Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227488
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113227488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcov 1./ Q. T., C.. XX.XX.XXXX, S. W.C. I.
XX, XXX XX Ľ., 2./ W. T., C.. XX.XX.XXXX, S. W.Á. I. XX, XXX XX Ľ., obaja žalobcovia právne zastúpení
JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovaným 3a./ B. B.,
C.. XX.XX.XXXX, S. Q. XXX, XXX XX Q., 5./ X. I., C.. XX.XX.XXXX, S. Š. X, XXX XX Ľ., 6./ I. U., C..
XX.XX.XXXX, S. B. XX, XXX XX Ľ., 7./ X. I., C.. XX.XX.XXXX, S. Č. X. X, XXX XX M., žalované v 5./,
6./ a 7./ rade zastúpené W. U., C.. XX.X.XXXX, S. B. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 8./ X. I., C.. XX.X.XXXX, S.
D. XX, XXX XX D., 9./ B. X., C.. X.XX.XXXX, S. B. XXA, XXX XX Ľ., zastúpená W. U., C.. XX.X.XXXX,

S. B. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 10./ B. I., C.. X.X.XXXX, S. D. XXX, XXX XX D., 11./ B. U., C.. X.XX.XXXX,
S. O. X, XXX XX M., žalovaní v 10./ a 11./ rade zastúpení X. I., C.. XX.X.XXXX, S. D. XX, XXX XX D.,
12./ B. M., C.. XX.XX.XXXX, S. H. M. X, XXX XX Ľ., 13a./ B. M., C.. X.X.XXXX, S. W. XXXX/XX, M.,
13b./ I. M., C.. X.X.XXXX, S. W. XXXX/XX, M., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 253/2013-309 zo dňa 14. mája 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 5./, 6./, 7./, 9./,
12./, 13a./ a 13b./ sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele E-KN č. XXX/XX o výmere XXX m2, k. ú. D.
zastavuje.

II. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele E-KN č. XXX/XXX o výmere XXX m2, k. ú.

D. zastavuje.

III. Žalobu zamieta.

IV. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdnemu znalcovi Y.. X. D. náhradu
výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní dňa 19.apríla 2018 v rozsahu 100%, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením.“2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 129 odsek 1, § 130 odsek 1, § 134 odsek 1 a 3, § 134
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcami ako kupujúcimi a spoločnosťou
S. H. ako predávajúcimi bola dňa 14.09.2000 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti bližšie špecifikované v uvedenej kúpnej zmluve. V uvedené nehnuteľnosti sú uvedené
aj vo výpise LV č. XXX zo dňa 01.08.2002. Následne došlo k prečíslovaniu uvedených parciel s tým,
že došlo aj k zníženiu výmery predmetných parciel o XXX m2. Žalobcovia tvrdili, že sporná plocha

bola užívaná dobromyseľne už ich právnym predchodcom S. H. (ktoré vlastnícke právo nadobudli dňa
16.03.1997 na základe Zmluvy o predaji podniku od Fondu národného majetku SR) a predtým H. O.
M., š.p. Súd prvej inštancie nepopieral, že zo strany žalobcov mohlo ísť o dobromyseľný vstup do
držby, táto však netrvala čas potrebný pre vydržanie. V rámci právnej argumentácie súd prvej inštancie
poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/145/2003, z ktorého vyplýva, že dobrá viera držiteľa
zaniká okamžikom, keď sa zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť

o tom, že mu vec patrí; na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude subjektívne naďalej v dobrej
viere. Je ľahostajné, akým spôsobom bude držiteľ s takýmito skutočnosťami zoznámený, podstatné
je to, že budú takého charakteru, aby boli schopné u každého vyvolať pochybnosti o vlastníctve veci.
V prejednávanej veci žalobcovia na základe listu Správy katastra M. zo dňa 05.03.2007 (ktorý bol
odpoveďou na žiadosť právneho zástupcu žalobcov, ktorá musela tomuto listu predchádzať) museli mať

objektívne pochybnosti o vlastníctve spornej plochy a preto došlo zániku ich prípadne existujúcej dobrej
viery. Žalobcovia teda ani s pripočítaním možnej vydržacej doby ich právneho predchodcu S. H. plynúcej
od 16.03.1997 nemohli získať vlastnícke právo uplynutím 10 - ročnej vydržacej doby. Dobromyseľnosť
skoršieho právneho predchodcu H.. žalobcovia pre účely zápočtu vydržacej doby nepreukázali. Vo
vzťahu k H. O. žalobcovia nepreukázali na základe čoho došlo k vyhotoveniu oplotenia v 50. rokoch 20.

storočia, keďže parcely tvoriace areál boli kupované v roku 1976. Rovnako žalobcovia nenavrhli vykonať
ohliadku areálu a prípadne dôkaz o pôvodnosti oplotenia, keďže uvedená skutočnosť bola žalovanými
spochybňovaná a ex offo súd vykonávať dôkazy nemôže. Aj keby súd hypoteticky pripustil vydržanie
sporných plôch už H. O.., š.p., uvedená skutočnosť by žalobcom neprospievala. V rámci právnej
argumentácie prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2128/2005, z ktorého

vyplýva, že námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca nemôže mať
kladný vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právni predchodcovia
na držiteľa sporný pozemok nepreviedli (neoznačili ho v zmluve) a previedli na neho iba pozemky
iné v hraniciach a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. V prípade prevodu pozemkov
uvedených v zmluve zo dňa 14.09.2000 boli z právnych predchodcov žalobcov na žalobcov prevádzané

pozemky polohovo a geometricky zobrazené na katastrálnej mape. Súčasťou týchto pozemkov nebol
záber sporných plôch (čo vyplýva aj z predloženého odborného vyjadrenia), preto ani prípadný záver, že
tento záber pozemku bol vydržaný právnymi predchodcami žalobcov, žalobcom neprospieva. Uviedol
tiež,žepodľaustanovenia§70odsek2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostivzneníúčinnom
včaseprevodupozemkovnažalobcovnebolavýmerapozemkuzáväznýmúdajom.Ajzákonč.266/1992

Zb. o katastri nehnuteľností v ustanovení § 40 jednoznačne hovorí, že záväzným údajom je geometrické
určenie nehnuteľnosti a nie výmera.

4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo napadnutý rozsudok zmenil a

žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uviedli, že je preukázané z úplného výpisu LV č. XXX, k.ú. D., že
žalobcovia ešte v roku 2006 mali zapísanú výmeru X.XXX m2. Vychádzajúc z dôkazov, ktoré boli súdu
predložené, a to kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi W. B. a jeho manželkou A. a kupujúcim H.
O.e preukázané, že parcela XXX, XXX, XXX boli predávané v celku, neboli odčleňované geometrickým
plánom a teda boli predávané tak, ak je vyznačené na kópii katastrálnej mapy. To isté vyplýva z kúpnej

zmluvy uzavretej medzi predávajúcou B. O. a kupujúcim H. O.. Z uvedeného vyplýva, že ak by nebol
pochybil kataster pri vytváraní novej katastrálnej hranice k.ú. D. a A. T. v roku 1964 a spracovateľ ROEP
by nebol nesprávne obnovil zápis pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov, tak žalobcovia by boli
ostali dobromyseľnými vlastníkmi v rozsahu tak ako bola podaná žaloba. Na žalovaných pozemkoch už
boli v čase kúpy právnym predchodcom žalobcov postavené nehnuteľnosti, o čom svedčí letecký snímok

z roku 2000. Vychádzajúc z týchto skutočností nebol dôvod na strane súdu prvej inštancie zastaviť
konanie voči žalovaným v 1. a 3. rade, nakoľko žaloba voči nim nebola vzatá späť. V danom prípade
podmienky vydržania splnil už právny predchodca žalobcov, a to S. H. ktoré boli právnym nástupcom
spoločnosti H. O. M.. Žalobcovia a právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti v rozsahu, ako im boliukázané aj užívali v dobrej viere od roku 1950. Žalobcovia ako oprávnení držitelia sa stali vlastníkmi veci
z dôvodu, že právni predchodcovia a žalobcovia samotní mali v držbe nehnuteľnosť po dobu viac ako
10 rokov, pričom vždy išlo o nepretržitú držbu. Namietali tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia.

5. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie žalovaní v 5./, 6./, 7./ a 9./ rade. Žiadali, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil. S napadnutým rozsudkom sa plne stotožňujú a pokladajú ho za správne
rozhodnutie. Majú zato, že odvolanie žalobcov je neopodstatnené. Ich vzťah k sporným parcelám

preukázali listinnými dôkazmi, ktoré sú obsiahnuté v spise.

6. K vyjadreniu žalovaných v 5./, 6./, 7./ a 9./ rade boli vyjadrenie žalobcovia. V plnom rozsahu sa
pridržiavajú ich odvolania.

7. K vyjadreniu žalobcov podali vyjadrenie žalovaní v 5./, 6./, 7./ a 9./ rade. Uviedli, že D. potom nikdy

nebol súčasťou objektu H. O. a tento bol v správe O. A., ktorý tvoril prirodzenú hranicu a bol voľne
prístupný z oboch strán brehov z dôvodu jeho obhospodarovania až do doby presmerovania potoka a
následne jeho likvidácie, kedy si žalobcovia neoprávnene oplotili bývalé koryto potoka a priľahlej parcely
E KN č. XXX/XXX o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, ktoré s vedomím neoprávnene užívajú.

8. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie žalovaní v 12./, 13a./ a 13b./ rade. V plnom rozsahu sa
pridržiavajú rozsudku.

9. Krajský súd v M.e (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza

nasledovné:

12. Podľa ustanovenia § 129 odsek 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa odseku 2, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

13. Podľa ustanovenia § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Podľa ustanovenia § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

Podľa odseku 4, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

15. Podľa ustanovenia § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.16. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcami ako kupujúcimi a spoločnosťou S. H. ako predávajúcim
bola dňa 14.09.2000 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, k.ú. D., ako administratívna budova súpis. č. XXXX postavená na pozemku parc. C-KN č.

XXX/X, stoláreň postavená na pozemku parc. C-KN č. XXX/X a pozemkov parc. C-KN č. XXX - ostatná
plocha o výmere XXX m2, parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2, parc. C-KN č.
XXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2, parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX
m2, parc. C-KN č. XXX - ostatná plocha o výmere X.XXX m2 a na LV č. XXX, k.ú. D. ako pozemok parc.
C-KN č. XXX - ostatná plocha o výmere X.XXX m2.

17. V rokoch 2001 až 2006 bola v k.ú. D. vykonávaná obnova katastrálneho operátu (ďalej len „OKO“)
novým mapovaním. V prvej etape bolo vykonané miestne prešetrenie, pri ktorom sa zisťoval súlad
priebehuhranícrôznychparcielsprávnymstavom.Zpôvodnýchparc.C-KNč.XXX,XXX/X,XXXaXXX/
X sa vytvorila parc. č. XXXX/X s výmerou X.XXX m2. V priebehu OKO sa zistilo, že výmera pozemku
parc. C-KN č. XXXX/X sa zvýšila oproti pôvodným výmerám o XXX m2. Správa katastra M. preskúmala

uvedené rozdiely vo výmerách pozemkov. Prešetrením všetkých doterajších zápisov v LV č. XXX, ktoré
boli vykonané na základe verejných a iných listín a geometrických plánov sa zistilo, že pri OKO bol
zameraný priebeh hraníc podľa stavu držobného (užívacieho), ktorý nie je v súlade so stavom právnym.
Tento nesúlad bol odstránený tak, že zo súradníc lomových bodov pozemkov boli vypočítané ich výmery
a nová výmera pozemku parc. C-KN č. XXXX/X v rozsahu X.XXX m2 bola zapísaná do LV č. XXX.

Pozemok parc. C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2 je evidovaný v súbore popisných informácií KN,
bez LV.

18. Zo žaloby žalobcov v znení jej zmien vyplýva, že výmera XXX m2 mala predstavovať parc. E-KN č.
XXX/XXX o výmere XXX m2 evidovaná na LV č. XXXX k.ú. D. vo vlastníctve pôvodných žalovaných v

1./ a 2./ rade (X. R., X. R.), časť parcely E-KN č. XXX/XXX o výmere XXX m2 (z jej celkovej výmery XXX
m2) a časť parcely E-KN č. XXX/XXX o výmere XX m2 (z jej celkovej výmery XXX m2) vo vlastníctve
žalovanej v 3a./ rade a parc. E-KN č. XXX/XXX o výmere XX m2 vo vlastníctve žalovaných v 5./ až 12./,
13a./ a 13b./ rade.

19. Žalobcovia v podanom odvolaní uvádza, že nebol dôvod na strane súdu zastaviť konanie voči
žalovaných v 1./ a 3./ rade, nakoľko žaloba voči nim nebola zobratá späť. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú.
D. vyplýva, že ako vlastníci pozemku s parc. č. XXX/XXX sú stále zapísaní pôvodní žalovaní v 1./ a 2./
rade, pričom pôvodný žalovaný v 3./ rade je správcom uvedenej parcely. Súd prvej inštancie v priebehu
súdneho konania tiež, že pôvodní žalovaní v 1./ a 2./ rade (X. R. a X. R.) zomreli ešte pred podaním

žalobynasúdapretouznesenímsp.zn.14C/253/2013-220zodňa18.08.2017konanievočinimzastavil.
Nakoľkopôvodnížalovanív1./a2./radenemaliprocesnúsubjektivituužpredzačatímkonania,súdprvej
inštancie rozhodol správne pokiaľ voči nim konanie zastavil. Žalobcovia v priebehu konania nenavrhli,
aby na miesto pôvodných žalovaných v 1./ a 2./ rade vstúpil niekto iný. Z obsahu spisu tiež vyplýva,
že podaním zo dňa 10.07.2015 navrhli žalobcovia zmenu účastníkov konania a to tak, aby na miesto

doterajšieho žalovaného v 3./ rade (Slovenská republiky, v zast. Slovenský pozemkový fond) vstúpil ako
žalovaný v 3./ rade p. B. O. a ako žalovaná v 4./ rade p. Q. O.. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn.
14C/253/2013-48 zo dňa 21.08.2015 pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaných. Nakoľko
to boli žalobcovia, ktorí podali žalobu voči osobám bez procesnej subjektivity (pôvodní žalovaní v 1./ a
2./ rade) a ktorí navrhli zmenu účastníkov konania tak, aby už nebola žalovaná Slovenská republika ako

pôvodnýžalovanýv3./rade,vkonaníneostalnikto,komubysvedčalovlastníckeprávovočiparc.č.XXX/
XXX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D.. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd prvej inštancie správne pokiaľ
konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, k.ú. D. zastavil.

20. Vzhľadom na zastavenie konania v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele E-KN č. XXX/XXX

tak predmetom sporu ostalo konanie o určenie vlastníckeho práva k časť parcely E-KN č. XXX/XXX o
výmere XXX m2 (z jej celkovej výmery XXX m2) a časti parcely E-KN č. XXX/XXX o výmere XX m2 (z
jej celkovej výmery XXX m2), ktorá je podľa súčasného stavu evidovaného v Katastri nehnuteľností vo
vlastníctve žalovanej v 3a./ rade a parc. E-KN č. XXX/XXX o výmere XX m2, ktorá je v súčasnosti vo
vlastníctve žalovaných v 5./ až 12./, 13a./ a 13b./ rade.

21.Žalobcoviavpodanomodvolaníuvádzajú,ževlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamnadobudli
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.2000 od predávajúceho S. H. Predmetom tejto kúpnej zmluvy
však boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. D., ako administratívna budova súpis. č. XXXXpostavená na pozemku parc. C-KN č. XXX/X, stoláreň postavená na pozemku parc. C-KN č. XXX/X a
pozemkov parc. C-KN č. XXX - ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná
plocha o výmere XX m2, parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2, parc. C-KN č. XXX/

X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. C-KN č. XXX - ostatná plocha o výmere X.XXX m2 a na
LV č. XXX, k.ú. D. ako pozemok parc. C-KN č. XXX - ostatná plocha o výmere X.XXX m2. Nehnuteľnosti,
ktoré na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobudli boli dokonca o XXX m2 menšej výmere, než ukázali
výsledky prvej fázy OKO. Nehnuteľnosti, ktoré na základe kúpnej zmluvy nadobudli boli aj o XXX m2
menšej výmere, než je súčasný stav evidovaný v katastri nehnuteľností (tzn. súčasný stav, ktorý už

je zosúladený so stavom právnym). Tak ako aj uviedol znalec Y.. D. vo svojom odbornom posúdení
č. X/XXXX, sporné nehnuteľnosti nikdy neboli predmetom ani kúpnej zmluvy, na základe ktorej by ich
nadobudla spoločnosť S. H..

22. Vzhľadom na uvedené bolo na žalobcoch, aby preukázali, či sporné nehnuteľnosti nadobudli na
základe vydržania. Žalobcovia teda museli preukázať, že sú oprávnenými držiteľmi veci po celú

vydržaciu dobu, ako aj nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov.

23. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom smere, že plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy,
ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

24. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné. (Pozri R 8/1991)

25. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne;
preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
(Z IV s. 428, ods. 3)

26. V zmysle ustanovení § 129 odsek 1 a § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom
je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho

hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. (Pozri
uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)

27. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2016 uviedli, že až do roku 2006 (kedy sa dozvedeli
o vykonaných zmenách v katastri nehnuteľnosti) výkon ich práv nikto nerušil. Súd prvej inštancie teda
dospel k správnemu záveru v tom smere, že žalobcovia ani s pripočítaním možnej vydržacej doby
ich právneho predchodcu S. H. plynúcej od 16.13.1997 nemohli získať vlastnícke právo uplynutím 10-
ročnej vydržacej doby. Žalobcovia teda nepreukázali nepretržitosť držby, t.j. trvalý výkon držby vlastným

užívaním v dobrej viere tak, ako to uvádzajú v podanom odvolaní.

28. Žalobcovia taktiež nepreukázali uplynutie vydržacej doby u právneho predchodcu S. H. - u H. O.
Odvolací súd dodáva, že aj keby H. O. š.p. vydržali sporné pozemky, nič by to nemenilo na skutočnosti,
že na S. H. a následne na žalobcov boli prevedené nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve, tzn. nie

sporné pozemky. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2128/2005 zo dňa
05.12.2005 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2002/2006 zo dňa 07.06.2007)

29. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na faktické ovládanie veci, tzn. pozemku tak, ako je areál oplotený,
k tomu odvolací súd uvádza, že žalobcovia nepreukázali dôvod postavenia oplotenia. Nepreukázali, či

oplotenie nebolo postavené na pozemku, ktorý vlastnili iné osoby, než právny predchodcovia žalobcov.
Vzhľadom na politickú a spoločenskú situáciu v 50-tych až 80-tych rokov bola uvedená námietka
žalovaných dôvodná a bolo na žalobcoch, aby preukázali oprávnenosť prípadnej držby sporných
pozemkov ich právnymi predchodcami.30. Žalovaní tiež v priebehu konania vzniesli dôvodné pochybnosti nad tým, žeby žalobcovia nadobudli
sporné pozemky, nakoľko sa tieto nachádzali na niekdajšom D. potoku, ktorý tvoril prirodzenú hranicu

a musel byť voľne prístupný z oboch brehoch z dôvodu jeho obhospodarovania. Žalobca sa však
s uvedenou námietkou nijakým spôsobom nevysporiadal, ani k nej nenavrhol vykonanie žiadnych
dôkazov.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

32. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

33. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 3XX C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí by mali s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v M.e v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).