Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Behranová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/81/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201254
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119201254.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej,v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o.,
IČO: 46 713 930, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. Ing. D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. Q. - P., 2. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L.
Q. - P., vo veci zrušenia uznesenia o neodkladnom opatrení, na odvolanie žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 20C/28/2019-5 zo dňa 21. februára 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil neodkladné opatrenie (podľa vtedy účinnej právnej
úpravy sa jednalo o predbežné opatrenie) nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
04.05.2016, č. k. 14C/47/2016 - 20. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným
v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 335 ods. 1
a § 336 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vo veci samej súd žalobu podanú proti žalobcovi (procesné
postavenie v tomto konaní) odmietol, pričom aj bez návrhu je možné zrušiť uznesenie o neodkladnom
opatrení, ak žaloba bola odmietnutá. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
C. s. p. tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu úspešný.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol, že Okresný
súd Bratislava l uznesením č. k. 80dK/403/2018 zo dňa 05.11.2018 rozhodol o vyhlásení konkurzu na
majetok žalovaného v 1. rade a uznesením č. k. 80dK/417/2018 zo dňa 15.11.2018 rozhodol o vyhlásení
konkurzu na majetok žalovanej v II. rade. Poukázal na ustanovenie § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o konkurze“), podľa
ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s
týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto
úpadcu je správca. Je zrejmé, že žalobca podal návrh voči žalovaným po vyhlásení konkurzu na ich
majetok, pričom predmetom sporu sú veci týkajúce sa konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov a
v súlade s ustanovením § 47 ods. 5 zákona o konkurze bolo možné v predmetnej veci podať žalobu
len voči ustanoveným správcom konkurznej podstaty žalovaných. Žalovaní nie sú v predmetnom spore
pasívne vecne legitimovanými subjektami. Nedostatok vecnej legitimácie je neodstrániteľnou prekážkou
konania, pre ktorú musí súd žalobu zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a žalovaným prizná
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne navrhol odvolaciemu súdu, aby
priznal žalovanému v l. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľ vychádza vo svojom odvolaní z chybných
záverov a z nesprávneho právneho posúdenia, odvolanie preto nie je dôvodné. Odvolateľ sa mýli,
ak uvádza, že podávateľ podnetu (v ďalšom texte „žalobca“) podal návrh v procesnom zmysle slova.
Žalobca vo svojom podaní zo dňa 14.2.2019 vyslovene uviedol, že ide o podnet bez návrhu. Žalobca
týmto podaním - podnetom neobsahujúcim procesný návrh sledoval, aby súd bez návrhu (ex offo)
zmysle § 336 ods. 4 C. s. p. v spojení s § 335 ods. 1C. s. p. zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení
(predbežnom opatrení) zo dňa 04.05.2016 č. k. 14C/47/2016, nakoľko boli splnené zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 336 ods. 4 C. s. p. na jeho zrušenie ( teda odmietnutie podania označeného
ako žaloba uznesením sp. zn. 22C/162/2016 - 23 zo dňa 05.12.2017). Na základe podnetu teda nie len
že nezačalo nové konanie v „procesnom zmysle slova“, zároveň súd len v súvislosti s už skončeným
konaním, ktorého stranami sporu boli aj pán Z. a pani Z. postupoval spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon pre prípad uvedený v § 336 ods. 4 C. s. p.. Žalobca súčasne uviedol, že ustanovenie § 47
ods. 5 zákona o konkurze nie je možné v posudzovanej veci aplikovať z dôvodu že majetok, ktorým je
zabezpečená pohľadávka žalobcu, nepodlieha konkurzu a to s poukazom na ustanovenie § 167k ods.
1 zákona o konkurze. Súd prvej inštancie preto správne konal ako s účastníkmi konania s p. Z. a p. Z..
Na základe uvedených skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C .s .p.), oprávneným subjektom (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) C. s. p.), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s .p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C. s.
p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 384 C. s. p. á contrario), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť ako vecne správne.
5. Z obsahu preskúmavaného spisu, súčasťou ktorého je aj spisový materiál vo veci 14 C/47/2016,
vyplýva že uznesením č. k. 14C/47/2000 zo dňa 04. mája 2016 Okresný súd Trnava nariadil predbežné
opatrenie a súčasne uložil Ing. D. Z. a P. Z., ktorí boli v procesnom postavení žalobcov, povinnosť do
30 dní od doručenia tohto uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. Uznesením č. k.
22C/162/2016 - 23 zo dňa 05. decembra 2017 Okresný súd Trnava podanie Ing. D. Z. a P. Z. zo dňa
03.06.2016, označené ako „Návrh na začatie konania vo veci samej“ odmietol z dôvodu, že ich podanie
nespĺňalo zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 C. s. p.
6. Podľa § 335 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.
7. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
8. Podľa § 336 ods. 4 C. s. p. ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo
veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že súd odmietol podanie Ing. D. Z. a P. Z., ktoré bolo
označené ako žaloba vo veci samej, nastupuje teda právny režim v zmysle citovaného ustanovenia §
336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 1 C. s. p.. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia sa jedná o
úkon, ktorý súd vykoná obligatórne, z úradnej povinnosti. Pretože je zrejmé, že súd tento úkon nevykonal
spolu s odmietnutím podania označeného ako žaloba vo veci samej, žalobca, ktorý bol v pôvodnom
konaní o nariadenie predbežného opatrenia v procesnom postavení žalovaného, doručil súdu podnet na
vykonanietohtoúkonuvzmyslecitovanýchustanovení§336ods.4vspojenís§335ods.1C.s.p.asúd
si splnil svoju zákonnú povinnosť a neodkladné opatrenie zrušil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazujena skutočnosť, že ak bola žalobcom v konaní o nariadenie predbežného uložená povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej, trvanie právnych účinkov neodkladného opatrenia je podmienene
limitované uplynutím lehoty na podanie žaloby. V prípade márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby,
resp. v prípade ak podá žalobu včas, ale táto nezodpovedá svojim obsahom uloženej povinnosti alebo
podanie označené ako žaloba nemá zákonné náležitosti a je z tohto dôvodu odmietnutá, súd pristúpi k
zrušeniu neodkladného opatrenia obligatórne.
10. K námietke odvolateľa vo vzťahu k § 47 ods. 5 zákona o konkurze, v zmysle ktorého súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca,
odvolací súd uvádza nasledovné:
11. Podľa ustanovenia § 131 C. s. p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením, že v preskúmavanej veci bol súdu doručený podnet, aby
konal z úradnej povinnosti a zrušil neodkladné opatrenie tak, ako mu to ukladajú citované príslušné
ustanovenia C. s. p.. Nejedná sa teda o žalobu v zmysle ustanovenia § 131 C. s. p., a nie je ani možné
konštatovať, že súdu prvej inštancie žalobca doručil žalobu (návrh), ktorou sa začalo súdne konanie.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p.
15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.