Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203942
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618203942.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová v právnej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1,
829 90 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava
- Staré Mesto, proti žalovanému: C. C., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX E. XX, o zaplatenie 1 491,85 € s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 384,99
€ s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.5.2018 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. V časti o zaplatenie sumy 271,59 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.5.2018 až do zaplatenia
konanie zastavuje.

IV. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26. 6. 2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1.491,85 eur s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru. V odôvodnení žaloby uviedol,

že je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 04.03.2014 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol
účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 EUR a bol
povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20 EUR.

2. V ďalšej časti odôvodnenia citoval ustanovenie § 39 ods. 1 citovaného Zákona o bankách a poukázal
na text zmluvne dohodnutých podmienok, v ktorých okrem iného sa uvádza, že dňom splatnosti je deň,
ktorý je uvedený vo výpise z bankovej knihy.

3. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým
výzvam zo strany žalobcu, pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu

17.05.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2018 obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na
vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1491,85 EUR. Konečný dlh
žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje žalovanú sumu.4. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2018, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.05.2018.

Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.05.2018 do zaplatenia.

5. S poukazom na vyššie popísaný skutkový a právny stav vyplývajúci z listinných dôkazov žalobca

navrhuje, aby s poukazom na § 265 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd vydal
platobný rozkaz a v prípade podaného odporu, aby súd vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol
rozsudkom.

6. K žalobe žalobca predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB, a. s. zo dňa 4. 3. 2014, Výpis zo splátkovej karty Triangel - výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.

s. C. C., Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB,
a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.

7. Súd vydal dňa 16. 7. 2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
V jeho odôvodnení uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 299 ods. 2 C.s.p. súd nemal vôbec vydať

platobný rozkaz, nakoľko predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré bol súd povinný preskúmať z ústavnej povinnosti, k čomu zároveň poukázal na čl. 46 Ústavy
SR. K samotnej úverovej spotrebiteľskej zmluve uviedol, že ide o formulárovú, predtlačenú, typovú
zmluvu, ktorú mu veriteľ predložil podpísať a ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť
a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, nakoľko on, ako dlžník, jej text nemohol ovplyvniť. Ďalej

uviedol, že v zmluve absentujú povinné náležitosti zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to správna výška RPMN, chýba údaj o konečnej splatnosti a splátka nie je rozdelená na istinu a
úrok, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ využil nekalé obchodné
praktiky, keď neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy
a keď použil predtlačenú, formulárovú, štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah nemohla druhá strana

ovplyvniť. K vyššie uvedenému žalovaný uviedol, že splátková karta je neplatná od počiatku. Zároveň
vzniesol námietku premlčania s tvrdením, že premlčanie nastalo dňa 22. 2. 2017.

8. Žalovaný v odpore ďalej poukázal na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka k čomu
uviedol, že predmetná spotrebiteľská úverová zmluva je neplatná v celom rozsahu, nakoľko cena za

úver prevyšuje niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami v čase
písania úverovej zmluvy.

9. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný citoval ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv v súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie. Proti výroku o trovách

konania podal sťažnosť s tvrdením, že tento výrok je v rozpore s dobrými mravmi a s Ústavou SR s
tvrdením, že nie je povinný hradiť trovy konania tomu, kto od neho žiada bezdôvodné obohatenie a
úžeru, a kto konal nekalo.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že po oboznámení sa s jeho obsahom ho

považuje za taký, ktorý je v celom rozsahu neodôvodnený s chýbajúcou oporou v zákone a v skutkovom
stave. Tvrdenia žalovaného v odpore považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku.
Žalovaný neuviedol dôvod, pre ktorý by mal byť platobný rozkaz zrušený a z uvedeného dôvodu
navrhoval, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný doposiaľ
neuhradil ani len celú istinu. Nakoľko úverová zmluva na základe žiadosti žalovaného o úver zo dňa 21.

2. 2014 bola právnym predchodcom žalobcu uzavretá riadne a v písomnej forme, žalovaný úver čerpal,
čo žalobca preukázal predloženými výpismi. Z uvedeného teda vyplýva, že úverovú zmluvu nemožno
označiť za absolútne neplatný právny úkon. V závere žalobca v písomnom vyjadrení navrhol odpor proti
platobnému rozkazu odmietnuť ako vecne neodôvodnený v zmysle § 267 ods. 2 písm. c/ C.s.p.

11. Následne po tomto vyjadrení súd na návrh žalobcu uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20. 2. 2019, pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že namiesto pôvodne označeného vstúpila
do konania spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok.
Zároveň žalobca vypovedal plnomocenstvo pôvodnému právnemu zástupcovi JUDr. Beňovi a právnynástupca žalobcu sa v konaní dal zastúpiť advokátom JUDr. Jánom Šoltésom. Tento písomným podaním
zo dňa 22. 2. 2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,59 eur (poplatky a sankčný úrok) späť a
navrhol, aby v tejto časti súd konanie zastavil. Na zvyšnej časti uplatneného nároku naďalej zotrvával a

upravil petit žalobného návrhu tak, že súd má určiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.220,26 eur s 5
% ročným úrokom z omeškania od 21. 5. 2018 až do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

12. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení okrem späťvzatia návrhu k samotnému zvyšnému
nároku popísal podrobnú špecifikáciu žalovanej pohľadávky, k čomu uviedol nasledovné:

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu.
Nárok žalobcu považujeme za dôvodný a preukázaný, a to aj s poukazom na nižšie uvedenú podrobnú
špecifikáciu žalovanej pohľadávky. Tvrdenia žalovaného považujeme za účelové s cieľom vyhnúť sa
plneniu svojho záväzku. Žalovaný dňa 21.2.2014 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Triangel
(ďalej len ,,Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len ,,Banka“) v spolupráci so spoločnosťou
Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením
Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Triangel zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa
4.3.2014, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Triangel, resp.

po schválení Bankou, Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. bola súdu zaslaná
spolu s podaným Návrhom na vydanie platobného rozkazu.

14. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je
čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať.

Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu
z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti
súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s
ObchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydanýchVšeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,,

Obchodné podmienky“).

15. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600.00
€ so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 20.00 € mesačne.
Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 13.3.2014 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z

kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných
podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.07.2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého
dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom
neplatení povinných splátok v stanovenej výške.

16. Z uvedeného je zrejmé, že výpoveď zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola
žalovanému odoslaná dňa 05.07.2015 a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne
ukončeného zmluvného vzťahu, uplynula dňa 15.07.2015. Od 16.07.2015 je žalovaný v omeškaní s
jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného
zmluvného vzťahu podľa § 101 OZ začala plynúť dňa 16.07.2015 a žalovaná pohľadávka tak bola dňa

26.06.2018 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Nami uplatnený nárok tak v
čase začatia konania nebol premlčaný.

17. V posudzovanej veci bol žalovanému našim právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ
spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a

úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť
splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného
dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN,
pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne
veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne odkazujeme na

závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010.

18. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6
z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkovna bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia
zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

19. V žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou , a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa
vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy č. 2. o výške ročnej úrokovej sadzby 22.80%
označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca
600.00 € a výške štandardnej mesačnej splátky 20.00 €. Žalovaný bol o tejto skutočnosti počas trvania

úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej
karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej
ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

20. Žalobca v závere tohto vyjadrenia uviedol, že RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych
dôvodov, a teda úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný a bez poplatkov.
V ďalšom poukázal na obsah položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných
transakcií, ktorý predložil ako dôkaznú listinu k žalobe a vysvetlil, že kreditná karta je forma bankového
úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Poukázal na to, že z predmetných výpisov je zrejmé, že

žalovaný začal čerpať úver od 13. 3. 2014, kde mal debetné transakcie za jednotlivé obdobia -600,-
eur, -8,15 eur, -10,- eur, 2x -1,80 eur, 1x -3,24 eur. Kreditné operácie vykonané žalovaným boli v počte
12x po 20,- eur za obdobie od 15. 4. 2014 do 20. 9. 2016. Plnenie žalovaného v prospech kartového
účtu je tak vo výške 240,- eur. Žalobcom uplatnená suma 1.491,85 eur predstavuje debetný stav na
kartovom účte, ktorá suma pozostáva z istiny 558,05 €, poplatkov 128,94 €, štandardného úroku 662,21

€ a sankčného úroku 142,65 €.

21. Žalovaný k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu naďalej zotrvával na tvrdení, že s poukazom
na ustanovenie § 299 ods. 2 C.s.p. súd nemal vydať vo veci platobný rozkaz. K tvrdeniu žalobcu,
že RPMN nie je možné určiť z objektívnych dôvodov uviedol, že žalobca zavádza, keď práve z

dôvodu absencie tejto podmienky spotrebiteľského úveru - karty od VÚB (Triangel Quatro) súdy SR
žaloby žalobcu rozsudkami zamietli, k čomu poukázal na jednotlivé rozhodnutia okresných a krajských
súdov. Opakovane poukázal na zákonné ustanovenia, ktoré sa zaoberajú podobnou problematikou
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nesmú obsahovať ustanovenia v neprospech spotrebiteľa. Navrhoval
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K požadovanej výške žalovanej sumy a k späťvzatiu časti žaloby sa

žalovaný nevyjadril. Neuviedol, či uhradil aspoň istinu z poskytnutého úveru a nepredložil o tom žiadne
relevantné dôkazy.

22. Súd vo veci nariadil pojendávanie na deň 29. 4. 2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť
písomne prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z

dôvodu nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Navrhol, aby súd
rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný,
ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu pobytu v zahraničí kvôli pracovným záležitostiam,
súhlasil s pojednávaním za jeho neprítomnosti, trval na svojom vyjadrení v odpore a opakovane vzniesol
námietku premlčania bez jej vyšpecifikovania.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3. 2014)
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky..

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3. 2014) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtucelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3. 2014) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3. 2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3.
2014) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4.
3. 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3.
2014) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3.
2014) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 4. 3.
2014)výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávnehodôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

37. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, z písomných
vyjadrení žalobcu a žalovaného súd vzal za preukázané, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej
karty Triangel - VÚB, a. s., uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, schválená
dňa 4. 3. 2014, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že žalovaný pri

uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalovaný
je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba.

40. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách

a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože zmluva, resp. žiadosť žalobcu o aktiváciu splátkovej karty Triangel bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Plošné
používanie takejto zmluvy ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá
je zakázaná (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Už táto samotná nekalá obchodná

praktika má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy, čo má za následok sankcie
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

41. Pri ďalšom hodnotení predmetnej Zmluvy o úvere súd konštatuje, že už pri zbežnom pohľade na
predloženú „zmluvu“ je zrejmé, že nejde o riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V skutočnosti žalobca

predložil súdu tzv. Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Triangel VÚB, a.s. a Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len VOP) V predloženej Žiadosti je
uvedený schválený úverový rámec vo výške 600,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so
štandardnou splátkou vo výške 20,- eur mesačne. V rámci VOP sa iba všeobecne uvádza spôsob úhrady

a platby, hovorí sa o úročení, uvádzané sú sankčné poplatky a predpokladaná ročná percentuálna miera
nákladov na príklade, nie teda pre konkrétny úver žalobcovi.

42. Súd vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť, a to ročná
úroková sadzba, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, keď tento

údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i vo všeobecných obchodných podmienkach pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej
úverovej zmluvy. V samotnom texte zmluvy je síce uvedené, že klient týmto vyhlásil, že sa oboznámil
aj so štandardnou úrokovou sadzbou, avšak súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, a to pod sankciou jej neplatnosti, a táto písomná forma sa musí vzťahovať

na všetky jej podstatné náležitosti vrátane výšky ročnej úrokovej sadzby, a preto pokiaľ takýto konkrétny
údaj v predmetnej zmluve absentuje, nie je možné toto zhojiť vyhlásením v záverečných ustanoveniach
zmluvy, že bol klient s výškou ročnej úrokovej sadzby oboznámený, keďže by sa v takomto prípade
jednalo minimálne o obchádzanie zákona. Pokiaľ z ustanovení všeobecných obchodných podmienokvyplýva, že úrokové sadzby by mali byť uvedené v cenníku, súd poukazuje na to, že síce dodatočne
v priebehu súdneho konania žalobca doložil cenník, avšak jednalo sa o cenník VÚB a.s. platný od
1.12.2009, čiže sa nejednalo o cenník, ktorý bol aktuálne platný v čase uzavretia predmetnej úverovej

zmluvy a navyše zo samotného textu predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že s cenníkom mal byť
klient - žalovaný len oboznámený a nie je tam vôbec ani uvedené, že by pri podpise tejto zmluvy
bol cenník v písomnej forme žalovanému doručený a tento by prevzal, čo je opäť v rozpore s vyššie
citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem toho súd zastáva názor, že tak podstatná náležitosť

úverovej zmluvy, ako je výška riadneho úroku má byť jasne a zrozumiteľne uvedená priamo v samotnom
texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby sa spotrebiteľ mal možnosť jednoduchým spôsobom s
týmto údajom oboznámiť a porovnať si tak podmienky poskytnutia úveru sinými, či už bankovými alebo
nebankovými subjektmi, a to bez toho, aby aj v prípade, že by jej bol aktuálny cenník odovzdaný pri
podpise predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme (čo však v tomto konaní ani nebolo preukázané)
musela pracne v takomto dokumente vyhľadávať údaj o výške ročnej úrokovej sadzby medzi množstvom

iných údajov pre rôzne iné typy úverov poskytovaných právnym predchodcom žalobcu tak, aby zistila
konkrétnu výšku ročnej úrokovej sadzby vzťahujúcu sa pre typ úveru, ktorý bol konkrétne jej poskytnutý,
a navyše keď prvotne bol údaj o výške ročnej úrokovej sadzby uvádzaný za obdobie mesačné. Súd teda
trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou predmetnej
úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na základe čoho súd považoval predmetný úver

za bezúročný a bezpoplatkový, a preto bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté
plnenie, teda vrátiť len to čo jej bolo reálne žalobcom resp. jeho právnym predchodcom plnené, resp.
žalobca a jeho právny predchodca nemali právo požadovať od žalovanej úhradu mesačných splátok
obsahujúcich tak úrok, ako i akékoľvek poplatky.

43. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že v zmluve nie je uvedená správna ročná percentuálna miera
nákladov s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje a má zato, že nesplnenie tejto zákonnej
podmienky nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Predmetný úver je
revolvingový, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu.

Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých
úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je
možné na základe zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka
a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia relevantné údaje pre výpočet RPMN. Súd sa pri
hodnotení a právnom posudzovaní tejto zákonnej podmienky stotožňuje s právnym výkladom žalobcu,

ktorý uviedol, že v predmetných úverových zmluvách je indikatívny výpočet RPMN, ktorý vychádza z
určitých predpokladov, ktoré keď nastanú, výsledná hodnota RPMN je v takej výške, ako je uvedené
vo výpočte.

44. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v

spojení s § 3 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka postačuje, ak predmetná spotrebiteľská
zmluva obsahuje čo i len jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku (v danom prípade neobsahuje určenie
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neustanovuje presnú ročnú úrokovú sadzbu, sporná je
samotná písomná forma úverovej zmluvy - vopred pripravená predtlač zmluvy, text ktorej nemohol
spotrebiteľ ovplyvniť), čo má za následok, že je bezúročná a bez poplatkov.

45. Medzi stranami sporu nebolo sporné, a to najmä zo žalobcom predloženého výpisu z Pôžičkovej
karty Triangel, že žalovaný uskutočnil výbery z bankomatu a platby kartou v celkovej výške 624,99 eur,
čo žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nespochybňoval. Podľa výpisu o zrealizovaní kreditnej
transakcie uhradil žalobcovi celkovú čiastku 240,- eur (12x 20,- eur), preto z dôvodu bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru má žalobca právo na zaplatenie, teda na vrátenie sumy 384,99 eur, teda na
zvyšnúčasťnesplatenejistinyvyčerpanéhoúveru(624,99eur-240,-eur).Žalobcasapôvodnoužalobou
domáhal zaplatenia sumy 1.491,85 eur. V priebehu konania žalobu o zaplatenie sumy 271,59 eur s prísl.
zobral späť. V tejto časti súd podľa ustanovení § 144 a § 145 C.s.p. konanie zastavil. V prevyšujúcej
časti (zo zvyšného nároku 1.220,26 eur), teda v časti o zaplatenie sumy 835,27 eur (suma nad rámec

poskytnutej istiny), súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

46. Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledkučoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v tomto konaní.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

49. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p. Nakoľko mal žalobca vo veci len
čiastočný úspech /v pomere k pôvodne žalovanej sume , len minimálny/ a čiastočne zobral žalobu späť,
bez zavinenia žalovanej strany , súd považoval za spravodlivé vysloviť, že žiadna strana nemá nárok

na náhradu trov konania . Žalovaný mal v konaní väčší úspech , avšak pri podaní odporu náhradu trov
konania nepožadoval, navyše v konaní nebol zastúpený advokátom , takže nevznikol mu nárok na trovy
právneho zastúpenia.

51. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,59 eur s prísl. späť pred prvým

pojednávaním a súd v tejto časti konanie zastavil, podľa ustanovení § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych
poplatkoch rozhodne súd o vrátení súdneho poplatku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.