Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117012125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.08.2018, v trestnej
veci proti obž. O. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/114/2017 zo dňa 15.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obž. O. I., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom F. pri I. č. XXX, okr. I.

u k l a d á

podľa § 158 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obž. O. I. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

-dňa XX.X.XXXX v čase o XX:XX hod. na križovatke cesty X/XX ul. C. a miestnej komunikácie ul. Na
T. v N. viedla osobného motorové vozidlo zn. H. Z., E.: I na signál voľno dávaný zvislým dopravným
svetelným signalizačným zariadením v smere jazdy z ul. C. vľavo na ul. Na T., pričom nedala prednosť v

jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. VW Polo, EČV: N ktoré v tom čase viedla vodička
O. K., nar. XX.X.XXXX, jazdiaca na signál voľno dávaný zvislým dopravným svetelným signalizačným
zariadením rovno po ul. C. v smere od obce J. do centra mesta N., ktorá tak svojou prednou časťou
vozidla narazila do pravej bočnej časti osobného motorového vozidla zn. Hyundai Getz a kde následkom
zrážky došlo k zraneniu vodičky O. K., podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia K.. K. J. č. XXX/XXXX v rozsahu: pomliaždenie mostíka a prednej plochy hrudníka s dobou
liečenia 23-25 dní, čím obvinená ako vodička svojím konaním porušila ustanovenie § 19 ods. 4 Zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to jej bol uložený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. v
spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. jej bol uložený pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. jej bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých
druhov na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podala písomne prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote dňa

21.12.2017 obžalovaná odvolanie, no len proti výroku o treste, pričom vytkla okresnému súdu, že jej
bol uložený neprimerane prísny trest vzhľadom na závažnosť porušenia noriem trestného práva, ako
aj následkov, pričom doposiaľ nebola súdne trestaná, bola priaznivo hodnotená z miesta bydliska a v
evidenčnej karte vodiča mala len jeden záznam. Okrem toho dodala, že okresný súd v zmysle § 61
ods. 2 Tr. zák. nemal povinnosť ukladať trest zákazu činnosti, pričom žiadnym spôsobom neprihliadal
na skutočnosť, že sa stará a poskytuje celodennú starostlivosť o svojho ťažko chorého 92 ročného otca

a so svojim osobným motorovým vozidlom chodí s ním 4-6 krát do mesiaca na lekárske ošetrenia, a
tak podľa jej názoru uložením trestu zákazu činnosti nebude sankcionovaná len ona, ale aj jej otec, čím
dôjde k vážnemu ohrozeniu jeho zdravia. Odvolateľka dodala, že spolupracovala s poškodenou, aby
bola odškodnená v rámci poistnej udalosti a s prihliadnutím na svoju doterajšiu beztrestnosť a všetky
poľahčujúce okolnosti, podľa jej názoru, nebol dôvod na uloženie trestu zákazu činnosti, pričom na

splnenie účelu trestu by podľa jej názoru postačoval aj peňažný trest.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. por., len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok
rozsudku, teda výrok o treste a zistil nasledovné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že pri druhu trestu a jeho výmere prvostupňový súd s
poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že na potrestanie obžalovanej a jej prevýchovu,

aj v záujme generálnej prevencie, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovanej, jej
doterajší život, jej doterajšiu beztrestnosť, priznanie a oľutovanie spáchaného trestného činu, ako aj
skutočnosť, že obžalovaná je síce invalidná dôchodkyňa, ale má stály mesačný príjem vo výške 423,-
Eur, postačí peňažný trest vo výške 500,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace. S odkazom na to, že k

spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, zároveň súd obžalovanej
uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na jeden rok, teda na spodnej
hranici zákonom stanovenej sadzby, ktorú dĺžku považoval za primeranú a dostatočnú, vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaná bola doposiaľ iba jedenkrát postihnutá za priestupok na úseku cestnej
premávky.

So všetkými závermi okresného súdu týkajúcimi sa výroku o treste sa krajský súd nemohol stotožniť.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Vo všeobecnosti, s ohľadom na odvolacie námietky obžalovanej, považuje krajský súd za potrebné
uviesť, že obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti Trestný zákon v ustanovení § 158 síce výslovne
neustanovuje, súd je ale oprávnený takýto druh trestu vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zákona

uložiť, ak zistí podmienky na jeho uloženie nielen špeciálne uvedené v § 61 ods. 2 Tr. zákona, ale
súčasne aj všeobecné podmienky uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona.

Krajský súd sa v prejednávanej veci nestotožnil s výrokom, ktorým okresný súd uložil obžalovanej aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pretože uloženie tohto druhu trestu krajský súd

nepovažoval za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu uvedeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona.
V tomto smere totiž okresný súd podľa názoru krajského súdu nezohľadnil všetky skutočnosti rozhodné
pre uloženie takého druhu trestu, ako vyplývajú z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., ale zohľadnil len
povahu spáchania činu, keď k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom.

Obžalovaná nepochybne porušila dôležitú povinnosť vodiča, s porušením ktorej je často spojený vznik

dopravných nehôd, pri ktorých dochádza k škodám na zdraví a majetku, pretože v meste na križovatke,
kde bola premávka riadená signalizačným zariadením nedala prednosť v jazde protiidúcemu osobnému
motorovému vozidlu. V prejednávanej veci bol aj následok na zdraví poškodenej výrazný.

Zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej páchateľ spáchal trestný čin musí však byť odôvodnený nutnosťou

vytvoriť podmienky, aby zo strany páchateľa nemohlo minimálne po určenú dobu výkonu tohto trestu
dochádzať k porušovaniu zákona a k vytvoreniu protiprávneho stavu, s ktorým je spojené zvýšené riziko
škody na zdraví či majetku a ohrozenie či porušenie všeobecne záväzných pravidiel cestnej premávky.
To predpokladá zohľadniť aj osobu páchateľa, jeho náchylnosť na porušovanie povinností účastníka
cestnej premávky, v danom prípade povinností vodiča.

Krajský súd nemohol prehliadnuť dôležité údaje týkajúce sa osoby obžalovanej, a to údaje uvedené v
evidenčnejkarteobžalovanej,ktorázískalavodičskéoprávnenienavedeniemotorovýchvozidielskupiny
„B“ už dňa 08.03.1988. Po celý čas výkonu vodičského oprávnenia, podľa výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov v spojení s výpisom z evidenčnej karty vodiča, doposiaľ bola postihnutá za priestupok na

úseku cestnej dopravy len raz, a to za priestupok spáchaný dňa 31.03.2014, kedy jej bola uložená
pokuta 20,- eur, pričom nešlo o závažný spôsob, ani dopravnú nehodu, ani nebol prítomný alkohol. Bola
síce napomenutá aj za priestupok spáchaný dňa 31.12.2017, no podľa výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov jej sankcia uložená nebola. Obžalovaná podľa týchto evidencií doposiaľ nemala evidované
zadržanie vodičského preukazu. Nakoľko následne už obžalovaná nemala evidované žiadne priestupky

na úseku cestnej premávky, je možné konštatovať v osobe obžalovanej nejde o nedisciplinovanú
vodičku, ktorej správanie by svedčilo o benevolentnom prístupe k dodržiavaniu vodičských povinností.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Zo správy z miesta bydliska vyplýva, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu v F. pri I. č. XXX, kde
býva s manželom, dcérou s manželom a tromi deťmi, na jej správanie neboli žiadne sťažnosti, ani nebola
prejednávaná komisiou verejného poriadku, ani jej neboli uložené žiadne opatrenia. Je spoluvlastníčkou
rodinného domu a priľahlých pozemkov. Jej pomery považoval krajský súd za usporiadané a možnosti
jej nápravy za priaznivé. Navyše z výmenného listu zo dňa 9.11.2017 vystaveného všeobecným lekárom

pre dospelých MUDr. K.m vyplýva, že obžalovaná poskytuje 24 hod. starostlivosť ťažko chorému 92
ročnému otcovi, pričom svojim osobným motorovým vozidlom chodí 4 - 6x do mesiaca na lekárske
ošetrenia a liečbu.

Ani okolnosti prípadu, keď znalec vo svojom znaleckom posudku z odboru dopravy cestnej podaného

v prejednávanej veci pripustil, že vznik dopravnej nehody z technického hľadiska bol vyvolaný zlým
pochopením svetelného signalizačného zariadenia, pričom obžalovaná sa v čase zrážky pohybovala z
nulovej rýchlosti približným zrýchlením 2,0 m/s v čase zrážky rýchlosťou 25,00 km/hod, nenasvedčovali
tomu, že jazdila bezohľadne a bezdôvodne rýchlo, čo by v opačnom prípade viedlo k potrebe výchovne
pôsobiť na obžalovanú ako vodičku trestom obmedzujúcim výkon jej vodičského oprávnenia.

S uvedeným súvisí skutočnosť, že okresný súd opomenul dostatočne zohľadniť nedbanlivostnú povahu
zavinenia obžalovanej, ktorá pred dopravnou nehodou nejazdila bezohľadným spôsobom, pri spôsobe
svojej jazdy neporušila žiadne ďalšie povinnosti vodiča a do križovatky vchádzala po predchádzajúcomzastavení na jej hranici. Nedostatok jej nedbanlivosti nespočíval teda v zjavnom ignorovaní dopravných
predpisov. Obžalovanej doposiaľ nebol zadržaný vodičský preukaz, a to ani v súvislosti s predmetným
prečinom, a nakoľko ani po jeho spáchaní sa obžalovaná nesprávala ako nedisciplinovaná vodička,

krajský súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru že účel trestu možno
dosiahnuť aj bez uloženia trestu zákazu činnosti.

Preto krajský súd považoval za neprimerane prísne, aby dôsledkami uloženého trestu zákazu
činnosti v konečnom dôsledku bolo výrazne negatívne ovplyvnené plnenie povinností obžalovanej voči

spoločensky žiaducej starostlivosti o svojho chorého rodiča, ktorý je na pomoc inej osoby evidentne
odkázaný.

Aj podľa názoru krajského súdu bol správnym a zákonným postup okresného súdu, ktorým obžalovanej
uložil peňažný trest vo výmere 500,- eur. Odôvodňuje to nedbanlivostná povaha predmetného prečinu
spáchaného obžalovanou v rámci cestnej premávky v spojení s prevahou dvoch poľahčujúcich okolností

oproti absencii priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a s doterajšou bezúhonnosťou
obžalovanej, u ktorej išlo doposiaľ o ojedinelé, výnimočné vybočenie z medzí riadneho života, a tak nie je
nevyhnutnéažvytvorenímhrozbybezprostrednéhovýkonutrestuodňatiaslobodymotivovaťobžalovanú
k tomu, aby viedla riadny život a nepáchala ďalšie trestné činy. Na dosiahnutie účelu trestu postačí
zásah do majetkovej sféry obžalovanej v primeranom rozsahu tak, ako ho určil okresný súd. Povaha

prečinu, kritický vzťah obžalovanej k svojmu prečinu a jej majetkové a osobné pomery, výšku peňažného
trestu, odôvodňujú správnosť záveru okresného súdu aj o výmere uloženého náhradného trestu odňatia
slobody, ktorý je podporným trestom pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
obžalovanou úmyselne zmarený.

Hoci bol rozsudok napadnutý odvolateľkou v podstate len v časti výroku o treste, a to výroku o treste
zákazu činnosti, tento však tvorí s výrokom o uložení peňažného trestu a náhradného trestu odňatia
slobody celok, a tak krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti rozhodol o celom výroku o treste,
nakoľko nebolo dôvodné vracať vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Nebolo potrebné
ani vo výroku o peňažnom treste odkazovať na použitie ustanovení o úprave trestnej sadzby trestu

odňatia slobody mechanizmom uvedeným v § 38 Tr. zák., lebo tento sa, ako už bolo naznačené, použije
len pre úpravu trestnej sadzby v prípade, ak súd ukladá trest odňatia slobody, čo krajský súd napravil
vlastným výrokom.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil

a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný