Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317200469
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317200469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova25,IČO:35807598,protižalovanému:Y.I.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.XXX,t.č.bytom
M. N. XXX, o zaplatenie 10,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 4. septembra 2018, č. k. 12Csp/11/2017-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 04.09.2018, č. k. 12Csp/11/2017-100 žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu
domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca ako
právnická osoba uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa
28.8.2012, na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 400 eur.

Žalovaný - dlžník sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 392 eur za podmienok
dohodnutých v Zmluve úvere v 12. mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 24.9.2012.
2.2. Dňa 23.4.2013 žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátok a na
základe tejto žiadosti mal tak byť celý úver uhradený dňa 24.1.2014. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sa žalobca so žalovaným
dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady
na vypracovanie a uzavretie Zmluvy o úvere, spolu so všeobecnou administratívou s tým spojenou.

Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,
porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil tak výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného
na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia
podmienok tejto Zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 48 eur, pričom žalovaný
doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 704 eur.

2.3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný sa zaviazali pred podaním návrhu na súd
využiťmimosúdneinštitútyprostredníctvom mediácie,keďsavZmluveoúveredohodli, žežalovanýako
dlžník je povinný uhradiť žalobcovi ako veriteľovi aj všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením
takéhoto práva v mediačnom konaní.2.4. Žalobca si z uvedených dôvodov uplatnil voči žalovanému zaplatenie peňažnej sumy vo výške
10,56 eur ako zostatku poplatku za upomienky, trovy mediačného konania vo výške 162,15 eur, úrok vo

výške 32 % ročne zo sumy 400 eur od 28.8.2012 do 9.10.2012 v sume 14,73 eur, zo sumy 334 eur od
10.10.2012 do 9.11.2012 v sume 8,78 eur, zo sumy 268 eur od 10.11.2012 do 13.12.2012 v sume 7,75
eur, zo sumy 235 eur od 14.12.2012 do 8.1.2013 v sume 5,15 eur, zo sumy 202 eur od 9.1.2013 do
15.7.2013 v sume 33,12 eur, zo sumy 136 eur od 16.7.2013 do 10.7.2014 v sume 42,8 eur, zo sumy
114 eur od 11.7.2014 do 5.8.2014 v sume 2,5 eura, zo sumy 92 eur od 6.8.2014 do 9.9.2014 v sume

2,74 eur, zo sumy 70 eur od 10.9.2014 do 8.10.2014 v sume 1,72 eur, zo sumy 48 eur od 9.10.2014
do 11.11.2014 v sume 1,39 eur, zo sumy 26 eur od 12.11.2014 do 10.12.2014 v sume 0,64 eur, zo
sumy 4 eurá od 11.12.2014 do 12.1.2015 v sume 0,11 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 402,56 eur od 6.3.2014 do 10.7.2014 v sume 6,95 eur, zo sumy 380,56 eur od 11.7.2014 do
5.8.2014 v sume 1,3 eura, zo sumy 358,56 eur od 6.8.2014 do 9.9.2014 v sume 1,67 eur, zo sumy 336,
56 eur od 10.9.2014 do 8.10.2014 v sume 1,29 eur, zo sumy 314,56 eur od 9.10.2014 do 11.11.2014

v sume 1,42 eur, zo sumy 292,56 eur od 12.11.2014 do 10.12.2014 v sume 1,12 eur, zo sumy 270,56
eur od 11.12.2014 do 12.1.2015 v sume 1,19 eur, zo sumy 248,56 eur od 13.1.2015 do 10.2.2015 v
sume 0,95 eur, zo sumy 226,56 eur od 11.2.2015 do 10.3.2015 v sume 0,84 eur, zo sumy 204,56 eur
od 11.3.2015 do 10.4.2015 v sume 0,84 eur, zo sumy 182,56 eur od 11.4.2015 do 7.5.2015 v sume 0,65
eur, zo sumy 160,56 eur od 8.5.2015 do 10.6.2015 v sume 0,73 eur, zo sumy 138,56 eur od 11.6.2015

do 10.7.2015 v sume 0,55 eur, zo sumy 116,56 eur od 11.7.2015 do 10.8.2015 v sume 0,48 eur, zo sumy
94,56 eur od 11.8.2015 do 10.9.2015 v sume 0,39 eur, zo sumy 72,56 eur od 11.9.2015 do 8.10.2015
v sume 0,27 eur, zo sumy 50,56 eur od 9.10.2015 do 6.11.2015 v sume 0,19 eur, zo sumy 28,56 eur
od 7.11.2015 do 8.12.2015 v sume 0,12 eur, zo sumy 6,56 eur od 9.12.2015 do 8.1.2016 v sume 0,03
eur, zo sumy a náhradu trov konania.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 26.12.2017 do vlastných rúk, zároveň bol vyzvaný v zmysle §
160 ods. 2 CSP uznesením, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a vzhľadom na to,
že predmetom konania bola suma, ktorá nepresahuje 1.000 eur v zmysle § 297 písm. b/ CSP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP súd vyhlásil rozsudok verejne dňa 4.9.2018 a nenariadil vo veci pojednávanie,

keďže išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia medzi stranami sporu neboli
sporné. Verejného vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnil ani právny zástupca žalobcu ani žalovaný.

4.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 28.8.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca - veriteľ žalovanému

- dlžníkovi úver vo výške 400 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 392 eur. Celkovo tak mal žalovaný zaplatiť sumu 792 eur, a to v 12
mesačných splátkach po 66 eur, počnúc dňom 24.9.2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru.

4.2. Z Úverovej zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému - dlžníkovi na iný
účel. Súčasťou Zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom z článku 4
Všeobecných podmienok vyplýva, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní
a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť spolu so zmluvnou pokutou vo výške 15 eur za každý
jeden prípadného omeškania. Zároveň v tomto článku sa žalovaný zaviazal uhradiť veriteľovi za každú

zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienky tejto zmluvy čiastku 4 eurá, ako paušálnu úhradu
nákladov administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

4.3. V článku 5 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal v prípade porušenia
svojich zmluvných povinností uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, ktorá je určená na

úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka. Z ďalšieho článku, t.j. článku 10 Všeobecných podmienok poskytnutého
úveru tiež vyplýva, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške, na základe tejto Zmluvy,
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto Zmluve a zaväzuje sa ju
uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane Zmluvy. Tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie Zmluvy o úvere spolu
so všeobecnou administratívou s tým spojenou.4.4. Zo žiadosti o úprave splátkového kalendára vyplýva, že strany sporu dňa 23.4.2013 na základe
žiadosti žalovaného - dlžníka upravili splátkový kalendár s tým, že došlo k úprave splátkového kalendára
o jeden mesiac, pričom takáto úprava bola spoplatnená sumou vo výške 64 eur, ktorú sa zaviazal

zaplatiť dlžník v prospech žalobcu.

5. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9
ods. 1, 2 § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 497 Obchodného zákonníka,

§ 52 ods. 1, 3, 4 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. Na základe vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za nesporné, že zmluvné strany
uzavreli dňa28.8.2012Zmluvuoúvere,žalobcavčaseuzatváraniaZmluvybolprávnickouosobou,ktorá
vykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a predmetná úverová
zmluva mala formulárový charakter. V konaní nebolo preukázané a ani nebolo stranami sporu tvrdené,

že by žalovaný konal pri poskytovaní úveru v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Z predformulovanej Zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetnú úverovú zmluvu
vopred pripravil, a teda žalovaný nemohol jej obsah ovplyvniť. Žalovaný má jednoznačne postavenie
spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobca má postavenie veriteľa v zmysle
§ 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a na základe uvedenej úverovej zmluvy medzi stranami sporu

vznikol spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na charakter poskytnutého úveru a dohodnuté podmienky o
spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere musí Zmluva o úvere obsahovať zákonné náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.

7. Po preskúmaní úverovej zmluvy predloženej žalobcom dospel k záveru, že Zmluva o úvere
neobsahuje náležitosti uvedené konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ zákona 129/2010. V úverovej
zmluve nie je vôbec uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, pričom poplatok vo výške 392
eur prestavuje v rozsahu 1/3 úrok a v rozsahu 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou. Náklady na vypracovanie Úverovej zmluvy sú tak

neprimerane vysoké, pričom podľa názoru súdu má takýto náklad charakter odplaty za poskytnuté
finančné prostriedky, v dôsledku čoho je ho možné považovať za úrok. Z tohto dôvodu podľa názoru
súdu ide o konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takýmto postupom žalobca
skrývaskutočnúvýškuúrokuaúčelomjehokonaniajetakzískaťmajetkovýprospechnaúkorsamotného
spotrebiteľa. Konanie žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi, a preto je dojednanie poplatku vo výške

392 eur neplatné v zmysle § 39 O.Z. Súd poukázal zároveň aj na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje
nárok na úroky z omeškania nielen z istiny úveru ale aj z poplatku, ktorý má charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

8. Z uvedených dôvodov je teda nesprávne uvedená výška RPMN (309,86 %) v neprospech

spotrebiteľa, pretože žalobca zahrnul do výpočtu RPMN aj náklad, ktorý si uplatňoval na základe
neplatného zmluvného dojednania - náklad na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, hoci takýto náklad
do tohto výpočtu nemal byť zahrnutý. Samotný údaj o RPMN predstavuje totiž dôležitú informáciu
pre bežného spotrebiteľa, keďže na jej základe dokáže tak posúdiť výhodnosť poskytovaného úveru.
V Zmluve o úvere absentuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, údaj o termíne splatnosti

jednotlivých splátok ako aj podklady, ktoré boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Uvedené údaje musia byť uvedené priamo v samotnej Zmluve o úvere a nepostačuje, aby tieto údaje
boli uvedené len vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru.

9. Úver je tak z dôvodu absencie, resp. nesprávnosti vyššie uvedených údajov v zmysle § 11 ods. 1

písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má tak len nárok na sumu 400
eur, ktorú žalovanému poskytol, ktorá skutočnosť nebola sporná, pričom samotný žalobca uviedol, že
žalovaný uhradil sumu 704 eur, teda o 304 eur viac, ako bol povinný uhradiť.

10. K uplatneniu trov mediačného konania a poplatku za upomienky, súd poznamenal, že žalobca v

konaní nepreukázal uhradenie trov mediačného konania vo výške 162,15 eur a tiež nepreukázal, že v
súvislosti s mediáciou vystavil a zaslal upomienky žalovanému a v priebehu konania nepredložil žiaden
dôkaz o týchto ním tvrdených skutočnostiach. Žalovanému tak nevznikla takáto povinnosť vyplývajúca
z vyššie uvedených všeobecných podmienok voči žalobcovi, preto súd v časti, v ktorej si uplatňovalžalobca zostatok poplatku za upomienky vo výške 10,56 eur ako aj sumu 162,15 eur - trovy mediačného
konania, žalobu zamietol.

11.1. Pokiaľ ide o kapitalizovaný úrok, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému, keďže predmetný úver
bolbezpoplatkovýabezúročný,žalobcovinevznikloaniprávonaúrokvovýške32%, ktorýbolžalobcom
vyčíslený v žalobe, a preto súd aj v tejto časti uplatnený nárok žalobcu ako neplatný zamietol.

11.2. Žalobu v časti kapitalizovaného úroku z meškania zamietol, pretože žalovaný zaplatil takýto úrok

z omeškania v celom rozsahu, v dôsledku čoho jeho dlh zanikol, keďže žalobcovi uhradil sumu 704 eur,
t. j. o 304 eur viac, ako bol povinný.

12. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania nielen z istiny úveru, ale aj z poplatku, ktorý má charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto aj z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Žalobu žalobcu
zamietol v celom rozsahu, pretože žalobca jednak nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v predmetnej

žalobe, ani dôvodnosť uplatnených nárokov.

13. O trovách konania rozhodol v zmysle cit. ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný mal
úspech v celom rozsahu, avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie uvádzajúc, že mu bol rozsudok
doručený dňa 16.10.2018, odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote v súlade s ust. § 362 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a napáda rozsudok v celom rozsahu.

15. Žalobca má za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP „súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“, ďalej v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP
„konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, k vade uvedenej v
ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP „rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

16.1. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 28.08.2012 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX,. na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400 EUR a žalovaný sa

zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 392 EUR, t. j. celkovo
zaplatiť sumu vo výške 792 EUR v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 66 EUR počnúc
dňom 24.09.2012 (ďalej len „Zmluva“ alebo „Zmluva o úvere“). Žalovaný neplatil splátky riadne a včas,
v dôsledku čoho Žalobca uplatnil svoje nároky zo Zmluvy pred príslušným súdom, ktorý určil, že Zmluva
je bezúročná a bez poplatkov a žalobu zamietol v časti uplatneného nároku.

16.2. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“).
Priamo na prednej strane Zmluvy sa uvádza nasledovné: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy,

nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane
všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)....“
16.3. Z vyššie uvedeného znenia Zmluvy vyplýva, že VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, a to
nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva a VPPÚ sú
vyhotovenénaspojenomhárkupapiera,resp.obojstranne.Vzhľadomnatútoskutočnosťjenepochybné,

že dlžník podpisom Zmluvy jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného
vyplýva, že uzavretie Zmluvy samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ
neprichádza do úvahy. Žalobca si predložením Zmluvy, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju
informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy
Zmluvy.

17.1. K dôvodom zamietnutia žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienky
a mediačné konanie žalobca dáva do pozornosti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
predstavujú neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. V zmysle bodu 04. VPPÚ: ,,Dlžník sa zaväzuje uhradiťveriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako
paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na
úhradu“. Nakoľko sa žalobca omeškal s plnením svojho záväzku, bolo mu zo strany žalobcu zaslaných

dvanásť upomienok obyčajnou poštovou zásielkou, a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu sumy vo
výške 48 EUR.

17.2. V prípade uplatňovaných trov mediačného konania odkazuje na bod 13. VPPÚ, v zmysle
ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo Zmluvy.

Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v konaní pred súdom využiť mediáciu,
pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil trovy mediačného konania v
celkovej výške 162,15 EUR, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby v sume 51,20 EUR a z
poplatku vo výške 59,75 EUR.

18. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdeniaadôkaznébremenopripreukázanídôvoduuplatňovanéhonároku.Mázato,ženímuplatňovaný
nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Zákon o
spotrebiteľskýchúverochpovažujezmluvuzabezúročnúabezpoplatkovvprípade,akdôjdeknaplneniu
§ 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko nedošlo k naplneniu uvedených dôvodov,

nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

19.1. Žalobca poukazuje na to, že nie je možné hovoriť o absencii výšky úrokovej sadzby. Žalovaný
zároveň svojim podpisom Zmluvy potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so Štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ŠEISÚ“), ktoré sú prílohou úverovej zmluvy a

predstavujú jej neoddeliteľnú súčasť. V ŠEISÚ je jasne, určito a zrozumiteľne v časti 3 označenej
ako ,,Náklady spojené s úverom“ uvedené: „Úroková sadzba úveru, alebo v prípade potreby rôzne
úrokové sadzby úveru, ktoré sa vzťahujú na zmluvu o úvere (je) fixná 32 % ročne“.

19.2. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. V Zmluve bola
dojednaná RPMN vo výške 309,86 % a bola vypočítaná v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Výška
RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a
účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve.

20.1. Poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny
všeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýškaúrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), podľa ktorého ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

20.2. Nemožno sa dovolávať údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná
na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Definovanie výšky
odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
účinného do 31.10.2008 (Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných

prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.) alebo do 31.05.2010 (Ak predmetom

spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.). Správne by
mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a inéspoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje
len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.

20.3. K uvedenému poukázal na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného
súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek
poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko
spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je

požadovanévporovnanísbankamimenšiezabezpečenieapožiadavkyklientovsúvybavovanéomnoho
pružnejšie,akotomubývaukonzervatívnejšíchbánk,čojealevzhľadomnaichzameraniepochopiteľné.
Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito
nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe,

sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský
zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť,
že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR).

21.1. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom tak, ako to

žalobca špecifikuje prostredníctvom svojich podaní, nemožno ju považovať za právny úkon absolútne
neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda o úrokovej sadzbe nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, vzhľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe do
základných princípov (§ 3 Občianskeho zákonníka), ako aj v časti týkajúcej sa platnosti právnych úkonov
(§ 39 Občianskeho zákonníka), predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov,

teda ohraničenie autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. Za dobré mravy nikdy nebude
možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať
konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne
záväzným právnym predpisom. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie

alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody." Veriteľ si
požadoval len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným dlžníkom v rámci kontraktačného
procesu. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov

obsahuje, nemožno vzťah posúdiť ako nesúladný s § 39 Občianskeho zákonníka.

21.2. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa Zmluva v časti
odplaty považovala za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v
odvolaní žalobca žiadal odvolací súd, aby v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. §

391 ods. 1 CSP vydal uznesenie, ktorým rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn.: 12Csp/11/2017-100
zo dňa 04.09.2018 v celom rozsahu zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj súdom prvej inštancie
zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v časti výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

24.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.24.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

25. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie zamerajúc sa na riadne zistenie skutkového
stavuveci, dospelksprávnymskutkovýmzisteniam,následneajvecsprávneposúdilpoprávnejstránke,
keď zamietol žalobu v časti zostatku poplatku za upomienky vo výške 10,25 EUR, trov mediačného
konania vo výške 162,15 EUR a úroku vo výške 32% ročne z uplatnených súm a úroku z omeškania
vo výške 5% z uplatnených súm a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, preto

sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

28.1. Žalobcom deklarovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP môže byť spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, ak súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ktoré môžu spočívať v

nevykonaní relevantných navrhovaných dôkazov, v nesprávnom skutkovom závere z vykonaných
dôkazov, prípadne v nedostatočnom zistení skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho
dotvárania novotami.

28.2. Z obsahu odvolania žalobcu je možné vyvodiť, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP

uplatňuje z dôvodu nesprávneho skutkového záveru prvoinštančného súdu v otázke obsahu úverovej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, najmä dohody o odplate, RPMN.

29.1. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkový záver prvoinštančného súdu zodpovedá výsledkom
dokazovania, keďže tento súd k nemu dospel zákonným postupom uvedeným v § 191 CSP, v zmysle

ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29.2. Pri hodnotení dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver,
ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,

je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti
žaloby majúcej za následok jej zamietnutie.

30.1. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
dodáva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.08.2012 uvádza žalobca údaj o RPMN 309,86
%,pričomtvrdí,ževýškaRPMNsavypočítavavzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverochpodľavzorca
uvedeného vo VPP, a že úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby úveru,
ktoré sa vzťahujú na zmluvu o úvere (je) fixná 32 % ročne, avšak tento údaj o úrokovej sadzbe úveru

v Zmluve absentuje.

30.2. Dôvody, ktoré žalobca uvádzal v podanom odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správne závery súdu
prvej inštancie. Správny je jeho právny záver, že v danom prípade je potrebné považovať úver zabezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z., predovšetkým z dôvodu
absencie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery
nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z.).

31. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami
sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy prednostne , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom
(§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2 OZ) aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia
Občianskehozákonníkanadobudliúčinnosťdňa1.mája2014,pričomprávnepredpisy,ktorýchsúčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že na tento právny vzťah je potrebné

aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho
zákonníka, je preto správny.

32. Za vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené považuje odvolací súd aj závery
prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby v časti uplatnenia trov mediačného konania a poplatku za

upomienky vzhľadom na nepreukázanie tvrdení uvedených v žalobe, a teda pre neunesenie dôkazného
bremena na strane žalobcu.

33. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku vo veci
samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

34.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalovanému voči žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože si žiadne trovy neuplatnil a ani mu podľa obsahu spisu žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).