Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616207530
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616207530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: K., R.. R. K..S.., A.: XX XXX
XXX, F. N.. Č.. X, L., zast. AK SOLICITOR SK, s. r. o., IČO: 36 867 683, Šoltésovej ul. č. 18, Bratislava,
proti žalovanému: E. Y., X.. XX. X. XXXX, L. F. XXX, B. Y., o 402,68 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. októbra 2017 č.k. 27Csp/108/2016-35, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 80,68

eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, určil, že zmluvná
podmienka uvedená v bode 9 Zmluvy o pripojení v znení: "V prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy alebo porušenia niektorého z
ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú
pokutu v sume 199 eur", je neprijateľná a ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5.4
Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do
internetu, podľa ktorej: "V prípade ukončenia Zmluvy je Účastník povinný vrátiť Poskytovateľovi na

adresu Kontaktného centra alebo iným dohodnutým spôsobom všetky zariadenia, doplnkové zariadenia
či iné súčasti, ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad
porušenia tejto povinnosti sa Účastník zaväzuje zaplatiť Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100,-
eur za každé jedno porušenie povinnosti.", je neprijateľná. Žalovanému súd prvej inštancie nepriznal
náhradu trov konania.

2/ Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania skutkovo preukázané, že žalobca a žalovaný

uzavreli dňa 25.8.2013 Zmluvu o pripojení podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby
- internetové pripojenie a dátové spojenie, za čo sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady
podľa tarify žalobcu. Zmluva sa dojednala na dobu viazanosti 24 mesiacov. Súčasťou zmluvy bola
objednávka služieb. V zmysle bod 9 Zmluvy sa strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných
povinností zo strany užívateľa (žalovaného), najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo
porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok, užívateľ bude povinný uhradiť

prevádzkovateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu 199,- eur. Z bodu 2.5.4 Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu súd prvej inštancie ďalej zistil, že strany dohodli pre prípad ukončenia zmluvy
povinnosť účastníka vrátiť poskytovateľovi všetky zariadenia, či iné súčasti, ktoré mu boli zapožičané,
alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa účastníkzaväzuje zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu 100,- eur. Faktúrou Č.. XXXXXXXX splatnou
21.10.2013 žalobca fakturoval žalovanému sumu 20,- eur, faktúrou Č.. XXXXXXXX splatnou 10.11.2013
sumu 20,17 eur, faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 2.12. 2013 sumu 3,- eurá, faktúrou č. XXXXXXX

splatnou 10.1.2014 sumu 20,17 eur, faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou 10.4.2014 sumu 20,17 eur a
faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 10.3.2014 sumu 299,- eur. Oznámením zo dňa 23.12.2013 žalobca
odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného do 3 dní od doručenia odstúpenia zaplatiť dlžnú sumu. Žalobca
odstúpenie odoslal na poštovú prepravu 23.12.2013.

3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Tvrdenie
žalobcu, že dňa 23.12.2013 účinne odstúpil od zmluvy pre neplnenie zmluvných povinností žalovaným
(povinnosť platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby) nemal za preukázané, pretože z predloženého
poštového podacieho lístka vyplýval len dátum odoslania odstúpenia na poštovú prepravu, nie jeho
doručenia žalovanému. Z obsahu predmetnej Zmluvy vyvodil, že je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 Obč.
zák.). Keďže žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi za poskytnuté služby, súd prvej inštancie

priznal žalobcovi sumu 80,68 eur z titulu poskytnutých a neuhradených služieb žalovanému (4 x po
20,17 eur), vrátane uplatnených úrokov z omeškania. Zvyšnú časť žalovaného nároku poplatok 3,-
eurá za zaslanie upomienky a sumu 299,- eur uplatnenú titulom zmluvných pokút) súd prvej inštancie
nepovažoval zaopodstatnenú.Dôvodil,ževpriebehukonaniažalobcanepreukázalzaslanieupomienky
žalovanému. Vo vzťahu k dojednaniam o zmluvnej pokute (199,- eur a 100,- eur) skonštatoval, že

ide o neprijateľné zmluvné podmienky, pretože sporové strany uzavreli tzv. štandardnú formulárovú
zmluvu, ktorej znenie žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Žalobca v konaní nepreukázal,
že dohoda o povinnosti žalovaného platiť zmluvnú pokutu bola medzi ním a žalovaným individuálne
dojednaná. Nielen pri zmluvnej pokute dohodnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach (100,-
eur) za nevrátenie zariadení, ale aj pri zmluvnej pokute dohodnutej priamo v Zmluve (199,- eur)

žalovaný nemohol pri uzavieraní Zmluvy ovplyvniť jej obsah a ani jej konkrétnu výšku. Z uvedeného
dôvodu ich súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné a s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák. aj
za neplatné. Pokiaľ ide o obsah zmluvnej podmienky spočívajúcej v povinnosti spotrebiteľa platiť
určitú peňažnú čiastku (199,- eur) dodávateľovi za nezotrvanie v dohodnutom zmluvnom vzťahu bez
toho, aby zmluvná pokuta zohľadňovala časové obdobie poskytovania plnenia dodávateľom, táto podľa

súdu prvej inštancie vytvára značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa
a preto takéto dojednanie nemôže požívať súdnu ochranu. Súd prvej inštancie nepovažoval dojednanie
zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadenia (100,- eur) z hľadiska jeho obsahu za rozporné so zákonom,
jeho neplatnosť však videl v tom, že zmluvná pokuta nebola dojednané individuálne. Z týchto dôvodov
uplatnený nárok v tejto časti zamietol. V zmysle § 298 ods. 1, 2 C.s.p. uviedol znenie oboch zmluvných

podmienok určených ako neprijateľné vo výroku napadnutého rozsudku.

3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému
trovy prvoinštančného konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.

4/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá
v časti zmluvných pokút vo výške 299,- eur s prísl. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne aby ho v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi
299,- eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania od 11.3.2014 do zaplatenia. Žalobca nesúhlasil so

záverom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli preukázané účinky odstúpenia od zmluvy o pripojení.
Podľa bodu 9.3 ods. 2 Všeobecných podmienok pri zasielaní písomností prostredníctvom pošty na
adresu uvedenú v zmluve sa doporučené listové zásielky alebo zásielky s doručenkou považujú za
doručené dňom skončenia odbernej lehoty, alebo ak prijímateľ odoprel prijatie zásielky, zásielka nebola
na pošte vyzdvihnutá, alebo nebolo možné adresáta na uvedenej adrese zistiť a zásielku doručiť.

Vzhľadom na predmetnú fikciu doručenia má žalobca za to, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému
riadne doručené, hoci žalobca nemá preukázaný okamih doručenia zásielky žalovanému, jej odoslanie
je nespochybniteľné. Žalobca ďalej namietal, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 2.5.4 ods. 1
Všeobecných podmienok nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zamietnutím nároku na jej zaplatenie súd prvej inštancie podľa žalobcu

zvýhodnil žalovaného, ktorý by prípadným nevrátením zariadenia podstatne porušil zmluvné podmienky.
Táto zmluvná podmienka je v plnom rozsahu primeraná a preto nemôže byť neprijateľná. Žalobca
nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky zakotvenej v bode
9 Zmluvy z dôvodu, že nebola so žalovaným osobitne dojednaná, a že nezohľadňuje koľko žalovaný vzmluvnom vzťahu zotrval. Dôvodil, že podľa § 53 ods. 12 Obč. zák. by zmluvná pokuta mala obstáť v
rámci súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti
právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z

hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť
vyvážené. Súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 199,- eur bez toho, aby
sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný vedome, úmyselne a hrubým
spôsobom porušoval svoju základnú zmluvnú povinnosti, keď sa dostal do omeškania s úhradou ceny
za poskytované služby už hneď na začiatku zmluvného vzťah, za situácie keď bola dohodnutá viazanosť

zmluvy na 24 mesiacov. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie nevyvážil práva a povinnosti zmluvných
strán, ale podstatným spôsobom zvýhodnil žalovaného, ktorý týmto bez postihu a bez sankcií vystúpil
zo zmluvného vzťahu, zatiaľ čo žalobcovi vznikla škoda, nedosiahol predpokladaný zisk a hospodársky
si poškodil. V tomto spore ide o dlžníka, ktorého zmluvný vzťah zanikol už na začiatku viazanosti a to
zavinením žalovaného, preto je namiesto sankcionovať ho v plnej výške. Nakoľko zavinením žalovaného
došlo k ukončeniu zmluvy počas doby viazanosti, žalobca prišiel tiež o zvýšenú sumu, ktorú mu mal

žalovanýuhradiťzaplánovanévyužívanieslužiebdokoncaviazanosti.Spoukazomnauvedenéžalobca
nepovažuje túto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Dojednaná sankcia je primeraná hodnote
výhod poskytnutých žalovanému a škode vzniknutej na strane žalobcu, ide o zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Nepriznaním
nároku na zmluvnú pokutu by spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý dlhodobo

a vedome porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a využíval benefity žalobcu.

5/ Odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba o zaplatenie zmluvných pokút 299,-
eur zamietnutá a v zmysle § 367 ods. 2 druhá veta C.s.p. aj výroky, ktorými bola určená neprijateľnosť

zmluvných podmienok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

6/ Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 28.5.2013 Zmluvu o pripojení Č..
XXXXXXXXX na dobu viazanosti 24 mesiacov, predmetom ktorej bolo poskytovanie internetového

pripojenia a dátového spojenia účastníkovi prevádzkovateľom (bod 1 Zmluvy) s tým, že žalovaný sa
za poskytovanie týchto telekomunikačných služieb zaviazal prevádzkovateľovi (žalobcovi) zaplatiť cenu
podľa platnej tarify prevádzkovateľa (mesačný poplatok 20,17 eur) a v bode 9 sa žalovaný v prípade
porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia
niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zaviazal uhradiť prevádzkovateľovi

(žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur, keď zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká
právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti,
na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a užívateľ je zároveň povinný uhradiť prevádzkovateľovi náhradu
škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Podľa čl. 2.5.4 Všeobecných podmienok v prípade ukončenia
Zmluvy je účastník povinný vrátiť poskytovateľovi všetky zariadenia, doplnkové zariadenia, či iné súčasti,

ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto
povinnosti sa účastník zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu 100,- eur za každé jedno
porušenie povinnosti. Touto zmluvnou pokutou nie sú dotknuté nároky na náhradu škody, vzniknutej
najmä, no nielen z dôvodu straty, poškodenia, zničenia či nevrátenia zariadenia. Z obsahu spisu zároveň
vyplýva, že Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej

služby prístupu do siete internet sú vyhotovené ako samostatný právny dokument, nie sú podpísané
žalovaným a ani zo Zmluvy o pripojení ich prevzatie žalovaným nevyplýva.

7/ Podľa názoru odvolacieho súdu podnikateľ (dodávateľ), ako aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok, čo však neznamená, že tak skutočne

urobia. Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie,
nedochádza tým k úplnému potlačeniu zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým).
Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám
známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však
musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe

(viď napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24.2.1998 sp. zn. 5Cmo/318/97 publikovaný v
Soudních rozhledech 10/1998, str. 259 ). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo
všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, o to viac musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv, majúslúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy

samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy
sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod., viď nález Ústavného súdu
ČR z 11. novembra 2013 sp. zn. I.ÚS 3512/11).

8/ Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci Zmluvu o pripojení
možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného treba hľadieť ako na spotrebiteľa,

pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a preto na právny vzťah založený posudzovanou Zmluvou o pripojení správne aplikoval aj ust. § 52 a
nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách a platnosť dojednania o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 1, 2
Obč. zák.) posudzoval aj z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu. Odvolací
súd sa zároveň stotožnil aj s právnou argumentáciou prvoinštančného súdu, že žalobca právo na

zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzatvárané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, z ktorého dôvodu nejde o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie (§ 53 ods. 2 Obč. zák.).

9/ Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru
odvolacieho súdu v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť

prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia), z čoho vyplýva, že súd

môžeoznačiťtakétodojednanievspotrebiteľskejzmluvezaneprijateľnélenvtedy,keďvýškadohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo
by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže jej obsahom je neprimerane vysoká
zmluvná pokuta (299,- eur), ktorá predstavuje viac ako 70 % celkovej hodnoty povinného minimálneho

zmluvného plnenia (24 x 20,17 eur), ako i k záveru, že ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, čo okrem iného znamená, že v spotrebiteľských
zmluvách nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Obč. zák., keď neplatnú
neprijateľnú podmienku (neplatne dojednanú zmluvnú pokutu) nie je možné znižovať.

10/ K odvolacej argumentácii žalobcu týkajúcej sa uplatneného nároku na zmluvnú pokutu podľa čl.
2.5.4 Všeobecných podmienok (100,- eur) odvolací súd dodáva, že jej uplatnenie voči žalovanému je
šikanóznejšie o to viac, že žalobca pri uzatvorení zmluvy osobitné zariadenia žalovanému nezapožičal,
ani neprenajal. Z uvedeného dôvodu žalovanému nevznikla právna povinnosť po zániku zmluvy

tieto žalobcovi vrátiť. Naviac, nárok žalobcu na túto zmluvnú pokutu je viazaný na zánik zmluvy o
pripojení. Okamih zániku zmluvy o pripojení však žalobca, tak ako správne konštatoval aj súd prvej
inštancie z predloženého poštového podacieho lístka, nepreukázal. Zánik zmluvy totiž žalobca vo
svojich podmienkach viaže na moment doručenia odstúpenia od zmluvy. Odoslanie zásielky na poštovú
prepravu však nie je možné považovať za okamih jej doručenia.

11/ Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepriznaním zmluvných pokút vo výške 299,- eur dôjde k nepomerne
výhodnejšiemu postaveniu žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení,
odvolacísúduvádza,ženárokyžalobcuvyplývajúcezporušeniaprávatýmtorozsudkomniesúdotknuté.Problémové zmluvné pokuty podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechslabšejzmluvnejstrany,alemajúajtendenciunegatívneovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na

trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorým svoje služby
poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že sa vo vzťahu k nim bude správať poctivo. Ak takýmto
spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka
zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2009 sp. zn.
I. ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V prejednávanej veci je síce

nesporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť na začiatku zmluvného vzťahu a môže sa javiť,
že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných
zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

12/ Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako dodávateľ v
dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností
vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo na
konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo.

V prejednávanom prípade zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo.
Ako už bolo uvedené, súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže totiž nastať aj situácia, že

spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už
iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade
omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, teda poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť
sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou

výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo
konci doby viazanosti. Takáto zmluvná pokuta potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná.

13/ Na záver odvolací súd dodáva, že slovné spojenie uvádzané v čl. 9 Zmluvy o pripojení: „V prípade

porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia
niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zo strany užívateľa“, signalizuje neurčitý
okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ
označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a rovnako predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

14/ Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska
odvolacích dôvodov vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie sumy
299,- eur zamietnutá a vo výrokoch, ktorými bola určená neprijateľnosť zmluvných pokút (výroky III., IV.)
a preto ho v týchto výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1, C.s.p.

15/ Vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj zamietajúci výrok týkajúci sa sumy 3,- eurá
s prísl. (poplatok za upomienku), nebol napadnutý odvolaním a preto rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti nadobudol právoplatnosť.

16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).