Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204932
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217204932.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: O. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom Q. E. XX, O.o, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom
Železničná 4/A, Hlohovec proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r,o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 402,52 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 402,52 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
402,52 eur od 3.12.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2017 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 402,52
eur s 5% úrokom z omeškania ročne od tretieho dňa od doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.
Uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 18.12.2013 uzavrel zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500038137, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1500 eur, s
úrokovou sadzbou 70,01% ročne, RPMN 67,53%, výškou splátky 80,37 eur, počtom mesačných splátok

42, celkovou čiastkou 3375,54 eur , schválenou výškou revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri
revolvingu vo výške 1928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná
úroková sadzba 76,21%. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej je uvedená výška RPMN
v iných výškach a boli pre spotrebiteľa nejasné, zmätočné. Podľa žalobcu aj s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/685/2014 z 23.4.2015 je úver bezúročný a bez poplatkov lebo
výška RPMN je uvedená nezrozumiteľným a nejasným spôsobom. Navyše schválená výška RPMN
nezodpovedá skutočnej výške RPMN, ktorá je na úrovni 70,01%, a teda v zmluve je uvedená v

neprospech spotrebiteľa. Aj preto sa považuje čerpaný úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
žalobcu aj výška úrokovej sadzby uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej
miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, keď podľa v žalobe špecifikovanej
webovej stránky NBS bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,02% pre podobný typ úverov
so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci december 2013. Podľa žalobcu dohodnutá výška
úrokovej sadzby prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
a teda ide o neplatný právny úkon. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove z 5.11.2014 sp.zn. 3Co/114/2014, Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 26.6.2013 sp. zn. 4Cdo
51/2012 a sp.zn. 1M CdO 1/2009 z 31.7.2009. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň
prihliadať ako by vôbec nebolo obsahom zmluvy. Aj preto sa považuje čerpaný úver za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu činnosť iných súdov v sporoch žalovaného. Zanedostatok úverovej zmluvy považoval aj neuvedenie výšky splátok istiny, úroku a poplatkov a spôsob
započítania splátky úveru na istinu, úrok a poplatky. Zmluve žalobca vytkol aj to, že bola zámerne
pomenovaná ako Zmluva o revolvingovom úvere, keď okrem požadovaného úveru do textu zmluvy bol

vpísaný aj revolvingový úver, pričom zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, ktorý
mu bol vnútený predpísanou zmluvou. Žalobca poukázal aj na absenciu údaju o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti úveru, majúcu za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa
žalobcu je v zmluve inkorporovaná aj Dohoda o poskytnutí služby, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
Táto Dohoda mala byť vyhlásená za neplatnú a na základe toho sa žalovaný bezdôvodne obohatil o

sumu 215,75 eur, keď za prípadne odloženie splatnosti 3 splátok za splnenia určitých podmienok si
žiadal odplatu v uvedenej výške, ktorú žalovaný započítal so sumou poskytnutého úveru, v dôsledku
čoho sa žalobcovi znížila suma čerpaného úveru. Uvedená Dohoda o poskytnutí služby z bodu 8
Zmluvy bola už súdom vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Okresný súd Stará Ľubovňa sp.
zn. 1C/125/2013 z 9.1.2014). Preto by Dohoda mala byť vyhlásená za neplatnú. Žalobca mal povinnosť
splatiť žalovanému na bezúročný a bezpoplatkový úver len sumu do výšky úveru - 1500 eur, avšak

zaplatil sumu vo výške 1686,77 eur. Preto vznikol preplatok vo výške 186,77 eur, ktorý spolu s poplatkom
vo výške 215,75 eur, ktorý si žalovaný strhol zo sumy úveru, predstavuje sumu vo výške 402,52 eur,
ktorý zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa § 451 ods. 2 OZ.

2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 23.11.2017, ktorým súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel. K tvrdeniu žalobcu o rozdielnom údaji o RPMN v odpore poukázal na ustanovenie článku 2,
ods. 2.1 zmluvných dojednaní, podľa ktorého, okrem iného, dlžník súhlasí, že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného
úveru. Poukázal aj na článok 3, odsek 3.1 zmluvných dojednaní, podľa ktorého pri stanovení RPMN
v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zmluvné strany

vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký
mesiac....... Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12. Uvedený spôsob stanovenia
hodnoty RPMN a predpokladanej RPMN nebol nikdy posúdený ako protiprávny. Údaj o RPMN nie je
zmluvná podmienka a nedá sa dohodnúť. Okamihom určenia hodnoty RPMN je čas uzavretia zmluvy.
V čase podania žiadosti o úver, dátum vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až

pri schválení úveru. To však nie je zmenou návrhu. Podľa žalovaného na danú úverovú zmluvu strán
sporu z roku 2013 nie je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď jeho prednostné
použitie v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti.,
najskôr 1.4.2015 s poukazom na článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. Úprava výšky úrokov pre úverovú
zmluvu je upravená v § 502 Obchodného zákonníka a v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka

nie je v prípade úverovej zmluvy možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate. Výška
odplaty za úver zo spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzatvorenia zmluvy 18.12.2013 upravená v
§ 53 ods. 6 OZ. Obvyklou odplatou je hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií
SR, a tá bola 45,94%. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným
spôsobom neprevyšovala. Za podstatné prevýšenie bolo možné považovať odklon o 25 - 27%. V

ďalšom žalovaný poukázal na znenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že uvádzanie
spôsobu započítania splátky úveru zákon vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený
viacerými úrokovými sadzbami. Zmluva strán sporu obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti,
ako aj počet splátok. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o absencii údaju o dobe trvania zmluvy a
termíne konečnej splatnosti úveru, keď obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré v zmysle

článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Podľa odseku 4.5
zmluvných dojednaní je deň splatnosti poslednej splátky dňom konečnej splatnosti a v zmysle odseku
9.1 zmluvných dojednaní je zmluva uzavretá na dobu určitú. K tvrdeniu obligatórnosti revolvingovej
zmluvy žalovaný uviedol, že poskytnutie revolvingu nie je obligatórne. Klient má v prípade nezáujmu
možnosť vopred vypovedať revolving (čl. 9 zmluvných dojednaní) resp. požiadať o jeho stornovanie.

Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu v súvislosti s jeho tvrdením o revolvingu, keď zákonodárca priamo
predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované, opakovane poskytované a poprel aj tvrdenia
žalobcu týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby. Uviedol, že z tvrdení žalobcu nevyplýva, v čom má
spočívať dôvod neplatnosti, resp. v čom má spočívať neprijateľnosť poplatku. Dohodnutý poplatok bol
výrazom vôle žalobcu. Žalovaný nepoprel, že odmena za uzatvorenie dohody bola započítaná s výškou

poskytnutéhoúveruazdôvodujejdoplnkovéhocharakterunebolazapočítanádovzorcavýpočtuRPMN.
Podľa žalovaného, uzatvorenie Dohody nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Dohoda je podľa
žalovaného individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Ďalej citujúc § 53 ods. 1 OZ žalovanýuviedol, že predmetná odplata je cenou plnenia. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol zrušiť platobný
rozkaz.

Za dôkaz žalovaný označil protokol o kontrole z 31.5.2011, súhrnné informácie o novoposkytnutých
úveroch veriteľmi za 3. Q 2013, časť zo schváleného zákona č. 279/2017 z.z., článok XII.

3. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že
nesprávnosť údaju o RPMN spočíva práve v tom, že úroková sadzba prevyšuje hodnotu RPMN.

Poukázal na § 2 písm. i/, g/ zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že nie je možné, aby úrok prevyšoval
celkové náklady spotrebiteľa, teda RPMN. Uviedol, že nie je možné po schválení úveru určiť nižšiu
hodnotu RPMN ako v žiadosti žalobcu, keďže sa nezmenil žiadny podstatný údaj významný pre výpočet
RPMN. Žalobca nesúhlasil ani so subsumovaním sporu strán pod režim Obchodného zákonníka z
dôvodu,žežalobcajespotrebiteľomapoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRz21.4.2015sp.zn.
3MCdo 14/2014, podľa ktorého sa § 52 ods. 2 tretia veta OZ vzťahuje na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ. Vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Poukázal na
zamieňanie pojmu odplata a výška ročnej úrokovej sadzby žalovaným. Zopakoval, že ani zmluva a ani
oznámenie veriteľa o schválení úveru neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy. V súvislosti s Dohodou o
poskytnutí služby žalobca uviedol, že plnenie z Dohody nie je spotrebiteľovi dodané.

4. Žalovaný reagoval vyjadrením doručeným súdu 13.2.2018.

5. Súd dňa 13.3.2018 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaných právnych zástupcov strán sporu.

6. Základom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500038137, ktorú žalobca podpísal 17.12.2013 a zástupca
žalovaného ju podpísal dňa 18.12.2014. Podľa 5. časti tlačiva, označeného ako údaje o požadovanom
revolvingovom úvere v EUR, žalobca mal žiadať o úver vo výške 1500 eur, so splatnosťou 42 a
mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver +

úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3375,54 eur, pri texte predpokladaná RPMN
za úver je uvedený údaj 70,01%, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba úveru. Priemerná RPMN
za úver je označená údajom 45,94 %, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84 eur.
Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) bola označená sumou 1928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je

označenáúdajom63,32%aročnáúrokovásadzbarevolvinguúdajom76,21%.Podľa6.častiuvedeného
tlačiva, označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere, a vyplnenej ručne, mala byť žalobcovi
poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1500 eur so splatnosťou 42 a mesačnou splátkou
(vrátaneúrokov)80,37.Celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrokyzacelúdobučerpania
úveru) bola označená sumou 3375,54, pri texte RPMN za úver je uvedený údaj 67,53%, ročná úroková

sadzba úveru je označená údajom 70,01%. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 45,91 %,
ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84. Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou
1928,88. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je označená údajom 70,01%, ročná
úroková sadzba revolvingu je označená údajom 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania

je označená údajom 5,25%.

7. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol

žalobca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalovaný mal v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Preto súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia
§ 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ako aj § 52 a nasl. OZ.

8. Súd už v obdobných veciach žalovaného dospel k záveru, že nemal za preukázanú existenciu dvoch
platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle §
44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 tlačiva
Žiadosti žalovaného mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% a po poskytnutí revolvinguvo výške 63,32%, avšak podľa žalovaného (bod 6. zmluvy) bola RPMN za úver „len“ vo výške 67,53% a
po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01%. Teda prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy žalovaným
obsahuje zmeny v časti RPMN, a tak je novým návrhom s poukazom na § 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj

o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom k 18.12.2013). Žalovaný ani nepreukázal, že by žalobca akceptoval jeho (nový)
návrh zmluvy z bodu 6. tlačiva. Oznámenie žalovaného ako veriteľa z 18.12.2013 o schválení úveru
(čl. 8 súdneho spisu), je taktiež len (novým) jednostranným návrhom na uzavretie zmluvy, keď oproti
údajom návrhu zmluvy žalobcu obsahuje nielen zmeny, ale aj rozšírenie v časti splatnosti, či už prvej,

či poslednej splátky úveru, v časti termínu splatnosti splátok, ako aj v časti výšky revolvingu. Pokiaľ
žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobcu s návrhom zmluvy
predloženým žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 OZ, potom nepreukázal uzavretie písomnej
úverovej zmluvy medzi ním a žalobcom, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 OZ je zmluva uzavretá
(až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Preto je bez významu, že
ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa rovnice z prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v

čase, keď sa zmluva uzatvára. Mlčanie žalobcu alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú (písomné)
prijatienávrhuzmluvy.Pretopokiaľžalovanýumožnilžalobcovičerpaťpeňažnéprostriedkybezpísomne
uzavretej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z.z. je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1500 eur a nebolo
ani sporné, že žalovaný započítal so sumou úveru poplatok vo výške 215,75 eur podľa Dohody
o poskytnutí služby, včlenenej do tlačiva žiadosti/zmluvy z 18.12.2013, ktorá je tiež spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaný v zmysle § 151 ods. 1 CSP tieto tvrdenia žalobcu o výške úveru a započítaní poplatku
so sumou úveru nepoprel.

Poplatok za prípadné poskytnutie odkladu splátok revolvingového úveru je zmluvné dojednanie, ktoré
v skutočnosti neposkytuje dlžníkovi - žalobcovi reálne protiplnenie, a preto takéto dojednanie je
spotrebiteľovi vnútené bez toho, aby mohol jeho obsah nejakým spôsobom modifikovať, alebo vylúčiť,
ak chce, aby mu bol poskytnutý žiadaný úver. Navyše, tento poplatok musí spotrebiteľ - dlžník zaplatiť

vopred bez toho, aby vôbec bolo isté, že v budúcnosti túto tzv. službu využije. Táto podmienka spôsobuje
hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa,
a preto je neplatná. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v bode 8 žiadosti/ zmluvy (umiestnená
medzi ostatými zmluvnými podmienkami) má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej
žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. S poukazom na § 53 odsek 2, 3 OZ za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o poskytnutí služby bola aj v danom prípade uzatvorená
na predtlačenom formulári žalovaného v čase procesu uzatvárania zmluvy o úvere a žalovaný ničím

nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Preto povinnosť zaplatiť
poplatok vo výške 215,75 eur je neprijateľnou podmienkou, ktorá s poukazom na § 53 ods. 5 OZ je
neplatnou.

10. Pokiaľ žalobca uhradil žalovanému sumu 1687,40 eur, pričom žalovaný v zmysle § 151 ods. 1

CSP toto tvrdenie nepoprel a žalovaný poskytol žalobcovi po započítaní poplatku vo výške 215,75 eur
(len) sumu úveru vo výške 1284,25 eur, plnením žalobcu bez právneho dôvodu žalovanému nad sumu
1284,25 eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ aj v
žalovanej výške 402,52 eur (1687,40 - 1284,25 = 403,15).

11. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti, súd po prihliadnutí na § 451 ods.
1 OZ, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.

12.Žalobcovizaomeškaniežalovanéhosúhradousumybezdôvodnéhoobohateniavovýške402,52eur
vznikol v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o

5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa s
poukazom na § 563 OZ dostal do omeškania až dňom 3.12.2017, keď žaloba vo veci mu bola doručená
dňa 1.12.2017 a žalovaný prvého dňa po tom, ako ho o plnenie žalobca požiadal (žalobou) neplnil.Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal z prísudku úrok z omeškania od 3.12.2017 do zaplatenia vo
výške 5%, keď k 3.12.2017 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00%.

13. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.

14. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vec

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.