Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111232701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111232701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v právnej veci žalobcu E., s. r. o., so sídlom O.. M. R. N. XXXX/XX, R., IČO: 46 098 101, proti žalovanej N.
S., bytom S. XX, zastúpenej Mgr. Melániou Holeščákovou, advokátkou, so sídlom Komenského 1630/7,
Púchov,
o zaplatenie 825,74 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 39Cb/81/2012-127 zo dňa 12. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o

zaplatenie istiny 373,74 Eur p o t v r d z u j e .

Vozvyšnejčastivýroku,ktorýmbolažalobazamietnutáavčastivýrokuonáhradetrovkonania rozsudok
súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 825,74 Eur
s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100
%. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
zmluvy o podnájme. Vychádzal z toho, že v danom prípade predložil žalobca na preukázanie vzniku

nájomného vzťahu so žalovanou, nájomnú zmluvu zo dňa 01.06.2011. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 1
ods. 1 zmluvy, v ktorom prenajímateľ P. udelil súhlas žalobcovi na prenechanie nebytových priestorov
ďalším tretím osobám, preto posúdil súd prvého stupňa túto zmluvu ako zmluvu o podnájme. Pre
posúdenie nároku žalobcu vyplývajúceho mu z uvedenej zmluvy ďalej ako predbežnú otázku posúdil
i platnosť zmluvy. V zmysle § 6 ods. 1 z.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
nájomca môže prenechať nebytový priestor tretej osobe do podnájmu len na určitý čas. Po preskúmaní
predloženej zmluvy, súd prvého stupňa zistil, že táto bola dojednaná na dobu neurčitú, t. j. v rozpore

zo zákonným ustanovením, a preto ju považoval za absolútne neplatnú. V dôsledku neplatnosti zmluvy
sú plnenia, ktoré si zmluvné strany navzájom poskytli, poskytnuté nedôvodne, a preto konštatova, že v
takýchto prípadoch dochádza k bezdôvodnému obohateniu na tej ktorej strane. V danom prípade mal za
to, že na strane žalovanej nedošlo k takémuto bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Zo zhodných
tvrdení účastníkov mal za preukázané, že žalovaná predmetné nebytové priestory užívala, avšak ich
užívanie ukončila dňa 21.11.2011, kedy tieto žalobcovi odovzdala, čo vyplynulo z tvrdenia žalovanej,
ktoré žalobca nijakým spôsobom nerozporoval, ako aj z predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí

nebytových priestorov zo dňa 21.11.2011. Žalovaná bola teda povinná uhradiť žalobcovi to, o čo sa
na jeho úkor obohatila len do dňa 21.11.2011. Túto svoju povinnosť si splnila, keď za dobu užívania
nebytových priestorov od 01.06.2011 do 21.11.2011 žalobcovi celkovo uhradila sumu 5.600 Eur, pričomvšak bola povinná zaplatiť len 5.559,99 Eur (6/2011 až 10/2011 po 1.000 Eur a 11/2011 len za 21 dní vo
výške 559,99 Eur). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že žaloba žalobcu,
v ktorej požadoval zaplatenie nájomného i za mesiace december 2011 a január 2012, je nedôvodná.

Žalobcom uvádzaný dôvod plynutia výpovednej doby je s poukazom na neplatnosť zmluvy irelevantný,
a preto súd jeho žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca si
v ďalšom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 373,74 Eur, ktorú časť nároku posúdil súd prvého stupňa
v zmysle ust.§ 373 Obch. zák. ako náhradu škody spôsobenej žalovanou žalobcovi. Uvedená suma
pozostávala zo sumy 330,14 Eur za maľbu kancelárskych priestorov, zo sumy 33,91 Eur opravu rampy

a zo sumy 9,69 Eur za nákup R.Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané,
že v tejto časti je žaloba žalobcu nedôvodná. Z výpovede svedka P. bolo jednoznačne preukázané,
že žalovanú nevidel rampu, ktorej oprava bola fakturovaná, poškodiť, pričom žalobca svoje tvrdenia
o poškodení rampy žalovanou nepodložil žiadnymi inými dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal
poškodenie rampy žalovanou, a preto nemá nárok na úhradu jej opravy zo strany žalovanej. Rovnako
aj v prípade fakturovaného maľovania priestorov užívaných žalovanou, žalobca nepreukázal porušenie

akejkoľvek povinnosti žalovanou, čo nepriamo vyplynulo
i z výpovede svedka N., keď tento uviedol, že žiadne poškodenia nevidel. Čo sa týkalo zakúpenia R., súd
prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by toto zariadenie zakúpil pre žalovanú. Samotný
doklad o kúpe zariadenia nie je dostatočným dôkazom toho, že bol zakúpený práve pre žalovanú a na
základe jej požiadavky. Preto súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. V danom prípade mal plný

úspech vo veci žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151
ods. 7 O. s. p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaanavrholodvolaciemusúdunapadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo tento zmeniť a žalobe vyhovieť.
Namietal vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ c/ d/ a f/ v spojení s § 221 O.s.p., ktoré spočívali
v tvrdení, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam ako aj to že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia

veci. Poukázal na skutočnosť, že zmluva bola dojednaná na dobu určitú len chybou v písaní, čo žalovaná
odmietla zhojiť podpísaním dodatku. Zároveň namietal nesprávne posúdenie veci súdom prvého
stupňa v časti uplatneného nároku o zaplatenie 373,74 Eur. Žalovaná neuviedla nebytové priestory do
pôvodného stavu a bolo potrebné ich vymaľovať, aby boli spôsobilé na ďalšie užívanie, teda biele.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti o zaplatenie
373,74 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 330,14 Eur za maľbu kancelárskych priestorov, zo sumy 33,91

Eur za opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup TV K., nie je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné v tejto časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. V časti, ktorej
bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 452 Eur, a čo do uplatneného denného úroku z omeškania vo
výške 0,01 % denne, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom v tejto
časti nie sú dôvody pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania spočívajúce
v tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že v podanej žalobe sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 825,74 Eur,
spolu s príslušenstvom predstavujúcim 0,1% denný úrok z omeškania za konkrétne obdobia. Uvedená
suma pozostáva zo sumy 298,50 Eur titulom neuhradeného zostatku faktúry č. 1100021 (nájomné za
december 2011), zo sumy 800 Eur titulom nezaplatenej faktúry č. 1100043 (nájomné za január 2012),

pričom na túto sumu započítal preplatok žalovanej na energiách vo výške 646,50 Eur a zo sumy 373,74
Eur titulom neuhradenia faktúry č. 1200211, ktorá predstavovala úhradu za opravu rampy, maľovanie
prenajatých priestorov a R.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania dňa 01.06.2011 uzatvorili zmluvu o podnájme
nebytových priestorov, v ktorej sa žalobca zaviazal prenechať určené nebytové priestory do užívania
žalovanej a táto sa za poskytnuté služby zaviazala platiť nájomné vo výške 800 eur mesačne a úhradu

služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti vo výške 200 Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú.

Zodstúpeniaodzmluvyzodňa19.09.2011vyplýva,žežalobcazdôvoduneuhradeniafaktúryč.1100007
žalovanou, odstúpil od zmluvy o nájme uzavretej dňa 01.06.2011.

Z protokolu o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov zo dňa 21.11.2011, je zrejmé, že nebytové
priestory, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy žalovaná odovzdala
a žalobca ich prevzal bez uvedenia závad.

Faktúrouč.1200211zodňa26.07.2012,splatnoudňa09.08.2012,vyfakturovalžalobcažalovanejmaľbu

kancelárskych priestorov, opravu rampy a TV Scart v celkovej výške 373,74 Eur.

V časti o zaplatenie 373,74 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 330,14 Eur za maľbu kancelárskych
priestorov, zo sumy 33,91 Eur za opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup TV Scart žalovaný založil
dôvody svojho odvolania na tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil ako náhradu

škody v zmysle § 373 Obch. zák.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že súd prvého stupňa v rozhodovaní
o tejto časti nároku, vec správne právne posúdil, vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť jeho nároku v tejto časti. Tak z článku IV. bod 4, čl. V bod
3 medzi účastníkmi uzatvorenej zmluvy ako aj z ustanovenia § 13
zák. č. 116/1990 Zb. vyplýva, že žalovaná bola povinná vrátiť po skončení podnájmu nebytové priestory
v stave v akom boli prevzaté, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Z vyjadrenia svedka N., maliara, ktorý uvedené nebytové priestory maľoval po ich odovzdaní žalovanou
vyplýva, že išlo o bežné, vysprávky maľby. t.j. obvyklé opotrebenie. V konaní nebolo preukázané ani
žalobcom tvrdené uzatvorenie ústnej dohody o započítaní sumy 373,74 Eur voči preplatku žalovanej.
Čo sa týka sumy 33,91 Eur za opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup TV Scart, žalobca
nepreukázal, že by poškodenie rampy spôsobila žalovaná alebo že by nákup TV Scart bol urobený pre

ňu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal námietkami žalovaného totožnými
s tými, ktoré opätovne uviedol v odvolaní a náležite svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, o absolútnej neplatnosti zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi konania, hoci tento správne kvalifikoval medzi účastníkmi konania
uzatvorenú zmluvu ako zmluvu o podnájme.

Podľa § 6 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho

časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o podnájme nebytových priestorov uzavretá na dobu neurčitú
nie je neplatná pre rozpor s citovaným ustanovením § 6 ods.1 zákona
č. 116/1990 Zb. K tomuto záveru možno dospieť správnou interpretáciou tejto právnej normy, pri ktorej

nestačí vychádzať len s jej gramatického znenia, ale je potrebné prihliadnuť aj na ostatné ustanovenia
zákona č. 116/1990 Zb. v ich vzájomnej súvislosti (systematický výklad), a tiež na účel sledovaný
touto právnou úpravou a povahu samotného podnájomného vzťahu. Ustanovenie § 6 ods.1 zákona
č. 116/1990 Zb. sa týka obsahu právneho vzťahu nájmu medzi prenajímateľom a nájomcom tým, že
upravujedispozičnéoprávnenienájomcuprenechaťpredmetnájmualebojehočasťdopodnájmu.Pokiaľ

toto oprávnenie limituje podmienkami (na určitý čas a len so súhlasom prenajímateľa), nedodržanie
týchto podmienok je porušením právneho vzťahu nájmu zakladajúcim či už zmluvnú alebo mimozmluvnú
zodpovednosť nájomcu, prejavujúcu sa napr. v možnosti prenajímateľa dať nájomcovi výpoveď z nájmu
(§9ods.2písm.g/a§10zák.č.116/1990Zb. ),alebovovznikunárokuprenajímateľananáhraduškodyvoči nájomcovi. S ich nedodržaním však zákon výslovne nespája absolútnu neplatnosť podnájomného
vzťahu, a teda nepriaznivé následky aj vo vzťahu k tretej osobe - podnájomcovi. V súvislosti so zmluvou
o nájme nebytových priestorov zákon č. 116/1990 Zb. v § 3 ods. 3 stanovil náležitosti, ktoré táto zmluva

musí obsahovať, pričom
s nedostatkom týchto náležitostí výslovne spojil neplatnosť nájomnej zmluvy (§ 3 ods. 4 tohto
predpisu). Pokiaľ však ide o zmluvu o podnájme, pre túto neurčil žiadne náležitosti (§ 6 ods.1
zák. č. 116/1990 Zb. ako už bolo uvedené neurčuje náležitosti zmluvy o podnájme, ale upravuje
dispozičné oprávnenie nájomcu), a teda ani náležitosť, že musí byť uzavretá na dobu určitú s

výslovným následkom jej neplatnosti, ak by tomu tak nebolo. Preto, rešpektujúc zmluvnú slobodu
účastníkovpodnájomnéhovzťahu,uzavretiezmluvyopodnájmenebytovýchpriestorovnadobuneurčitú
nespôsobuje jej neplatnosť pre rozpor so zákonom. Tento záver možno podoprieť aj účelom ustanovenia
§ 6 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb., ktorým, pokiaľ ide o oprávnenie nájomcu prenechať predmet nájmu
alebo jeho časť do podnájmu na určitý čas, je to, aby nájomca si bol vedomý, že pri využití svojho
dispozičného oprávnenia je obmedzený trvaním hlavného nájomného vzťahu, teda že podnájom môže

trvať maximálne po dobu trvania nájomného vzťahu. Ďalej možno uvedený záver odôvodniť aj samotnou
povahou podnájmu. Podnájomný vzťah je totiž vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto
hlavnéhonájomnéhovzťahuzávislýčodosvojhovznikuačodosvojhotrvania.Tátoakcesorickápovaha
podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený,
t.j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú

alebo neurčitú. Keďže aj podnájom dohodnutý na dobu neurčitú môže trvať maximálne po dobu trvania
nájmu, teda len v určitom časovom úseku vymedzenom trvaním hlavného nájmu, nejestvuje rozumný
dôvod spájať
s touto skutočnosťou neplatnosť podnájmu. Takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady
súkromného práva, a to zásadu že zmluvy sa majú dodržiavať a zásadu, že úkon treba vykladať skôr

tak, aby platil, ako by neplatil. ( Rozsudok NS SR 6 M Cdo 21/2011 zo dňa
30. januára 2013.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec
nevysporiadal so žalobcom uplatneným úrokom z omeškania uplatneným vo výške 0,1 % denne ako

úrokom zmluvne dohodnutým podľa čl. VI. uzatvorenej zmluvy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
časti o zaplatenie 452 Eur a čo do uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,01 % denne zrušil a
vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne prejedná vec, prípadne doplní dokazovanie, vykonané
dôkazy vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne. Vyporiada sa s rozpornými tvrdeniami účastníkov
konania týkajúcich sa zániku uzatvorenej zmluvy
o podnájme, teda s doručením odstúpenia od uzatvorenej zmluvy ako aj dôvodmi odstúpenia. Zároveň

sa vyporiada s uplatneným 0,1% denným úrokom z omeškania.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p..

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok

závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.