Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:8115217376.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o mal. L.
M. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach dieťaťa rodičov Ing. W. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. č.d. XXX právne zastúpenej
advokátom JUDr. Petrom Rychnavským, PhD. so sídlom na Rázusovej ul. č. 111/19 vo Vranove nad
Topľou a Ing. U. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na I. ul. č. XX v P. právne zastúpeného advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o návrhu matky na udelenie
súhlasu s vysťahovaním maloletého dieťaťa do cudziny o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z 11.9.2018 č.k. 23P/153/2015 - 664 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že nahrádza súhlas otca Ing. U. M. nar. XX.X.XXXX, bytom
I. č. XX, P. s vysťahovaním maloletého L. M. nar. XX.X.XXXX do Českej republiky počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala udelenia
súhlasu s vysťahovaním mal. L. M. nar. XX.X.XXXX do zahraničia - Českej republiky. O trovách
účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že jej návrhu vyhovie, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie
považuje za nezákonné, nespravodlivé, zmätočné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne, pretože jeho
právne závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytkla konajúcemu súdu, že tento rozhodol len
na základe záverov znaleckého posudku, ktorá hodnotila ne/vhodnosť vysťahovania sa maloletého do
Prahy, čo je vyslovene právna otázka a hodnotiť ju prináleží výlučne súdu. Nesúhlasila s argumentáciou,
že povolením k vysťahovaniu mal. dieťaťa by došlo k výraznému obmedzeniu styku otca s maloletým,
čo nie je v jeho záujme a konštatovala, že z tejto argumentácie jednoznačne vyplýva, že konajúci
súd neskúmal v konaní dobro maloletého ale chránil sebecké záujmy otca, ktorý by musel cestovať
za maloletým do Prahy. Poukázala na to, že otec najmenej dva krát v týždni dochádza do Poľska
a tiež mimo, podľa aktuálnej potreby, kde je členom predstavenstva obchodnej spoločnosti. Súd
teda skúmal predovšetkým a v prvom rade záujmy otca, ktorý vo svojom živote už dosiahol určitého
spoločenského a pracovného postavenia a nie záujmy mal. L., ktorý je na prahu životnej dráhy, a ktorému
je potrebné v prvom rade potrebné vytvoriť optimálne podmienky aj s ohľadom na jeho veľmi dobré
intelektuálne predpoklady, čo bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané. Zdôraznila, že samotný
maloletý opakovane v priebehu konania (pred znalkyňou a kolíznym opatrovníkom) uvádzal, že sa chce
vrátiť do Prahy, že je mu tam dobre a chce tam žiť, bývať a chodiť do (v tom čase) do škôlky, preto podľa

jej názoru konajúci súd v rozpore s ust. § 8 ods. 1 CMP na jeho názor neprihliadol. Naopak, náhľad
maloletého na túto otázku považoval konajúci súd za bagatelizujúci, ktorý (maloletý) tomu nerozumie,
teda maloletého zdegradoval ako osobu takmer nemysliacu, hoci k takémuto postoju nemal žiaden
dôkaz. Okrem toho matka namietala, že konajúci súd neakceptoval názor maloletého, ktorý považoval
za konfluenčný s jej názorom a mal za to, že maloletý len kopíruje jej premotivovaný postoj k Prahe ako
k jedinej alternatíve svojej spokojnosti. Podľa názoru matky ide o veľmi vágne a neurčité hodnotenie a v
tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v Prahe žila dávno pred narodením maloletého. Nesúhlasila
s argumentáciou konajúceho súdu, ktorý v rozhodnutí o nevyhovení jej návrhu o.i. uviedol, že maloletý
má na Slovensku rodinu a zázemie zo strany matky, aj zo strany otca a na svoje aktuálne prostredie
je sociálne adaptovaný a uviedla, že bývanie u starých rodičov v Pozdišovciach je len provizóriom,
pretože po návrate z Prahy sa nemala kde uchýliť a aj maloletý vie, že bývanie u starých rodičov je iba
dočasné, ktorú skutočnosť by súd prvej inštancie zistil, ak by maloletého v konaní vypočul ako opakovane
navrhovala. Poukázala na to, že mal. dieťa má v Prahe širšie možnosti sebarealizácie, širší výber
ďalších (vyšších) škôl a mimoškolských aktivít na prehĺbenie edukačných schopností, oproti možnostiam
v Pozdišovciach. V závere zdôraznila, že Česká republika je vo vzťahu k Slovenskej republike krajinou
bez jazykovej bariéry a kultúrne, historicky a mentálne najbližším národom na svete, preto nehrozí strata
identity maloletého, keďže na Slovensko bude chodiť jednak s matkou a v dospelosti určite aj sám.

3. Podaním doručeným konajúcemu súdu 3.11.2018 matka doplnila svoje odvolanie. Zdôraznila, že
aj otec žil a pracoval v Prahe a disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby mohol cestovať
do Prahy, kde si tiež môže zabezpečiť prechodné bývanie. Akcentovala negatívne povahové črty
otca (sebeckosť, egocentrizmus, sebapresadzovanie, autokratickosť) , ktoré rezultujú z vykonaného
znaleckého dokazovania a v tejto súvislosti vytkla konajúcemu súdu, že tieto dôkazy a skutočnosti vôbec
nevyhodnotil, čo je v rozpore s princípmi zisťovania skutočného stavu veci (§ 35 CMP). Citovala č. 15
ods. 2, čl. 17 čl. 24, čl. 45 Charty základných práv Európskej únie a zdôraznila, že všetci majú právo
zvoliť si miesto kde budú žiť, pracovať, vzdelávať sa a vykonávať všetky aktivity podľa individuálnych
potrieb a schopností osobitne aj ako členská krajina Európskej únie. V ostatom ide o pomerne obšírne
úvahy matky o osobe otca, ktoré matke prezentovala už v odvolaní a v priebehu konania na súde prvej
inštancie, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo
potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Uviedol, že podľa jeho názoru je samotné odvolanie hrubo urážlivým podaním, ktorého obsahom
sú len invektíva rôzneho stupňa voči úvahám súdu uvedeným v odôvodnení. Vyslovil názor, že
vyjadrenia matky sú založené na nedostatočnej reflexii ustanovení Zákona o rodine, predovšetkým
ust. § 28 upravujúceho rozsah rodičovských práv a rovnako ako zrejmom nepochopení práv dieťaťa
na rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvomi rodičmi. Konštatoval, že tak ako vyplynulo aj
zo znaleckého posudku, ale aj z postoja matky v celom konaní, matka stotožňuje vlastný záujem so
záujmom mal. dieťaťa a v dôsledku nespokojnosti so svojím vlastným životom sa upína ako k východisku
k životu v Prahe, s ktorým spája aj život mal. L. s ňou. Otec nesúhlasí s vysťahovaním mal. syna do
cudziny, pretože by boli jeho práva, predovšetkým právo rozvíjať osobný kontakt so synom, zásadným
spôsobom obmedzené a vysťahovanie maloletého do Prahy by úplne znemožnilo jeho plnohodnotný
styk s mal. dieťaťom, keďže tento by sa musel realizovať v tomto meste. Tvrdil, že neexistuje žiaden
dôvod, pre ktorý by mal byť ich osobný kontakt obmedzený na čas strávený navštevovaním rôznych
atrakcií v Prahe, či pobytom v hoteloch, keďže žiaden iný spôsob trávenia takto obmedzeného času
si nemožno predstaviť. Zdôraznil, že rozhodnutie o vysťahovaní by ovplyvnilo zásadným spôsobom aj
možnosť mal. L. zažiť pravidelný kontakt so svojim otcom v bežných podmienkach rodinného života,
ku ktorým patrí aj pocit domova, čo je pre dieťa aj domácnosť otca. Dodal, že mal. nastúpil do 1.
ročníka základnej školy pre deti s mimoriadnym intelektovým nadaním a z odvolania matky nie je zrejmé,
prečo by mu vzdelanie poskytnuté maloletému v tejto škole nemalo umožniť uplatniť sa v ďalšom
živote primerane jeho nepochybne nadpriemerným schopnostiam a matka v konaní neosvedčila také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver. V závere vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie zohľadňuje najlepší záujem mal. dieťaťa, ako aj rodičovské práva oboch rodičov.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a vyhovieť
návrhu matky. V ostatnom zotrval na vyjadreniach podaných na súde prvej inštancie.
6. Matka v odvolacej replike zotrvala na vyjadreniach podaných v odvolaní a na vyššie popísané
vyjadrenie otca reagovala kontra argumentačne. Zdôraznila, že v konaní nebolo v žiadnom smere

preukázané, prečo je väčším dobrom pre maloletého ostať na Slovensku ako bývať v Prahe, okrem toho,
že otcovi sa sťaží možnosť stretávania s maloletým.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak nesprávne rozhodol,
keď návrh matky zamietol.

12. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práva povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

13. Z obsahu citovaného ust. § 35 Zákona o rodine je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo
rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne
osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o
inej podstatnej náležitosti než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine
(§ 40 ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských
práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich a to len vtedy, ak ide o podstatnú
vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa
patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda
pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne
pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i
keď je ktorýkoľvek z rodičov (ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu
rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, žeby vo všetkých
prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na
jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci
rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy
považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého
dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.. Pri rozhodovaní o nezhode
rodičov súd je v zmysle § 38 CMP povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň (ak je maloletý schopný
samostatne vyjadriť svoj názor). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade vysťahovanie
sa maloletého s matkou do Českej republiky predstavuje rozhodnutie o podstatnej veci, ku ktorej je
potrebný súhlas oboch rodičov. Keďže v danom prípade súhlas otca matka z takémuto vysťahovaniu
nezískala, dôvodným je jej návrh na to, aby o veci rozhodol súd, ktorý v prípade vyhovenia návrhu vydá
rozhodnutie, ktorým bude nahradený súhlasný prejav otca s rozhodnutím matky a maloletého. Navyše
treba doplniť, že v danom prípade obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a to aj napriek tomu,
že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, pretože otec nie je pozbavený rodičovských práv
ani čiastočne.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 27.6.2017 č.k. 27P/358/2015 -
297 bolo rozhodnuté o rozvode manželstva rodičov mal. L., súčasne súd upravil výkon rodičovských
práv a povinnosti k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu 250 Eur mesačne a bol upravený styk

otca s maloletým počas bežného roka každý párny víkend od piatka od 17:00 hod do nedele do 19:00
hod a zároveň styk počas prázdnin a sviatkov.

15. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky, ktorá sa domáhala, aby súd
udelil súhlas za otca dieťaťa s vysťahovaním sa s maloletým do Českej republiky dôvodiac tým, že od
januára 2014 nežijú s otcom v spoločnej domácnosti a rozhodla sa vrátiť do Prahy, kde žila a pracovala
jedenásť rokov pred narodením maloletého. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že
konajúci vychádzajúc z návrhu matky, vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 35 Zákona o rodine
uzavrel, že návrh matky nie je dôvodný, pretože vysťahovaním sa maloletého by vzhľadom na veľkú
vzdialenosť Prahy a miesta bydliska otca došlo k výraznému obmedzeniu styku otca s maloletým, čo
nie je v záujme mal dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že zúženie frekvencie styku otca s maloletým
by dieťa kvalitatívne ovplyvnilo v negatívnom slova zmysle. Súd zohľadnil názor mal. dieťaťa, ktorý v
konaní viac krát deklaroval želanie odsťahovať sa s matkou, avšak dospel k záveru, že prejavená vôľa
maloletého je v rozpore s jeho najlepším záujmom.

16. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, pri rozhodovaní o návrhu matky je potrebné zvážiť, či v
danom prípade sú závažné dôvody na udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého dieťaťa do zahraničia
a k zmene jeho obvyklého pobytu, a zároveň či vycestovanie maloletého dieťaťa do cudziny je v jeho
záujme.

17. Odvolací súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania dospel k odlišnému právnemu
záveru a má za to, že v danom prípade je vyhovenie návrhu matky predovšetkým v prospech maloletého
dieťaťa. Konštatuje, že po rozvode manželstva bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky, ktorá sa o syna riadne starala a zodpovedne zabezpečovala jeho životné potreby. Matka býva
toho času s mal. synom a so svojimi rodičmi v rodinnom dome v Pozdišovciach, ktorý je vo vlastníctve
jej rodičov. Otec býva v Prešove a v konaní bolo zistené, že rodičia neplánujú obnoviť svoj vzťah a
spolužitie. Styk otca s maloletým sa realizuje v súlade so súdnym rozhodnutím (rozsudok Okresného
súdu Prešov z 27.6.2017 č.k. 27P/358/2015 - 297). Aktuálnym šetrením zo strany kolízneho opatrovníka
neboli zistené v starostlivosti matky o dieťa žiadne nedostatky. Matka v priebehu konania nesporne
preukázala, že v Prahe má zabezpečené vhodné bývanie pre maloletého, nakoľko je vlastníčkou 2-
izbového bytu v pokojnej lokalite Prahy XX s dobrou občianskou vybavenosťou a dobrý spojením do
centra mesta. Nové prostredie, do ktorého sa má maloletý s matkou presťahovať bolo preverené
šetrením príslušného štátneho orgánu s tým, že toto po každej stránke zabezpečí všestranný rozvoj
maloletého. Dodáva, že mal. dieťa toto prostredie dôverne pozná a považuje ho za prirodzené, nakoľko
tam žilo v čase od augusta 2015 do januára 2016. V konaní bolo preukázané, že matka zabezpečila
maloletému v Prahe vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, pričom je nepochybné, že maloletý sa
jazykovej rozdielnosti slovenského a českého jazyka dokáže prispôsobiť. Matka tam má možnosť ihneď
uzatvoriť pracovný pomer na dobu neurčitú a z dôkazov predložených matkou nepochybne vyplýva, že
ide o lukratívnejšie pracovné miesto, ako tie ktoré jej boli ponúknuté v Michalovciach. Z uvedeného je
zrejmé, že presťahovaním sa matky s maloletým do Prahy sa zlepšia jej životné pomery (bude bývať
vo vlastnej nehnuteľnosti, nota bene v bytovej otázke nebude odkázaná na svojich rodičov) a bude jej
umožnený kariérny rast, ktorá skutočnosť je v konečnom dôsledku v záujme maloletého. Konštatuje,
že matke nemožno uprieť právo na jej osobný život a právo na slobodu pohybu a pobytu. Zdôrazňuje,
že prvoradým kritériom pri rozhodovaní odvolacieho súdu bol záujem maloletého dieťaťa, nie záujem
toho ktorého rodiča. Vychádzajúc z princípu priority záujmu maloletého odvolací súd konštatuje, že je
v maloletého, aby bol s matkou na ktorú je veľmi citovo naviazaný v mieste, kde si matka vybudovala
vhodné sociálne a pracovné zázemie.

18. Odvolací súd zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje maloletého a chráni
jeho práva a právom chránené záujmy v predmetnom konaní, pričom kolízny opatrovník navrhol návrhu
matky vyhovieť, keď mal za to, že matka zabezpečila maloletému v novom prostredí všetko potrebné
pre jeho zdravý fyzický a duševný vývoj a tiež preto, že Česká republika je kultúrne blízkou vo vzťahu
k našej krajine. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že matka rešpektovala rozhodnutie českého súdu,
ktorým bol nariadený návrat maloletého do jeho obvyklého bydliska v Pozdišovciach, keď v priebehu
konania odišla s maloletým do Prahy bez súhlasu otca a následne chodila do Českej republiky len za
účelom lekárskych vyšetrení, resp. krátkodobých návštev, ktoré vopred oznámila otcovi a kolíznemu
opatrovníkovi.

19. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptoval odvolací súd aj to,
že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie
samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletý bol
oboznámený s plánovaným vysťahovaním do Českej republiky a v priebehu konania pred znalcom a
kolíznym opatrovníkom viac krát prezentoval názor, že chce bývať v Prahe a nie len tam chodiť na
výlety. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc najmä maloletým prezentovaný názor, ktorý odvolací súd
z dôvodu jeho veku a v konaní preukázanej nadpriemernej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať
náležitú pozornosť, keď má za to, že názory maloletého, musia byť v tomto prípade, ako judikoval i
Ústavný súd ČR, základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého neexistuje dôvod,
prečo by sa jeho názor rešpektovať nemal. Dodáva, že z vykonaného dokazovania rezultuje záver,
že mal. L. je nadpriemerne inteligentný, dokáže pochopiť účel konania, sformulovať a jednoznačne
prejaviť svoju vôľu, preto odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nezistil žiaden relevantný
dôvod, prečo by na jeho názor nemal v tomto konaní prihliadnuť. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa
musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Čl. 3 Dohovoru
totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo
vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou
obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a
slobodami, teda bytosťou, ktorá by mala dostať počas svojho vývinu to najlepšie, totiž to, aby uvedené
atribúty nezostali prázdnymi slovami (Nález Ústavného súdu ČR z 19.4.2001, sp.zn. IV U S 695/2000).
Z uvedeného je nesporné, že rešpektovanie vôle maloletého dieťaťa v konania, ktoré sa priamo týkajú
miesta a spôsobu jeho života do budúcna je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

20. Je zrejmé, že po odsťahovaní sa matky s maloletým sa objektívne sťaží súdom upravený styk otca
s maloletým, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide o odsťahovanie do „blízkej cudziny", neexistuje
žiadna zásadnejšia prekážka (napr. neprimerane veľká vzdialenosť alebo jazyková bariéra a pod.), ktorá
by objektívne bránila otcovi realizácii styku s maloletým. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie matky,
ktorá vyslovila v tomto smere ústretovosť a možnosť tráviť stretnutia so synom v jej domácnosti, v ktorej
môže prenocovať a tiež deklarovala, že so synom bude často cestovať na Slovensko k svojim rodičom.
V konečnom dôsledku je potrebné si uvedomiť, že nespochybniteľné právo otca na styk s maloletým nie
je a ani nemôže byť nadriadené nad záujem maloletého dieťaťa.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj zo strany odvolacieho súdu je možné konštatovať neexistenciu
takých vážnych dôvodov, pre ktoré by nebolo v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa matka s maloletým
vysťahovala do Českej republiky. Z postoja otca vyplýva snaha o udržanie a upevnenie väzieb s
maloletým, avšak odvolací súd nevzhliadol okolnosti, ktoré by opodstatňovali nevyhoveniu návrhu matky
na vysťahovanie sa s maloletým z miesta aktuálneho bydliska do zahraničia.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 5. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.