Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118205571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, A. a otec -
A.S.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.XX,A.K.,ozvýšenievýživného,oodvolanímatkyprotirozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 17. septembra 2018, č.k. 17P/28/2018-20, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil s účinnosťou od 29.06.2018 výživné
otca na maloletú B. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné
je otec povinný platiť tak, že sumu 150 eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa
každého mesiaca vopred do rúk matky a sumu 50 eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy
do 15. dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej, ktorý je matka povinná zriadiť do 10
dní od vyhlásenia rozsudku v prospech maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila
pre maloletú osobitný účet. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný

súhlas súdu (výrok I.). Zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za
obdobie od 29.06.2018 do 30.09.2018 v sume 153,33 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletej zriadený matkou (výrok II.). Týmto zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 14P/52/2016 zo dňa 26.07.2017 vo výroku II. v časti rodičovskej dohody
ohľadne výživného (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa domáhala zvýšenia výživného návrhom
doručeným súdu dňa 29.06.2018 mesačne na sumu 200 eur. Uviedla, že maloletá bola rozsudkom zo

dňa 26.07.2017 na čas po rozvode zverená do jej výchovy a otcovi bolo určené prispievať na jej výživu
sumou 150 eur mesačne a pokiaľ nebude platiť úver, tak 200 eur mesačne, nakoľko otec od decembra
2017 úver nespláca, nárokuje si výživné 200 eur, na ktorom sa dohodli. Matka návrh odôvodnila hlavne
tým, že v decembri 2017 nadobudla nehnuteľnosť, s ktorou má zvýšené náklady v úhrne okolo 400
eur. Jej príjem je rovnaký, približne 650 eur. Maloletá začala navštevovať druhý stupeň základnej školy,
jej náklady vyčíslila celkovo v sume 200 eur. Otec uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, túto
sumu považuje za primeranú. Maloletej kupuje ošatenie, školské pomôcky nad rámec výživného. Má

za to, že rozdiel medzi nákladmi na dcéru a výživným, ktoré platí on sumu 50 eur, je matka schopná
uhradiť. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že táto je riadne zamestnaná, dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem 644,69 eur. Otec je takisto riadne zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem 1.141 eur. Matka poberá prídavky na dieťa mesačne vo výške 23,68 eur. Obaja rodičia inévyživovacie povinnosti nemajú. Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 14P/52/2016 sumou 150 eur mesačne, keď v tej dobe matka dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem 552,58 eur a otec priemerný hrubý mesačný príjem 1.089 eur. Obaja

mali vyživovaciu povinnosť len k maloletej, ktorá v tom čase navštevovala základnú školu. Súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 28 ods. 2, § 62, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1,
§ 78 ods. 1 a 3, § 26 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky
na zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne je dôvodný, hoci so zmenou účelu zvýšenej sumy
výživného na tvorbu úspor s poukazom na to, že súd návrhom matky nie je viazaný. Pri rozhodovaní o

zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj nového a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť aj
zmenu výšky výživného. Súd skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného ubehla krátka doba, niečo
viac ako rok (štrnásť mesiacov), na strane ani jedného z účastníkov nedošlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny úpravy výšky výživného k maloletej na bežné potreby. Maloletá
síce začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, avšak náklady oproti poslednej úprave v roku

2017 sa u nej nezvýšili, matka sama nevedela uviesť, v čom sú zvýšené náklady na maloletú. Uvádzala
iba zvýšené náklady pri začiatku školského roka, ktoré sú však spojené s každým začiatkom roka,
uhrádzajú sa nárazovo, avšak rozpočítavajú sa na viacero mesiacov, nakoľko pokrývajú školské potreby
na dlhšie obdobie. Príjem matky sa zvýšil takmer o sto eur a príjem otca vzrástol približne o päťdesiat
eur. Počet vyživovacích povinností u rodičov zostal nezmenený. Každé zvýšenie výživného je vždy v

záujme maloletého dieťaťa. Súd vzhľadom k postoju otca rozhodol o návrhu matky tak, že uvedenému
návrhu vyhovel a výživné zvýšil na sumu 200 eur. Mal však za to, že náklady, ktoré maloletá má v
súčasnosti vyčíslené matkou na 200 eur, sú plne pokryté výživným určeným na spotrebu, ktoré hradí
otec maloletej vo výške 150 eur, pričom je nesporné, že sumou 50 eur je schopná pokrývať zvýšené
náklady maloletej aj matka. Nakoľko potreby maloletej sú aktuálne plne pokryté výživným hradeným

otcom,ktorémáspotrebnýcharakter,sprimeranýmpodielommatkynavýživnom,súdrozhodol,žesumu
zvýšeného výživného bude otec uhrádzať na osobitný účet zriadený matkou maloletej na tvorbu úspor
do budúcna, na ktorého použitie je potrebný súhlas súdu. Nakoľko majetkové pomery otca dovoľujú
prispievať zvýšeným výživným a doposiaľ určené bežné výživné postačuje na pokrytie základných
odôvodnených potrieb maloletej, a zároveň príjem matky tvorbu úspor pre maloletú neumožňuje, súd

mal za to, že je dôvodný postup podľa § 63 ods. 3 ZR a určenie časti výživného vo výške 50 eur
mesačne na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej
budúcepovolanie,resp.nainénepredpokladanévýdavky.Taktourčenévýživnéotcaspolusprimeraným
výživným od matky a prídavkom na dieťa, umožňujú uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej.
Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletej mimo súdom stanovenej

vyživovacej povinnosti zakupuje aj prípadné potrebné ošatenie, školské pomôcky a v tomto by chcel
pokračovať. Uvedené tvrdenia otca matka nerozporovala a tieto otec preukázal súdu aj predloženými
dokladmi. Súd zvýšil výživné otca na maloletú od 29.06.2018 teda od podania návrhu na zvýšenie
výživného, hoci matka žiadala zvýšenie už od decembra 2017, avšak súd v uvedenom prípade nemal za
preukázaný osobitný zreteľ, pre ktorý by mohol priznať zvýšené výživné už skôr, ako bol podaný návrh.

Keďže otec neprispieval súdom určenou sumou od 29.06.2018, vznikol mu do 30.09.2018 nedoplatok
na zročnom výživnom v sume 153,33 eur, ktorú sumu povolil otcovi uhradiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom nedoplatok je potrebné zaplatiť na osobitný účet maloletej zriadený matkou. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalaodvolaniematka.Uviedla,
že nakoľko neboli majetkovo-právne vysporiadaní, otec maloletej zobral z domu všetky veci, týmto jej
nastaldlh,muselananovozačaťodznova,jejfinančnásituácianiejedosťdobrá,oddecembra2017otec
neplatí úver, tak si nárokuje, aby doplatil spätné výživné. Dohoda bola ústna na súde po rozvode. Nemá
peniaze na advokáta ani na súd, preto to rieši takto. Vie, že toto sa týka výživného, počas manželstva si

zobral k úveru ešte niečo cez 12.000 eur, z toho sa mala na dome opravovať strecha a pristaviť izba pre
dcéru. Nič z toho sa nekonalo, medzitým sa rozišli a peniaze si ponechal na účte, teraz sa jej posmieva,
že jej spadne strecha na hlavu. Po nadobudnutí nehnuteľností po ňom preberala i dlžnú čiastku na úvere,
čo bolo okolo 49.000 eur, v ktorých bolo zarátaných aj 12.000 eur nevyplatených. Dom chcela pre dcéru,
aby v dospelosti niečo mala, lebo od otca sa tak ľahko ničoho nedočká. Navrhla preto, aby odvolací súd

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúčajú odvolaniu matky
vyhovieť a výživné zvýšiť primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na
vek a potreby maloletej B..

4. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka maloletej si doposiaľ nesplnila
povinnosť a nezriadila účet, na ktorý jej mal mesačne prispievať sumou 50 eur. Logicky nemôže
posielať sumu, keď nie je zriadený účet. Pokiaľ sa týka tvrdení uvádzaných v odvolaní ohľadne jej
finančnej situácie, poukázal na notársku zápisnicu obsahujúcu dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol

viazanýrozsahomadôvodmipodanéhoodvolania,keďžeideokonanie,ktorémohlozačaťajbeznávrhu
(§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17P/28/2018 je rozhodnutie o
návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú B. zo sumy 150 eur na 200 eur mesačne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné otca na maloletú B. zo sumy 150 eur na 200 eur mesačne s
tým, že 150 eur bude predstavovať bežné výživné a toto je povinný otec platiť do rúk matky, a 50 eur
bude určených na tvorbu úspor, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca

vopred na osobitný účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť matka a číslo účtu oznámiť otcovi, a tiež určil
nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od 29.06.2018 do 30.09.2018 v
sume 153,33 eur, ktorú sumu určil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet maloletej
zriadený matkou.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného
nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel
k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na
zvýšenie výživného, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania, a pretože

odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá neuviedla také

relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky podmienky pre zvýšenie
výživného, správne vykonal porovnanie pomerov tak na strane oprávnenej osoby, teda maloletej, ako
aj na strane povinného rodiča, a to v čase poslednej úpravy výživného, ako aj v súčasnosti. Správne

dospel k záveru, že tieto sa na strane oprávnenej podstatne nezmenili, na strane rodičov sa zmenili tým,
že obom sa im zvýšil príjem. Správne skonštatoval, že matkou vyčíslené odôvodnené potreby maloletej
v sume 200 eur sa pokryjú výživným od otca v sume 150 eur, rodinnými prídavkami vo výške 23,68 eur
a zvyšnou sumou tieto pokryje matka, nakoľko vzhľadom na vek maloletej a výšku jej príjmu už nie je
možné, aby svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnila len osobnou starostlivosťou. Správne súd

prvej inštancie zároveň skonštatoval, že v možnostiach otca je prispievať na výživu maloletej vyššou
sumou, a to matkou požadovanou 200 eur, avšak vzhľadom na výšku odôvodnených potrieb maloletej,
na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia sa tieto podstatne nezmenili, odvolací súd sumu 50 eur
považoval za dôvodne určenú súdom prvej inštancie na tvorbu úspor.

10.Skutočnostitvrdenévodvolaníohľadnevyporiadavaniamajetkuodvolacísúdnepovažovalzaprávne
relevantné v tomto konaní, keďže tieto sa týkajú vyporiadania BSM, ku ktorému došlo dohodou medzi
manželmi, teda za súhlasu matky maloletej.11. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).