh,
t.j. úloh na ktoré je potrebné osobitné vzdelanie, resp. schopnosti alebo vlastnosti. Dočasnosť však
nie je možné vykladať v tom zmysle ako to uvádza prvoinštančný súd, ale je ju potrebné chápať
v zmysle časovom ako vyplýva z ustanovenia § 18 písm. g/ Zákona o štátnej službe. Uvedené
ustanovenie uvádza, že dočasná štátna služba trvá po dobu uvedenú v služobnej zmluve a nie je potom

možné aprobovane skončiť štátnozamestnanecký pomer jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa
o uplynutí tejto doby. Zdôraznila, že uplynutie dočasnej štátnej služby je spojené len s uplynutím
dohodnutej doby jej trvania. Zotrvala na svojej argumentácii, že doba určená v služobnej zmluve
presnými dátumom 31. decembra 2022 neuplynula a, že iná doba určená objektívnou skutočnosťou,udalosťou alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, z obsahu služobnej zmluvy ani z obsahu
výberu nevyplýva. V žiadnom prípade nemožno akceptovať výklad zo strany súdu, ktorý priznal
ochranu jednostrannému rozhodnutiu žalovaného po uplynutí doby trvania štátnozamestnaneckého

pomeru. Zákon o štátnej službe v § 52 ods. 1 písm. i/ neuvádza, že tento zaniká
uplynutím potreby ďalšieho zamestnávania, ale uplynutím času. Zrušenie štátnozamestnaneckého
pomeru z dôvodov uvedených žalovaným v potvrdení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, nie
je dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona z dôvodu uplynutia
času, ale dôvodom na jeho skončenie výpoveďou. Mala za to, že aplikácia § 17 a §

52 Zákona o štátnej službe, resp. jej vyloženie prvoinštančným súdom je nesprávne. Zákon o štátnej
službenepoznáakoprávneakceptovanýdôvodskončeniaštátnozamestnaneckéhopomerurozhodnutie
zamestnávateľa o pominutí potreby, resp. dočasnej potreby ďalšieho zamestnávania. Rozhodnutie o
zrušení štátnozamestnaneckého miesta je rozhodnutím o organizačnej zmene, na ktoré sa vzťahujú
ustanoveniaZákona oštátnejslužbearozhodnutiepopominutípotrebyďalšiehozamestnávania
s dôsledkami na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru právny poriadok nepozná. Použitý dôvod

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru u nej, teda uplynutie dočasnej štátnej služby, sa vzťahuje
len na uplynutie dohodnutej doby trvania štátnej služby a táto musí byť súčasťou služobnej zmluvy,
pričom právny poriadok nepripúšťa možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe
jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa o tom, že uplynula dohodnutá doba trvania
štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona a rozhodnutiu o

organizačnej zmene, ktorý došlo k zrušeniu pracovného miesta, sa priznávajú dôsledky, ktoré právny
poriadok nepozná. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať odborníkovi, ktorý je dočasne potrebný na
plnenie úloh štátnej správy, rovnaké postavenie a práva ako odborníkovi ústavného činiteľa, toto by
explicitne uviedol do Zákona o štátnej službe. Namietala, že projekt, na účely, ktorého bola prijímaná do
štátnej služby, naďalej trvá a žalovaný na účely plnenia tohto projektu naďalej prijíma zamestnancov.

Záverom namietala nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojej argumentácii, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru u žalobkyne nastalo zo zákona, nakoľko uplynula potreba jej ďalšieho
zamestnávania. Za irelevantné považoval porovnanie s odborníkom ústavného činiteľa a
poukázal na to, že v prípade odborníka dočasne potrebného na plnenie služobných úloh ide o osobitnú

kategóriu zamestnancov, na ktorú nie je možné aplikovať všetky ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z.
Uviedol, že ustanovenia o výpovedi nie je možné aplikovať v prípade žalobkyne, nakoľko tieto
výslovne používajú označenie štátneho zamestnanca. Zdôraznil, že už z názvu štátnozamestnaneckého
miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená, vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej správy a to
len počas trvania potreby plnenia takýchto úloh a akýkoľvek iný výklad by priznal týmto zamestnancom

vyššiu ochranu ako zamestnancom uvedeným v ustanovení § 6 Zákona o štátnej službe,
ktorý sa v mnohých inštitútoch a postupoch odlišuje od Zákonníka práce a že tieto odlišnosti je potrebné
brať do úvahy. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska medzi stranami nesporné, že dňa 15.04. 2016
uzavreli žalobkyňa ako štátny zamestnanec a žalovaný ako služobný úrad služobnú zmluvu s tým,

že žalobkyňa bude vykonávať štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo
funkcii hlavný štátny radca - odborník v odbore štátnej služby 1.03 Medzinárodná spolupráca,
finančné prostriedky európskych spoločenstiev, s druhom štátnej služby - dočasná štátna služba podľa
§ 17 ods. 3 písm. c/ zákona o štátnej službe, s časom trvania na dobu určitú - na základe výberu číslo
SPOU-PO-Vk-2016/59 z 31. marca 2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca

- odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31.
decembra 2022. Žalovaný vydal dňa 22. augusta 2006 Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru so žalobkyňou na základe zákona ku dňu 31. augusta 2016, z dôvodu, že organizačným
opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17. augusta 2016 s účinnosťou od 1. septembra 2016
došlo k zrušeniu ID 40598, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala dočasnú štátnu službu

odborníka, štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods.
1 písm. i) Zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej
služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity6. Žalobkyňa namietala, že jej štátnozamestnanecký pomer na základe zákona nemohol zaniknúť
podľa § 52 ods. 1 písm. i/ Zákona o štátnej službe, pretože nedošlo k uplynutiu doby trvania dočasnej
štátnej služby, ktorá bola dohodnutá v služobnej zmluve do 31.12.2022 a z obsahu

služobnej zmluvy nie je možné žiadnym prípustným výkladom dospieť k záveru o inak
vyjadrenej dobe trvania dočasnej štátnej služby. Uviedla, že vymedzenie účelu dočasnej štátnej služby,
resp. účelu uzavretia služobnej zmluvy v dočasnej štátnej službe, presným a nepochybným spôsobom
v služobnej zmluve absentuje a v tejto súvislosti poukazovala na jej prípadnú neplatnosť. Mala za to,
že dočasná štátna služba končí uplynutím doby jej trvania a tento spôsob skončenia dočasnej štátnej

služby na základe zákona je označovaný ako uplynutie dočasnej štátnej služby. Namietala skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatia organizačného opatrenia žalovaným, ktorým zrušil jej
štátnozamestnanecké miesto, a to odkazom na uplynutie dočasnej štátnej služby v zmysle § 52 ods.
1 písm. i/ Zákona o štátnej službe, pretože takýto dôvod skončenia dočasnej štátnej služby na základe
zákona neexistuje a takýto dôvod zakladá možnosť skončiť dočasnú štátnu službu len na základe
výpovede podľa § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe.

7. Žalovaný poukazoval na znenie dôvodovej správy k § 52 ods. 1 písm. i/ Zákona o
štátnej službe, podľa ktorej k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej
(resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý
je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe a v tejto
súvislosti argumentoval, že predpokladom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej

štátnej službe je zaniknutie dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej
službevznikol. Žalovanýmalzato,žepokiaľpotrebaplneniaslužobnýchúlohvykonávanýchžalobkyňou
v dočasnej štátnej službe pominula 1.9.2016, týmto dňom uplynula doba určitá vymedzením účelu, na
ktorý bola služobná zmluva uzatvorená. Žalovaný poukazoval na to, že trvanie dočasnej štátnej služby
je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer

v dočasnej štátnej službe vzniká, v prípade žalobkyne išlo o dočasnú potrebu plniť úlohy vyplývajúce z
národného projektu v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier financované z eurofondov.
V prípade žalobkyne tak bolo trvanie dočasnej štátnej služby podmienené dočasnou potrebou plnenia
úloh vyplývajúcich z projektov. Vydaným organizačným opatrením žalobkyňa prestala byť potrebná na
plnenie úloh štátnej služby a dočasnosť jej výkonu uplynula dňom 1.9.2016. Tým, že pominuli

potrebyplneniaslužobnýchúlohštátnejslužbynaÚradesplnomocnencavládaSRprerómskekomunity,
skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne týmto dňom uplynutím dočasnej štátnej služby.
8. Z ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. vyplýva, že dočasná štátna
služba je štátna služba na určitú dobu. Z § 17 ods. 3 cit. zák. možno vyvodiť, že do dočasnej štátnej
služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, a to buď bez výberového konania či

bez výberu alebo na základe výberového konania či na základe výberu. V § 17 ods. 3 cit. zák. sú
upravené aj konkrétne dôvody prijatia uchádzača do dočasnej štátnej služby, a to buď na zastupovanie
štátneho zamestnanca (písm. a/), na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta
štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe (písm. b/), alebo na voľné štátnozamestnanecké miesto
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby (písm. c/). Možno tak konštatovať,

že zákonnými dôvodmi vzniku dočasnej štátnej služby, sú zastupovanie štátneho zamestnanca, voľné
štátnozamestnanecké miesto dočasne neobsadené štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe
a voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby.
Existencia jedného z týchto zákonných dôvodov je predpokladom vzniku ako i ďalšieho
trvania dočasnej štátnej služby. Z podstaty dočasnej štátnej služby tak možno vyvodiť, že jej trvanie

je podmienené existenciou zákonného dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v
dočasnej štátnej službe vznikol.
9. V § 52 ods.1 Zákona o štátnej službe sú taxatívne vymenované právne skutočnosti, na základe
ktorých dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Podľa § 52 ods.1
písm. i/ Zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím dočasnej štátnej

služby. Z dôvodovej správy k ust. § 52 ods. 1 písm. i/ Zákona o štátnej službe vyplýva,
že ak je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutie dočasnej
štátnej služby, tak ku skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp.
ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je
dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

10. V prípade štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, ktorá je obmedzená
na dobu určitú a ktorej doba trvania musí byť uvedená v služobnej zmluve, prichádza do úvahy
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zásadne uplynutím dohodnutej doby
trvania dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i/, pokiaľ skôr nedôjde k jeho skončeniuz dôvodu, že nastane niektorý zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 52 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o štátnej službe.
11. V preskúmavanej veci je zákonným dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne

v dočasnej štátnej službe voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka - hlavného štátneho
radcu na plnenie úloh v príslušnom odbore štátnej služby (1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné
prostriedky európskych spoločenstiev). Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona však nedochádza automaticky samotným zánikom zákonného dôvodu, ktorý bol predpokladom
vzniku dočasnej štátnej služby. V prípade ak by zaniknutie dôvodu vzniku dočasnej štátnej

služby malo za následok zánik dočasnej štátnej služby a tým aj skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona, nebolo by potrebné dobu trvania dohodnúť v služobnej zmluve, ktorej
obligatórnou náležitosťou je aj čas trvania dočasnej štátnej služby (§ 27 ods. 2 písm. j/) so zreteľom
na to, že dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,
trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve (§ 18 písm. g/). Odvolací súd preto zastáva názor, že zánik
zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby môže privodiť skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i/ len v prípade, ak bolo trvanie dočasnej
štátnej služby výslovne (celkom jednoznačne) dohodnuté v služobnej zmluve v závislosti od doby
trvania zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby. Pre zánik štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i/ v danej veci preto nepostačuje
len skutočnosť, že trvanie dočasnej štátnej služby ako takej je vo svojej podstate viazané na trvanie

zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby, resp. na potreby plnenia úloh štátnej služby. Nejde
totiž o takú právne relevantnú skutočnosť, s ktorou by Zákon o štátnej službe bez ďalšieho spájal
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a zánik zákonného dôvodu vzniku
dočasnej štátnej služby nemožno subsumovať ani pod uplynutie dočasnej štátnej služby, za ktoré sa
považuje uplynutie dohodnutej doby trvania dočasnej štátnej služby.

12. V posudzovanej veci žalovaný nenáležite s odkazom na dôvodovú správu k § 52 ods.
1 písm. i/ Zákona o štátnej službe argumentuje, že pokiaľ je predpokladom pre skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe zaniknutie dôvodu, na základe ktorého
štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, tak potom tým, že potreba plnenia
služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v dočasnej štátnej službe; ako dôvod jej vzniku; pominula

01.09.2016, týmto dňom uplynula doba určitá vymedzením účelu, na ktorý bola služobná zmluva
uzatvorená. Samotným zánikom účelu, pre ktorý bola služobná zmluva so žalobkyňou uzatvorená,
teda pominutím potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcich z národných projektov, nezanikol
štátnozamestnanecký pomer na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby. Zákon o štátnej
službe nepripúšťa iné dôvody zániku štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona ako tie,

ktoré sú taxatívne vymenované v kogentnom ust. § 52 ods. 1 pod písm. a/ až i/, a preto ani jeho
extenzívnym výkladom na základe dôvodovej správy nemožno rozširovať okruh týchto dôvodov o
iné právne skutočnosti. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 52 ods. 1 písm. i/ nemohlo v danom prípade
dôjsť len samotným zánikom (pominutím) potreby plnenia služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v

dočasnejštátnejslužbe,resp.zaniknutímúčelu,naktorýbolaslužobnázmluvauzatvorená.Neobstojítak
obrana žalovaného, že už z názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená,
vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej správy, a to len počas trvania potreby
plnenia takýchto úloh.
13. Pre posúdenie, či v prípade žalobkyne došlo ku skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na

základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby, je rozhodujúce dojednanie trvania dočasnej
štátnej služby v služobnej zmluve. Trvanie dočasnej štátnej služby môže byť vymedzené konkrétnym
obdobím (časovým údajom) alebo aj iným nepochybným spôsobom tak, že môže závisieť od splnenia
určitej podmienky, resp. od toho, kedy nastane určitá právna skutočnosť, ktorou môže byť aj potreba
vykonávania (doba trvania) určitých prác. Pre posúdenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i/ je v preskúmavanej
veci podstatné dojednanie doby trvania dočasnej štátnej služby stranami v služobnej zmluve zo dňa
11.04.2016. V danom prípade bol v služobnej zmluve dohodnutý čas trvania: " doba určitá - na základe
výberu číslo SPOU-PO-Vk-2016/59 z 31. marca 2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho
zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do

31. decembra 2022".
14. V prípade, ak by malo mať pominutie potreby vykonávania služobných úloh žalobkyňou; teda
zánik účelu na ktorý bola služobná zmluva uzatvorená; za následok skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona, musel by byť v služobnej zmluve čas trvania doby dočasnej štátnejslužby dohodnutý na dobu trvania jej účelu - potrebu vykonávania služobných úloh štátnej služby t.
j. vykonávania prác národného projektu v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier.
V danom prípade však takého dojednanie v časti I. bod 1. písm. d/ služobnej zmluvy absentuje,

doba trvania dočasnej štátnej služby nebola vymedzená v služobnej zmluve účelom, pre ktorý bola
so žalobkyňou uzatvorená. Žalovaný si tak nedohodol so žalobkyňou v služobnej zmluve dobu trvania
dočasnej štátnej služby dobou potreby vykonávania služobných úloh vyplývajúcich z národných
projektov, na ktoré bola vybratá/prijatá. Pokiaľ žalovaný skončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký
pomer na základe zákona z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade

splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, a čas trvania dočasnej štátnej služby
nebol dohodnutý na dobu potreby vykonávania týchto prác, dospel odvolací súd k záveru, že dôvod
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i/ nebol daný.
15. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že dobu trvania dočasnej štátnej služby je možné
dojednať aj dobou trvania zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby. Dobu trvania je preto
možné v služobnej zmluve vymedziť aj samotným zákonným dôvodom pokiaľ sa vopred nedá stanoviť

presný termín, dokedy bude tento dôvod trvať; dobu tak možno vymedziť napr. návratom na pracovisku
dočasne neprítomného štátneho zamestnanca z materskej dovolenky alebo po práceneschopnosti,
dobou trvania (existenciou) voľného štátnozamestnaneckého miesta odborníka potrebného na plnenie
úloh štátnej služby. Potom, ak by bol v danom prípade čas trvania dočasnej štátnej služby dohodnutý v
služobnej zmluve v časti d) označenej ako čas trvania kombinovane, a to viazaním určitej doby trvania

dočasnej štátnej služby na voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bola žalobkyňa dočasne prijatá
na plnenie úloh štátnej služby, ako aj konkrétnym časovým údajom vymedzujúcim maximálnu dobu
trvania štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, teda podľa toho, ktorá doba uplynie
skôr, došlo by ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1
písm. i/ zánikom tohto voľného miesta, na existenciu ktorého, ako zákonného dôvodu vzniku dočasnej

štátnej služby, bolo trvanie doby dočasnej štátnej služby viazané, a to bez zreteľa na skutočnosť, akým
spôsobom toto voľné miesto zaniklo. Pokiaľ by dohodnutá doba trvania dočasnej štátnej služby závisela
od existencie dôvodu jej vzniku, t.j. voľného štátnozamestnaneckého miesta dočasne vytvoreného pre
odborníka,potombydošlovprípadezrušeniatohtomiesta;hociajorganizačnýmopatrenímžalovaného;
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby; a

to i bez ohľadu na to, že by projekty, pre ktoré bolo miesto vytvorené, naďalej trvali.
16. Žalovaný však v danom prípade netvrdil, že by v služobnej zmluve bola dohodnutá doba trvania
dočasnej štátnej služby kombinovane tak, že by bola viazaná aj na existenciu a trvanie voľného
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, ktorého zánikom; jeho zrušením organizačným opatrením;
by došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej

služby. Žalovaný sa v konaní dovolával skončenia štátnozamestnaneckého pomeru len s ohľadom na
vymedzenie účelu, na ktorý bola služobná zmluva so žalobkyňou uzatvorená a na pominutie potreby
plnenia služobných úloh žalobkyňou, neargumentoval tým, že doba trvania bola v služobnej zmluve
dohodnutá; okrem dátumu; aj inou objektívnou právnou skutočnosťou či udalosťou, a nespochybňoval
ani tvrdenia žalobkyne o nedojednaní inej doby trvania dočasnej štátnej služby v služobnej zmluve.

Žalovaným nebol v konaní prezentovaný jeho zámer premietnuť do určitej doby trvania v služobnej
zmluve zákonný dôvod vzniku dočasnej štátnej služby - voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka,
ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, a obmedziť tak v služobnej zmluve dobu
trvania dočasnej štátnej služby na existenciu / dobu trvania voľného miesta, na ktoré bola žalobkyňa
vybratá/prijatá. Nie je tak možné dospieť k záveru o inak vyjadrenej dobe trvania dočasnej štátnej

služby v služobnej zmluve ako len časovým údajom najdlhšie do 31.12.2022. Napokon sa žiada dodať,
by pokiaľ by aj žalovaný chcel v služobnej zmluve trvanie dočasnej štátnej služby viazať na voľné
štátnozamestnanecké miesto, nebolo by možné považovať takéto vyjadrenie doby určitej za dostatočne
zrozumiteľné vymedzenie doby trvania dočasnej štátnej služby, a pretože ide o podstatnú
náležitosť služobnej zmluvy, v tejto časti by bolo dojednanie doby trvania na základe inej právnej

skutočnosti neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.
17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 C.s.p. a v súlade s ust. § 52 ods. 3 Zákona o štátnej službe určil, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k
31.augustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej, a vo zvyšnej časti, ktorým bola

žaloba zamietnutá čo do zaplatenia náhrady funkčného platu, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a/, písm. c/ C.s.p. , v ktorej časti zostal žalobný petit
na plnenie neúplný, a bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu postupom podľa §
129 C.s.p. na odstránenie vád podania uvedením konkrétnej výšky uplatňovanej žalovanej istiny a nazáklade riadneho žalobného návrhu vecne posúdiť opodstatnenosť zostávajúceho nároku žalobkyne z
hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie strán s tým, že svoje úvahy, na základe ktorých
dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v

novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).