Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311208287
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2311208287.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci

navrhovateľky: T. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Mgr. Ondrej Bartošovič,
so sídlom Pázmáňa 2020/30, 927 01 Šaľa, IČO: 42 335 299, proti odporcovi: Fakultná nemocnica s
poliklinikou J.A.Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpený:
Advokátska kancelária GOGA a spol. s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o
náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom upresneným na pojednávaní dňa 11.12.2013 domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy 165.000 Eur. Svoj návrh odôvodnila
tým, že má za to, že k úmrtiu jej matky D. L. došlo úmyselným konaním zdravotníckeho personálu
nemocnice v Prešove, kde jej taktiež nebola poskytnutá potrebná starostlivosť podľa zákona o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a následne má za to, že v súvislosti s úmrtím jej matky došlo aj
k pozmeňovaniu, resp. k falšovaniu údajov zdravotnej dokumentácie, pričom má podozrenie aj z účasti
iných inštitúcií a orgánov na tom uvedenom konaní. Uviedla, že jej mama 12.4.2008 nebola na úmrtie

s tým, že deň pred tým, cestovali k nej spolu so sestrou na byt. Prenocovali u brata a ráno ju znova
navštívili a zistili, že zvracia. Bola chodiaca, riadne komunikujúca a jediný chorobný príznak, ktorý mala,
bolo zvracanie. Keď už asi 9. krát zvracala, bola nútená zavolať pohotovosť. Táto došla a matka skončila
na oddelení klinickej onkológie, pričom samotná lekárka, ktorá prišla na izbu sa na nich osopila, prečo
bola daná na ich oddelenie, keď ona patrí na chirurgiu. Na ich naliehanie, aby ju umiestnili tam kam
patrí, aby ju diagnostikovali, z čoho zvracia tvrdila , že netreba, že už volala chirurga. Neskôr zistili, že
ich klamala od začiatku a keďže nemala menovku, nevedia kto to bol. Údajne to však bola primárka. V

čase, keď bola hospitalizovaná, mama nemala žiadny karcinóm pľúc, ako ich zavádzal odporca. Prišla
do nemocnice upravená, nevyzerala na úmrtie, mala nalakované nechty, upravené vlasy, keď len 3 dni
predtým bola u kaderníčky a chirurg, na ktorého sa odvoláva odporca, u jej matky nikdy nebol. Je to len
účelové tvrdenie a sfalšovaný zdravotný záznam o údajnom chirurgickom konzíliu, ktoré sa nekonalo.
Mamu navštívili ešte aj na druhý deň 13.4. a zistili, že od večera do rána sa rapidne výzorovo zmenila.
V čase okolo 12:00 hod. 13.4.2008 prišiel k mame veľmi divný chlap v bielom plášti, bez menovky a
keď zistil, že sú pri jej posteli, zvrtol sa vo dverách a zmizol. O pol hodinu došiel na izbu znovu s dvomi

zdravotnými sestrami s tým, že ich poslali na chodbu, ale nechali otvorené dvere. Odkryli paplón a bez
toho, aby ju očistili kolmo do brucha jej pichol injekciu. Na to vyšiel tento muž von, zavolal ich bokom
na chodbe a tvrdil: „Mamička má mizerére, v tomto stave by operáciu neprežila, nič ju nebolí, zomiera,
nechajte ju dôstojne odísť.“ Matka bola prijatá 12.4.2008, avšak podľa dátumu a času hore na prijímacejspráve je zrejmé, že táto bola vyhotovená až 13.4.2008. V prvej časti správy sa uvádzajú nepravdivé
údaje, pretože matka bola len 2 mesiace pred jej zabitím operovaná vo Vyšných Hágoch, kde jej bol
odstránený dolný lalok ľavých pľúc. Po tomto zákroku úplne zdravá 20.2.2008 odchádzala z Vyšných

Hágov do domácnosti. Pritom v prijímacej správe sa uvádza, ako keby tento problém tu mala v čase
smrti.

Taktiež nie je pravdou, že by jej 7.4.2008 bola odobratá vzorka na histológiu, nakoľko v ten deň bola u
kaderníčky. Tiež nebola vyšetrovaná na hematológiu pre leukocitózu dňa 9.4.2008. Ďalšia nepravda je,

že by dňa 11.4.2008 bola v nemocnici, čo sa píše v prijímacej správe. Taktiež aj tým, že prijímacia správa
a jednotlivé časti sú písané v jednotlivých písmach, je to pozliepané od rôznych pacientov, ktorí ozaj
mohli byť chorí na rakovinu, nepatrí to jej mame. Poukazuje na to, že v prepúšťacej správe chirurgické
konzíliumdňa12.4.2008vyvodilozáver,žesajednáonáhlupríhodubrušnú, avšakpodľazáverovÚradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedli, že táto bola vylúčená. V prípade, že mala túto náhlu
príhodu brušnú, musela by byť hospitalizovaná na špeciálnom oddelení odporcu, a nie na onkológií.

Dňa 13.4.2008 pred obedom zistili pohladením po hlave, že okrem toho, že sa jej rapidne zhoršoval
zdravotný stav, v časti pod prstom spánkovej časti sestre padol prst do diery v lebke, keď táto mala
tvár kladiva. Túto ranu si nemohla sama spôsobiť. Okamžite kontaktovali zdravotnú sestru, ktorá tam
bola, ukázali jej túto ranu a žiadali ju, aby ju presunuli na chirurgiu ako to chcela aj primárka. Zdravotná

sestra sa im vysmiala a povedala, že to je z dehydratácie a ušla preč z izby, čo samo o sebe môže
naznačovať, že táto osoba už mala vedomosť o poranenej lebke. V čase okolo 14:00 hod. prišla sestra
na izbu, poslala ich preč od pacientky, že si majú ísť oddýchnuť. V tom čase, vedľa na posteli mala
pacientka návštevu, a tak sa vzdialili na hodinu, s tým, že mama bola ležiaca na boku. Keď sa vracali
po hodine, sestre zavolali na telefón, táto osoba sa predstavila ako T.. D. a povedala, že pani L. práve

zomrela. Keď sa vrátili na tú izbu, kde nebol okrem jej matky a sestry nikto, prekvapilo ich, že niečo jej
písali na nohu, alebo na brucho, ale poslali ich von a prikryli ju pred nimi, aby ju nevideli. Na fotografii
je jasne vidieť, že nad srdcom, resp. v tejto časti jej to mokvalo, mala tam rozmokvaný fľak a teda
niekto ju zavraždil. Tak sa vysvetľuje aj zalomený nos aj sánka. Tieto zranenie si v priebehu 24 hod.
ona sama nemohla spôsobiť. Zistili, že za túto hospitalizáciu, počas 24 hod. si nemocnica zúčtovala v

Spoločnej zdravotnej poisťovne čiastku 43 424,- Sk, pričom je zjavné, že nič za tú sumu nemocnici jej
matke neposkytli a konali účelovo proti jej životu. Utrpela ujmu na celý život, pretože zabíjať človeka,
ktorý bol v čase smrti zdravý na základe falošných lekárskych záznamov, že mal ťažkú rakovinu, ktorá
skutočnosť nie je pravdivá, bude sa musieť s tým vyrovnávať celý život. Utrpela šok z toho, čo sa udialo
v nemocnici a ďalšie sklamanie v r. 2008. Nemocnica sa jej ako osobe ani neospravedlnila za to, čo sa

stalo, odmietala vydať akékoľvek zdravotné záznamy, na čo majú povinnosť zo zákonov. Dokonca aj
zosmiešňovala jej osobu. Poslali jej aj fotografiu jej matky, čo je úplne absurdné. Osobne navštívili aj
jej odbornú lekárku, ktorou je P.. Y. D., kde táto bola prekvapená, že mama zomrela, že o tom nemala
žiadnu vedomosť. Úzka záujmová skupina ju zabila a účtovala na jej meno neoprávnené úkony, ktoré si
ani nemala účtovať, keďže z Vyšných Hágov odchádzala úplne zdravá. Nebohá zomrela o 15:20 hod.

následne bola odnesená z oddelenia mimo areál nemocnice bez toho, aby ju ohliadol lekár, ktorý ju mal
vyhlásiť za mŕtvu, zároveň mal oznámiť, či bude pitvaná, a podľa toho buď mala ísť na patológiu alebo
pohrebnej službe. Na liste o prehliadke mŕtvej a štatistického hlásenia o úmrtí sú len fiktívne podpisy
lekárov a nie originál. Pokiaľ by ju pitvali, nemalo byť v samotnom liste uvedené, že povoľujú pohreb
už 14.4.2008, pritom pitvali ju 15.4.2008 o 09:30 hod. a celá strana mala byť podpísaná originálom. Tí,

ktorí boli v kontakte s ňou v čase, keď matka zomrela, vedeli, že pochybili a preto jej telo dali preniesť
z nemocnice a vôbec nikto to telo nepostúpil na patológiu. Poukázala aj na čestné prehlásenie svojej
sestry, ktorá v rozhodnom čase takisto bola v nemocnici pri nebohej. Z tohto vyhlásenia vyplýva, že
všetok zdravotnícky personál, ktorý mal byť v dňoch 12. a 13. apríla 2008 v nemocnici a ktorý údajne
vypovedalpočasvyšetrovaniavrámcitrestnéhokonaniasapohyboval max.vovekudo40rokov.Taktiež

v prehlásení je fakt, že z výpisu zo Spoločnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že mal byť nebohej pani L.
v skutočnosti podaný liek Cerucal dňa 11.4.2008, čo je liek proti zvracaniu a pri poranení lepky a mozgu,
kým vo vyšetrovacom spise je uvedené že v danom čase mal jej byť podaný liek Degan, ktorý je liekom
na kŕče v bruchu. Spochybňuje skutočnosť, ktorá je uvedená vo viacerých dokumentoch súvisiacich so
smrťou pani L., kde sa skonštatuje, že v čase jej poslednej hospitalizácie bol u nej diagnostikovaný tumor

jazyka, avšak v skutočnosti v čase jej smrti neboli ešte jej výsledky z týchto odberov známe a podľa
výpisu zdravotnej poisťovne mal byť aj samotný odber ich vzoriek vykonaný až 14. apríla, teda deň po
smrti. V trestnom spise je, že 7.3. bola jej mama údajne pred onkologickou komisiou, pretože to tvrdí
jednak primárka oddelenia vo svojej výpovedi P.. S., rovnako zástupkyňa primárky P.. D.. Mama nebolapred onkologickou komisiou, bola doma zdravá celý deň, pritom 7 dní pred tým, ako bola pred údajnou
onkologickou komisiou bola prepustená z Vyšných Hágov. Bolo to dodatočne vymyslené a doložené
do lekárskych správ, keď znalecký posudok vypracovala znalkyňa pani X. s tým, že ho vypracovala v

decembri 2008. Svedčí o tom Konziliárne onkologické vyšetrenie z 31.1.2008, keď predmetný list bol
vyplnený iba z prednej časti, ktorý končí podpismi jednotlivých lekárov. Minulý rok, keď sestra navštívila
nemocnicu, tento list jej vytiahli z archívu, pričom tam bolo už dopísané aj to, že dňa 7.3.2008 bola
matka hospitalizovaná v OLÚ Vyšné Hágy od 13. do 29.2 2008 s tým, že následne aj druhá strana bola
popísaná. Tým chce povedať, že v čase vypracovania posudku pani X. predmetný list nebol v celosti a

ešte v decembri 2008 ten záznam neexistoval. Dôležitá skutočnosť z hľadiska pozmeňovania zdravotnej
dokumentácie je fakt, že na prijímacej správe zo dňa 12.04.2008 je razítko a podpis MUDr. Q. S., pričom
P..S.podľaevidenciedochádzkynebolavdanúsobotuvzamestnaníavzamestnanínebolaanivnedeľu
dňa 13.04.2008. O uvedenom svedčí aj výsluch svedkyne Jurčovej. Taktiež je v spise založená aj druhá
verziaprijímacejsprávypodpísanáP..U.D.zodňa13.04.2008,avšakP..D.taktiežvzmysledochádzkyv
predmetný deň vôbec v práci nebola a podľa jej informácii mala byť v danom čase dokonca na materskej

dovolenke. Z uvedených dôvodov, keďže nebola v práci je zrejmé, že by nemala byť podpísaná ani na
liste o prehliadke mŕtveho, kde však je uvedené jej meno aj razítko s podpisom. Navyše poukazuje na to,
žeformulártohtolistuužvdanomčasebolzastaralýapoužívalsainýplatnýformulár.Ďalejpoukazujena
skutočnosť, že všetky podpisy na druhej strane listu o úmrtí, by mali byť podľa zákona originálmi, avšak
nie sú. Takisto zmätočné je časť druhej strany, kde je uvedené, že bola nepitvaná a následne je tam

uvedené, že pitva na žiadosť pozostalých. Tento list bol vyhotovený až 15.04.2008 o 9.30 hod., pričom
samotné spopolnenie mŕtvej osoby bolo povolené v zmysle tohto listu už o deň skôr. Ďalej poukazuje na
ďalšievady,ktorésanachádzajúvsprievodnomlisteprepravyzomrelej,zktoréhovyplýva,žeúmrtiebolo
oznámené pohrebnej službe o 15.40 hod., teda hneď 20 minút po jej úmrtí, pričom príchod pohrebnej
služby na oddelenie je evidovaný už v čase 17.00 hod., teda ešte pred uplynutím dvoch hodín, kedy

musí byť nebohá osoba na oddelení. Ďalej tvrdí, a vyplýva to aj z dochádzok, že dňa 12. a 13.04.2008
nebol v službe na onkologickom oddelení žiaden lekár. Taktiež má za to, že na oddelení boli prítomné
počas celej doby len zdravotné sestry vo veci max. do 40 rokov, pričom zdravotná sestra U., je vo
veku blízkom dôchodkového veku. Podľa nej sa odporca dopustil aj trestného činu neposkytnutia prvej
pomoci,nakoľkonechaljejmatkutridnisprerazenoulebkouapočaspobytuvnemocnicidokoncanebola

nahlásená ani na stravu. Celým týmto konaním odporca porušil, zákon o štátnej štatistike, predpisy o
príjme pacienta na hospitalizáciu, zákon o zdravotnej starostlivosti, účelovo doplnil a pozmenil list o
prehliadke mŕtveho a štátne hlásenie o úmrtí, čím sa podľa nej snažili zakryť násilnú smrť pacientky.
TrebapoukázaťajnadochádzkuY.L.dozamestnania,nakoľkosajednáonevestuzomrelejp.Gelleovej,
ktorámalatútopacientkuúdajnedoprevádzaťpredonkologickúkomisiudňa07.03.2008.ZdochádzkyY.

L.D.dozamestnaniavšakvyplýva,žebolapocelúpracovnúdobudňa07.03.2008nasvojompracovisku.
Podľa nej je zrejmé, že pravdivé nie sú ani dátumy iných odberov, konkrétne dňa 07.03.2008, keď mala
byť v skutočnosti u kaderníčky a na nákupoch. Dňa 07.03.2008 bola po celý čas v Prešove so svojou
matkou, o čom svedčí aj dôkaz o dobíjaní si kreditu na mobilný telefón s dátumom 07.03. a v mieste v
Prešove. Napokon chce poukázať tiež na zmätočný a pravdepodobne dodatočne vyrobený záznam o

poučení a informovaný súhlas pacienta s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, kde je uvedené, že mala
byť poučená dňa 12.04.2008 o 12.00 hod., pričom v skutočnosti aj z ostatných lekárskych záznamov
vyplýva, že do nemocnice mala byť dovezená až po 16.00 hodine. Poukázala aj na nezmysly, ktoré
uvádza Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v previerke ohľadom náhlej príhody brušnej.

Samotný protiprávny úkon, ktorého absenciu poukazuje odporca je potrebné vidieť v neposkytnutí
dostatočnej starostlivosti alebo prípadne prvej pomoci v prípade, ak mala matka prerazenú lepku, čo
je podstatné porušenie viacerých ustanovení zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Samotnou
ujmou je smrť jej matky, ktorá mohla byť zapríčinená aj neposkytnutím potrebnej pomoci zo strany
odporcu. Čo sa týka dokumentácie i pozmeňovania či iných úprav, tu sa stotožňuje s odporcom,

že úkony dokumentačného charakteru vykonané po smrti nemôže byť priamou príčinou smrti matky
navrhovateľky.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, k úmrtiu došlo 13.4.2008, resp. od tohto dňa začína plynúť premlčacia
doba a návrh na začatie konania, bol podaný 12.4.2011. Má za to, že návrh bol podaný včas. Podľa

odporcu svoj nárok uplatnila podľa §15 OZ a k zmene kvalifikácie na § 11 OZ prišlo na pojednávaní dňa
11.12.2013. Má však za to, že súd je povinný posudzovať nárok podľa obsahu a nie podľa hodnotenia
a z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že si uplatňovala nárok na nemajetkovú ujmy z dôvoduzásahu do jej osobnostných práv. Nespochybňuje však judikatúru, ktorá konštatuje možnosť premlčania
nároku na nemajetkovú ujmu.

Záverom uviedla, že má za to, že preukázanie prípadných machinácií s dokumentáciou po smrti
pacientky síce priamo nemôže preukázať spôsobenie smrti, ale môže aj vo svetle ostatných okolností
určitým spôsobom dokresliť celkový obraz o tom, že postup nemocnice v prípade D. L. nebol správny.
Z hľadiska posúdenia uplatňovaného nároku ako nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
smrťou má za to, že jednotlivé podania a prednesy je potrebné posudzovať komplexne a teda nielen

s odvolávkou na výňatky z písomných podaní, ale aj s prihliadnutím na prednesy vykonané na
pojednávaniach. V prípade ak bude preukázané akékoľvek protiprávne konanie, ktoré je určitým
spôsobom v príčinnej súvislosti s úmrtím jej matky, môže prísť do úvahy zodpovednosť za spôsobenie
nemajetkovej ujmy. Nemyslí si, že musí preukázať priamo napr. akt zabitia, aby bolo možné konštatovať
spôsobenie smrti pre účely nemajetkovej ujmy, ale dostačujúce je aj napr. neposkytnutie primeranej
pomoci, v stave ohrozenia života, prípadne nesprávna alebo absentujúca diagnostika. Vzhľadom na

uvedené má za to, že konaní prezentuje skutočnosti, ktoré v prípade ich dostatočného preukázania
môžu spôsobiť vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Má za to, že dôkazné prostriedky, resp.
dôkazy ňou predložené sú dostatočné na preukázanie porušenia viacerých zákonných povinností
nemocnice , ktoré jej mohli spôsobiť nemajetkovú ujmu.

Pokiaľ ide o charakter ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená, tu poukazuje len na závery konštantnej
judikatúry v zmysle ktorej je potrebné smrť spôsobenú blízkemu rodinnému príslušníkovi priamo
považovať za skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, či bolo spôsobenie smrti
preukázané dostatočne, je zasa vecou ktorá bude na posúdení súdu. Pokiaľ ide o výšku ujmy doteraz
nebolo ňou prezentované, z čoho odvodzuje výšku ujmy, a k navrhovanej výške ujmy sa nevie vyjadriť

iným než tým spôsobom, že smrť D. L. neskutočne závažným spôsobom zasiahla do jej života, v
podstate od smrti svojej matky zanechala svoj dovtedajší život, zanechala svoju prácu a celú svoju
energiu a všetok svoj voľný čas venuje tomu, aby bolo zistené a spravodlivým spôsobom postihnuté to,
kto a prečo je za smrť jej matky zodpovedný. Pokiaľ ide o výšku ujmy, by chcela podotknúť, že pokiaľ
sa súd stotožní s právnou stránkou jej nároku, tak sa uspokojí s akoukoľvek finančnou náhradou, ktorá

bude podľa názoru súdu adekvátna spôsobenej ujmy.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že tvrdenie týkajúce sa smrti a ublíženia matke navrhovateľky
považuje za ničím nepodložené. Odporca ani nemal vedomosť o tom, že prebiehajú, resp. neprebiehajú
trestné konania. Ohradzuje sa k tvrdeniam navrhovateľky, že niektorí zo zamestnancov nemocnice

privodil smrť pacientky. Má za to, že na základe niekoľkých prešetrení zdravotnej starostlivosti, jednak
internýmoddelenímkontrolyasťažnostiakoajúradupredohľad,bolazdravotnástarostlivosťposkytnutá
v súlade so zákonom o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. V danom prípade, navrhovateľka neuniesla
dôkazné na bremeno, o tom či bol nejaký protiprávny úkon. Čo sa týka nejakých tvrdení ohľadne
sfalšovania dokumentácie, považuje toto za účelové tvrdenia. Pokiaľ ide o prijímaciu správu, kde

navrhovateľka tvrdila, že boli pozmeňované údaje, súčasťou zdravotnej dokumentácie sú všetky údaje
o úkonoch, ktoré sa vykonávali matke navrhovateľky a jedným z nich sú aj tieto vyšetrenia z tých
dní, na ktoré poukazovala navrhovateľka. Navrhovateľka stále hovorí, o tom, že pacientka nevyzerala
na úmrtie, avšak z fotografií nevie laik, len lekár posúdiť reálny stav pacienta. Podľa jeho názoru,
pacientka si vyžadovala hospitalizáciu. Podľa vyjadrenia samotnej pacientky mala pacientka problémy

s pohybom a to, že bola ležiacou pacientkou svedčí aj to, že mala preležaniny. Má za to, že odporca
sa nedopustil žiadneho právnemu úkonu vo vzťahu k starostlivosti pacientky, teda matky navrhovateľky,
o čom svedčí aj stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vo svojom vyjadrení
sa vyjadrovali aj k právnej kvalifikácií návrhu, keď navrhovateľka si pôvodne uplatňovala právny nárok
podľa § 15 OZ a neskôr si navrhovateľka, ale uplatňuje iný právny nárok a to práve na ochranu

jej osobnosti podľa §11 OZ a to tým, že nejakým protiprávnym úkonom, keď nevie akým, sa malo
zasiahnuť do jej práva na súkromie. Sú to rozdielne právne nároky podľa OZ a práve vo vzťahu k
tomuto nároku ochrany osobnosti navrhovateľky vznáša námietku premlčania na priznanie práva na
primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko nejakým úkonom, ktorým sa malo zasiahnuť do ochrany
osobnosti navrhovateľky bolo 13.4.2008 a nasledujúci deň si mohla navrhovateľa toto uplatniť, teda

uplynula trojročná premlčacia doba v r. 2011. Nárok na ochranu osobnosti podľa ust. § 11 OZ v spojení
s § 13 OZ je novým nárokom, ktorý je podľa jeho názoru premlčaný. Zároveň vo vzťahu k vyjadreniu
právneho zástupcu navrhovateľky, že uvedený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za zásah do ochrany osobnosti je nepremlčateľným právom uvádza, že táto otázka premlčateľnostinároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje a uvedený právny názor okrem iných
vyplýva aj z uzn. NS SR sp. zn. 5CdO/265/2009, podľa ktorého počiatok plynutia všeobecnej 3 ročnej
premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih kedy došlo k neoprávnenému

zásahu a premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni kedy došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv. Navrhovateľka uvádza, že pacientka mala prerazenú lebku, poukazuje
však na to, že nie je žiaden dôkaz, že lebku prerazenú mala a žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
či sa takéhoto neoprávneného konania dopustil odporca. Taktiež ide o uplatnený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, kde zásahom má byť smrť fyzickej osoby. Má za to, že akékoľvek konanie po

smrti, napr. pitva, nepredstavujú úkon, ktorým by mohla byť spôsobená smrť fyzickej osoby, čiže nie je
zrejmé, akým konkrétnym zásahom, alebo akého neoprávneného konania sa odporca dopustil. Zároveň
k 2. predpokladu vzniku zodpovednosti uvádza, že touto 2. podmienkou je ujma na osobnosti fyzickej
osobnosti. Ani táto ujma nebola preukázaná v tomto konaní. Zároveň nebola preukázaná ani tretia
podmienka vzniku zodpovednosti, ktorou je príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a neoprávneným
úkonom. Podľa jeho názoru je protiprávnym úkonom neposkytnutie dostatočnej zdravotnej starostlivosti

a prípadnej prvej pomoci ak mala pacientka prerazenú lebku. V danom prípade nie je preukázané, či
vôbectúprerazenúlebkumala.Vprípadenamietaniaposkytnutianedostatočnejzdravotnejstarostlivosti
je potrebné preukázať, ktorý úkon konkrétneho zdravotníckeho pracovníka bol protiprávny, to zn. čo
odporkyňa urobila, neurobila a čo mala urobiť, ale musí ísť o úkon určitý.

Nemajetková ujma navrhovateľke podľa jej vyjadrení jej mala byť spôsobená smrťou pacientky, teda jej
matky. Navrhovateľka poukazuje na viaceré skutočnosti a údajné pochybenia, ktoré nemajú absolútne
žiaden vplyv na smrť pacientky. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke a teda to,
či odporca postupoval v súlade so zákonom pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti pacientke
bolo šetrené Úradom pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti zo strany odporcu matke navrhovateľky nezistil žiadne pochybenia. Vyplýva to z protokolu
o vykonanom dohľade zo dňa 12.05.2009. Navrhovateľka zároveň poukazuje na údajné úmyselné
konanie zdravotníckych pracovníkov nejakých, nevie ktorých konkrétne má na mysli, ktorí mali spôsobiť
ťažkúujmunazdravípacientkesnásledkomsmrti.Ajtietoskutočnostibolipredmetomtrestnéhokonania
vykonaného príslušným orgánom, pričom orgány činné v trestnom konaní nezistili žiadne pochybenie

a trestné stíhanie, bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. To sú dve základné línie alebo
okruhy konania, ktoré mohli mať vplyv na toto konanie a na zodpovedanie jedného zo základných
predpokladov priznania náhrady nemajetkovej ujmy a to protiprávnosť konania. Má za to, že zo strany
navrhovateľky nebolo preukázané, naopak príslušnými orgánmi bolo vyvrátené, že k porušeniu zákona
došlo. Navrhovateľka aj v tomto svojom vyjadrení poukazuje na údajné pozmeňovanie dokumentov,

ktoré boli vyhotovené po smrti pacientky, zaoberanie sa týmito skutočnosťami a ich preukazovanie v
tomto konaní je úplne irelevantné, nakoľko nemôžu mať, ani nikdy nemohli mať vplyv alebo nemohli byť
v príčinnej súvislosti so smrťou pacientky. Zároveň sa ohrádza voči tvrdeniam navrhovateľky o údajnom
falšovaní,čiužzdravotnejdokumentáciealeboošetrovateľskejdokumentácie,tietoskutočnostipovažuje
za vymyslené a ničím nepreukázané.

Má za to, že tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa údajnej neprítomnosti MUDr. D. Y. P.. S. v dňoch
12. 13.04.2008 sú irelevantné, nakoľko obidve lekárky boli vypočúvané v rámci trestného konania
ako svedkyne, ktoré boli osobne prítomné na oddelení. Ak chýba záznam, má za to, že akákoľvek
možná chyba v knihe dochádzky automaticky nepreukazuje neprítomnosť danej osoby na oddelení,

ak táto osoba sama dokonca vypovedala ako svedok v rámci trestného konania. Zároveň chce len v
rámci predložených dokladov a vyjadrení, ktoré boli zo strany navrhovateľky predložené, poukázať na
vyjadrenie G.. E. W., ktorá sama uvádza: P.. Q. S. ma dňa 12.04.2008 oklamala, uviedla, že tá pani
P.. S. na oddelení bola. K vzniku nemajetkovej ujmy tak ako aj právny zástupca navrhovateľky uviedol,
že nemajetková ujma vznikla smrťou pacientky uvádza, že pri posúdení toho, či navrhovateľke vznikla

alebo nevznikla ujma, nie je postačujúce len tvrdenie navrhovateľky, ale je potrebné to preukázať, čo do
tohto štádia navrhovateľka vôbec nepreukázala, len tvrdila.

Z písomných vyjadrení, ako aj prednesov navrhovateľky je jediným možným prichádzajúcich
protiprávnym konaním úmrtie matky navrhovateľky. Zo samotných vyjadrení, či už právneho zástupcu

navrhovateľky alebo jej samotnej vyplýva to, že k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky
jednoznačne došlo úmrtím jej matky. Zároveň cituje:“ Podľa názoru navrhovateľky týmto protiprávnym
konaním je spôsobenie resp. zodpovednosť za úmrtie jej matky.“ Teda toto je tým konaním, čo údajne
malo spôsobiť šok. Zároveň poukazuje na to, že v konaní doposiaľ nebolo preukázané, iba tvrdenénavrhovateľkou, že jej mala vzniknúť akási nemajetková ujma, že utrpela akýsi šok. Navyše ani tretí
predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu nebol preukázaný a tým je príčinná súvislosť medzi konaním
a ujmou.

Má teda za to, že v tomto konaní neboli preukázané všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti
odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť navrhovateľke. Má za to, že nielenže
nebolo preukázané protiprávne konanie, ktoré viedlo k smrti, ktoré malo za následok smrť matky
navrhovateľky, dokonca bolo v doterajšom priebehu preukázané, že k pochybeniu pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti nedošlo. Odporcovi je ľúto smrť akéhokoľvek pacienta, tu zomrela 82 ročná
pacientka, avšak odporca za jej smrť nezodpovedá. Zároveň opakovane poukazuje na skutočnosť, že
samotná ujma, ktorá mala byť spôsobená smrťou matky navrhovateľkou nebola preukázaná. Nebolo
preukázané, či navrhovateľka nejakým spôsobom navštívila odbornú pomoc, ako jej to zasiahlo do
života, ide tu len o tvrdenia navrhovateľky, ktoré bez iného preukázania, nie je z nich možné vyvodiť
zodpovednosť odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov B. U., oboznámením sa s úmrtným
listom D. L., prijímacími správami, protokolom č. 273/2009 o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Sťažnosťou navrhovateľky na zlé ošetrenie pacienta s následkom
usmrtenia z 19.03.2008, vyjadrením MUDr. B. Š.Q. k sťažnosti navrhovateľky zo dňa 14.04.2009,

vyjadrenímMUDr.Q.S.zodňa12.04.2009,odpoveďouzprešetreniaopakovanejsťažnostiz08.03.2010
adresovanej F. P., žiadosťou o zaslanie výsledkov vyšetrení p. B.. L., D. B.. L. z 02.02.2010
a 30.11.2009, fotodokumentáciou, oznámením ORPZ v Prešove o vybavení trestných oznámení,
záznamom z prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti pod ev. č. 33/2009
- OKS, odpoveďou z prešetrenia listu z 15.12.2009, oznámením o výsledku šetrenia z 01.06.2009,

trestným oznámením, uznesením OS Prešov sp.zn. 0 Tp 1360/08 z 03.12.2008, zápisnicou o výsluchu
U.. Ľ. Š. z 19.12.2008, Listom o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí D. L., záznamom
z ústneho podania žiadosti o sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie, ošetrovateľským
záznamom, chorobopisom, záznamom o poučení a informovaný súhlas pacienta s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti, ošetrovateľským listom, teplotnou tabuľkou č. 1, výmenným poukazom,

cytológiou, biopsiou, žiadankou na USG vyšetrenie, ošetrujúcimi správami, konziliárnym onkologickým
vyšetrením, ošetrovateľskou prepúšťacou správou, správou patológa MUDr. P., prepúšťacej správy,
vyšetrovacím spisom č. ČVS: ORP-680/1-OVK-PO-2008 Prešov, osobným účtom poistenca D. L. u
Spoločnej zdravotnej poisťovni, a.s., čestným prehlásením Ing. E. W., evidenciou dochádzky u
odporcu na oddelení klinickej onkológie, ako i ďalším podstatným obsahom spisového materiálu a zistil

nasledovný skutkový stav:

Nebohá D. L. bola dňa 12.04.2008 hospitalizovaná vo FNSP v Prešove na oddelení klinickej onkológie,
kde dňa 13.04.2008 zomrela.

Dňa 15.04.2008 bola na žiadosť rodiny nebohej vykonaná pitva na pracovisku súdneho lekárstva a
patologickej anatómie, ktorú vykonala MUDr. P.Ľ..

Svedkyňa B. U. uviedla, že navrhovateľku nepozná, nepamätá si na ňu, vie iba že je Prešovčanka
a nepamätala si ani na jej nebohú matku. Fixovala si v pamäti iba meno. Evidencia dochádzky u

zamestnancov, bola taká, že každý sa do nej zapísal pri príchode i s v uvedením času a podpisom pri
odchode. Do knihy dochádzky sa zapisovali všetci zamestnanci a ak sa zabudli zapísali sa naspodok
neskôr. Na oddelení klinickej onkológie v r. 2008 pracovala a prax počas víkendov bola taká, že vždy
mal službu nejaký lekár. Počas nočnej alebo cez víkendy slúžia aj lekári z iného oddelenia alebo rádio
diagnostického oddelenia, pričom slúžili a chodili k nim aj lekári z infekčného oddelenia. To znamená,

že v prípade, ak príde na oddelenie lekár z iného oddelenia napr. z infekčného, je zapísaný na tomto
oddelení a u nich sa nezapisuje. Keď prijíma pacienta sestra, príbuzných sestra má právo upozorniť,
aby opustili izbu, keď si chcú pacienta pripraviť, aby urobili základné ošetrovateľské úkony, ktoré sa
robia pri prijímaní, a buď sestra alebo lekár zváži, či je prípustné, aby príbuzní zostali pri pacientovi.
Pacient nemusí prejsť cez centrálny príjem. Na postele sa umiestňovali aj teplotné tabuľky, ale niekedy

sa stalo, že sa na to zabudlo a umiestnili ju tam neskôr. V prípade ak pacient zomiera, príbuzní, ktorí
chodia za svojim príbuzným na oddelenie asi vedia, že človek už melie z posledného, tak ho navštevujú
každý deň. Príbuzných nevolajú, majú povolenie od primára, že ho môže navštevovať každý deň okremnočných hodín. Ich povinnosťou je v prípade, ak pacient zomrie oznámiť to rodine. Ak pacient zomrie,
jeho obhliadku vykoná službukonajúci lekár a tento aj určí, či sa má nariadiť pitva.

Podľa čestného prehlásenia sestry navrhovateľky Ing. E. W. mala byť jej matka umiestnená na iné
oddelenie, keď pri príchode na izbu sa primárka rozhorčovala na ňu a jej sestru, že prečo ju dali k nim
na oddelenie, keď patrí na chirurgiu. Príčinu im neprezradila. Na oddelení klinickej onkológie vážne
podlomili jej zdravie, zohavili ju a z neznámych príčin aj urýchlili jej smrť. Pred odchodom do nemocnice
jasne a zreteľne artikulovala, čo poukazuje na fakt, že nemohla mať tumor jazyka. Dňa 13.04.2008 zistila

na temene hlavy, že má dieru v lebke. Ihneď zavolali zdravotnícky personál, prišla iba mladá sestrička,
ale povedala, že je to dehydratácia a so smiechom odišla. Ďalej uviedla, že jej matke bol údajne
podaný liek Degan, avšak podľa výpisu zo zdravotnej poisťovne jej podali liek Cerucal. Tým sa fakt, že
mala prerazenú lebku, len potvrdzuje. Počas hospitalizácie jej matky na izbu k jej matke prišli počas 22
hodín len mladšie zdravotné sestry, teda vo veku od 28 max. do 40 rokov. Znalecký posudok absolútne
nie je objektívny, záver posudku je tendenčný. Jej matka vinou nemocnice zomrela bez poskytnutia

prvej pomoci, na následky prerazenej lebky. Potom ako matka zomrela, zdravotná sestra im odovzdala
prijímaciu správu s dátumom 13.04.2008, absentovala správa pre všeobecného lekára a nikto jej matku
do dvoch hodín od úmrtia obhliadnuť nebol. Jej telo bolo odvezené z izby skôr než po dvoch hodinách.
Zdravotníckypersonálnemocnicesasvojvoľnýmštýlomlikvidácietohtomŕtvehotelazareálunemocnice
vyhol zodpovednosti za jej stav. To dokazuje, že telo jej matky nebolo dané na toto oddelenie legálnou

cestou. Neprešla ani centrálnym príjmom. Jej matka žila vo svojom byte, nepotrebovala užívať žiadne
lieky na údajnú rakovinu, ani ich nemala predpísané. Chovanie zdravotníckeho personálu nemocnice,
vrátane záchranárov a neznámeho muža vo veku 45-50 rokov, ktorý prišiel k jej matke na izbu, aby
jej podaním smrtiacej injekcie vpichol kolmo do brucha urýchlil jej smrť a snažil sa ich oklamať, že má
mizerére, bolo choré. Jej matka v čase smrti bola zdravá žena, ktorá mala dôvod a chuť žiť plnohodnotný

život.

PodľasťažnostinavrhovateľkyadresovanejÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,doručenej
23.03.2009, táto uviedla, že podáva sťažnosť na pohotovostnú službu MUDr. W., „ dňa 12.04.2008
neprezrel a nediagnostikoval pacientku, pretože ju umiestnil na nesprávne oddelenie, kde v dôsledku

nesprávnej liečby do 23 hodín od hospitalizácie - zomrela. Pacientke bolo ešte pred naším príchodom
v domácom prostredí ublížené na zdraví - mala prerazenú lebečnú kosť, o čom sama vtedy nevedela
a nechápala, čo sa s ňou deje a nevedeli sme to ani my, ale správnou diagnostikou, ktorú mala urobiť
pohotovosť na príjme, kam ju priviezla sanitka, by sa jej život dal zachrániť.“ Ďalej uviedla, že „.... niečo
jej dotyčná zdravotná sestra pichla počas našej neprítomnosti priamo do srdca, čím ju násilne usmrtila.“,

„Celá prijímacia správa, ktorú vystavilo odd. ONKO až dňa 13.04.2008 o 16.24 hod., teda po smrti
pacientky, obsahuje veľa nepravdivých údajov.:
-hladina leukocytov je veľmi vysoká, v laboratórnych výsledkoch sa vôbec neuvádzajú,
- V správe uvádzaný T.. F. v uvedenom čase, 13.04.2008 o 13. hod. nebol pri pacientke, ani nám nebol
predstavený a pritom sme boli v tom čase u pacientky na izbe.

- Nedá sa nevšimnúť rozdiel písma na správe medzi hornou polovicou a dolnou polovicou textu.
-Samotné skratky T.. D. Y. T.. F. sú dnes už nezvyčajné. Rôzne písmená: A,j,t,l,.
-Správa je skombinovaná z lekárskych správ rôznych iných chorých pacientov.“

Podľa vyjadrenia MUDr. B. Š. zo dňa 14.04.2009, táto dňa 12.04.2008 o 16.05 hod. na internej

pohotovostnej ambulancie FNSP J.A. Reimana počas konania ústavnej pohotovostnej služby
vyšetrila pacientku p. L. D.. Išlo o pacientku s anamnézou karcinómu ľavých pľúc, histologicky
nízkodiferencovanéhoadenokarcinómu,pothorakotómiiadolnejlobektómiiľavýchpľúcvofebruári2008
a s anamnézou tumoru jazyka, spodiny dutiny ústnej a ľavého líca s MTS do krčných lymfatických
uzlín. Pacientka bola privezená na internú pohotovostnú ambulanciu rýchlou zdravotnou pomocou o

16.05 h. a bola ihneď vyšetrená. Pacientka udávala asi mesačné ťažkosti s príjmom potravy s výrazným
zhoršením v priebehu posledného týždňa, kedy bol perorálny príjem minimálny. Na základe zhodnotenia
dokumentácie a klinického stavu pacientky vzhľadom na charakter základných ochorení následne
rozhodla o jej prijatí do nemocnice na odd. klinickej onkológie.

Podľa protokolu č. 273/2009, vypracovaného dňa 12.05.2009, Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, predmetom ktorého bolo posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti
pacientke D. L. , nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX vo Fakultnej nemocnici s poliklinikouJ.A.Reimana Prešov bolo konštatované, že skupina vykonávajúca dohľad nezistila u dohliadaného
subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky.

Na základe opakovanej sťažnosti navrhovateľky, Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana Prešov
oznámila listom zo dňa 08.03.2010 F. P., že prekontrolovaním správnosti vybavenia predchádzajúcej
sťažnosti pod ev. č. Sť.33/2009-OKS bolo zistené, že samotný postup, ako aj výsledok prešetrovania
bol správny. Jej opakovaná sťažnosť pod ev. č. Sť.1/2010-OKS zo dňa 04.02.2010 je neopodstatnená.

Podľa pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Prešove č. ČVS:ORP-680/1-OVK-PO-2008 bolo
zistené, že v rámci trestného oznámenia zo spáchania trestného činu zabitia, podanej voči Y. L. (ktoré
bolo uznesením pod č. ČVS:ORP-680/1-OVK-PO-2008 zo dňa 08.11.2011 zastavené a uznesením
Krajskej prokuratúry Prešov pod č. 1/2 Kpt 481/10-65 zo dňa 17.05.2012 bola sťažnosť poškodenej T. M.
zamietnutá) bol vypracovaný Znalecký posudok MUDr. M. X., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia
odvetvie rádioterapia, rádiodiagnostika a klinická onkológia č. 6/2008 vypracovaný dňa 29.11.2008, kde

bolo konštatované, že pani L. mala tzv. ,,duplexné zhubné ochorenie. Okrem zhubného nádorového
ochorenia pľúc aj zhubné nádorové ochorenie ústnej dutiny. Druhé ochorenie bolo žiaľ v dobe zistenia
prepuknutia choroby už generalizované, teraz nám už nikto nezistí, či problémy s hrdlom, ktoré začali
operáciou boli len následkom podráždenia intubačnou kanilou, alebo skôr som toho názoru, že už v tom
čase mala nenápadne sa blížiacu aj druhú chorobu. Za generalizované ochorenie považujeme nádorové

ochorenie vtedy, ak sú postihnuté tri rôzne systémové orgány. V takomto štádiu je choroba neliečiteľná.
U pani L. boli metastázami z rakoviny dutiny ústnej postihnuté : srdečná predsieň, púzdro jednej obličky
a obličková panvička druhej obličky. ....... jej priebeh, domnievam sa nebolo možné žiadnym spôsobom
pozitívne ovplyvniť. Preto môžem zodpovedne prehlásiť, že ani jej smrť sa nedala oddialiť. Ako vyplýva z
pitevného protokolu, bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca a to bolo vlastne jej vykúpením“.

Vrámcivyšetrovaniabolavypočutánavrhovateľka,ktoráuviedla,že:„...DobytuprišielRobospolusRPZ
a priniesol v rukách asi 20 lekárskych správ, avšak on povedal, že správu zo včera nemá pri sebe, že ju
Amálka odniesla lekárke. .....Nakoniec správy dal RPZ so slovami: rakovina, rakovina a tí odviezli mamu
na príjem na interné oddelenie. .......Pri príjme na onkológii sme sa zhovárali s MUDr. S., primárkou onko

oddelenia, ktorá nám hovorila, že sme mamu nemali priviezť k nej, ale na chirurgiu. Sestra jej povedala,
že najradšej by bola, keby bola mama na chirurgii, tak táto jej povedala, že ona už zavolala chirurga......“

V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj MUDr. Q. S., ktorá uviedla, že sa s p. L. stretla dňa 12.04.2008
kedy robila službu konajúcu lekárku na oddelení klinickej onkológie, tam bola odoslaná z internej

prijímovej ambulancie. Pri vyšetrení zistila, že pacientka má opuch pravého líca, nemohla však vyšetriť
zadnú časť ústnej dutiny, nakoľko pacientka nemohla otvoriť dostatočne ústa. Taktiež zaznamenala
obojstrannézväčšeniemiazgovýchuzlínvkrku........Taktiežmalaajnálezvbrušnejdutine.Naordinovala
liečbu k zavodneniu organizmu proti bolesti a proti zvracaniu. Zvolala aj chirurgické konzílium. Pacientka
bola u nich aj nasledujúceho dňa, t.j 13.04.2008, kedy v čase o 15.20 hod. zomrela. Tak ako vždy aj u

tejto pacientky navrhli vykonanie patologicko-anatomickej pitvy. Uviedla však, že o tom, či mŕtvola bude
pitvaná, rozhodne príslušný lekár UDZS. Na otázku prečo prijímacia správa D. L. je napísaná rozličným
typom písma uviedla: ,,Náš systém počítačový vypisovania je nastavený tak, že niektoré časti prijímacej
správy vypisuje iným typom písma“.

MUDr. Q. S. sa vyjadrila i k sťažnosti navrhovateľky listom z 12.04.2009, kde uviedla, že matka
navrhovateľky na oddelenie bola prijatá cestou internej pohotovostnej služby. Pri prijatí udávala slabosť
nechutenstvo, posledné dni minimálny príjem potravy, v deň príjmu zvracala..., výrazne zoslabla, bola
ležiaca. pri vyšetrení ordinované odbery krvi na biochemické vyšetrenia, diéta 0, infúzna liečba s
analgetikom a antiemetikom. Pacientka poučená o potrebe zavedenia nazogastrickej sondy, s ktorou

súhlasila, sonda zavedená. Telefonicky nahlásené chirurgické konzílium. Dňa 12.04.2008 o 21.00 h.
pacientka bola vyšetrená P.. D. a v tom čase vylúčil náhlu brušnú príhodu. Odporučil odsávať, klyzmu,
hydratáciu..... Dňa 13.04.2009 slúžila P.. U. D.. Pri dopoludňajšej vizite navrhovala pacientke zavedenie
nazogastrickej sondy, ktorú pacientka odmietla. Pacientka vyšetrená o 13.00 h. chirurgom MUDr. F.
so záverom - status, subileosus s prekomatóznym stavom, doporučil konzervatívnu liečbu. Napriek

aplikovanej liečbe sa stav pacientky zhoršoval a 13.04.2008 o 15.20 hod. MUDr. D. konštatovaný
exitus letalis. Pacientke bola správne aplikovaná liečba, bola správne liečená, aj odbery boli správne
prevedené. V žiadnom prípade sestra neprivodila smrť pacientky. Tvrdenie sťažovateľky o tom, že list
o prehliadke mŕtveho nie je na úradnom tlačive je zavádzajúce, pretože na ich oddelení sa používajúiba predpísané tlačivá a aj v tomto prípade bol vystavený list o prehliadke mŕtveho na úradnom tlačive
opatrený pečiatkou.

V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj MUDr. U. D., ktorá uviedla, že s p. L. sa stretla až dňa 13.04.2008
kedy robila službu konajúcu lekárku na oddelení klinickej onkológie, pričom ju prijala na oddelenie
primárka MUDr. Q.. S.. Pacientka už v noci nezvracala, naďalej však bola ospalá, dehydratovaná
a odmietla si dať zavedenie sondy. Sťažovala sa aj okolo obeda na sťažené dýchanie a tak jej
naordinovalalieky.TiežzvracalaatakzavolalachirurgaMUDr.U.F.,ktorýzhodnotilstavazistilčiastočnú

nepriechodnosť čriev a vzhľadom k stavu pacientky navrhoval pokračovať v konzervatívnej liečbe.
Uviedol, že sa u pacientky jedná o prekomatózny stav, čo je stav pred smrťou.

V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj švagriná navrhovateľky Y. L., ktorá uviedla, že operácia u svokry
pri ktorej jej odstránili časť ľavého laloka ľavých pľúc dňa 13.02.2008 prebehla v poriadku, svokra
sa zotavovala veľmi rýchlo... lekárka pľúcnej ambulancie nás doporučila na onkologickú komisiu, kde

sa malo rozhodnúť o ďalšej liečbe. Na túto komisiu sme moju svokru odviezli spolu s manželom a
tu viacerí odborní lekári svokre navrhli len rádioterapiu, pretože chemoterapiu vzhľadom k veku, by
pravdepodobne nezvládla.

V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj MUDr. D. P., ktorá uviedla: ,,30.11.2010 pracovala na ÚDZS v

Prešove, pracovisko súdneho lekárstva a patologickej anatómie. Pitvu si jej zdravotný stav nevyžadoval,
tútožiadalivykonaťpozostalí.Pitvuvykonalaazistila,žep.L.zomrelanageneralizovanúformurakoviny.
Pri pitve zistila rakovinu jazyka s metastázami na srdci, v obličkách a pečeni. Zobrala vzorky tkanív
na histologické vyšetrenia z rozličných častí tela. Týmito histologickými vyšetreniami sa jej potvrdila
generalizovaná forma rakoviny“.

Podľa listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí D. L., rod. O. je uvedené, že
„NEPITVANÉ POHREB“ a zároveň pitva na žiadosť pozostalých.

Z úradnej činnosti je súdu tiež známe, že v rámci tunajšieho súdu prebiehalo konanie pod sp. zn.

23C/176/2010, kde si navrhovateľka spolu so sestre Ing. E. W. uplatňovali nárok na nemajetkovú
ujmu voči znalkyni MUDr. M. X.Á., v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie Národným
onkologickým ústavom v Bratislave a to overiť, či znalecký posudok č. 6/2008 zo dňa 29.11.2008 bol
pravdivý a objektívny, keď Národný onkologický ústav vo svojom posudku z 09.08.2013 vyvodil záver,
kde: Na základe podrobného preštudovania znaleckého posudku č. 6/2008, ktorý bol vypracovaný

znalcom MUDr. M. X., konštatuje, že posudok je pravdivý a objektívny. Následne bol návrh
navrhovateliek o zaplatenie nemajetkovej ujmy zobratý späť, v dôsledku čoho bolo konanie uznesením
pod č.k. 23C/176/2010-378 zo dňa 18.12.2014 zastavené a navrhovateľky v 1. a 2. rade boli zaviazané
na náhradu trov konania odporkyni a trov štátu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho

osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú rýdzo osobné práva, ktoré
prináležia každej fyzickej osobe. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Následok - vznik nemajetkovej ujmy spočívajúci v porušení, resp. už ohrození osobnosti, súkromia a

rodinného života dotknutej fyzickej osoby, je spojený pre pôvodcu zásahu s nepriaznivými priamymi
následkami vo forme zvláštnych občianskoprávnych sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka
a to upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie následkov takýchto zásahov a primerané
zadosťučinenie. Zadosťučinenie, ktorá sa priznáva postihnutej osobe na zmiernenie nepriaznivých
následkov neoprávneného zásahu, t.j. nemajetkovej ujmy vzniknutej na súkromí fyzickej osoby,

môže byť buď morálnym plnením alebo peňažným plnením . Základnou podmienkou pre priznanie
zadosťučinenia v peniazoch (tzv. materiálna satisfakcia) je existencia okolnosti dokladujúcich, že v
konkrétnom prípade je morálne zadosťučinenie nepostačujúce z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na postavenie navrhovateľa v rodine a
spoločnosti.

Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení,
alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť

neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou
a chránených osobnostných právach fyzickej osoby. V súdnom konaní musí takýto zásah preukázať
navrhovateľ, ktorý tvrdí existenciu takéhoto zásahu.

Pokiaľ nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem

morálneho zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, je treba zvoliť takú
jej formu, ktorá je podľa okolnosti každého konkrétneho prípadu primeraná a dostačujúca k relatívnej
sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude aj účinná.

Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z celkovej

povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (musí prihliadnuť napr. k intenzite, povahe
a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a
šírke vzniknutej nemajetkovej ujmy a podobne).

V prípade úmrtia blízkej osoby (manžela, rodiča, detí), kedy bolo dotknuté právo na súkromný a rodinný

život, predstavuje pre postihnutú osobu závažnú ujmu na jej osobnosti (v takých prípadoch ide o ujmu
sprevádzajúcu postihnutú osobu po celý jej ďalší život).

Možno teda tvrdiť, že tak morálne zadosťučinenie, ako aj relutárne zadosťučinenie sledujú cieľ
primerane, to znamená sledujú ho s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým

účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, to znamená relatívne sanovať
nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti konkrétnej fyzickej osoby.

Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre priznanie relutárnej náhrady predpokladá značnú
mieru dotknutia osobnosti konkrétnej fyzickej osoby a to za situácie, kedy by sa nejavilo postačujúcim

morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 13 ods.
3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady nemajetkovej ujmy určí súd s prihliadnutím k závažnosti
vzniknutej ujmy u fyzickej osoby a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo.V zásade možno konštatovať, že určenie výšky nároku na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je možné zisťovať len s nepomernými ťažkosťami. Práve z tohto titulu potom súdy uplatňujú
postup v zmysle zákonného ustanovenia § 136 OSP, kde súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy

určí podľa svojej úvahy. Aj táto však podlieha hodnoteniu. Základom analýzy, v zmysle spomínaného
zákonného ustanovenia, je preto zisťovanie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na
určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver,

že návrh navrhovateľky na priznanie nemajetkovej ujmy nebol dôvodný.

Podľa rozhodnutia NS SR 2 Cdo 278/2007: Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako
jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej
povahy, ktoré sa premlčuje.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné sa najskôr s touto
vysporiadať. V danom prípade navrhovateľka svoj nárok právne kvalifikovala ako nárok podľa § 15 OZ
a na pojednávaní dňa 11.12.2013 ako návrh podľa § 11 OZ, teda návrh na náhradu nemajetkovej ujmy
z dôvodu zásahu odporcu do práva na súkromie a práva na rodinný život, ako zložiek práva na ochranu
osobnosti. Podľa odporcu túto zmenu právnej kvalifikácie je potrebné považovať za zmenu návrhu resp.

zmenuuplatnenéhonároku,čopodľanehoznamená,žetentonárokjepotrebnépovažovaťzauplatnený
až dňom pojednávania t.j. dňa 11.12.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.

Súd sa však stotožňuje s názorom navrhovateľky, nakoľko samotné podanie navrhovateľky nie je
jednoznačným návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 OZ, ale jeho nejasnosť bola

odstránená práve na pojednávaní dňa 11.12.2013. Preto, keďže nešlo o zmenu návrhu, od tohto treba
odlišovať odstránenie vád návrhu na začatie konania, najmä v prípade ak žaloba (ktorú podávala
navrhovateľka bez právneho zástupcu) je neurčitá a nezrozumiteľná, v danom prípade súd jej prejav na
pojednávaní dňa 11.12.2013 považoval za upresnenie svojho nároku ako odstránenie nejednoznačnosti
návrhu. V danom prípade teda išlo o upresnenie žaloby a právnej kvalifikácie, ktorú nemožno považovať

za zmenu žaloby. Z tohto dôvodu nedošlo k uplatneniu nároku po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá
hoci začala plynúť dňom nasledujúcim po úmrtí D. L. (14.04.2008), podaním nejednoznačným dňa
12.04.2011 ostala zachovaná trojročná premlčacia lehota (nakoľko lehota do 11.12.2013 neplynula).

Keďže išlo o upresnenie žaloby a upresnenie právnej kvalifikácie bez zmeny skutkových okolností z

tohto dôvodu, nebolo potrebné rozhodovať uznesením o pripustení resp. nepripustení zmeny žaloby.

Tak ako je už vyššie uvedené, aby sa súd mohol zaoberať priznaním (výškou nemajetkovej ujmy) je
potrebné mať za preukázané, že odporca zapríčinil svojím konaním, resp. nekonaním smrť D. L., to
je, že porušil svoje povinnosti v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou matky navrhovateľky, nakoľko

práve z tohto dôvodu si navrhovateľka uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Väčšinu skutočností, na ktoré poukazuje navrhovateľka v tomto konaní od samého začiatku boli
posudzované už Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako kompetentným orgánom, resp.
boli riešené a preskúmavané i v rámci vyšetrovania vedeného ORPZ Prešov pod č. ČVS:ORP-680/1-

OVK-PO-2008.

Podľa § 135 ods. 1 a 2 O.s.p., Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná[§109ods.1písm.b)].SúdjetiežviazanýrozhodnutímústavnéhosúdualeboEurópskehosúdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.V danom prípade vo svojej sťažnosti (adresovanej Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
založenej na č.l. 158) navrhovateľka poukazovala na to, že pohotovostná služba zle diagnostikovala
pacientku, že bola umiestnená na nesprávne oddelenie (podľa nej mala byť umiestnená na chirurgiu),

že jej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s prerazenou lebečnou kosťou. Tak ako
vyplýva z už vyššie uvedeného ustanovenia, ohľadne poskytnutia zdravotnej starostlivosti už Úrad pre
dohľadnadzdravotnoustarostlivosťouvosvojomprotokoleč.273/2009 ohľadomsprávnostiposkytnutia
zdravotnej starostlivosti pacientke D. L., ktorá jej mala byť poskytnutá v dňoch 12.04. až 13.04.2008
konštatoval, že u dohliadaného subjektu v rámci dohľadu nedostatky nezistil. Preto súd nemá dôvod

vyvodiť iný záver, pokiaľ samotná navrhovateľka nepredložila iný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že
odporca pochybil. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že konaním resp. nekonaním odporcu tým, že matka
navrhovateľky bola umiestnená na nesprávne oddelenie a nebola jej poskytnutá pomoc v súvislosti s
prerazenou lebkou, bolo potrebné, aby túto skutočnosť i preukázala. V prvom rade treba poukázať na
to, že súd nemá preukázané, že u neb. D. L. bola prerazená lebečná kosť, napriek tvrdeniu narhovateľky.
Táto skutočnosť nebola preukázaná domnienkami navrhovateľky (že jej mal byť namiesto lieku Degan

podaný liek CERUCAL, ktorý si odporca vyúčtoval od zdravotnej poisťovne a ani ďalšími tvrdeniami
napr. tým, že bez akejkoľvek diagnostiky ju záchranári z internej pohotovosti zaviedli na onkológiu, ktorá
skutočnosť bola vyvrátená lekárkou P.. Š.), ale hlavne ani pitvou, ktorá sa uskutočnila na žiadosť rodiny,
o čom svedčí i list o prehliadke mŕtveho. I keď navrhovateľka poukazuje na nezrovnalosti v tomto liste a
to na to, že pitva nebola u nebohej uskutočnená, opäť sú to iba jej tvrdenia, ktoré nie sú podložené iba ak

tvrdením o zmätočnosti samotného listu o prehliadke mŕtveho. Na samotnom liste o prehliadke mŕtveho
jeuvedené,ženebohábola nepitvaná,alenáslednejetamurobenýzáznamotom,žedňa15.04.2008sa
pitva uskutočnila, čo potvrdzuje iba to, že táto bola skutočne robená iba na žiadosť rodiny. O tom, že pitva
sa uskutočnila, svedčí i výpoveď MUDr. P., ktorá v tom čase pracovala na pracovisku súdneho lekárstva
a patologickej anatómie u odporcu v rámci jej výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto

potvrdila i to, že sa jej potvrdili skutočnosti, o ktorých sa dozvedela zo zdravotnej dokumentácie nebohej
tým, že zobrala vzorky tkanív na histologické vyšetrenia z rozličných častí tela a týmito histologickými
vyšetreniami sa jej potvrdila generalizovaná forma rakoviny.

Tým, že navrhovateľka nepreukázala, že nebohá D. L. mala prerazenú lebku, nebola preukázaná ani

súvislosť medzi tým, že mala byť umiestnená na iné oddelenie, čo v podstate potvrdilo správnosť záveru
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rovnako nemožno vyvodiť záver o tom, že matka
navrhovateľky bola umiestnená na nesprávne oddelenie ani z dôvodu, že mala byť u nej zistená náhla
príhodabrušná,kuktorémusavyjadrovaliajslužbukonajúcelekárkyP..S.Y.P..D.anapokoniP..B.Š.Á.,
ktorá pacientku vyšetrila na internej pohotovostnej ambulancie a na základe zhodnotenia dokumentácie

a klinického stavu pacientky vzhľadom na charakter základných ochorení následne rozhodla o jej prijatí
na oddelenie klinickej onkológie.

V ďalšom navrhovateľka tvrdila, že matku mal zámerne usmrtiť (injekciou) niektorý z pracovníkov
odporcu, čo opäť nebolo preukázané. Navyše uvedené podozrenie neuvádzala v rámci vyššie

uvedenéhovyšetrovania.Naopakvrámcivyšetrovaniaztrestnéhočinuzabitiabolvypracovanýznalecký
posudok, ktorý vypracovala P.. X., kde táto znalkyňa posúdila i výsledky zistené pitvou a bolo zistené,
že u neb. D. L. bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Navyše na základe podania žaloby
zo strany navrhovateľky a jej sestry bol predmetný znalecký posudok opätovne preskúmaný v rámci
konania vedeného tunajším súdom po sp. zn. 23C 176/2010, ktorého pravdivosť a objektívnosť bola

potvrdená, preto opäť súd nemá dôvod pochybovať o jeho záveroch.

Z výsluchu samotnej navrhovateľky v rámci vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že jej brat H. L. so svojou
manželkou doprevádzali neb. D. L. po vyšetreniach a na základe ním predložených lekárskych správ,
bola nebohá zrejme umiestnená na onkologické oddelenie, ktorého správnosť napokon vyplynula i

z výsluchu MUDr. P., ktorá konštatovala u nebohej generalizovanú formu rakoviny. Súd pri svojom
hodnotení nemohol tieto skutočnosti prehliadať i napriek tvrdeniu navrhovateľky o tom, že jej matka
potom ako bola operovaná vo Vyšných Hágoch bola zdravá. Vyššie uvedené to nepreukazuje a
navrhovateľka súdu nepredložila dôkazy svedčiace o opaku. Uvedené nemohlo spochybniť ani tvrdenie
navrhovateľky o tom, že jej matka nebola dňa 07.03.2008 pred onkologickou komisiou (podľa jej tvrdenia

bola vtedy u kaderníčky a ona sama bola v Prešove). I keď je pravdou tvrdenie navrhovateľky o tom, že
zo správy z konziliárneho onkologického vyšetrenia nie je zrejmé, prečo je zápis zo 07.03.2008 uvedený
ešte pred zápisom z februára 2008, uvedené nesvedčí o tom, že by odporca mal porušiť predpisy o
zdravotnej starostlivosti nebohej, resp. žeby jeho konaním mala byť matke navrhovateľky spôsobenásmrť. Poukazovaním na písanie prijímacej správy, ktorá bola napísaná rôznym typom písma a mala
byť pozliepaná od správ rôznych pacientov sa opäť nepreukázalo a navyše k tomuto sa vyjadrila aj
MUDr. S. v rámci vyšetrovania (že ide štandardný postup). Uvedené a ani existencia dvoch prijímacích

(z 12.04.2008 a tiež z 13.04.2008) nie je preukázaním o takom konaní odporcu, v dôsledku ktorého by
mala byť matke navrhovateľky spôsobená smrť.

Pokiaľ ide o podanie lieku CERUCAL namiesto Degan, ktorý si mala nemocnica vyúčtovať od Spoločnej
zdravotnej poisťovni, súd nemá jednak za preukázané, že v skutočnosti bol tento liek podaný, to je či

nešlo o chybu pri uplatnení náhrady za liek a v prípade, ak by aj bol v skutočnosti podaný namiesto
spomínaného lieku Degan, súd nemá za preukázané, či by tento liek mal nejaké následky na matku
navrhovateľky a ani to nepreukazuje, že jej mal byť podaný kvôli prerazenej lebke. Rovnako nemá súd
preukázané ani tvrdenie o tom, že dňa 12.04. a ani 13.04. na oddelení neslúžil žiadny lekár. Pokiaľ v
evidencii dochádzky nie sú zapísaní, sama navrhovateľka v rámci vyšetrovania, ale i jej sestra uviedli,
že sa rozprávali s primárkou a pokiaľ neskôr navrhovateľka tvrdila, že vlastne ani nevie kto to bol, keďže

nemala menovku, toto jej tvrdenie opäť nie je dôkazom, že na oddelení cez víkend neslúžili P.. D. Y. P..
S.. Súd poukazuje i na výsluch svedkyne Jurčovej, z ktorej vyplynulo, že vždy má na oddelení službu
nejaký lekár, a to, že lekárky P.. S. Y. P.. D. mali službu svedčí aj ich výpoveď v rámci vyšetrovania
(odhliadnuc od ich podpisov na prijímacej a prepúšťacej správe). Obdobne v tomto smere súd poukazuje
i na tvrdenie navrhovateľky (ktoré nie je preukázané), že personál na oddelení mal mať do 40 rokov.

Tvrdenie,žejejmatkanebolazahlásenánastravudokazujeibato,ževzhľadomkjejstavuaodporúčania
lekárov (mala jej byť zavedená sonda), toto nebolo potrebné.

Ďalšie tvrdenia ako je nesprávnosť použitia formulárov odporcom, resp. poukazovanie na to, že niektoré
mali byť v niekoľkých origináloch, že na posteli nebohej chýbala teplotná tabuľka, resp. nedodržanie

doby, po ktorú mala byť nebohá po konštatovaní jej smrti na izbe nemajú žiadny súvis so smrťou
matky navrhovateľky a nemôžu spôsobiť ujmu navrhovateľke, keď tu súd poukazuje i na Rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 30. novembra 2005, sp. zn. 30 Cdo 1701/2005 kde: “ Predmet práva na súkromie
tvorí vnútorná intímna sféra života jednotlivca, ktorú vytvárajú skutočnosti z jeho súkromného života.
Z tohto obsahu práva na súkromie vyplýva, že nevydanie zdravotnej dokumentácie z objektívneho

hľadiska nemôže byť neoprávneným zásahom do súkromia, keďže nie je spôsobilé narušiť intímnu
sféru jednotlivca.“ Falšovanie zdravotnej dokumentácie u nebohej D. L. súd preukázané nemá, a to
ani poukazovaním na vyššie uvedené nezrovnalosti pokiaľ odporca i nedodržal niektoré ustanovenia
napr. o štatistickom hlásení, tak ako je uvedené, na príčinu smrti navrhovateľky to vplyv nemalo,
dokonca uvedené ani nemohlo zasiahnuť do osobnostného práva navrhovateľky. Z uvedeného preto

vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala, že odporca svojím konaním resp. nekonaním (v dôsledku
či už úmyselného alebo nedbanlivostného porušenia povinností poskytnutia zdravotnej starostlivosti)
spôsobil smrť nebohej D. L. (pretože práve táto okolnosť je dôvodom, prečo si navrhovateľka uplatňuje
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy) a preto navrhovateľke ani nemohlo vzniknúť právo na náhradu
nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o čestné prehlásenie sestry navrhovateľky Ing. E. W., v zásade sa jej výpoveď zhoduje s
navrhovateľkinou,avšaknakoľkoideosestrunavrhovateľkyavzhľadomktomu,žetátobolaúčastníčkou
konania (na strane navrhovateľa) vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23C 176/2010, a vzhľadom
na jej vzťah k matke navrhovateľky v tomto konaní (ide tiež o dcéru D. L.), jej vyhlásenie súd nemohol

považovať za hodnoverné, zvlášť vo vzťahu k dôkazom, ktoré stáli na strane odporcu.

V ďalšom súd poukazuje na to, že pokiaľ by protiprávnosť konania odporcu (v dôsledku ktorého by
došlo k úmrtiu matky navrhovateľky) bola preukázaná, súd by navrhovateľke i tak nepriznal nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Je to z toho dôvodu, že svoj nárok z toho pohľadu neodôvodnila. Súd

nespochybňuje, že strata jedného z členov rodiny je neodčiniteľnou ujmou a náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa ustanovení § 13 ods. 2 OZ je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému
zásahu, avšak aby súd mohol určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné i zdôvodniť
závažnosť dôsledkov a preukázať ich. „Výšku nároku na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch možno určiť len veľmi ťažko. V tejto veci sa uplatní postup podľa ustanovenia § 136 O.s.p.,

podľa ktorého súd určí túto výšku podľa svojej úvahy. Aj táto úvaha však podlieha hodnoteniu. Základom
posúdenia podľa tohto ustanovenia je preto zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť
úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 9. júna 2009, sp. zn. 30 Cdo 2094/2007)Navrhovateľka uviedla, že konanie odporcu jej spôsobilo šok, avšak už neuviedla aké dôsledky mala
mať smrť matky navrhovateľky zapríčinená odporcom, ako sa to prejavilo na jej či už v súkromnom
alebo pracovnom živote. Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľky, že uvedené nie je potrebné

zdôvodňovať a ani preukazovať. Práve preto, že výška náhrady záleží od zistenia aj týchto skutočností,
táto okolnosť a tiež preukázanie zásahu je dôležité, aby súd vedel priznať primeranú výšku.

Súd nespochybňuje niektoré tvrdenia navrhovateľky o tom, že na niektorých správach sú nesprávne
uvedené údaje napr. o čase, resp. existujú 2 prijímacie správy, prečo si nemocnica od zdravotnej

poisťovne vyúčtovania liek CERUCAL, pokiaľ je tvrdené v správach, že mal byť poddaný liek Degan a
ku ktorým sa odporca nevyjadril (k tvrdeniam uvedeným v poslednom vyjadrení navrhovateľky podanom
18.11.2011 ani nemohol, keďže mu bolo predložené priamo na pojednávaní), avšak nemožno z
uvedeného vyvodiť záver o tom, že odporca správy falšoval, svojvoľne dopĺňal a týmto zahladzoval
nejaké stopy ohľadne úmrtia D. L.. Uvedené nepreukazuje už vyššie uvedený záver o tom, že odporca
či už úmyselne alebo nedbanlivostne porušil svoje povinnosti v súvislosti s poskytnutím zdravotnej

starostlivosti neb. D.A. L., v dôsledku ktorého táto i zomrela.

Súd ešte udáva, že nevykonal dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou ohľadne predloženia evidencie
dochádzky z chirurgického oddelenia, keďže takýto dôkaz by nič vo veci neosvetlil a v ďalšom udáva,
že na dôkazy predložené na pojednávaní dňa 18.11.2015 (okrem tých, ktoré v spise boli založené už

skôr) neprihliadol s poukazom na § 118a ods. 1 O.s.p., keď i keď nie úplne bezvýnimočne sa má toto
ustanovenie aplikovať, avšak navrhovateľka uvedené dôkazy mala k dispozícii, resp. ich mohla mať k
dispozícii najneskôr v čase prvého resp. druhého pojednávania a mala teda možnosť ich predložiť už
skôr. Avšak i v prípade ak by ich súd akceptoval, vzhľadom na už vyššie uvedené závery a na charakter
týchto dôkazov, by súd nerozhodol inak.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal ďalšou konkrétnou námietkou a
tvrdením účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval
pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľke do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Preto súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže ide o zložitejší prípad a

účastníci konania si môžu uplatniť trovy konania do troch od vyhlásenia rozhodnutia, súd o trovách
rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.:
ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.