Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. december 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618010185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Krausovej a prísediacich

členov senátu Marty Kúnovskej a Márie Lukáčovej, v trestnej veci obžalovaného H. O., nar. XXXX pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
27.12.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
H. O. narodený XX.XX.XXXX v S. , trvale bytom
Q. XXX

sa uznáva vinným , ž e :

dňa 04.11.2017 približne o 14,33hod. v obci Nitrianska Blatnica okres Topoľčany ako hráč domáceho
mužstva OFK Nitrianska Blatnica počas futbalového zápasu na hracej ploche ihriska fyzicky napadol
protihráča - poškodeného S. W. tak, že počas prerušenej hry pribehol k poškodenému z ľavej strany a
počas toho ako bežal ho úderom hlavou tzv. hlavičkou udrel značnou silou do ľavého líca, v dôsledku

čoho poškodený S. W. utrpel podľa znaleckého posúdenia zranenie zlomeninu jarmovej kosti vľavo so
zlomeninoučeľustevľavozakrvácanímdočeľustnejdutinyspoškodenímpiatehohlavovéhonervu,ktoré
si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní od 04.11.2017 do 23.03.2018, v dôsledku zranení
musel prestať športovať, zmeniť zamestnanie, nakoľko jeho tvár je citlivá na chlad, pre ktorý pociťuje
bolesti a počas doby od 04.11.2017 do 05.01.2018 bol poškodený závažným spôsobom obmedzený v
obvyklom spôsobe života tým, že mal silné bolesti, strnulosť ďasien, na ľavej strane pri jedení tekutej
stravy alebo pití mu vytekala potrava, bol obmedzený pri žuvaní, necítil si peru, mal stŕpnutú časť tváre
od oka až k pere t.j. celú ľavú časť tváre, nemal citlivosť štyroch - piatich zubov vľavo hore,

t e d a :

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l :

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k)
Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd mu výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryTopoľčanypodalnaH.O.(ďalejlenobžalovaný)obžalobupodsp.zn.Pv
645/17/4406 pre zločin ublíženia na zdraví podľa 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe

uvedenom v obžalobe.

Vo veci na hlavnom pojednávaní, obžalovaný po poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku
odmietol urobiť vyhlásenie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného
S. W., svedkov X. L., Q. L., B. D., znalca MUDr. Alana Suchánka, prečítaním výpovedi zástupcov
poškodených P.. P. N., P.. O. W., prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu
spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že mal konflikt s poškodeným na zápase, ktorý bol kľudný do 70. minúty, kedy
mal poškodený konflikt s hráčom ich mužstva Q. L.. Videl, ako poškodený udrel päsťou do tváre L.,

ktorý padol na zem, tak sa k nim rozbehol a udrel poškodeného hlavou do líca, ten padol na zem.
Dostal od rozhodcu červenú kartu, ktorú dostal i poškodený a obaja išli do svojich kabín. Potom sa šiel
poškodenému do jeho kabíny ospravedlniť za to, čo mu urobil. Podľa neho to bola nešťastná
náhoda, nakoľko chcel pomôcť spoluhráčovi a kamarátovi L.. Tvrdil, že potom ako sa rozbehol, výrazne
spomalil s tým, že poškodeného s L. rozbráni a asi v zápale hry udrel do tváre poškodeného, nepamätal

si, ktorou časťou jeho tváre. Večer sa dozvedel, že zranenie poškodeného bolo vážne, tak mu písal i na
facebook, že ho to mrzí a podľa neho išlo o slabý úder, slabú hlavičku, on zranenie na hlave nemal a
po údere zostal stáť. Namietal právnu kvalifikáciu skutku.
Na hlavnom pojednávaní vyplatil priamo do rúk poškodenému škodu vo výške 4.013,-Eur.

Svedok - poškodený S. W. uviedol, že zápas bol nervózny, boli v ňom napäté emócie, ktoré vyhrotili v 63.
minúte zápasu. V tom čase sa nachádzal v blízkosti stredovej čiary ihriska a mal konflikt s protihráčom
s číslom 6. Navzájom sa stretli hruďami o seba, nakoľko ho protihráč odsotil, tak ako ho odhodilo, rukou
zasiahol protihráča do tváre. Protihráč chvíľku stál na nohách, potom si ľahol na zem a ako ho videl ležať,
prišiel k nemu, aby nehral divadlo. Ako stál pri protihráčovi, vletel k nemu z jeho ľavej strany obžalovaný

a dal mu tzv. hlavičku do jeho ľavého líca, po ktorej spadol na zem a hneď sa mu spustila z nosa a úst krv.
Spomínal si, že ho pri striedačkách ošetrovali, niekto zavolal RZP. V šatni sa sťažoval na bolesť na ľavom
líci, na ľavé oko dobre nevidel, videl rôzne machule a bol odvezený do nemocnice. Po vyšetreniach,
ktoré absolvoval mu lekár povedal, že utrpel fraktúru lícnej kosti, sánky a otras mozgu. Ľavým okom
nevedel nič rozoznať, pretože mu zlomená kosť tlačila na očný nerv. Mal operáciu z dôvodu napravenia

zlomenej lícnej kosti a sánky, následne v Nitre mu opätovne operovali ľavú časť tváre. Meno útočníka
zistil podľa súpisky hráčov. Doposiaľ necíti ľavú stranu tváre, má mravenčenie. Lekár mu povedal, že
má poškodený nerv, cez ktorý išla zlomená kosť. Obžalovaný prišiel za ním do šatne, povedal niečo
ako sorry, písal mu i na internet, čo si prečítal po dvoch mesiacoch. Úder bol prudký náraz, obžalovaný
nepribrzdil a on odletel o 1-2 metre.

Svedok X. L. uviedol, že už od začiatku zápasu boli napäté emócie, v druhom polčase sa situácia
vyhrotila v 63. minúte mal konflikt poškodený s protihráčom s číslom 6. Obaja boli od neho 10 metrov.
Domáci hráč č. 6 spadol na zem, poškodený mu povedal, aby nehral divadlo a podával mu ruku. Vtom
pribehol k poškodenému z ľavej strany obžalovaný a v plnej rýchlosti, nespomalil, mu dal tzv. hlavičku

do ľavého líca a ľavej strany sánky, pričom on počul, ako niečo puklo. Zo strany obžalovaného išlo obrutálne, surové napadnutie. Poškodený po tomto zákroku spadol na zem a začala mu tiecť krv z nosa
a úst, mal na lícnej kosti jamu, nerozprával, iba im kýval, spoluhráči prišli k nemu a začali mu pomáhať,
ošetrovať ho. Hlavný rozhodca dal po dvoch minútach poškodenému červenú kartu a mužstvo odmietlo

dohrať zápas. Rozhodcovia ten zápas nezvládali, keby dávali červené karty, nemuselo sa to stať.

Svedok Q. L. uviedol, že v 63. minúte zápasu mal konflikt s poškodeným, ako hosťujúcim hráčom. Bol
pri stredovej čiare ihriska, bližšie k striedačkám, kde mali najskôr to bol slovný konflikt, ktorý skončil
tak, že poškodený ho udrel zatvorenou pravou rukou do ľavého líca. Po údere zostal chvíľku stáť na

nohách, asi po 2-3 sekundách si ľahol na zem. Nebol to silný úder, nebol na ošetrení, nič ho nebolelo.
Mal vedomosť, že poškodený za to bol vylúčený zo zápasu. Keď ležal na zemi, po celý čas si zakrýval
tvár rukami, po niekoľkých sekundách sa pozrel smerom k striedačkám a všimol si poškodeného ležať
na zemi, kde ho ošetrovali, z nosa mu tiekla krv. Tvrdil, že ihrisko bolo mokré a jemu sa na ňom šmýkalo.
Nevidel, ako obžalovaný udrel poškodeného.

Svedok B. D. uviedol, že bol na zápas nominovaný ako hlavný rozhodca. Zápas bol bezproblémový do
63 min., kedy v prerušenej hre vznikol konflikt medzi hráčom L. a poškodeným, ktorý skočili do seba
hruďami, potom odstúpili, niečo si navzájom hovorili. Následne videl, ako poškodený udrel zatvorenou
dlaňou-päsťouhráčaL.,ktorýspadolnazem.Ďalejvidel,akoobžalovanýpribeholkpoškodenémuatzv.
hlavičkou ho udrel do ľavej časti tváre, bolo počuť akési prasknutie, akoby sa zlomil konár. Ako to videl,

pribehol k obžalovanému, ktorého vytláčal od miesta ataku a udelil mu červenú kartu. Poškodenému
taktiež udelil červenú kartu za udretie protihráča po prerušenej hre a videl na ňom rozsiahle krvácanie.
Po údere obžalovaného na poškodeného sa strhla trma-vrma, t.z. dobehli hráči oboch mužstiev i kapitán
domácich, sácali sa medzi sebou, nadávali si, zasahovali i funkcionári hosťujúceho mužstva. Mimo
brankárov a dvoch hráčov boli všetci na kope, bol tam i čiarový rozhodca, ktorý chcel zasiahnuť. On bol

napadnutý brankárom hostí, čo bol brat poškodeného ako i ďalším jeho spoluhráčom, boli tam nadávka
ako i vyhrážky, musel udeľovať červené karty, boli dve a zasahovala usporiadateľská služba vzhľadom
na to, čo sa tam dialo. Potvrdil, že počas zápasu sa jemu nešmýkalo.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava P.. P. N.

uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1384,29 Eur, čo prestavuje výšku nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť ich poistencovi poškodenému S. W.
Splnomocnený zástupca poškodenej strany Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany P.. O. W. uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 1516,40 Eur, čo prestavuje výšku vyplatených dávok nemocenského
a ošetrovného poškodenému od 04.11.2017 do 23.03.2018.

Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Alan Suchánek na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva v
plnom rozsahu na znaleckom posudku č.15/2017 a jeho doplnku č. 3/2018, tak ako ho vypracoval a
predložil do spisu. Potvrdil, že poškodený utrpel zlomeninu jarmovej kosti vľavo so zlomeninou čeľuste
vľavo so zakrvácaním do čeľustnej dutiny, pričom k zraneniu došlo priamym mechanizmom, priamym
pôsobením tupej sily na oblasť ľavej tváre - ľavého líca poškodeného. Išlo o pôsobenie značnej sily

na danú oblasť a zranenie zodpovedá popisu ako uviedol poškodený - úder čelom do tváre - líca
pod ľavým okom. Dodal, že v tomto prípade bola doba liečby od 04.11.2017 do 23.03.2018, nakoľko
poškodený pracoval ako stavebný robotník v exteriéri, išlo o mesiace február a marec, mal neuropatickú
bolesť, poškodený mal nerv na tvári, kde chlad spôsobuje bolesť. Pokiaľ pracuje teraz poškodený v
interiéri nemusí mať problémy. Konštatoval, že závažné obmedzenie súvisiace s bolesťou na chlade

bolo zistené nielen zo subjektívnych pocitov poškodeného, ale i z objektívneho nálezu, ktorý konštatoval
neurológ i stomatochirurg, tieto nálezy sú súčasťou posudku na strane 3-5, kde konštatuje neurológ
pri vyšetrení, že došlo pri zlomenine k poškodeniu piateho hlavového nervu - ide o tvárový nerv,
ktorý je citlivý na deficit neuropatická bolesť z poškodenia nervu. Toto poškodenie konštatoval okrem
špecialistu neurológa i stomatochirurg, ide o objektívne vyšetrenia, kde pri stomatochirurgii sa skúma

citlivosť jednak zubov ako i ďasna, kde sa pichá do ďasna a dá sa zistiť či je to citlivé alebo nie, podľa
reakcie. Doplnok k posudku č. 3/2018 vypracoval už na základe nových lekárskych správ, ktoré boli
predložené a išlo o vyšetrenia po 04.12.2017, kedy vyhotovil znalecký posudok 15/2017 a tieto nové
lekárskesprávysúsúčasťouidoplnku.Dňa05.02.2018osobnevyšetrilpoškodeného,uktoréhozávažný
spôsob obmedzenia obvyklého spôsobu života z hľadiska spoločenského a ekonomického trval od

04.11.2017 do konca PN t.j. 23.03.2018 a závažný spôsob obmedzenia obvyklého spôsobu života z
hľadiska zdravotného ako i fyzického trval dva mesiace t.j. od 04.11.2017 do 05.01.2018, pričom po
dobu jeden a pol až dva mesiace mal silné bolesti, strnulosť ďasien, na ľavej strane pri jedení tekutej
stravy alebo pití mu vytekala potrava, už neskôr po 5.1.2018, keďže bol doma v teple, tak už ten závažnýspôsob nebol až taký závažný, pri jedení ho nikto nevidel, možno sa ušpinil. Ďalej mal obmedzenie
pri žuvaní, necítil si peru, mal stŕpnutie časti tváre od ľavého oka až dole k pere, t.j. necítil si časť od
ľavého oka až na ľavú peru t.j. celú časť tváre. Pri jeho vyšetrení 05.02.2018 mu už poškodený uviedol,

že tŕpnutie a necitlivosť na tvári sa postupne zlepšovala.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, oboznámil:
- lekárske správy o zraneniach a ošetrení poškodeného,

- zápisnicu o rekognícií osoby, zo záverov ktorej vyplynulo, že svedok X. L.
opoznal obžalovaného ako osobu - hráča Nitrianskej Blatnice, ktorý počas futbalového zápasu v
Nitrianskej Blatnici , v prerušenej hre, fyzicky napadol poškodeného,
- správu Oblastného futbalového zväzu Topoľčany, z ktorej vyplynulo, že zápas OFK
Nitrianska Blatnica - TJ Družstevník Norovce dňa 04.11.2017 bol predčasne ukončený v 65. min. pre
odídeniemužstvazhracejplochy,odchoduhosťujúcehomužstvapredchádzalasituáciazo63min.,kedy

došlo k fyzickému napadnutiu domáceho hráča aj hosťujúceho hráča. Na začiatku bol faul domáceho
hráča č. 6 - Q. L. na hosťujúceho hráča č. 7 - S. W.. Po prerušení hry došlo k slovnej potýčke medzi
týmito hráčmi, po ktorej hosťujúci hráč č. 7 S. W. udrel päsťou pravej ruky do brady domáceho hráča
č. 6 Q. L.. Po tomto údere pribehol domáci hráč č. 4 H. O., ktorý hosťujúcemu hráčovi č. 7 S. W. dal
tzv. hlavičku, čím mu spôsobil krvavé zranenie. Domácemu hráčovi č. 4 H. O. bola udelená červená

karta za úmyselné odplácanie a napadnutie protihráča, hosťujúcemu hráčovi č. 7 S. W. za úmyselné
udretie päsťou protihráča v prerušenej hre bola takisto udelená červená karta. Po tomto hrubom a
zbytočnom ataku domáceho hráča odmietli hosťujúci hráči pokračovať v hre napriek opakovanej výzve
k pokračovaniu. Počas incidentu ešte boli udelené červené karty hosťujúcim hráčom za HNS,
- dokladyozaplateníškodypoškodeným,príjmovýdokladzodňa06.12.2018ktorýmobžalovanýzaplatil

uplatnenú náhradu škody vo výške 1516,40 Eur poškodenej sociálnej poisťovni, platobného príkazu zo
dňa 08.12.2018 ktorým obžalovaný zaplatil uplatnenú náhradu škody Dôvere zdravotnej poisťovni a.s.
vo výške 1384,29 Eur .
Na hlavnom pojednávaní bol v rámci posúdenia osobných pomerov obžalovaného oboznámený register
priestupkov, z ktorého vyplýva, že má 5 záznamov na úseku dopravy. Z odpisu registra trestov súd

zistil, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný. Podľa správy Obce Q. bol obžalovaný hodnotený kladne
s tým, že na verejnosti sa správ slušne, nevyvoláva žiadne konflikty, vzťah k spoluobčanom bol taktiež
hodnotený kladne, správanie nebolo v obci riešené komisiou na ochranu verejného poriadku a neevidujú
na neho žiadnu sťažnosť od občanov.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tento obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný,
pričom tento bol upravený vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyjadrenie znalca MUDr. Sucháneka

na hlavnom pojednávaní, kde znalec presne špecifikoval dobu, počas ktorej bol poškodený závažným
spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života, ako i v čom toto obmedzenie spočívalo, následne
obžalobu modifikoval v súlade s výpoveďou znalca i prokurátor na hlavnom pojednávaní. Vina
obžalovaného bola priamo preukázaná výpoveďami svedka poškodeného W., ako i svedkov L. a D.,
ktorí bez pochybností opísali skutkový dej, čo predchádzalo napadnutiu poškodeného obžalovaným a

akým spôsobom toto napadnutie prebiehalo. Z výpovedi vyplynulo, že v priebehu hry došlo ku stretu
poškodeného W. so svedkom L., v dôsledku čoho hlavný rozhodca - svedok D. prerušil hru. Po prerušení
hry poškodený napadol protihráča - svedka L. úderom zatvorenou dlaňou, obžalovaný ako videl svedka
L. na zemi, rozbehol sa k poškodenému a v plnej rýchlosti, čo bolo potvrdené svedkami L. a D., dal tzv.
hlavičku poškodenému, pričom išlo o úder neočakávaný vzhľadom na ich postavenie, silný, bolo počuť

prasknutie a na tváre poškodeného zostala podľa výpovede svedkov jama.

O výpovediach poškodeného ako i svedkov nemal súd dôvod pochybovať, boli jasné, logické,
zrozumiteľné, presvedčivé, vierohodné a zároveň neboli v konaní inými dôkazmi spochybnené, ani
vyvrátené. Nepriamo bola vina obžalovaného preukázaná i znaleckým posudkom, ako i výpoveďou

znalca na hlavnom pojednávaní, kde znalec konštatoval, že k zraneniu došlo priamym mechanizmom,
priamym pôsobením tupej sily na oblasť ľavej tváre - ľavého líca poškodeného, išlo o pôsobenie značnej
sily na danú oblasť a zranenie zodpovedá popisu ako uviedol poškodený - úder čelom do tváre t.j.líca pod ľavým okom, čím boli spôsobené zranenia a to zlomenina jarmovej kosti vľavo so zlomeninou
čeľuste vľavo zakrvácaním do čeľustnej dutiny s poškodením piateho hlavového nervu.

Obžalovaný namietal, že pred úderom spomalil, nemal úmysel spôsobiť zranenie, išiel iba rozbraňovať
a keď zasiahol poškodeného nič nepočul, podľa jeho výpovede išlo o slabý úder, pred ktorým výrazne
spomalil, a vzniesol námietku k právnej kvalifikácií skutku, či konanie obžalovaného naplnilo všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, najmä, či bolo pokryté úmyselným
zavinením.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že úder obžalovaného smerujúci k poškodenému bol
nečakaný, čo vyplýva z vykonaných dôkazov, z ktorých možno vyvodiť záver, že obžalovaný nečakane
využil to, že poškodený mal zameranú svoju pozornosť na protihráča - svedka L., ktorý bol v tom čase
v ľahu na zemi, čo tento svedok potvrdil. Podľa výpovede svedka D. neboli obžalovaný a poškodený
v postavení voči sebe zoči-voči, ani zboku resp. zozadu a obžalovaný pribehol v plnej rýchlosti dal
tzv. hlavičku poškodenému, čo potvrdil i svedok L.. Toto konanie sa uskutočnilo až potom, ako hlavný

rozhodca prerušil hru, teda nie počas hry.

Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že účelom pravidiel športových hier je nielen stanoviť súperiacim
stranám rovnaké podmienky, ale súčasne chrániť zdravie hráčov pred zákrokmi, ktoré spravidla alebo
aspoň občas vedú k ich zraneniu a že na dodržaní herných pravidiel je spoločenský záujem. Z

tohto pohľadu je preto potrebné prísne individuálne posudzovať vzniknuté zranenia hráčov nielen pri
jednotlivých druhoch športu, ale aj mieru narušenia daných pravidiel upravujúcich športové odvetvie.
Právomoc k posudzovaniu previnení proti pravidlám hry vo futbale a ukladanie sankcií za ne sú zverené
rozhodcovi. V danom prípade boli tak obžalovaný, ako aj poškodený potrestaní za údery (správa OFZ
Topoľčany zo dňa 14.11.2017). Prípadné rozhodnutie príslušnej disciplinárnej komisie je potom možné

považovať za vyvrcholenie konania o závažnosti porušenia futbalových pravidiel. Obžalovaný v tomto
prípade, vychádzajúc zo správy Oblastného futbalového zväzu Topoľčany zo dňa 16.11.2017, pre skutok
obžaloby bol disciplinárnou komisiou potrestaný. Nie všetko, čo sa odohráva na futbalovom ihrisku,
je možné posudzovať iba na základe príslušných športových pravidiel a že by pôsobnosť práva vo
forme vyvodenia trestnej zodpovednosti bola vylúčená. Futbalové pravidlá upravujú a regulujú chovanie

hráčov na ihrisku v rámci hry a po jej prerušení, definujú zakázané spôsoby hry a stanovujú sankcie
pre prípad ich porušenia, nikde však neupravujú a taktiež nemôžu upravovať situáciu, kedy v dôsledku
ich porušenia by bola niektorému z hráčov spôsobená ujma na zdraví a preto normy trestného práva
je namieste uplatniť tam, kde posudzované konanie je zavineným excesom z príslušných športových
pravidiel v tom zmysle, že ide o konanie, ktoré nie je týmito pravidlami dovolené a nie je týmito pravidlami

- pokiaľ ide o spôsobený následok na zdraví - sankciované, pričom nemožno obmedzovať trestnú
zodpovednosť iba na úmyselné konanie, ale trestné sankcie prichádzajú v úvahy i v závažnejších
prípadoch zavinenia z nedbanlivosti.

Zo skutkových zistení je nepochybné, že obžalovaný svojim zákrokom v rozpore s pravidlami hry

spôsobil poškodenému vyššie opísané zranenia, ktoré dosiahli intenzity ťažkej ujmy na zdraví (§ 123
ods. 2, 3 Trestného zákona).

Futbal je kontaktným športom, ani to však neznamená, že úmyselný útok proti telesnej integrite hráča,
zvlášť za situácie spôsobenia následku na zdraví, je vždy a len rizikom z hry. V danom prípade bolo

spôsobené zranenie poškodeného po prerušení hry, úderom hlavou do oblasti tváre poškodeného, ktoré
konanie nie je možné posudzovať ako výkon práv a povinností, toto konanie nemá s hrou nič spoločné.
Pokiaľ dôjde k zraneniu hráča, je namieste posúdiť nielen, či protihráčom prevedený herný zákrok bol
v súlade s predpísanými pravidlami hry, ale tiež za akých okolností k nemu došlo a či jeho negatívny
následok bol pre daný okami nevyhnutný v dôsledku hernej situácie. Pre posúdenie intenzity porušenia

pravidiel nemôže byť rozhodujúcim hľadiskom závažnosť následkov, ktoré nič nevypovedá o tom, akú
povahu malo porušenie pravidiel a za akých okolností k nemu došlo. Excesom nie je každé porušenie
pravidiel, ale iba také konanie, ktoré zjavne vybočuje z bežného spôsobu hry, či nemá
s hrou nič spoločné.

Pokiaľ ide o otázku zavinenia, v tomto smere súd konštatuje, že obžalovaný konal v
nepriamom úmysle, a teda obžalovaný bol uzrozumený s možnosťou porušenia alebo ohrozenia záujmu
chráneného trestným zákonom, pretože tento vedel, že svojím konaním môže ohroziť alebo porušiť
zdravie poškodeného. Uvedené možno vyvodiť predovšetkým zo smerovania úderu do oblasti tváre, ato čeľuste poškodeného, ako i intenzitou útoku - v plnom behu voči poškodenému. Obžalovaný vedel, že
svojim úderom môže spôsobiť zranenie protihráča, ale spoliehal sa na to, že k jeho poraneniu nedôjde,
no s prípadným následkom bol uzrozumený.

Napriek tomu, že futbal je kontaktným športom, tak i v ňom, rovnako ako v iných športových disciplínach
platí a musí byť ctená a dodržiavaná fair play hra. Obžalovaný konaním, ktoré sa mu kladie za vinu,
vybočil z herných pravidiel hry a nemožno tolerovať jeho obranu, že šlo o emócie, nakoľko išiel
rozbraňovať, keďže videl spoluhráča - kamaráta po údere od poškodeného ležať na zemi, nakoľko išlo

u neho o konanie v čase prerušenia hry a v rozpore s pravidlami. Obžalovaný teda svojím konaním
poškodenémuublížilnazdraví,čohonásledkombolaťažkáujma,čímporušilzáujemchránenýTrestným
zákonom, ktorou je ochrana zdravia iného a jeho konanie bolo pokryté zavinením, a to nepriamym
úmyslom, naplnilo obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek
1 Trestného zákona.
Podľa obžaloby bolo konanie obžalovaného posúdené ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek

1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona. Pri jednočinnom súbehu zločinu a prečinu alebo dvoch (viacerých) prečinov
sa materiálny korektív posudzuje osobitne vo vzťahu k právnej kvalifikácii prečinu, resp. každého zo
zbiehajúcich sa prečinov. Kritériom závažnosti (nepatrnej alebo vyššej) v zmysle § 10 odsek 2 Trestného
zákona sú totiž i následky činu, pričom následok je z hľadiska skutkových podstát dotknutých prečinov

(aj keď spáchaných jedným konaním) rôzny. Výsledkom takého posúdenia môže teda byť použitie len
niektorej z do úvahy prichádzajúcich právnych kvalifikácií skutku ako trestného činu, keď
kvalifikácia prečinu s nepatrnou závažnosťou nebude použitá (bude vypustená).
Jedným zo zákonných znakov prečinu výtržníctva v zmysle § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona je, že páchateľ fyzicky napadol iného a tým sa dopustil hrubej neslušnosti na mieste verejnosti

prístupnom. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie
nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 odsek 2
Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná
(materiálny korektív). Nie každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil na mieste

verejnosti prístupnom, musí vždy naplňovať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, aj z pohľadu materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Trestného
zákona.

Pri skúmaní, či konanie obžalovaného naplnilo obligatórne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek

1 písmeno a) Trestného zákona, súd venoval pozornosť tomu, z akých pohnútok bol čin spáchaný a čím
bol motivovaný, či išlo o pohnútku, ktorou by páchateľ prejavoval aroganciu voči ostatným jednotlivcom
a či nebol útok vyprovokovaný a či nevybočil len z rámca normálnej reakcie.

Trestný čin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona je jedným z

trestných činov, ktoré hrubo narušujú občianske súžitie. Formy výtržníckeho konania preto musia
narúšať občianske spolužitie hrubo, t.j. vo zvýšenej miere, pričom nestačí menej závažné, bežné alebo
obvyklé prejavy rušenia tohto spolužitia. V tomto smere je potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, na
akom mieste prístupnom verejnosti sa páchateľ mal dopustiť výtržnosti v takej miere, aby mohla byť
posúdená ako trestný čin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko

z povahy chráneného záujmu vyplýva, že výtržnosť sa musí určitým výraznejším spôsobom dotýkať
verejného poriadku ako hodnoty.

V intenciách týchto úvah dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného síce formálne naplnilo znaky
skutkovej podstaty výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, avšak je v tomto

smere namieste aplikovať materiálny korektív (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V prvom rade súd
zohľadnil, že na ihrisku sa strhlo niekoľko vzájomných napadnutí, išlo o zápas, v ktorom boli uložené 4
červené karty, pričom ako potvrdil svedok - hlavný rozhodca Lang, na ihrisku sa medzi hráčmi oboch
mužstiev strhla trma-vrma, tzn. dobehli hráči oboch mužstiev i kapitán domácich, sácali sa medzi sebou,
nadávali si, zasahovali funkcionári hosťujúceho mužstva, mimo brankárov a dvoch hráčov boli všetci na

kope, sám svedok ako rozhodca bol napadnutý brankárom hostí, ako i ďalším jeho spoluhráčom, boli
tam nadávky, vyhrážky voči jeho osobe, musela zasahovať i usporiadateľská služba vzhľadom na to,
čo sa na ihrisku dialo. Tieto konania iných osôb orgány činné v trestnom konaní žiadnym spôsobom
neriešili, vzájomné napádania hráčov prebiehali na ihrisku, ako i napadnutie poškodeným svedka L.,z tohto pohľadu nemohol byť stret obžalovaného s poškodeným vnímaný ako ten, ktorý hrubo narúša
verejný poriadok. Z uvedených hľadísk je preto závažnosť jeho konania vo vzťahu k verejnému poriadku
akochránenémuzáujmupritrestnomčinevýtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákona

nepatrná.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona a na účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného

zákona. Predovšetkým súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k)
Trestného zákona, keďže nahradil spôsobenú škodu poškodeným stranám a nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd vychádzal z pomeru a miery poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností 1:0, čím aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o určenie výmery trestu bolo potrebné vychádzať z trestnej sadzby podľa § 155 odsek 1
Trestného zákona vo výmere štyri roky až desať rokov, po úprave podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona

vo výmere 4 roky až 8 rokov. S poukazom na účel trestu súd mal za to, že použitie tejto trestnej sadzby
by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania, preto sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta bydliska bol kladne hodnotený ako osoba, ktorá

nevyvoláva žiadne konflikty, nie je voči nemu evidovaná žiadna sťažnosť od občanov obce, pokiaľ má
záznamy v evidencií priestupkov, ide o priestupky na úseku dopravy, nedopustil sa žiadneho priestupku
voči občianskemu spolužitiu, ide o jeho ojedinelé konanie, ktoré sa udialo počas zápasu, i keď po
prerušení hry, niekoľko krát sa osobne ospravedlnil poškodenému, a to i ihneď po skutku, keď si
svoje konanie uvedomil, čo poškodený potvrdil, nahradil škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému

vyplatením priamo na hlavnom pojednávaní, ako i zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni, o čom boli
predložené doklady. Nakoľko trest má v zmysle § 34 Trestného poriadku odrážal minulosť obžalovaného
z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem tak, aby trest bol uložený so zreteľom na
zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti s kladením dôrazu pri ukladaní trestu aj na vytvorenie
podmienok na výchovu obžalovaného, má plniť zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj

funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení, súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody,
považuje uložený trest po jeho mimoriadnom znížení podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu vo výmere 4 roky vo
vzťahu k obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a, že
zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( § 34 ods. 1, 2 Trestného zákona ).

O náhrade škody, ktorú si poškodený W. a poškodené strany Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava
a Sociálna poisťovňa pobočka Topoľčany uplatnili v konaní, súd nerozhodoval, nakoľko táto bola
poškodeným stranám obžalovaným riadne uhradená v priebehu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.