Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214671
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615214671.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35541016
zastúpený predsedom Ing. Rastislavom Trnkom, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
ŽeleznicamiSlovenskejrepubliky,sosídlomKlemensova8,81361Bratislava,IČO:31364501,ourčenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X o výmere
302 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2, zastavané plochy a nádvoria,
ktoré vznikli oddelením od pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X zapísanom v liste vlastníctva č.

XXX, k. ú. G. D., obec G. D., okres G. T. D., a to na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX na
oddelenie parciel č. XXXX/X,X zo dňa 9. 9. 2016, vyhotovenom K. - I., IČO: XX XX XX XX, W. X, XXX
XX Košice, overenom Okresným úradom Spišská Nová Ves dňa 14. 9. 2016 pod číslom XXX/XX, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 6. 8. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území G. D., a to k pozemku registra

C KN parc. č. XXXX/X, pod cestou č. V..

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca (ďalej len KSK) je v zmysle § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon) vlastníkom cesty V. (pôvodné číslo cesty V.).
Túto cestu, ako aj ďalšie cesty II. a III. triedy nadobudol žalobca na základe § 24b v spojení s § 3d
Cestného zákona a podľa § 3 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v
spojení so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a vyššie územné celky.

3. Žalobca ďalej uviedol, že časť cesty č. V., ktorej vlastníkom je žalobca sa nachádza na pozemku
registra C KN parc. č. XXXX/X v kat. území G. D.. Tento je zapísaný na LV č. XXX, kde ako vlastník je
zapísaný Slovenská republika a správcom pozemku sú Železnice SR, teda žalovaný.

4. Za účelom presného vymedzenia časti pozemku parc. č. XXXX/X pod cestou č. V. žalobca navrhoval

v rámci súdneho konania vypracovať geometrický plán znalcom geodetom.

5. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 258/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení neskorších predpisov, bol zákon č. 446/2001 Z. z. doplnený okrem iných aj § 3b,ktorý v ods. 1 uvádza: Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu pozemky
pod stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva vyššieho územného
celkupodľa§3a3aaosobitnéhopredpisu,vrátanepriľahlejplochy,ktorásvojímumiestnenímavyužitím

tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

6. Žalobca v súvislosti s týmito zákonnými ustanoveniami poukázal na text dôvodovej správy osobitnej
časti k tomuto zákonu, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Predmetom usporiadania podľa tohto
ustanovenia sú zastavané pozemky, ktoré spolu so stavbami do vlastníctva vyšších územných celkov

neprešli, pretože boli v správe iného štátneho subjektu ako stavba, a preto nespĺňali zákonné podmienky
na prechod do vlastníctva vyšších územných celkov.“

7. Žalobca má zato, že na základe vyššie uvedeného zákona § 3b a § 12b zákona č. 446/2001 Z. z.
prešla do vlastníctva žalobcu tá časť parcely č. XXXX/X vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá sa
nachádza pod stavbou - cestou č. V. vo vlastníctve žalobcu spolu s tou časťou pozemku, ktorá svojím

umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

8. Podľa § 5c ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. požiadal žalobca správcu majetku žalovaného, t.
j. Železnice Slovenskej republiky (ďalej len ŽSR) o spísanie Protokolu o odovzdaní príslušnej časti
pozemku parc. č. XXXX/X. ŽSR však odmietli spísanie Protokolu o odovzdaní s odôvodnením, že sa na

nich nevzťahuje zákon č. 446/2001 Z. z., s čím žalobca nesúhlasil.

9. Žalobca má zato, že podľa § 3b zákona č. 446/2001 Z. z. nie je rozhodujúce pre určenie vlastníctva
časti pozemku v prospech samosprávneho kraju, teda žalobcu, kto je jeho správcom, ale je rozhodujúce,
či k 1. 7. 2009 bol pozemok vo vlastníctve štátu a či sa nachádzal pod stavbou vo vlastníctve

samosprávneho kraja. Pre určenie vlastníctva k takémuto pozemku nie je teda rozhodujúce, kto je jeho
správcom, nakoľko podľa § 5c citovaného zákona je správca len osobou povinnou spísať odovzdávajúci
protokol, ak sú splnené všetky podmienky podľa § 3b zákona č. 446/2001 Z. z. Nakoľko žalovaný
stanovisko žalobcu, že je vlastníkom sporného pozemku s jeho vymedzením v zmysle budúceho
geometrického plánu, odmieta, takéto stanovisko spochybňuje, žalobcovi nezostalo nič iné, ako podať

žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva. Žalobca má naliehavý právny záujem na danej žalobe,
nakoľko podľa výkladu zákona č. 446/2001 Z. z. je vlastníkom spornej časti pozemku, avšak v
katastri nehnuteľnosti je vedený ako vlastník žalovaný. Táto skutočnosť komplikuje reálne nakladanie
s majetkom žalobcu a zároveň žalobca má obavu, že súčasný stav by mohol viesť k aplikácii zákona
č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,

ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, čo by mohlo viesť k ďalším zbytočným
komplikáciám.

10. Žalobca spolu so žalobou predložil dôkazné listiny, a to Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí
nehnuteľnéhomajetku-cestnýmajetokspríslušenstvomspísanýpodľa§24bods.6Cestnéhozákona,z

vlastníctvaštátuvspráveSlovenskejsprávyciestnaKSKzodňa20.3.2006.PredmetomtohtoProtokolu
podľa čl. I, teda predmetom odovzdania a prevzatia je nehnuteľný cestný majetok, cesty II. a III. triedy,
mosty II. a III. triedy a bezpečnostné zariadenia II. a III. triedy, ktorý k 1. 1. 2004 ako majetok Slovenskej
republiky bol v správe odovzdávajúceho - Slovenskej správy ciest. Prílohu k tomuto Protokolu, v ktorej
okrem iného majetku je uvedená cesta č. V., pôvodné číslo cesty č. V., výpis z LV č. XXX v kat. území

G.É.D.,okreminýchparcielobsahujúcizápisparcelyč.XXXX/X-zastavané plochyanádvoriaovýmere
39742 m2, žiadosť o odovzdanie sporného pozemku v kat. území G. D. adresovaná dňa 9. 11. 2012
ŽSR, odpoveď ŽSR, Strediska hospodárenia s majetkom Bratislava, Regionálneho pracoviska Košice
zo dňa 22. 11. 2013, k tomu pripojené stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

11. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol,
že je právnickou osobou spravujúcou majetok štátu v zmysle zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach
Slovenskej republiky (ďalej len Zákon o ŽSR), pričom podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, je pri výklade
a aplikácii Zákona o majetku VÚC potrebné prihliadať na jeho ustanovenie § 3 ods. 2, podľa ktorého: „Do
vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe právnických osôb,

ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú
funkciu k týmto právnickým osobám na vyšší územný celok dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný
zákon, pričom sa na tento prechod a na tento majetok použijú ustanovenia § 4 a 5 primerane“.12. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle vyššie citovaného § 3 ods. 2 Zákona o majetku VÚC vyplýva,
že zákonodarca nemal úmysel, aby VÚC bezplatne získali majetok akýchkoľvek právnických osôb
spravujúcich majetok štátu. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia žalovaný dospel k záveru, že

toto ustanovenie stanovuje, za akých podmienok prechádzajú z majetku SR do vlastníctva VÚC veci,
ktoré sú v správe právnických osôb, pričom podmienkou je, že ústredný orgán štátnej správy, alebo
príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie svoju zriaďovateľskú funkciu k právnickým osobám,
ktoré majú v správe majetok štátu na VÚC a to na základe dohody, alebo ak tak ustanoví osobitný
zákon. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že ani jedno ministerstvo neprenieslo svoju zriaďovateľskú

funkciu voči ŽSR na žiaden vyšší územný celok, preto možno konštatovať, že podmienky stanovené v
§ 3 ods. 2 Zákona o majetku VÚC pre prechod veci v správe žalovaného z majetku štátu do vlastníctva
ktoréhokoľvek vyššieho územného celku doposiaľ neboli splnené.

13. S prihliadnutím na pravidlo uplatňujúce sa pri výklade právnych noriem, že jednotlivé ustanovenia
právnych predpisov je potrebné vykladať v ich vzájomnej súvislosti, je potom pri aplikácii jednotlivých

ustanovení obsiahnutých v Zákone o majetku VÚC nutné vykladať ich vzájomne, t. j. ustanovenie tohto
zákona (teda aj ustanovenie § 3b ods. 1 Zákona o majetku VÚC), treba vykladať v súlade s podmienkami
stanovenými v § 3 ods. 2 Zákona o majetku VÚC).

14. Vyššie zastávaný právny názor žalovaná opiera aj o skutočnosť, že v niektorých prípadoch by sa

výklad a aplikácia ustanovení Zákona o majetku VÚC, že na základe tohto zákona prejde vlastníctvo k
majetku štátu na VÚC, bez ohľadu na to, v koho správe majetok je, zjavne dostali do rozporu s inými
právnymi predpismi, napr. zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 10 ods. 3 písm. a/ zákona č. 92/1991 Zb. nemôže byť okrem iného predmetom privatizácie
železničnádopravnácestaceloštátnychdráh.TotoustanovenieodkazujenaZákonoŽSR,kdev§2ods.
2 je definícia železničnej dopravnej cesty. V zmysle prílohy k Zákonu o ŽSR písm. a/ tvoria železničnú
dopravnú cestu okrem iného aj pozemky, na ktorých sú umiestnené súčasti železničnej dopravnej cesty
- písm. b/ a i/ predmetnej prílohy.

16. Žalovaný zároveň uviedol, ak by sa pripustil právny názor žalobcu, teda žeby naňho prešlo
vlastnícke právo k časti pozemku č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza stavba - cesta, nastala by situácia,
žeby do vlastníctva žalobcu prešiel pozemok, ktorý je súčasťou železničnej dopravnej cesty, čo by však
bolo v rozpore s § 10 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 92/1991 Zb.

17. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný poukázal ďalej na to, že podľa súčasnej platnej právnej
úpravy možno k majetkoprávnemu usporiadaniu časti sporného pozemku, ktorý sa nachádza pod cestou
pristúpiť len v súlade s podmienkami a postupom, ktorý je stanovený Zákonom o prevode majetku štátu
na iné osoby, kde je potrebný písomný súhlas Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,

resp. po povolení výnimky Vládou SR podľa § 45 ods. 1 a 5 citovaného zákona a v súlade so smernicou
MDVRR SR č. 62/2003, ktorou sa určujú podmienky a postup pri prevodoch vlastníctva majetku štátu
v správe ŽSR podľa § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. Žalovaný zároveň namietal petit formulovaný
žalobcom, ktorý je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k
nevymedzenej časti pozemku - parcely č. XXXX/X.

18. V doplňujúcom písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že podľa dôkazu predloženého
žalobcom - schematického zobrazenia sporného pozemku, sa jedná o železničné priecestie železničnej
trate Spišské Vlachy - Spišské Podhradie a zároveň cez parc. č. XXXX/X prechádza trasa podzemných
káblových vedení a sú na nej umiestnené stojany priecestného zabezpečovacieho zariadenia, k čomu

predložil dôkaz, a to Evidenčný list priecestia a informatívny zákres trasy podzemných káblových vedení.
K tomu uviedol, že podľa § 10 ods. 3 písm. a/ zákona č. 92/1991 Zb. predmetom privatizácie nemôže
byť železničná dopravná cesta celoštátnych dráh s odkazom na zákon č. 258/1993 Z. z. o ŽSR.

19. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z dokumentácie Strediska železničnej geodézie v železničnej

knihe, v pozemkovej knihe, v archíve Okresného súdu Spišská Nová Ves zistil, že časť pozemku parc.
č. XXXX/X, ktorého vlastníctva sa žalobca domáha, zodpovedá častiam pzmn. parciel č. XXXX, XXXX
Z. XXXX, ktoré sú súčasťou železničného telesa zapísaného v železničnej knihe vo vložke č. XXX.
Sporná časť pozemku je teda súčasťou železničného telesa, k čomu žalovaný predložil dôkaz - Zákrespozemnoknižného registra, kde je železničné teleso vyznačené bodkovanou čiarou a ďalší dôkaz -
informatívnu kópiu katastrálnej mapy súčasného stavu, kde je farebne - žltooranžovou farbou vyznačená
hranica podľa železničnej knihy.

20. V závere žalovaný konštatoval, že z vyššie popísaných dôkazných listín je zrejmé, že sporná časť
pozemku je od roku 1900 súčasťou železničného telesa, ktoré je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného,
pričom aj sporná časť parc. č. XXXX/X je v súčasnosti potrebná pre prevádzkové účely žalovaného. Aj
z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

21. Žalobca sa s právnou argumentáciou žalovaného nestotožňoval, naďalej trval na podanej žalobe
a naďalej zastával názor, že pre splnenie prechodu majetku štátu podľa ustanovenia § 3b Zákona o
majetku VÚC nie je rozhodujúce, ktorý subjekt vykonáva k predmetnému majetku správu, ale to, že
ide o majetok nachádzajúci sa pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva VÚC a že tento majetok bol v
čase aplikácie tohto zákona vo vlastníctve štátu. Poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 5Co/837/2014 zo dňa 8. 10. 2015, ktorý potvrdzuje správnosť názoru žalobcu ohľadne
aplikácie predmetných ustanovení Zákona o majetku VÚC.

22. Písomným podaním zo dňa 26. 9. 2016 žalobca predložil súdu geometrický plán, ktorý si dal v
priebehu pojednávania vypracovať, za účelom vymedzenia pozemkov pod cestou žalobcu a určenia

vlastníckeho práva už k takto zameranej spornej parcele, ku ktorej sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva zmeneným návrhom. Súd uznesením v zmysle ustanovení § 139 a § 142 ods. 2
C.s.p. zmenu petitu žalobného návrhu pripustil.

23. Prevedeným dokazovaním, výsluchom poverených zástupcov strán sporu a za použitia dôkazných

listín vyššie popísaných súd zistil tento skutkový stav:

24. Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území G. D., okres G. T. D. súd zistil, že výlučným vlastníkom parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39742 m2 je Slovenská republika, pričom podľa
zápisu v časti B citovaného listu vlastníctva je správcom Železnice Slovenskej republiky, Klemensova

8, Bratislava.

25. Žalobca dňa 9. 11. 2012 v súlade s § 3b ods. 1 zákona č. 466/2001 Z. z. vyzval ŽSR, Stredisko
hospodárenia s majetkom, Regionálne pracovisko Košice v súlade s § 5c ods. 2 Zákona o majetku
VÚC o stanovisko k vyhotoveniu Protokolu o odovzdaní pozemku pod stavbou vrátane priľahlej plochy

z majetku SR do vlastníctva KSK, predmetom ktorého mala byť časť pozemku parc. č. XXXX/X v kat.
území G. D., na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve KSK - cesta č. V..

26. ŽSR po obdržaní vyššie uvedenej žiadosti odmietlo protokolárne odovzdať časť parcely č. XXXX/
X s odôvodnením, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR neprenieslo svoju

zakladateľskú funkciu na obce, ani na VÚC, preto má správca ŽSR zato, že sú z aplikácie predmetného
zákona č. 446/2001 Z. z. vyňaté. Na tomto stanovisku naďalej žalovaný zotrvával aj v tomto konaní.

27. Z dôkazných listín predložených žalovaným a z výpovedí poverených zástupcov oboch sporných
strán na pojednávaniach súd zistil, že sporná parcela je železničným priecestím, kde sa križuje cesta

III. triedy č. V.- pôvodné číslo cesty: V. (ktorá je na základe Delimitačného protokolu o odovzdaní a
prevzatí cestného majetku od Slovenskej správy ciest predloženého žalobcom vo vlastníctve žalobcu),
a železničná dopravná cesta celoštátnych dráh (ktorá je súčasťou železničného telesa. Táto skutočnosť
nebola v konaní sporná. Obe strany potvrdili, že spor sa týka železničného priecestia, pričom sporná
časť pozemku podľa výpisu z LV je vo vlastníctve štátu a žalovaný je len jeho správcom.

28. Z výpovede povereného zástupcu žalobcu Mgr. Miroslava Bočinca súd zistil, že geometrickým
plánompodč.XXX/XXXXzodňa9.9.2016,vyhotovenýmV.-K..,overeným OkresnýmúradomSpišská
Nová Ves pod č. XXX/XX, ktorý si pre účely doplnenia, resp. zmeny návrhu dal žalobca vypracovať,
bol geodetom zameraný pozemok bezprostredne pod stavbou - cestou č. V., ktorá je vo vlastníctve

žalobcu, pričom geodet zameral aj pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na údržbu cesty, napr. na
kosenie, opravu výmoľov, značkovanie a podobne. Dodal, že doposiaľ nevznikol žiaden problém pri
údržbe cesty v súvislosti so správou Železníc. Žalovaný pri výkone údržby nikdy žalobcovi túto jeho
činnosť neznemožňoval, ani iným spôsobom mu neprekážal. Vysvetlil, že predmetnou žalobou sa snažiadosiahnuť zákonný stav z dôvodu, ak v budúcnosti budú žiadať o poskytnutie európskych fondov na
úpravu, alebo dobudovanie cesty, aby tak pod cestou bol vysporiadaný vlastnícky vzťah k pozemku.

29. Poverený zástupca žalovaného Mgr. Tomáš Slezák na pojednávaní v štádiu konania, kedy súd
už pripustil zmenu návrhu, namietal žalobcom predložený geometrický plán s argumentáciou, že
popri železničnej trati sa nachádzajú rôzne technológie, ktoré sú zakopané v zemi, ako signalizačné
zariadenia, technologické káble, a preto sa nevedel vyjadriť, či znalec pri zameriavaní okolia cesty
bezprostredne potrebného pre jej údržbu nezasahuje do týchto častí. Naďalej zotrvával na stanovisku,

aby žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že zákonná úprava, resp. výklad § 3 ods. 2 Zákona o majetku VÚC
sa môže aplikovať pri takých stavbách, ako sú budovy, školy, a nie na stavbu, akou je cesta, ktorá sa
pretínasoželezničnoutraťou,nakoľkotátotraťjenaďalejvsprávežalovaného.Vyslovilpresvedčenie,že
zákonodarca pri takýchto stretoch cesty a železničnej trate uprednostňuje dopravu na dráhe pred cestou
komunikáciou. V závere uviedol, že ak by prijali tú myšlienku, že žalobca bude vlastníkom nevyhnutnej
časti pozemku pod cestou, navrhol výsluch svedka V. k vysvetleniu, aké pravidlá použil pri zameraní

sporného pozemku, ktorým by sa vysvetlilo, či nedošlo k zásahu do technologických častí Železníc SR.

30. Na návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom geodeta žalovaný ďalej netrval, čo odôvodnil tým, že
príslušná zložka žalovaného po zadaní žiadosti na vyhotovenie meračského náčrtu v písomnej správe
uviedla, že v predmetnej oblasti, teda v mieste stretu cesty a železničnej dráhy neevidujú existenciu

žiadnych zariadení, v dôsledku čoho žalovaný upustil od ďalšieho dokazovania, v rámci ktorého mienil
pôvodne dať vypracovať aj meračský náčrt.

31. Následne žalovaný predložil súdu vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorý je jeho
nadriadenýmorgánomaktorýpožiadalooznámenietýkajúcesavýkladuustanovenia§3bods.1zákona

č. 466/2001 Z. z. Aj z predmetného vyjadrenia vyplýva, že ŽSR sú správcom železničnej infraštruktúry
- železničných dráh a pozemkov pod dráhou a priľahlých pozemkov a vlastníkom je štát (aplikácia
§ 34 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 258/1993
Z. z. o Železniciach SR). Ďalej bolo vysvetlené, že v priestore tvoriacom železničné priecestie, t. j.
v mieste úrovňového križovania železničnej dráhy s pozemnou komunikáciou dochádza k prelínaniu

správy a vlastníctva majetku pozemku pod železničným priecestím, keď druhým oprávneným subjektom
je samosprávny kraj. MDV SR zastáva názor v nadväznosti na preskúmanie záujmov železničnej a
cestnejdopravy,ženamiestedo3modvonkajšiehookrajatelesaželezničnejdráhyastavieb,konštrukcií
a pevných zariadení, ktoré sú jej súčasťou, ak ide o železničnú dráhu podľa § 3 ods. 3 Zákona o dráhach,
resp. v prípade úrovňového priecestia železníc bez závor 2,5m od osi krajnej koľajnice a úrovňové

priecestia železníc so závorami vo vzdialenosti medzi závorami, zariadenia na zabezpečenie priecestí
železníc, koľajové pásy mestskej, prípadne železničnej dopravy v úrovni vozovky vo vzdialenosti 0,5
m od vonkajšej hrany koľajnice podľa 8 ods. 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách (cestný zákon), by malo byť ponechané vlastníctvo Slovenskej republiky v
správe ŽSR.

K uvedenému vyjadreniu MDV SR ako štátny orgán uviedol, že nie je príslušné podávať záväzný výklad
žiadneho zákona, prípadne jeho ustanovení.

32. Nakoľko strany sporu nenavrhovali ďalšie dôkazy, súd vo veci na pojednávaní dňa 20. 11. 2017
uznesením podľa § 182 C.s.p. dokazovanie vyhlásil za ukončené. Rozhodol tak za neprítomnosti

žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne neospravedlnil, k sporu sa už žiadnym spôsobom nevyjadril.
Súd preto za použitia ustanovení § 180 C.s.p. pojednával za neprítomnosti žalovaného, pričom poverený
zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní predniesol záverečný prejav.

33. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

34. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.36. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

36. Nakoľko predmetná žaloba je určovacou žalobou, súd vzhľadom na vyššie citované prechodné
ustanovenia posudzoval túto určovaciu žalobu v zmysle ustanovení § 137 písm. c/ C.s.p. platného a
účinného od 1. 7. 2016. Súd má zato, že žalobca dostatočne osvedčil naliehavosť právneho záujmu
na podanej žalobe, nakoľko ako výlučný vlastník stavby - cesty na spornom pozemku, si nemôže

iným spôsobom uplatniť svoje právo - vlastníctvo k pozemku pod cestou, nakoľko tomu bráni postoj,
resp. konanie žalovaného, ktorý odmietol podpísať, resp. spísať Protokol o odovzdaní príslušnej časti
pozemku žalobcovi. Naliehavý právny záujem je daný zásadne vtedy, ak by bez súdom vysloveného
určenia, že právny vzťah, alebo právo existuje, bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne
postavenie stálo neistým, prípadne by pre svoje neisté postavenie v procesnej, alebo hmotnoprávnej
situácii mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V tomto prípade je neisté postavenie žalobcu a v

budúcnosti by mu mohla spôsobiť ujmu tá skutočnosť (okrem iných nepredvídateľných skutočností),
že pokiaľ by žalobca žiadal o poskytnutie európskych fondov na úpravu alebo dobudovanie cesty, je
povinný pri zdôvodnení tejto žiadosti okrem vlastníctva k ceste preukázať aj vlastníctvo pozemku pod
ňou. Nakoľko na výpise z LV č. XXX v kat. území G. D. je ako vlastník sporného pozemku vedená
Slovenská republika v 1/1, súd má zato, že žalobca inak, ako určovacou žalobou sa nemôže domôcť

zápisu vlastníctva sporného pozemku do príslušného Katastra nehnuteľností.

37. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z
majetku štátu aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán
miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na vyšší územný

celok dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a na tento majetok
použijú ustanovenia § 4 a 5 primerane.

38. Podľa § 3b zákona č. 446/2001 Z. z. v znení zákona č. 258/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2009:
ods. 1) Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu pozemky pod stavbami vo

vlastníctve vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a
3a osobitného predpisu vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou.
Z výpisu z obchodného registra ŽSR, š. p., Bratislava, IČO: 31 338 861 vyplýva, že tento subjekt
bol vymazaný z obchodného registra k 30. 12. 1993 z dôvodu zrušenia rozhodnutím zakladateľa,

jeho základné imanie predstavovala časť majetku, ku ktorému vykonávala štátna organizácia
Československé štátne dráhy právo hospodárenia a ktorá pri rozdelení majetku pripadne Slovenskej
republike. Z výpisu z obchodného registra ŽSR, Bratislava, IČO: 31 364 501 vyplýva, že tento subjekt je
v obchodnom registri zapísaný od 31. 12. 1993, bol zriadený Ministerstvom dopravy, spojov a verejných
prác SR v zmysle zák. č. 258/1993 Z. z. ako právny nástupca Železníc Slovenskej republiky, š. p.

39. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 28/1993 Z. z. zriaďujú sa Železnice Slovenskej republiky so sídlom v
Bratislave. Železnice sú právnickou osobou a zapisujú sa do obchodného registra.

40. Podľa § 26 ods. 1 tohto zákona Železnice sú právnym nástupcom Železníc Slovenskej republiky,

š. p. Podľa § 27 ods. 1 tohto zákona Železnice Slovenskej republiky, š. p. sa zrušujú bez likvidácie
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. 10. 11. 1993). Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 258/1993
Z. z. Železnice majú právo hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým
mali už do svojho zániku správu hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š. p., ako aj s majetkom
nadobudnutým v priebehu ich podnikania (podľa bodu 26 Článku II zák. č. 259/2001 Z. z. účinnom od

1. 8. 2001 slová „právo hospodárenia s majetkom“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte nahrádzajú
slovami „správa majetku“ v príslušnom tvare).

41. Podľa § 5c ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. správca majetku štátu, ktorý mal do dňa prechodu
majetku podľa § 3b ods. 1 a 2 tento majetok v správe, spíše s vyšším územným celkom písomný

protokol o odovzdaní takého majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu
podľa tohto zákona. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú
v účtovníctve, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný
celok a údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona. 6) Protokol podpisuje štatutárny orgánvyššieho územného celku a štatutárny orgán správcu majetku štátu, ktorý mal v správe majetok štátu
prechádzajúci podľa tohto zákona na vyšší územný celok.

42. Podľa § 12b zákona č. 446/2001 Z. z. veci uvedené v § 3b ods. 1 a 2 prechádzajú do vlastníctva
vyššieho územného celku 1. júla 2009. Veci uvedené v § 3b ods. 3 prejdú do vlastníctva vyššieho
územného celku dňom uvedeným v dohode.

43. Podľa § 24b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. na základe dohody uzatvorenej medzi ministerstvom

a samosprávnym krajom prechádzajú podľa osobitného predpisu do vlastníctva samosprávneho kraja
veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných
jednotiek určených touto dohodou, ak ďalej nie je ustanovené inak.

44. Podľa § 24b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva
samosprávneho kraja na základe dohody uzatvorenej podľa odseku 1 prechádzajú všetky práva a

povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov, ako aj pohľadávky a
záväzky Slovenskej správy ciest na samosprávny kraj.

45.Podľa§24bods.3zákonač.135/1961Zb.rozpracovanádokumentáciapripravovanýchstaviebciest
II. a III. triedy ku dňu prechodu do vlastníctva samosprávneho kraja, ktorej obstarávateľom je doterajší

vlastník a správca podľa § 3d ods. 1 a neprechádza do majetku samosprávneho kraja len preto, že
je rozpracovaná, prechádza do majetku samosprávneho kraja po dokončení rozpracovaného stupňa
dokumentácie dohodou uzavretou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom.

46. Podľa § 24b ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. rozostavané stavby na cestách II. a III. triedy

ku dňu prechodu do vlastníctva samosprávneho kraja, ktorých investorom je doterajší vlastník a
správca podľa § 3d ods. 1 a neprechádzajú do majetku samosprávneho kraja len preto, že sú
rozostavané, prechádzajú do majetku samosprávneho kraja po ich dokončení dohodou uzavretou medzi
ministerstvom a samosprávnym krajom.

47. Podľa § 24b ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. na uzatváranie dohôd podľa odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú
ustanovenia osobitného predpisu.13) Majetok štátu uvedený v odsekoch 3 a 4 prechádza do majetku
samosprávneho kraja bezodplatne, dňom uvedeným v dohode.

48. Podľa § 24b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. Slovenská správa ciest, ktorá pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona mala v správe majetok uvedený v § 3d ods. 2 a veci, ktoré slúžia na činnosť
jej vnútorných organizačných jednotiek určených v dohode podľa odseku 1, spíše písomný protokol
s príslušným samosprávnym krajom o odovzdaní tohto majetku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa
prechodu majetku podľa tohto zákona.

49. Podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov
cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Prejazdné
úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.

50. Listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení

mal súd preukázané, že dňom 20. 3. 2006 na základe Delimitačného protokolu o odovzdaní a
prevzatí cestného majetku sa stal žalobca výlučným vlastníkom cesty č. V., ktorá podľa predloženého
geometrického plánu a výpisu z LV č. XXX v kat. území G. D. je vybudovaná na časti parc. č. XXXX/X
v rozsahu výmery, ako je uvedené vo vyššie citovanom geometrickom pláne.

51. Z výpovedí sporových strán a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a
správcom majetku štátu, t. j. ŽSR so sídlom v Bratislave nebol spísaný protokol o odovzdaní majetku,
ktorý je predmetom tohto sporu. Súd v tomto konaní teda prejudicionálne skúmal, či žalovaný postupoval
správne, pokiaľ odmietol pristúpiť k spísaniu protokolu o odovzdaní majetku a k jeho realizácii.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na žalobcu, na ktorého došlo k prechodu
vlastníctva štátu k ceste č. V. podľa § 24b v spojení s § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a podľa § 3 ods. 2
zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, došlo aj k prechodu vlastníctva pozemkov
vo vlastníctve štátu (dovtedy v správe Železníc SR so sídlom v Bratislave pod stavbou - cestou vovlastníctve žalobcu vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím podľa priloženého
geometrického plánu tvorí neoddeliteľný celok so stavbou - cestou tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

53. K stanovisku žalovaného, ktorý nesúhlasil s návrhom žalobcu súd uvádza nasledovné: Ustanovenie
§ 28 zákona č. 258/1993 Z. z. upravuje prevod majetku, ku ktorému majú Železnice právo majetku,
ale to neznamená, že týmto ustanovením je vylúčený prechod majetku štátu. Ustanovenie § 3b zákona
č. 446/2001 Z. z. upravuje prechod majetku štátu - pozemkov na vyššie územné celky pod tými

stavbami, ktoré sú vo vlastníctve vyšších územných celkov a ktoré prešli do vlastníctva VÚC podľa
§ 3, § 3a a osobitného predpisu, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou. Teda nie je rozhodujúce to, či ústredný orgán - ministerstvo, previedol
svoju zakladateľskú funkciu vo vzťahu k ŽSR na vyšší územný celok. Zo žiadneho ustanovenia zákona
č. 446/2001 Z. z. a ani z inej právnej normy nemožno vyvodiť žalovaným tvrdený názor, že ŽSR ako
správca majetku štátu bol vyňatý z pôsobnosti tohto zákona. Súd dodáva, že sporná nehnuteľnosť je

majetkomštátu,kuktorýmŽSRvykonávajúlensprávu,takžedoichvlastníckehoprávatýmtorozsudkom
nebude zasiahnuté.

54. K vyššie uvedenému právnemu záveru súd ďalej uvádza, že sa nestotožňuje s výkladom § 3 ods.
2 zákona č. 446/2001 Z. z. tak, ako ho prezentoval žalovaný. Podľa neho zákonodarca nemal úmysel,

žeby v zmysle predmetného zákona VÚC mali bezplatne získať majetok akýchkoľvek právnických
osôb spravujúcich majetok štátu. Súd má zato, že žalobca spĺňal všetky podmienky na prevzatie
takéhoto majetku s poukazom na § 3b Zákona o majetku VÚC, nakoľko jedným z osobitných predpisov
upravujúcich prechod majetku štátu do vlastníctva VÚC je aj zákon č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon)
v nadväznosti na zákon č. 416/2001 Z. z., takže bola tu splnená podmienka existencie majetku,

ktorý mal prejsť do vlastníctva VÚC a ďalej bola splnená ďalšia podmienka, že musí ísť o majetok
štátu nachádzajúci sa pod stavbou vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou.

55. Sporný pozemok pod cestou (vo vlastníctve štátu, resp. SR) neprešiel do vlastníctva žalobcu,

pretože bol v správe iného subjektu - žalovaného, ktorý odmietol podpísať protokol o odovzdaní majetku.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zo zákona prešla zriaďovateľská pôsobnosť na
žalobcu, preto súd má zato, že predmetný pozemok vzhľadom na dikciu ustanovenia k § 3b Zákona o
majetku VÚC je vo vlastníctve žalobcu dňom nadobudnutia účinnosti uvedeného ustanovenia Zákona
o majetku VÚC.

56. Súd má zato a stotožňuje sa s právnym názorom a výkladom žalobcu, že pre splnenie prechodu
majetku štátu podľa ustanovenia § 3b Zákona o majetku VÚC nie je rozhodujúce, ktorý subjekt vykonáva
k predmetnému majetku správu, ale to, že ide o majetok nachádzajúci sa pod stavbami (vrátane
priľahlých plôch), ktoré prešli do vlastníctva VÚC. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel, a teda určil, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti v znení, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní plný
úspech, takže mal právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko nepožadoval náhradu trov konania od

žalovaného, súd vyriekol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.