Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208038
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317208038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci COFIDIS SA, so sídlom Parc de la
HauteBorne,avenueHalley61,Villeneuve-d´AscqCEDEX59866,Francúzskarepublika,zapísanéhov
Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, konajúceho na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova
11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica proti žalovanému G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, G., o zaplatenie 2.059,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Humenné zo dňa 25.6.2018 č. k. 12Csp/92/2017 - 65 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
1.215,21 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie do výšky 140,- eur s prísl. zastavil,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Čiastočné zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie späťvzatím žaloby zo strany žalobcu.
Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, keď táto zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou. Reálne žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.400,- eur,
žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 60 splátkach po 69,29 eur a v splátkach bol započítaný aj poplatok za
poistenie schopnosti úver splácať. Výška spracovateľského poplatku za úver bola 72,- eur a táto suma
bola započítaná žalobcom k sume poskytovaného úveru, v dôsledku čoho bola následne žalovanému

vyplatená spomínaná suma a nie v zmluve uvádzaná istina 2.472,- eur. Výška úrokovej sadzby bola
dohodnutá19,76%ročne.Žalobcavyhlásilkudňu17.6.2017 predčasnúsplatnosťúveruprenesplácanie
dohodnutých mesačných splátok žalovaným a žalovaný v prospech žalobcu uhradil celkovo 1.184,79
eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie spracovateľského poplatku vo výške 72,- eur
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. V tejto súvislosti dodávateľ vyžaduje
od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za také plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané
nebolo. Možno len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o

úver. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, za aké konkrétne služby, či úkony žalobca tento
poplatok požaduje. Zaoberal sa ďalej výškou úrokovej sadzby 19,76% a vyhodnotil tento úrok ako
neprimerane vysoký v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatný v tejto časti úverovej zmluvy. Ďalej
sa súd prvej inštancie zaoberal výškou RPMN, ktorá nebola správne uvedená. Vychádzal pritom zvýšky úveru 2.400,- eur, výšky splátky úveru 69,29 eur a spracovateľského poplatku. Správna výška
RPMN mala byť 28,96, ktorý výpočet súd prvej inštancie realizoval prostredníctvom kalkulačky pre
spotrebiteľský úver. RPMN v zmluve bola určená v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že

úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal preto žalovaného k zaplateniu sumy
1.215,21 eur, ktorá z jeho strany nebola uhradená z celkovej výšky úveru 2.400,- eur, ako bol reálne
poskytnutý. V prevyšujúcej časti tak žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách strán sporu rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách
konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť
vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. S rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto časti sa
nestotožňuje, považuje ho nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona. Pokiaľ ide o jednorazový spracovateľský poplatok 72,- eur, poukázal žalobca v priebehu

konania na čl. 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, ktorý stanovuje povinnosť dlžníka uhradiť
poplatky za veriteľove služby, medzi ktoré je zaradený aj tento jednorazový spracovateľský poplatok.
Tento poplatok sa však nepovažuje za súčasť mesačných splátok, ak v článku II. úverovej zmluvy
nie je dohodnuté inak. V tomto prípade bol spracovateľský poplatok na základe dohody započítaný v
mesačných splátkach. Ide o poplatok, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský

úver, a teda zo strany žalobcu bolo poskytnuté v tomto smere plnenie. Žalobca sa ďalej nestotožňuje
s tým, aby úrok 19,76% bol neprimeraný a dojednaná ročná úroková sadzba podstatne neprevyšuje
priemernú úrokovú mieru v rozhodnom čase. V čase uzavretia úverovej zmluvy žalobca nebol jediným
subjektom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, a teda žalovaný mal priestor informovať sa ohľadom
ponúk poskytovania spotrebiteľských úverov iných bankových či nebankových spoločností. Nesúhlasí

tiež so záverom o nesprávne určenie výške RPMN. Pokiaľ súd prvej inštancie vykonal prepočet ročnej
percentuálnej miery nákladov prostredníctvom kalkulačky na internetovom portáli, takýto prepočet
nemožno považovať za relevantný a hodnoverný dôkaz, keďže tieto kalkulačky poskytujú len výpočet
približný a orientačný. Zdôrazňuje, že žalovaný bol v priebehu konania pasívnym účastníkom, súd prvej
inštancie pri posudzovaní nároku nebral do úvahy argumenty žalobcu a z odôvodnenia rozhodnutia nie

je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a o trovách konania v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa X.X.XXXX. uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, na základe ktorej podľa žalobcu bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 2.472,- eur, ktorý pozostával z istiny úveru 2.400,- eur a spracovateľského poplatku 72,-
eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačné splátky vo výške 69,29 eur v počte 60, deň
splatnosti prvej mesačnej splátky bol 20.9.2015 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

XX.X.XXXX. Ročná úroková sadzba úveru - fixná bola dohodnutá rozsahom 19,76%, RPMN tvorila
23,40%.

7. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade
s bodom 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, žalobca vyhlásil splatným celý poskytnutý úver

spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 17.6.2017 a vyzval
žalovaného k úhrade týchto pohľadávok v zmysle výzvu z 9.6.2017.

8. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda zabránenie tomu, aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného
v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebododávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok Océano

Grupo Editorial a Salvat Editores, ako aj Cofidis, C-473/00).

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (uznesenie NS SR 6Cdo/140/2011 a
4Cdo/165/2011).

10. Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa
viaže na jeho aktivitu, ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom
účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak.

11.Nazákladeuvedenéhobolpretosprávnypostupsúduprvejinštancie,pokiaľskúmal,čispotrebiteľská

zmluva na ktorej spočíva uplatnený nárok žalobcu, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
zaväzujúce spotrebiteľa na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporujúce
dobrým mravom.

12. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa
nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s
ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Spracovateľský poplatok, ktorého

zaplatenia sa žalobca domáha odráža spracovanie a náklady veriteľa za poskytnutý úver. Z uvedeného
vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by
opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal
korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v
prospech dodávateľa (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu č. 7U/17/06).

13. Súd I. inštancie preto postupoval správne pokiaľ spracovateľský poplatok posúdil ako neplatnú
zmluvnú podmienku pre neprijateľnosť a z uvedeného dôvodu nepriznal žalobcovi uvedené plnenie.

14. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, táto pri poskytnutí úveru predstavovala rozsah 19,76%. Je
potrebné zdôrazniť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo
svetle princípu dobrých mravov podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti

v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá
zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy, určenú predovšetkým
s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní pôžičiek. Súd prvej

inštancie správne skonštatoval, že výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu
pri porovnateľnom úvere o takmer 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

15. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je dôležitý ukazovateľ
ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky lebo zohľadňuje nielen úrok, ale

aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávne uvedenej
výške RPMN v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu, a to v neprospech spotrebiteľa, v
dôsledku čoho vyhodnotil bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru s odkazom na znenie § 11 ods.
1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. So zreteľom na túto situáciu
opodstatnene uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru po zohľadnení

jeho čiastočného plnenia a pokiaľ v zmysle uvádzaných dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
postupoval správnym spôsobom.16. Za tejto situácie, keď správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom
na uvádzané dôvody rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania
potvrdil postupom podľa § 387 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok
na náhradu trov a žalovanému trovy tohto štádia konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).