Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114216761
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114216761.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: K., zastúpený JUDr.

Tatianou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, Košice proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda
SNP č. 48/A, Košice, IČO:00 691 135 v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 domáhal voči žalovanému určenia,
že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L., budovy práčovne a
zberne prádla, nachádzajúcej sa v V. v celosti, postavenej na pozemku parcelné číslo Z. v katastrálnom

území V.. Súčasne sa domáhal aj náhrady trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v rámci malej privatizácie potvrdil bývalý Národný výbor Zoznam
prevádzkových jednotiek, ku ktorým mal právo hospodárenia štátny podnik Komunálne služby, a ktoré
boli určené na predaj cez dražbu dňa 25.10.1991. V zozname prevádzkových jednotiek určených
na predaj na dražbe sa nachádzala aj prevádzková jednotka T. označená ako „Generálna oprava
na cudzom majetku vč. Projektu“ s nadobúdacou hodnotou 60.144, - Kčs. Žalobca na dražbe dňa
25.10.1991 vydražil prevádzkovú jednotku, ktorú tvorila stavba „T. za sumu 142.000,- Kčs, vrátane

vnútorného vybavenia, o priebehu dražby bola spísaná Komisiou pre privatizáciu národného majetku
pre okres V. Zápisnica o dražbe S. Žalobca tvrdil, že dňa 25.11.1991 príkazom na úhradu, t.j. do 30
dní od dražby doplatil cenu vydraženej nehnuteľnosti na určený účet, ako to vyplýva z potvrdenia
Slovenskej sporiteľne v Košiciach (z 12.12.1991). Po ukončení dražby vedúci prevádzkového úseku
a člen likvidačnej komisie pri Komunálnych službách š.p. Košice K. odovzdal žalobcovi do užívania
vydražený majetok, budovu „. a aj ďalšie vydražené prevádzkové jednotky, t.j. „prístavbu pre Bowe
a sklad“. Dňa 6.2.1992 pod č. XXX/XXX/XX. starosta mestskej časti Košice - Sever vydal žalobcovi

písomný súhlas so živnostenským podnikaním v oblasti „údržba textílií praním a čistením vo vydraženej
prevádzke XXXX práčovňa na G.“ . V spornej budove Práčovne a zberne prádla vykonával žalobca a
doposiaľ vykonáva činnosť spočívajúcu v praní a čistení textílií. Táto budova „Práčovne a zberne prádla“
bola postavená v roku 1966 k objektu bývalej kotolne v rámci generálnej opravy, Komunálne služby,
štátny podnik a ten ju v účtovníctve viedol ako samostatnú budovu. V budove od začiatku dostavby
prevádzkovali Komunálne služby, štátny podnik činnosť prania a čistenie prádla. Žalobca v tejto budove
vykonal rekonštrukciu kanalizácie, vodovodnej prípojky, elektrických rozvodov, približne v sume 230

000 Sk, pretože nikdy nepochyboval o tom, že je vlastníkom tejto budovy, ktorú získal v dražbe. V roku
2002sažalobcarozhodol,žekúpiajpozemky podvydraženýmibudovami,pretovofebruári2002poveril
geodeta vypracovaním geometrického plánu, úlohou ktorého bolo zamerať vydražené nehnuteľnosti
a navrhnúť rozdelenie parcely S. na ktorých boli vydražené budovy postavené. Až vtedy žalobca zistil,že v katastri nehnuteľností nie je zapísaný ako vlastník vydražených prevádzkových jednotiek, práčovne
a zberne prádla, prístavby Bowe a skladu, posledné 2 však kataster nehnuteľností na základe návrhu
zapísal na jeho meno. Žalobca sa preto domnieva, že udelením príklepu na dražbe dňa 25.10.1991 na

neho prešlo právo užívania a po príklepe licitátora a zaplatení kúpnej ceny prešlo na žalobcu ako na
vydražiteľa vlastníctvo k prevádzkovej jednotke označenej pod č. XXXX „T. V tejto budove žalobca odo
dňa jej prevzatia až doposiaľ nepretržite prevádzkuje podnikateľskú činnosť a zároveň si plní povinnosti
vlastníka budovy a správa sa ako jej vlastník. Nikto ho v jeho vlastníckych právach doposiaľ nerušil,
ani neruší. Preto aj keby boli pochybnosti o nadobudnutí vlastníctva budovy Práčovňa a zberňa prádla

žalobcom príklepom licitátora na dražbe, tak žalobca nadobudol vlastníctvo k budove Práčovňa a zberňa
prádla vydržaním, nakoľko splnil všetky podmienky nutné k vydržaniu nehnuteľnosti. Žalobca po celú
dobu vydržania nemal ani najmenšiu pochybnosť o tom, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, že mu
nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí a ani skutočnosť, že nebol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako
vlastník, nevyvolala v ňom pochybnosť o tom, že by mu nepatrila. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že
na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má naliehavý právny záujem, pretože len pozitívne určenie

vlastníctva rozsudkom súdu v jeho prospech a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sú
spôsobilé výrazne zlepšiť jeho právne postavenie nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k
tretím osobám.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.7.2014, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa dňa
25.10.1991 zúčastnil dražby organizovanej podľa zákona o malej privatizácii, predmetom ktorej bola

prevádzková jednotka označená ako T. (ďalej len „prevádzková jednotka“), vydražiteľom ktorej sa stal
žalobca, ktorý bol podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o malej privatizácii povinný do 30 dní odo
dňa konania dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením, ale keďže tak neurobil, pretože suma bola
zaplatená až dňa 6.12.1991, takže prechod predmetnej prevádzkovej jednotky bol zo zákona zrušený od
jeho počiatku. Žalobca sa teda príklepom licitátora nemohol stať vlastníkom T. Podľa názoru žalovaného

však ani vydržaním nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k prevádzkovej jednotke, keďže
neboli splnené zákonné podmienky vydržania (§ 134 Občiansky zákonník), pretože žalobca vzhľadom
na všetky okolnosti nebol dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, musel si byť vedomý
následkov, ktoré zákon o malej privatizácii spájal s neskorým zaplatením ceny vydraženej veci a teda
musel vedieť, že sa vlastníkom predmetnej prevádzkovej jednotky nestal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise
ako aj písomnými podaniami jednotlivých strán tohto konania, ako aj vyjadreniami a výpoveďami strán
sporu, celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Ako vyplýva z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX pre okres V. parcelné číslo XXXX/X

o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a stavby - budovy súpisné číslo XXXX (druh-budova
technickej vybavenosti sídla) postavenej na parcele číslo XXXX/X, je žalovaný.
5. Z výpisu z listu vlastníctva S. je žalobca na základe Žiadosti o zápis A.6. Podľa Karty prevádzkovej
jednotky S. vedenej Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky,
Komisiou pre privatizáciu národného majetku okres Košice - Mesto k 11.10.1991, prevádzková jednotka

s názvom T. ktorá mala byť predmetom dražby a ktorej vlastníkom bolo Bytové hospodárstvo Košice,
pozostávala zo : strojov a zariadení v sume 153.000 Kčs, ostatných základných prostriedkov v sume
105.000 Kčs, z predmetov postupnej spotreby v sume 26.000 Kčs, za vyvolávaciu cenu celkom 284.000
Kčs. Zo zápisu o výsledku dražby pod bodom 17. karty je zrejmé, že žalobca v 1.kole dražby sa stal
vydražiteľom draženej veci za vydraženú cenu 142.000 Kčs, a výška doplatku je 113.000 Kčs s tým, že

prevádzkovú jednotku žalobca fyzicky prevzal dňa 28.10.1991.
7. Podľa Zápisnice o dražbe S. zo dňa 25.10.1991, predmetom dražby bola prevádzková jednotka
pod č.. označená ako „T. ku ktorému mali právo hospodárenia Komunálne služby Vodná 8, Košice.
Vyvolávacia cena ponúkanej prevádzkovej jednotky bola 284.000 Kčs a kúpna cena vydraženej jednotky
bola 142.000 Kčs, vydražiteľom predmetu dražby sa stal K. (žalobca).

8. V Inventúrnom súpise zásob spísanom na základe vykonanej inventúry ku dňu 6.11.1991 (t.j. po
dražbe konanej 25.10.1991) bola zo všetkých 17. položiek, ako 1. zaevidovaná položka „GEO + projekt
na cudzom majetku“ v sume 60.144 Kčs, v nadobúdacej cene 60.144 Kčs, ktorá bola (vrátane ostatných)
odovzdaná žalobcovi podľa vyhlásenia a podpisov pána F. dňa 6.12.1991.
9. Ako vyplýva z Protokolu odovzdania a prevzatia prevádzkovej jednotky Komunálnych služieb v

Košiciach zo dňa 8.11.1991, žalobcovi bol na základe verejnej dražby z 25.10.1991 (zápisnica č. XXX/
XX) odovzdaný majetok - základné prostriedky, označený ako „T. ktorého majiteľom bolo Bytové
hospodárstvo Sever, v celkovej hodnote 259.519 Kčs, bez zásob podľa Inventúrneho súpisu ZP a DKP.10. Dňa 20.11.1991 predseda privatizačnej komisie okresu Košice - Mesto, K. písomne vyzval žalobcu
na doplatenie vydraženej ceny za vydraženú prevádzkovú jednotku XXXX - T. do 30 dní.
11. Z Potvrdenia Komunálnych služieb štátneho podniku Košice adresovaného Mestskej privatizačnej

komisii zo dňa 21.11.1991, v čase draženia prevádzkovej jednotky T. zásoby neboli súčasťou draženej
prevádzkovej jednotky.
12. Z Príkazu na úhradu na tlačive Všeobecnej úverovej banky, pobočky Košice zo dňa 25.11.1991
vyplýva, že žalobca poukázal v lehote splatnosti 25.11.1991 v prospech účtu č.. sumu vo výške 113.000
Kčs.

13. Ako vyplýva z Potvrdenky Slovenskej štátnej sporiteľne, II. mestskej pobočky v Košiciach z
12.12.1991, žalobca dňa 6.12.1991 zložil sumu 142.000 Kčs za vydraženú prevádzkovú jednotku T.14.
Podľa Potvrdenia komisie pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice - Mesto zo dňa 8.1.1992,
žalobca dňa 25.10.1991 sa stal vydražiteľom prevádzkovej jednotky s názvom „T. do ktorej patria : stroje
a zariadenia a ďalšie základné prostriedky, predmety postupnej spotreby podľa priloženého zoznamu,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto potvrdenia, bez pozemkov za vydraženú sumu 142.000 Kčs,

na základe potvrdenia Slovenskej štátnej sporiteľne, II. mestskej pobočky Košice zo dňa 12.12.1991,
zaplatenej dňa 6.12.1991.
15. Starosta mestskej časti Košice - Sever dňa 6.2.1992 (pod číslom XXX/XXX/XX.) vydal v prospech
žalobcu súhlas s výkonom činnosti „údržba textílií praním a čistením“ vo vydraženej prevádzkovej
jednotke č. XXXX (práčovne) na ulici L.

16. Pani K., ktorá v čase konania dražby pracovala ako vedúca informačnej sústavy podniku
Komunálnych služieb, do ktorých uvedená prevádzka patrila, dňa 17.1.2002 písomne prehlásila, že
žalobca v malej privatizácii vydražil majetok evidovaný na prevádzke práčovňa a zberňa bielizne v V.
s tým, že v Zozname vydražených základných prostriedkov sa nachádzali : po 1. Prístavba Bowe za
nadobúdaciu hodnotu 79.398 Kčs, po 2. Generálna oprava na cudzom majetku vč. projektu v sume

60.144 Kčs a po 3. sklad v sume 25.626 Kčs.
17. Rovnako aj K., ktorý v čase konania dražby pracoval ako vedúci prevádzkového úseku a člen
likvidačnej komisie pri Komunálnych službách, š.p. Košice, dňa 23.1.2002 písomne prehlásil, že po
dražbe odovzdal majetok vydraženej prevádzky T. žalobcovi podľa Zoznamu vydražených základných
prostriedkov : po 1. Prístavbu Bowe, po 2. Generálnu opravu na cudzom majetku vč. projektu a po 3.

sklad.
18. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 8.8.2014 argumentoval tým, že predmetom dražby
bola prevádzková jednotka označená ako T. ktorej vydražiteľom sa stal žalobca, a ktorý bol podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o malej privatizácii povinný do 30 dní odo dňa konania dražby zaplatiť
cenu dosiahnutú vydražením. Právne následky nesplnenia tejto povinnosti upravovalo ustanovenie

druhého odseku vyššie spomínaného ustanovenia, podľa ktorého v prípade nezaplatenia ceny, za ktorú
bola vec vydražená, sa prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa od začiatku zrušuje. Zo žalobcom
predloženej potvrdenky o zaplatení kúpnej ceny vydraženej prevádzkovej jednotky zo dňa 12.12.1991
vyplýva, že táto bola zaplatená dňa 6.12.1991, teda, žalobca nedodržal 30 dňovú lehotu na zaplatenie,
na základe čoho bol prechod prevádzkovej jednotky zo zákona zrušený a to od jeho začiatku a žalobca

sa príklepom licitátora nemohol stať vlastníkom T... Podľa názoru žalovaného, však ani titulom vydržania
nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva u žalobcu k prevádzkovej jednotke, keďže neboli
splnené zákonné podmienky vydržania, t.j. žalobca nespĺňa podmienku oprávneného držiteľa, pretože
v relevantnom období musel byť vedomý následkov, ktoré zákon o malej privatizácii spájal s neskorým
zaplatením ceny vydraženej veci a teda musel vedieť, že sa vlastníkom predmetnej prevádzkovej

jednotky nestal. Z toho dôvodu žalobca navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania.
19. Právna zástupkyňa žalobcu k vyjadreniu žalovaného dňa 11.11.2014 uviedla, že predloženými
dokladmi, najmä zápisnicou o priebehu dražby, ktorá bola spísaná Komisiou pre privatizáciu
národného majetku pre okres Košice - mesto, V., a ktorú žalobcovi ako vydražiteľovi odovzdali bolo

preukázané, že žalobca vydražil prevádzkovú jednotku označenú ako „Generálna oprava na cudzom
majetku vč. projektu“ a že výsledkom dražby z 25.10.1991 bolo to, že žalobca vydražil prevádzkovú
jednotku, ktorú tvorila stavba T. za sumu 142.000 Kčs, vrátane vnútorného vybavenia. Poukázala na to,
že žalobca mal podľa zákona o malej privatizácii určené miesto splnenia dlhu (v § 11 ods. 1) a tým mal
byť peňažný ústav, s tým, že žalobca v lehote 30 dní od konania dražby, dňa 25.11.1991 zaplatil, resp.

doplatil cenu vydraženej nehnuteľnosti príkazom na úhradu na vopred určený účet príslušného orgánu
republikyvpeňažnomústave,kdeipredtým zložilzábezpeku vovýške29.000Kčs.Inédohodyohľadom
miesta splnenia dlhu medzi žalobcom a príslušným orgánom republiky neboli. Preto sa domnieva, že
podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak žalobca splnil peňažný dlh prostredníctvom pošty alebopeňažného ústavu, tak tento dlh bol splnený okamihom, keď bola suma poukázaná. Žalobca ďalej
uviedol že to, že sa stal vlastníkom vydraženej veci dokazuje i písomný súhlas starostu mestskej časti
Košice - Sever zo 6.2.1992 (S. k živnostenskému podnikaniu vo vydraženej prevádzke XXXX práčovňa

na ulici L.. pričom žalobca túto činnosť vykonáva do dnešného dňa. Žalobca tiež uviedol, že vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol aj vydržaním vzhľadom na dobu užívania nehnuteľnosti, ktorá
uplynula od udelenia príklepu na dražbe.
20. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo 7.10.2015 poukázal na to, že žalobcom predložený
dokument (Príkaz na úhradu zo dňa 25.11.1991) nie je opatrený žiadnym záznamom o tom, že by

bol skutočne prijatý finančnou inštitúciou na uvedenú transakciu a pochybnosti o autentickosti tohto
dokumentu prehlbuje aj skutočnosť, že žalobca skôr predložil iný dokument, riadne vystavený a
potvrdený Slovenskou štátnou sporiteľňou, ktorý uvádza iný dátum transakcie. Dokument označený
ako Potvrdenka o zaplatení kúpnej ceny vydraženého objektu MP má podľa názoru žalovaného väčšiu
dôkaznú hodnotu ako zle čitateľná kópia príkazu na úhradu bez potvrdenia o prijatí finančnou
inštitúciou. Preto trval na zamietnutí žaloby.

21. Na pojednávaní dňa 27.1.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti príklepom licitátora na dražbe a zaplatením kúpnej ceny podľa zákona o malej
privatizácii a od prevzatia prevádzky do užívania túto nehnuteľnosť nepretržite užíva a zveľaďuje,
doposiaľ ho v užívaní nikto nikdy nerušil, neuplatnil si voči nemu tvrdenie, že by užíval neoprávnene
túto nehnuteľnosť alebo, že nie je jej vlastníkom. Žalobca sa k tejto nehnuteľnosti správa ako vlastník,

platí dane a okrem toho tu vložil investície v sume 230.000 SKK, teda zaplatil na investíciách viac, ako
zaplatil kúpnu cenu za budovu na dražbe. Trvala na tom, že žalobca riadne zaplatil kúpnu cenu podľa
zákona o malej privatizácii a Občianskeho zákonníka a iné podmienky medzi konateľom dražby a medzi
vydražiteľom dohodnuté neboli.
22. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.1.2016 uviedol, že žalovaný neuznáva nárok

žalobcu, s tým, že dátum 25.11.1991 na Príkaze na úhradu už nespochybňuje, ale naďalej namieta
hodnovernosť Príkazu na úhradu z 25.11.1991, pretože z tohto dokladu nie je zrejmé, kto podával
tento príkaz, akej inštitúcii bola suma vo výške 113.000 Sk prevedená. Za veľmi dôležitý dokument
žalovaný považuje Zoznam prevádzkových jednotiek podľa zákona o malej privatizácii, podľa ktorého
tieto zoznamy museli obsahovať aj súpis pozemkov, strojov, zariadení, stavieb, keďže zákon pripúšťal

aj vydraženie prevádzkovej jednotky bez nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza.
23. Žalobca na pojednávaní dňa 27.1.2016 vo svojej výpovedi uviedol, že z Príkazu na úhradu zo dňa
25.11.1991 vyplýva, že Investičná banka, štátny peňažný ústav potvrdila v prospech účtu Slovenskej
štátnej sporiteľne platbu vo výške 113.000 SK, rovnako aj z potvrdenia zo dňa 12.12.1991 vyplýva,
že od Slovenská štátna sporiteľňa potvrdila prijatie platby za prevádzku, t. j. 142.000 Sk, to znamená

zaplatenie sumy 113.000 SK ako doplatku k zábezpeke 29.000 Sk. Žalobca trvá na tom, že vydražené
boli tri stavebné prostriedky podľa listiny „Potvrdenie o vydražení základných stavebných prostriedkov“
a to : po 1. sklad, po 2. prístavbu BOWE a po 3. rekonštrukcie vrátane projektu na cudzom zariadení.
Po prevzatí týchto nehnuteľností tak ich technický stav bol zlý, už trištvrte roka pred dražbou prevádzka
nefungovala a zostalo v nej len to, čoho sa chceli zbaviť, t.j. práčka, ktorú bolo potrebné opraviť, rovnako

ajodstredivka,ktorúbolopotrebnéopraviťavyvíjačpary.Pretožalobcavykonalkompletnúrekonštrukciu
prevádzkyformoudodávateľskýchopráv,hlavnestrojov,ktoréužnebolifunkčné,atovsume230.000Sk,
aleajďalšieúpravyaopravy,napr.novéelektrickérozvody,prípojkyvodyakanalizácia,atobrigádnickou
formou v hodnote okolo 40.000 Sk. Uviedol, že počas 24 rokov užívania prevádzky, ho žalovaný nikdy
nevyzval a neupozornil na to, že nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, inak by do cudzej nehnuteľnosti

neinvestoval takúto sumu, ktorá je vyššou, ako za ktorú ju nadobudol. Žalobca tvrdil, že pred dražbou
mu nikto nepredložil žiadne doklady ohľadne draženej nehnuteľnosti, draženú nehnuteľnosť poznal
z roku 1984, kedy pracoval v komunálnych službách, kedy sa vykonala prístavba, v ktorej sa mali
vykonávať služby prania. Objasnil, že keďže na príkaze na úhradu z 25.11.1991 je v ľavej hornej časti
uvedená Všeobecná úverová banka a na pečiatke je uvedená Investičná a rozvojová banka, tak je to

z dôvodu, že pravdepodobne v tom čase mala Investičná a rozvojová banka takéto tlačivá. Žalobca
predložil súdu potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky, ktorú mu vydala komisia pre privatizáciu
národného majetku pre okres Košice - mesto zo dňa 8.1.1992, z ktorého vyplýva, že vo verejnej dražbe
konanej25.10.1991naMestskommagistrátesastalvydražiteľom prevádzkovejjednotkyT..Žalovaného
kontaktoval ohľadne problémov, ktoré vznikli s touto nehnuteľnosťou v rokoch 2002 až 2004 z dôvodu,

že mal záujem deliť pozemky, avšak zo strany žalovaného nebola ochota to riešiť. Podľa jeho názoru,
celý problém nastal z dôvodu, že dražené prevádzkové jednotky sa dražila ako základné stavebné
prostriedky, ktoré neboli na liste vlastníctva mesta Košice a neboli vysporiadané ani po investičnej
stránke, preto sa nedražili ako nehnuteľnosti, ale ako základné stavebné prostriedky.24. Na pojednávaní dňa 25.5.2016 svedkyňa K. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase konania malej
privatizácie všetky prevádzky komunálnych služieb museli ísť do privatizácie, bolo ich asi 110. Jedna
z nich bola aj práčovňa na L. Pripravili pre túto prevádzku podklady v zmysle zákona, ktoré sa najprv

museli schváliť na mestskom úrade a potom sa to predkladalo privatizačnej komisii. Všetky podklady
na túto práčovňu boli v poriadku. Peniaze na výstavbu práčovne boli komunálnym službám pridelené
z mestského úradu a realizovalo sa to pod názvom „Generálna oprava na cudzom majetku“. Patrilo
to Komunálnym službám, nikdy Komunálne služby za tento priestor neplatili nájom bytovému podniku.
Po predaji všetkého majetku v roku 1993, boli komunálne služby zlikvidované. Objasnila, že budova

práčovne a zberne prádla bola vedená ako základný stavebný prostriedok a nie ako stavba z dôvodu,
že základné prostriedky bol pojem podľa starých zákonov, teraz je to imanie alebo majetok. Po dražbe
práčovne, sa už ďalej v majetku neevidoval ďalej tento majetok, pretože bol predaný, vybratý z evidencie
a odovzdaný vydražiteľovi.
25. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 25.5.2016 uviedla, že po zásadnej zmene
politického režimu v roku 1989 štát pristúpil k privatizácii majetku, pretože dovtedy súkromné vlastníctvo

v socialistickom režime neexistovalo, preto bol prijatý zákon o veľkej a malej privatizácii. Štátne podniky
mali právo hospodárenia k majetku, ale neznamenalo to nájomný vzťah, resp. vlastnícke právo ako sa
myslí v zákonnej úprave dnes. Medzi základné stavebné prostriedky, ktoré boli dražené patrila práčovňa
a zberňa prádla, označovaná ako „generálna oprava vrátane projektu na cudzom pozemku“, pretože
pozemoknebolpredmetomdražby,ďalejskladaprístavbapriBOWE,ktorésú zapísanénač.LVXXXXX

vovlastníctvežalobcu,tedanebolovôbecpochýb,žetietozákladnéstavebnéprostriedky,ktorézískalna
dražbe podľa zákona o malej privatizácii dňa 25.10.1991 mu patria. Problém bol so zápisom práčovne a
zberne prádla pretože medzitým ju žalovaný založil záložnou zmluvou. Právna zástupkyňa sa domnieva,
že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka pretože je
to nepochybne stavba, nie je to pozemok, ani vec, stroj a to príklepom licitátora na verejnej dražbe.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.5.2016 uviedol, že podľa Protokolu o odovzdaní
a prevzatí prevádzkovej jednotky zo dňa 8.11.1991 to znamená po dražbe, majiteľom prevádzkovej
jednotky T. bolo Bytové hospodárstvo, a dovtedajším užívateľom bola do 31.10.1991 platená úhrada
nájomného za nebytové priestory v sume 22.080 Kčs, ďalej štvrťročná záloha za ústredné kúrenie, teplú
vodu 8000 Kčs a štvrťročná úhrada za nebytový priestor plus služby 13.520 Kčs. Teda, považovalo sa

to za nebytový priestor a aj sa vyberali úhrady za tento priestor. Ďalej poukázal na to, že prevádzková
jednotka bola evidovaná ako „Generálna oprava na cudzom majetku“ aj v inventúrnom zozname pred
dražbou, takže išlo len o investíciu do cudzieho majetku, čo si mal podľa neho žalobca vysporiadať
s vtedajším Bytovým hospodárstvom Sever, a nie žiadať o určenie vlastníckeho práva k cudzej
nehnuteľnosti. V zozname prevádzkových jednotiek mohol byť len majetok, ktorý mala prevádzková

jednotkavprávehospodárenia,čižesnímnakladalaatedamoholbyťprivatizovaný.Alevtomtoprípade,
sporný majetok nebol v práve hospodárenia a nemohol byť ani predmetom dražby, ani predmetom
privatizácie, o čom svedčí potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky, kde tieto nehnuteľnosti nie sú
uvedené.
27. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 19.12.2016 poukázala na to, že práve

Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky svedčí o tom, že takto nehnuteľnosti neboli na dražbe
uvedené, nebolo pochýb pred dražbou, čo tvorí prevádzkovú jednotku označovanú v inventúrnom
súpise Komunálnych služieb ako Generálna oprava na cudzom majetku vč. projektu, ale po právnej
stránke z hľadiska nadobudnutia vydraženej nehnuteľnosti do vlastníctva je určujúce, ako bola táto
prevádzková jednotka označená na dražbe, a nie ako bol označený predmet dražby v zozname vecí

uvedených v karte prevádzkovej jednotky. Predmet dražby totiž môže byť určený iba na samotnom
priebehu dražby a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii
licitátor, resp. čo bolo podkladom pre samotnú dražbu ale iba to, čo licitátor skutočne oznámil ako
predmet dražby na dražbe. Iba týmto spôsobom bol určený predmet dražby. Právne argumentovala
rozhodnutím Najvyššieho súdu z 22.9.2010 pod sp. zn. 3Cdo 322/2009 uverejneným ako judikatúra v

Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2014. Predmet dražby na samotnej dražbe a licitátorom označený
predmet, ktorý žalobca dražil bol označený ako T. išlo o totožný predmet dražby s tým, ako bol označený
pred dražbou v inventúrnom súpise štátneho podniku Komunálne služby. Predloženými dokladmi a to
zápisnicou o dražbe z 25.10.1991 sa domnieva, že žalobca preukázal súdu, že vydražil prevádzkovú
jednotkuT.Komisia preprivatizáciunárodnéhomajetkupreokresKošice-mestodňa8.1.1992potvrdila,

že sa stal dňom 25.10.1991 vlastníkom tejto nehnuteľnosti Práčovňa a zberňa prádla.
28. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2017 poukázal na to, že v zmysle Protokolu o odovzdaní
a prevzatí prevádzkovej jednotky zo dňa 8.11.1991, ktorý bol podpísaný žalobcom, Komunálne služby
š.p. mali priestor, v ktorom sa nachádzala dražená prevádzková jednotka, prenajatý od Bytovéhohospodárstva š.p., z čoho vyplýva, že prevádzková jednotka nebola dražená spolu s nehnuteľnosťou, v
ktorej sa nachádzala, a že „generálna oprava a projekt na cudzom majetku“ evidovaná v inventúrnom
zozname, bola len investíciou do cudzieho majetku. A teda, investíciou do cudzieho majetku budovy,

ku ktorej malo právo hospodárenia Bytové hospodárstvo š.p., nemohla vzniknúť nová nehnuteľnosť
ako samostatná stavba, ale vykonaná prístavba sa stala jej súčasťou a preto nemohla byť predmetom
prevodu. Ďalej uvádzal, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka označená ako T. pričom táto
skutočnosť nie je v konaní sporná a obvyklou mierou opatrnosti by žalobca musel zistiť, že predmetom
dražby nebola stavba, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva, keďže to jednoznačne vyplývalo

minimálne z Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky a tiež z katastra nehnuteľností.
29. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 3.2.2017 poukázala na výpoveď svedkyne K. z ktorej vyplýva,
že základný prostriedok Generálna oprava + projekt na cudzom majetku bola vedený ako základný
stavebný prostriedok, a nie ako pohľadávka, či investícia či vecné právo, ako tvrdí žalovaný a
predstavovala stavbu resp. prístavbu k budove. Na stavbu Komunálne služby dostali finančné
prostriedky a tá slúžila ako práčovňa, Komunálne služby ju považovali za svoje vlastníctvo. Výpoveď

svedkyne korešponduje so záznamami v účtovnej evidencii, keď už len porovnaním nadobúdacích
hodnôtzákladnýchprostriedkovGO,sklad,prístavbaBowe,ichúčelom,nepochybneideonehnuteľnosti
stavby. Z predloženého Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky z 8.11.1991
uzatvoreného medzi žalobcom ako vydražiteľom a odovzdávajúcim štátnym podnikom Komunálne
služby, že prevádzkovú jednotku Práčovňa a zberňa prádla tvorila budova, pretože je to v časti

charakteristika prevádzkovej jednotky s tým, že doterajší nájomný vzťah užívateľa bol ukončený dňa
8.11.1991 a zároveň boli vysporiadané s ním ďalšie zmluvy, ako je dodávka služieb s odpočtom ku dňu
skončenia odberu t.j. k 6.11.1991. Na základe odovzdávajúcej a preberajúcej inventúry zo 6.11.1991,
bol žalobcovi odovzdaný majetok ZP v hodnote 259 519 Kčs. Tento vydražený majetok začal užívať
ako vlastník a žiadnym právnym dokumentom nebol zaviazaný platiť nájomné. Ďalej uviedla, že všetky

skutočnosti tohto prípadu nasvedčujú tomu, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti už žalobca
nadobudol aj vydržaním vzhľadom na dlhú dobu, ktorá od udelenia príklepu dňa 25.10.1991 na dražbe
uplynula. Žalobca od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydražením, túto nehnuteľnosť užíva a
správa sa ako vlastník, a za vlastníka ho považovali aj príslušné štátne orgány republiky, nikto žalobcu
vo vlastníctve nerušil, ani nevyzval, aby nehnuteľnosť vypratal alebo, aby platil nájom. Nikdy nemal

ani najmenšiu pochybnosť o tom, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí. Pred konaním dražby sa v
určený termín uskutočnila obhliadka do dražby určeného majetku, žalobca osobne s likvidátorom a K. sa
obhliadky zúčastnil. Do objektu Práčovňa v čase vykonávania podnikateľskej činnosti veľa investoval, v
roku 1992 opravoval strechu a podlahy, s odstupom času nevie nájsť faktúry, ale investoval ako vlastník
budovy. Ak by ním nebol, tak by požadoval vykonať tieto stavebné práce vlastníkom budovy, pretože to

by bola povinnosť vlastníka zabezpečiť riadny výkon podnikateľskej činnosti. To dokazuje, že žalobca sa
správal ako vlastník, investoval do budovy práčovne, pretože bol jej vlastníkom, nebol nájomcom. Pokiaľ
ide o stanovenú dobu pre vydržanie poukazuje žalobca na novelu Občianskeho zákonníka vykonanou
zákonom č. 509/1991 Zb., pretože táto umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred
1.1.1992. Podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, keďže bol držiteľom (nakladal s

nehnuteľnosťou ako s vlastnou) oprávneným dňom 25.10.1991 (t.j. žalobca bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť - stavba patrí), splnil ku dňu 25.10.2001, nadobudol
k tomuto dňu vlastnícke právo k stavbe opísanej v žalobnom petite.
30. Z písomného podania žalovaného doručeného súdu 4.4.2017 vyplýva, že žalovaný spochybňuje
predmet dražby najmä z dôvodu jeho označenia v podkladoch ku dražbe a zo skutočností uvedených

v potvrdení o predaji prevádzkovej jednotky, zápisnici z dražby a protokole o odovzdaní a prevzatí
prevádzkovejjednotky,nakoľkoužlenzpoužitéhooznačenia„generálnaopravaaprojekt“vinventúrnom
súpise ZP zo 6.11.1991 nemožno dôjsť k záveru, že sa môže jednať o samostatnú vec, ktorá môže
byť predmetom právnych vzťahov, navyše patriacu do draženej prevádzkovej jednotky, čo je v priamom
rozpore s označením „na cudzom majetku“. Žalovaný zdôraznil, že ani z karty prevádzkovej jednotky

a ostatných doteraz vykonaných dôkazov nevyšla najavo skutočnosť, že predmetom dražby mala
byť aj sporná nehnuteľnosť. V súvislosti s tým poukázal na svedeckú výpoveď K. ktorá uviedla, že
Komunálne služby, š. p. považovali spornú nehnuteľnosť za ich vlastníctvo a nikdy neplatili nájomné,
a to po celú dobu jej pôsobenia v tomto podniku, až do roku 1993. Tieto jej tvrdenia žalovaný
vyvrátil protokolom o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky, ktorý preukazuje nepravdivosť tvrdení

svedkyne, na čo svedkyňa uviedla, že v tom čase sa už táto vec Komunálnych služieb, š.p. netýkala,
keďže skončili odovzdaním v roku 1991. Platenie nájomného preukazuje práve protokol o odovzdaní
a prevzatí prevádzkovej jednotky, ktorým bola prevádzková jednotka odovzdaná k 8.11.1991, teda
v čase vyhotovovania a podpisu protokolu ešte činnosť Komunálnych služieb, š. p. ohľadom tejtoprevádzky ukončená nebola, čo preukazuje nepravdivosť tvrdení svedkyne a to, že ani Komunálne
služby, š. p. nepovažovali spornú nehnuteľnosť za svoju, keďže na ňu platili nájomné majiteľovi
budovy, Bytovému hospodárstvu. Z dôvodu vlastníckeho práva cudzieho subjektu k budove nemohla

byť sporná nehnuteľnosť predmetom dražby, čoho si museli byť vedomé aj Komunálne služby, š.
p. a preto uvedenú nehnuteľnosť nezaradili do súpisu pozemkov v karte prevádzkovej jednotky. K
vydraženiu budovy by bol mal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu, pretože podľa § 15 zákona o malej
privatizácii ustanovuje právo vydražiteľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti, v
ktorej sa prevádzková jednotka nachádza. Povinnosť vlastníka uzatvoriť nájomnú zmluvu ustanovená

týmto zákonom a teda aj proces uzatvárania nájomnej zmluvy preto nastáva až po uplatnení práva
vydražiteľa.Pokiaľbyajžalobcavčasekonaniadražbynemalvedomosťotom,žeprevádzkovújednotku
netvorí aj budova, v ktorej sa prevádzková jednotka nachádza, čo žalovaný odmieta, nemohol by byť
vzhľadom na oboznámenie sa s protokolom o odovzdaní a prevzatí a potvrdením o predaji prevádzkovej
jednotky dobromyseľný. O dobromyseľnosti žalobcu nesvedčí ani skutočnosť, že za 10 rokov činnosti
nepotreboval k svojej činnosti list vlastníctva k budove, v ktorej sa nachádza jeho prevádzka. A to

ani k podaniu daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ku ktorému je nevyhnutné poznať údaje z
katastra nehnuteľností. O jeho dobromyseľnosti nesvedčí tiež skutočnosť, že žalobca je platiteľom dane
z nehnuteľností len za garáž na pozemku parcelné číslo XXXX/XX a prístavby pri Bőwe na parcele číslo
XXXX/XX, ako vyplýva z výpisu z informačného systému NORIS, v ktorom mesto eviduje daňovníkov
dane z nehnuteľností, a z ktorého vyplýva, že stavbu, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha, nie je

žalobcom priznaná k dani z nehnuteľnosti. Za náhodnú žalovaný nepovažuje ani skutočnosť, že žalobca
sa začal usporiadania vlastníctva k časti budovy, ktorá je predmetom tohto sporu, domáhať tesne po
uplynutí doby 10 rokov od konania dražby, kedy už mohol vo svoj prospech argumentovať vydržaním.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :

31. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
32. Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva
tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. (teraz § 137 CSP) neplatí

vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho
vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
33. Žalobca v tomto spore dostatočným spôsobom súdu osvedčil naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že je vlastníkom predmetu dražby konanej 25.10.1991 v zmysle §137, písm. c)
CSP s odôvodnením, že jeho právne postavenie s poukazom na nemožnosť vykonávať svoje vlastnícke

právo je doposiaľ neisté a jedine súdne rozhodnutie a následný zápis v katastri nehnuteľností môže
napraviť stav právnej neistoty u žalobcu.
34. Žalobca je fyzická osoba, ktorý v dražbe podľa zákona o malej privatizácii vydražil prevádzkovú
jednotku, tým je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore.
35. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým

organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo
zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú (§ 2 ods. 2 veta prvá zákona o majetku obcí).
36. Veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby
podľa osobitných predpisov, sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne,

že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak
sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci
nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím (§ 2 ods. 6 veta prvá a druhá zákona o majetku obcí).
37. Žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti, majetok nadobudol
zo štátneho podniku, ktorému patrilo právo hospodárenia, čím je preukázaná jeho pasívna legitimácia

v tomto spore.
38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
39. Podľa § 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na

iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) zákon ustanovuje
podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990
právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len
„organizácia“), prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby.40. Vlastníctvo nadobúdané podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch
vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby (tzv. malá privatizácia), nie je vlastníctvom
nadobúdaným na základe inej skutočnosti, ale zmluvou, kde štát je len stranou a kde príklep je

akceptáciou ponuky, to znamená formálnou a záväznou deklaráciou toho, že došlo ku konsenzu.
Nemožno totiž neprihliadať na povahu veci, ktorá je určená prvkom dobrovoľnosti a rovnoprávnym
postavením oboch subjektov dražby (pozri II. ÚS 303/95 Sb.).
41. Dražbu v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. súd posúdil ako dvojstranný právny úkon zložený z dvoch
vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, kedy dochádzalo k úplatnému prevodu

vecí nachádzajúcich vo vlastníctve štátu, resp. štátnych podnikov a organizácií. Tento právny vzťah
bol vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím
ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky.
42. Základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu postupom podľa
uvedeného právneho predpisu bola existencia práva hospodárenia v prospech tej organizácie, ktorej
súčasťou bola dražená prevádzková jednotka.

43. Z výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. zo Zápisnice o dražbe, Protokolu o odovzdaní a prevzatí
prevádzkovej jednotky, ako aj z ďalších listín mal súd za preukázané, že k majetku, ktorý bol predmetom
dražby konanej dňa 25.10.1991 mal právo hospodárenia štátny podnik Komunálne služby Košice a
vlastníkom nehnuteľnosti bolo Bytové hospodárstvo Sever, Košice, na základe čoho súd konštatuje, že
bola splnená podmienka pre nadobudnutie vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu v súlade s ust. § 1

zákona o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.
44. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam
na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) predmetom
prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata
prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej

výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou
(ďalej len „prevádzková jednotka“).
45. Podľa § § 2 vyhl. č. 568/1990 Zb. o verejných dražbách pri prevodoch vlastníctva štátu k niektorým
veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a o vstupnom na tieto dražby (v znení účinnom od
28.12.1990 do 21.11.1991) predmetom dražby môžu byť len prevádzkové jednotky zaradené do

zoznamov prevádzkových jednotiek (ďalej len „zoznamy“), vyhotovených komisiami pre privatizáciu
národného majetku (ďalej len „komisie“) a potvrdených Ministerstvom pre správu a privatizáciu
národného majetku Slovenskej republiky.
46. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) verejnú dražbu vykonáva

licitátor vymenovaný príslušným orgánom republiky.
47. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na
iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) licitátor začína verejnú
dražbu oznámením prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej dražby, vyvolávacej ceny (§ 8)
a ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu dražby. Prevádzková jednotka sa draží, dokiaľ

účastníci dražby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam ponúknutá vyššia cena,
oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku, a ak do troch minút potom nedôjde k vyššiemu podaniu, určí
prevádzkovú jednotku príklepom na predaj tomu, kto poslednú ponuku urobil (ďalej len „vydražiteľ“).
48. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam
na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) ak vydražiteľ

splní podmienku podľa § 11 ods. 1, vydá mu príslušný orgán republiky potvrdenie o tom, že sa mu
prevádzková jednotka verejnou dražbou predala a že dňom udelenia príklepu sa stal jej vlastníkom.
Pokiaľ prevádzkovú jednotku tvorí nehnuteľnosť, zašle príslušný orgán republiky jedno vyhotovenie
uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie
nehnuteľností.

49. Podľa § 15 zákona č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) vydražiteľ má právo
na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru,3) v ktorom je prevádzková jednotka umiestnená.
Právo na užívanie má vydražiteľ voči vlastníkovi, alebo voči tomu, kto má právo hospodárenia s
nehnuteľnosťou, prípadne voči jeho právnemu nástupcovi, a to po dobu dvoch rokov, pokiaľ sa

nedohodnú inak.
50. Zákon č. 427/1990 Zb. ustanovil podmienky za ktorých bolo možné previesť vlastníctvo štátu k
niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové
a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácie“) na určené fyzické alebo právnickéosoby. Predmetom prevodu podľa tohto zákona mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako
majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej
než poľnohospodárskej výroby tvorili alebo mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo

majetkovou jednotkou (prevádzkovou jednotkou).
51. Podstatnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu bolo zistenie, či na základe verejnej dražby
uskutočnenej 25.10.1991 žalobca nadobudol vlastníctvo iba k prevádzkovej jednotke, alebo aj k spornej
budove za predpokladu, že prevádzkovú jednotku tvorí aj nehnuteľnosť.
52. V tomto spore žalobca tvrdil, že dňa 25.10.1991 vydražil prevádzkovú jednotku označenú ako „.,

ktorá mala tvoriť nehnuteľnosť zapísaná na N. ako budova práčovne a zberne prádla, nachádzajúca sa
v V. postavená na pozemku parcelné číslo Z.53. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil, tvrdil, že žalobca
nevydražil budovu, pretože nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením riadne a včas do 30 dní od konania
dražby, ale 6.12.1991, takže prechod predmetnej prevádzkovej jednotky bol zo zákona zrušený od jeho
počiatku a namietal aj hodnovernosť Príkazu na úhradu z 25.11.1991. Žalovaný ďalej argumentoval, že
stavba nebola vydražená, pretože Zoznam prevádzkových jednotiek k tejto dražbe nezahrňoval žiadne

stavby, a zákon o malej privatizácii pripúšťal aj vydraženie prevádzkovej jednotky bez nehnuteľnosti, v
ktorej sa nachádzala.
54. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala vo svojom vyjadrení na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp.zn.č. 3 Cdo 322/2009, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie, čo bolo
predmetom verejnej dražby prevádzkovej jednotky podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch

vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, je rozhodujúce to, ako bol
predmet dražby určený na samotnej dražbe a čo licitátor pri začatí dražby oznámil ako predmet dražby,
a nie to, čo bolo podkladom pre prípravu dražby a ako bol predmet zamýšľanej dražby označený v
zozname prevádzkových jednotiek alebo vecí v karte prevádzkovej jednotky.
55. S týmto rozhodnutím sa súd stotožňuje a pre tento spor bol aplikovaný, avšak nie s pozitívnym

výsledkom pre žalobcu. Súd preto zistenie, čo bolo predmetom dražby, vychádzal zo Zápisnice o dražbe
S. zo dňa 25.10.1991, na základe ktorej mal za preukázané, že dňa 25.10.1991 sa na Mestskom
zastupiteľstve Košice konalo 1. kolo dražby, predmetom ktorej bola prevádzková jednotka (v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona o malej privatizácii) označená ako „T. za vyvolávaciu cenu 284.000 Kčs, kúpna
cena vydraženej prevádzkovej jednotky napokon bola 142.000 Kčs a jej vydražiteľom sa stal žalobca.

Žiadna bližšia špecifikácia predmetu dražby z tejto zápisnice nevyplýva a žiadne dôkazy datované ku
dňu konania dražby súvisiace so špecifikáciou predmetu dražby zo strany licitátora pri začatí dražby
predložené, ani označené stranami sporu neboli.
56. V čase pred konaním dražby bol vyhotovený podklad s názvom „Druhový prehľad základných
prostriedkov podľa uloženia a zúčtovanie odpisov“, t.j. účtovná zostava majetku k júlu 1991, z ktorého

vyplýva, že pod položkou 1. bol evidovaný v účtovnom vyjadrení tzv. základný prostriedok pod názvom
„GEO (generálna oprava) + projekt na cudzom majetku“, avšak, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie tohto
základného prostriedku. Z uvedeného označenia nevyplýva, že by sa malo jednať aj o nehnuteľnosť, v
ktorej sa prevádzková jednotka nachádza.
57. Popis vydraženej prevádzkovej jednotky je obsiahnutý aj v nasledujúcich listinných dôkazoch, ktoré

však nemajú s ohľadom na vyššie uvedený judikát relevantnú hodnotu, pretože boli vypracované až
po dražbe konanej 25.10.1991, a to : po 1. Inventúrny súpis zásob zo 6.11.1991, v ktorom bola sporná
vydražená prevádzková jednotka označená ako „GEO (generálna oprava) + projekt na cudzom majetku“
bez bližšej špecifikácie tejto prevádzkovej jednotky, po 2. Protokol odovzdania a prevzatia prevádzkovej
jednotky Komunálnych služieb v Košiciach zo dňa 8.11.1991, kde bola prevádzková jednotka označená

ako „T. avšak, bez bližšej špecifikácie tejto prevádzkovej jednotky a po 3. Potvrdenie Komisie pre
privatizáciunárodnéhomajetkuovydraženíprevádzkovejjednotky(zodňa8.1.1992),vktorejsauvádza,
žežalobcasastalvlastníkomprevádzkovejjednotkysnázvom„PC.“.Zožiadnejztýchtolistínnevyplýva,
že by predmetom dražby mala byť okrem prevádzkovej jednotky s názvom „Práčovňa a zberňa prádla“
aj nehnuteľnosť, v ktorej sa táto prevádzková jednotka nachádza.

58. Zdrojom popisu predmetu dražby je aj dôkaz s názvom Karta prevádzkovej jednotky č.XXXX vedená
Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, vypracovaná Komisiou
pre privatizáciu národného majetku okres Košice - Mesto k 11.10.1991 z ktorej vyplýva, že na dražbu bol
ponúknutý nasledovný majetok : stroje a zariadenia v sume 153.000 Kčs, ostatné základné prostriedky
v sume 105.000 Kčs a predmety postupnej spotreby v sume 26.000 Kčs, za celkovú vyvolávaciu sumu

284.000Kčs,avšakkolónkastavbyapozemkunebolavypísaná,zčohosamožnodomnievať,ževlastník
nemal vôľu prevádzať s prevádzkovou jednotkou aj nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza.
59.Zplatnejjudikatúryvyplýva,žecit.„predmetdražbytotižmoholbyťurčenýibanasamotnompriebehu
dražby, a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor,resp. čo bolo podkladom pre samotnú dražbu, ale iba to, čo licitátor oznámil ako predmet dražby na
dražbe. Iba týmto spôsobom bol určený predmet dražby“ (Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo
322/2009).

60. V zmysle zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov predajom vo verejnej dražbe sa mohlo
nadobudnúť vlastníctvo k niektorým veciam vo vlastníctve štátu. Ak však predmetom dražby bola
prevádzkovájednotka,ktoránebolavecouvzmysle§118Občianskehozákonníka,vydražiteľnadobudol
do vlastníctva len vnútorné vybavenie nebytového priestoru, ale nie samotný nebytový priestor, resp.

stavbu, ktorej súčasťou nebytový priestor je.
61. Z určujúceho listinného dôkazu - Zápisnice o dražbe pod č. XXX/XXXX zo dňa 25.10.1991 súd
jednoznačne vyvodil, že predmet dražby bol určený licitátorom a dražiteľom na dražbe konanej dňa
25.10.1991 pod označením „Práčovňa a zberňa prádla“, pričom však prevádzkovú jednotku netvorila
aj nehnuteľnosť, pretože nikde v Zápisnici nie je ani len zmienka o identifikácii nehnuteľnosti v zmysle
katastrálneho zákona (list vlastníctva, súpisné číslo budovy, pozemok, na ktorom je budova postavená),

v ktorej sa táto prevádzková jednotka nachádza a ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcu tiež predmetom
dražby.
62. Keďže v tomto spore bolo z vyššie posudzovaných listín, v prvom rade zo Zápisnice o dražbe z
25.10.1991 zistené, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle
§ 118 Občianskeho zákonníka, tak súd dospel k záveru, že žalobca, ako vydražiteľ stal vlastníkom

prevádzkovej jednotky v zmysle „vnútorného vybavenia prevádzky Práčovňa a zberňa prádla“, avšak
nie aj nehnuteľnosti - budovy, ktorej súčasťou je táto prevádzka v zmysle § 12 ods. 3 druhá veta zákona
č. 427/1990 Zb..
63. Len z tej skutočnosti, že žalobcovi bolo Komisiou pre privatizáciu národného majetku vydané
potvrdenie o vydražení prevádzkovej jednotky (dňa 8.1.1992) s názvom „. nemožno vyvodiť záver o tom,

že žalobca nadobudol spolu s ňou aj budovu.
64. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že tomuto záveru nasvedčovalo aj konanie príslušného
orgánu republiky, ktorý mal v prípade prevodu nehnuteľnosti dražbou zákonnú povinnosť § 12 ods.
3 zákona č. 427/1990 Zb.z. zaslať na jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu
geodézie a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností, čo sa však nestalo. Okrem toho

súd poukazuje aj na správanie vlastníka nehnuteľnosti - Bytové hospodárstvo Sever, ktorý na prenájom
tejto budovy mal uzavretú Hospodársku zmluvu, pričom ročná výška nájomného bola stanovená sumou
22.080 Kčs, ako to vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky zo dňa 8.11.1991,
t.j. v čase aj po predaji prevádzkovej jednotky žalobcovi.
65. Zásadnou skutočnosťou svedčiacou o tom, že prevádzková jednotka nie je automaticky

nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádza je znenie ustanovenia § 15 zákona č. 427/1990 Zb., ktoré
dávalo vydražiteľovi možnosť na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru s vlastníkom stavby
a neuvedenie niektorých prevádzkových jednotiek v zozname prevádzkových jednotiek určených na
predaj postupom podľa zákona č. 427/1990 Zb. treba považovať za rozhodnutie o ich nezaradení do
tohto zoznamu.

66. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca nevydražil s prevádzkovou jednotkou aj
nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza, preto žalobe z tohto titulu vyhovieť nemohol, a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

67. Žalobca sa ďalej v spore domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX,

katastrálne územie L. obec V., . budovy práčovne a zberne prádla, nachádzajúcej sa v V. v celosti,
postavenej na pozemku parcelné číslo Z. v katastrálnom území V. aj z titulu vydržania tejto nehnuteľnosti
(ďalej v texte „spornej nehnuteľnosti“).
68. K tejto skutočnosti žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť užíva od momentu jej prevzatia až doposiaľ,
zveľaďuje ju a v jeho užívaní ho nikto doposiaľ nerušil a ani si voči nemu nikto neuplatnil tvrdenie, že by

užíval túto nehnuteľnosť neoprávnene alebo že by nebol jej vlastníkom. K nehnuteľnosti sa správa ako
vlastník. Tvrdil, že k tejto nehnuteľnosti sa správa ako jej vlastník, platí dane a vložil do nej investície v
sume 230.000 SKK, čo je viac, ako zaplatil na kúpnu cenu za budovu na dražbe. O skutočnosti, že nie
je vlastníkom, sa žalobca dozvedel až v roku 2002, kedy mal záujem o delenie pozemkov pod stavbou.
69. Podľa názoru žalovaného však ani vydržaním nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva

k prevádzkovej jednotke, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania (§ 134 Občiansky
zákonník), chýba mu dobromyseľnosť.70. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) kto s vecou
zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má -
pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

71. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) ak sa prevádza
hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

72. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a
ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak,
nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
73. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej

skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok

nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
74. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby.
75. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo

zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť
faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere,
že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy
hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci.

76. Dobromyseľnosť držby súd vždy vyhodnotí objektívne, nie zo subjektívneho hľadiska držiteľa a z
hľadiska jeho osobného presvedčenia, že mu vec patrí. Pri tomto je potrebné mať na zreteli, že mať
dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav a nemožno ho priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolnosti, z ktorých sa so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne možno od neho požadovať
a ako sa navonok prejavuje. Základom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom

na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, či mohol, alebo nemohol mať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí, ktorú fakticky ovláda, alebo právo vykonáva patria. Okolnosť dobromyseľnosti
musí vždy v spore preukázať držiteľ veci, čiže v danom prípade žalobca a naopak ten, kto popiera
dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.
77. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe

skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá
držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.
78. Pre započítanie uplynulých dôb pre započítanie nepretržitej doby užívania je významné

intertemporálne ustanovenie §872 ods.6 zákona č.509/91 Z.z. umožňujúce oprávnenej osobe, aby v
prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v
držbe aj pred 1.1.1992.
79. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním od
momentu udelenia príklepu dňa 25.10.1991 ku dňu 25.10.2001, a to v zmysle novely Občianskeho

zákonníka č. 509/1991 Zb., ktorá umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992.
Žalobca od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydražením, túto nehnuteľnosť užíva a správa sa
ako jej vlastník, nikto ho v užívaní vo vlastníctve nerušil, ani nevyzval aby nehnuteľnosť vypratal alebo,
aby platil nájom, preto nikdy nemal ani najmenšiu pochybnosť o tom, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi
patrí. Pred konaním dražby sa v určený termín uskutočnila obhliadka do dražby určeného majetku,

žalobca osobne s likvidátorom a K. sa obhliadky zúčastnil. Do objektu Práčovňa v čase vykonávania
podnikateľskej činnosti veľa investoval, v roku 1992 opravoval strechu a podlahy, s odstupom času
nevie nájsť faktúry, ale investoval ako vlastník budovy. Ak by ním nebol, tak by požadoval vykonať tietostavebné práce vlastníkom budovy, pretože to by bola povinnosť vlastníka zabezpečiť riadny výkon
podnikateľskej činnosti.
80.Žalovanýtvrdil,žežalobcanemoholbybyťvzhľadomnaoboznámeniesasprotokolomoodovzdanía

prevzatí a potvrdením o predaji prevádzkovej jednotky dobromyseľný a o jeho dobromyseľnosti nesvedčí
ani skutočnosť, že by za 10 rokov činnosti nepotreboval k svojej činnosti list vlastníctva k budove, v
ktorej sa nachádza jeho prevádzka, a to ani k podaniu daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ku
ktorému je nevyhnutné poznať údaje z katastra nehnuteľností. O jeho dobromyseľnosti nesvedčí tiež
skutočnosť,žežalobcajeplatiteľomdaneznehnuteľnostílenzagarážnapozemkuparcelnéčísloXXXX/

XX a prístavby pri Bőwe na parcele číslo XXXX/XX,. ako vyplýva z výpisu z informačného systému
NORIS, v ktorom mesto eviduje daňovníkov dane z nehnuteľností, a z ktorého vyplýva, že stavbu, ktorej
vlastníctva sa žalobca domáha, nie je žalobcom priznaná k dani z nehnuteľnosti. Poukázal aj na to, že za
náhodnú skutočnosť nepovažuje to, že žalobca sa začal usporiadania vlastníctva k časti budovy, ktorá
je predmetom tohto sporu, domáhať tesne po uplynutí doby 10 rokov od konania dražby, kedy už mohol
vo svoj prospech argumentovať vydržaním.

81. Z výsledkov vykonaného dokazovania listinou (Protokol o odovzdaní PJ) mal súd jedine preukázané,
že žalobca sa ujal držby spornej nehnuteľnosti dňa 8.11.1991 a túto nehnuteľnosť doposiaľ užíva. Ďalej
však už nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že o tom, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti
sa dozvedel „niekedy v roku 2002“ a že za ňu platí dane.
82. Je nesporné, že žalovaný doposiaľ žalobcu rešpektoval v tomto priestore a teda, z pohľadu k spornej

nehnuteľnostizostalnečinný,čovšakneznamená,žesavzdalsvojhovlastníctvakspornejnehnuteľnosti
a nezakladá to právo žalobcu na vznik jeho dobromyseľnosti o tom, že mu právo patrí.
83. Ako bolo vyššie uvedené, najdôležitejším a prvotným predpokladom vydržania je skutočnosť, že
držiteľ veci je počas celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov v držbe veci dobromyseľný (bona
fide), pričom súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že nakoľko nebola preukázaná

táto skutočnosť, tak žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti vydržaním v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka.
84. Dôvody, pre ktoré súd nemal u žalobcu preukázanú dobromyseľnosť v užívaní spornej nehnuteľnosti
sú :
- po 1. žalobca mal možnosť po celý čas, t.j. od roku 1991 dozvedieť sa, že sporná nehnuteľnosť je

vo vlastníctve žalovaného, že mu nepatrí a z hľadiska bežnej opatrnosti si mal overiť zápis vlastníctva
v katastri nehnuteľností vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, nakoľko tieto informácie sú pre všetky
osoby verejne dostupné (zásada verejnosti katastra) a nemohol sa iba bez ďalšieho domnievať, že mu
nehnuteľnosť patrí,
- po 2. dobromyseľnosť, ako základný predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva nemožno postaviť

na omyle žalobcu o tom, že mu starosta MČ Košice - Sever dňa 6.2.1992 vydal súhlas s vykonávaním
živnosti vo vydraženej prevádzkovej jednotke, nakoľko toto povolenie nezakladá vlastnícke právo k
nehnuteľnosti a ani dobromyseľnosť žalobcu pre vydržanie spornej nehnuteľnosti,
- po 3. dobromyseľnosť žalobcu rovnako nemožno postaviť ani na omyle o tom, že investoval do svojej
prevádzkovej jednotky (ktorú si vydražil) a tým aj do spornej nehnuteľnosti, na základe čoho by mu malo

vzniknúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pretože vykonaním rekonštrukčných prác v rámci stavby
nedochádza k zmene vlastníctva tejto nehnuteľnosti (nedošlo k vzniku novej veci § 118 OZ),
- po 4. v žiadnej z posudzovaných listín nebol žalobca zo strany žalovaného informovaný, či uvedený
do omylu o tom, že súčasne s vlastníctvom k prevádzkovej jednotke nadobudol vlastnícke právo aj k
spornej nehnuteľnosti, t.j. nevyplývalo to ani z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky,

ani z Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky, a ani zo žiadnej inej posudzovanej listiny,
- po 5. ani svedecká výpoveď K. nemôže dosvedčiť, že by bol žalobca dobromyseľný o tom, že mu
vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí, a to ani napriek jej tvrdeniu, že peniaze na výstavbu práčovne boli
komunálnym službám pridelené z mestského úradu a realizovalo sa to pod názvom „Generálna oprava
na cudzom majetku“, pričom Komunálne služby za tento priestor neplatili nájom bytovému podniku a

po predaji všetkého majetku v roku 1993, boli komunálne služby zlikvidované. Ani jej tvrdenie o tom,
že budova práčovne a zberne prádla bola vedená ako „základný stavebný prostriedok“, a nie ako
stavba z dôvodu, že základné prostriedky bol pojem podľa starých zákonov (v súčasnosti imanie alebo
majetok) a po dražbe práčovne, sa už ďalej tento majetok neevidoval, pretože bol predaný, vybratý z
evidencie a odovzdaný vydražiteľovi, nakoľko toto tvrdenie svedkyne (ekonómky v bývalom podniku)

nemá relevantný význam vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom svedčiacim o opaku,
- a napokon, po 6. je nesporné aj zistenie, že žalobca sťa by vlastník spornej nehnuteľnosti nikdy
z daňového hľadiska nepriznal svoje vlastníctvo za účelom vyrubenia dani z nehnuteľností a teda je
nesporné, že za celé obdobie od roku 1991 až doposiaľ nie je platiteľom dane z nehnuteľností, voči ktorejsi uplatňuje vydržanie, z čoho vyplýva, že domnelý vlastník by sa takto vo vzťahu k svojmu vlastníctvu
nesprával.
85. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že subjektívny pocit žalobcu, ako držiteľa spornej

nehnuteľnosti o vydržaní jeho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby tohto práva. Preto súd dospel k
záveru, že žalobca nie je pre nedostatok dobromyseľnosti v držbe sporných nehnuteľností a so zreteľom
na všetky okolnosti tohto prípadu oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, a teda ich vlastníkom

v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Na základe toho súd žalobu aj v tejto časti ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol :
86. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

87. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
88. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).