Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200813
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712200813.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený advokátom JUDr. Marcel Kohút, so sídlom Nám. sv.
Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanej J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX
W., o zaplatenie 7.975,06 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad,

č.k. 17C/415/2012-502 zo dňa 18. septembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie vo výroku II., tak že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním zo dňa 12.09.2018 zobral žalobný návrh späť
vzhľadom k tomu, že mu zo strany Y. W. bola vrátená suma 10.407,31 Eur, ktorá predstavuje platby v
súvislosti s predmetným bytom, ktoré uhradil za žalovanú. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. Na
základe uvedených skutočností konanie zastavil.

4. O trovách konania rozhodol tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti, ktoré nastali po podaní
žaloby, keď žalobcovi zo strany Y. W. v deň XX.XX.XXXX bola vrátená suma, ktorá predstavuje platby
žalobcu v súvislosti s predmetným bytom. Súd bol toho názoru, že za daných okolností nemožno
spravodlivo žiadať od žalobcu, aby uhradil trovy konania žalovanej. Je spravodlivé, aby každá strana

sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v celom rozsahu. Odvolanie podala
z dôvodu nesprávneho procesného postupu, inej vady konania, bezdôvodného nevykonania dôkazov,
nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia a tiež namietala zaujatosť sudcu.
Uviedla, že sa dňa 17.09.2018 písomne vyjadrila, že so späťvzatím žaloby súhlasí s podmienkou

priznania trov konania vo výške 100%, pričom zo strany súdu nedošlo k takejto akceptácii a preto
je potrebné, aby sa súd zaoberal skutkovou situáciou, pretože nemala dostatok času, aby sa riadnevyjadrila k predloženému dôkazu výpisu z účtu M. banky. Uviedla, že výpis z účtu nepreukazuje,
že žalobca uhrádzal nejaké platby za služby spojené s bývaním Y. W. a namietala túto listinu ako
dôkaz vykonania platieb, nakoľko výpis dokazuje prevod sumy peňazí z Y. W. na účet žalobcu, ale

nie účel platby, teda na aký účel sú tieto peňažné prostriedky žalobcovi poukázané. Na základe
uvedeného nemohol súd dospieť k záveru, že žalovaná uhrádzala platby Y. W.. Uviedla, že v konaní
navrhla vykonanie dôkazov, na uvedených návrhoch trvá a navrhuje, aby ich súd vykonal. Ďalej
namietala zaujatosť sudcu, pretože počas celého konania aktívne napomáhal žalobcovi k uplatňovaniu
nedôvodného a nezákonného nároku voči žalovanej, žalobca nepredložil žiaden rozhodujúci dôkaz,

ktorý by preukázal, že počas rozhodujúceho obdobia uhrádzal platby spojené s bývaním Y. W..
Namietala,žesudcanapomáhalžalobcoviprocesnevykonaťdôkazuznesením,ktorýmzaviazalžalobcu
predložiť súdu jednu platbu a procesne vyrobiť dôkaz uznesením a tiež svojou zaujatosťou spôsobil,
že konanie nebolo prerušené, pričom sudca mal evidentne záujem na tom, aby bol žalobca úspešný, k
čomu mu aj aktívne napomáhal svojím vedením konania a rozhodovaním. Taktiež súd zamietol jej návrh
na pripustenie ďalšieho účastníka konania. Uviedla, že nie je spravodlivé ani zákonné, aby žalovanej

neboli uhradené vzniknuté náklady sporu, pretože žalovaná nijako nezavinila vznik sporu a v priebehu
sporu nesporne preukázala, že všetky platby vždy Y. riadne a včas uhrádzala. Ďalej uviedla, že celá
žaloba bola šikanózna a jej cieľ bol ekonomicky zničiť žalovanú, ktorá bola so žalobcom v dvoch iných
súdnych sporoch, a to aj prostredníctvom trov súdneho konania. Navrhla uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že podané odvolanie považuje za pamflet a uznesenie
je nepochybne vecne správne. Poukázal na to, že späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení
žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis a dôvodom späťvzatia bolo vrátenie sumy
Y. W., na základe čoho bol v celom rozsahu uspokojený. Žalovaná so späťvzatím preukázateľne

súhlasila. Považoval za absolútne nepochopiteľné, že konajúcemu súdu kládla podmienku za súhlas so
späťvzatím žaloby priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%. Ďalej uviedol, že v konaní predložil
početný dôkazný materiál, ktorý jednoznačne preukazuje úhradu platieb zo strany žalobcu, pričom
týmito materiálmi nepochybne disponuje aj žalovaná. Poukázal na to, že žalovaná v konaní prakticky
trvale uplatňovala a opakovane podávala nedôvodné námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni, hoci v

konaní bola preukázaná absolútna a flagrantná nedôvodnosť tejto námietky. Podanú žalobu považuje
za plne opodstatnenú a iba z dôvodu, že nárok žalobcu bol uspokojený treťou osobou, t.j. prijímateľom
platieb uhrádzaných žalobcom zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že je toho názoru, že de
facto nezavinil zastavenie konania, ale nastala skutočnosť nezávisle od žalobcu, čo bolo dôvodom na
späťvzatie žaloby. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok a odvolanie žalovanej v celom rozsahu

zamietol.

7. Žalovaná sa vyjadrila tak, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a namieta ho z dôvodov, že v konaní
nikdy nepreukázal, že pravidelne platil za služby spojené s bývaním Y. W. za žalovanú. Jedinú platbu,
ktorú predložil bola platba v mesiaci, v ktorom ho súd prvej inštancie zaviazal, aby predložil platbu

a táto platba bola vykonaná až po tom, čo ho súd prvej inštancie zaviazal predložiť doklad o platbe.
Uviedla, že nie je jej chybou, že pred podaním žaloby si žalobca nepreveril rozhodujúce skutočnosti a
že žaloval nesprávny subjekt na strane žalovaného. Žalobca zneužíval právo, a preto mu neprináleží
právna ochrana a je spravodlivé, aby žalovanej boli priznané trovy konania vo výške 100%. Uviedla, že
na tvrdeniach týkajúcich sa zaujatosti sudcu trvá. Tvrdenie žalobcu, že subjekt, ktorý nebol účastníkom

konania údajne vrátil žalobcovi dlžnú sumu, nemá právny vplyv na priznanie alebo nepriznanie trov
konania žalovanému. Plnenie zo strany subjektu, ktorý nie je účastníkom konania a ktorý nemá
poverenie od účastníka konania nemožno považovať za úspech žalobcu v konaní. Uviedla, že neexistujú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanej priznať náhradu trov konania
a aby tieto trovy malo za žalobcu zaplatiť E., čiže v podstate B. T.. Na základe uvedeného navrhla

vyhovieť odvolacím dôvodom.

8. Žalobca sa vyjadril tak, že vyjadrenie žalovanej považuje za vedome nepravdivé a žalovaná dookola
opakuje takmer rovnaké tvrdenia ako vo svojom odvolaní. Mal za to, že uznesenie je nepochybne vecne
správne. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol tvrdenia, ktoré boli ním uvedené už v podanom

vyjadrení k odvolaniu, vrátane návrhu na rozhodnutie.

9. Žalovaná v ďalšom podaní opätovne uviedla, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a namieta ho,
pričom nespochybňuje jeho právo vziať žalobný návrh späť, ale iba on je zodpovedný za trovykonania, ktoré zavinil tým, že pred podaním žaloby neoveril a rovnako v priebehu konania neakceptoval
predložené dôkazy, že si žalovaná za seba riadne platí za služby spojené s bývaním. Žalobca tak
nepostupoval zodpovedne a starostlivo a svojím konaním spôsobil náklady na spor žalovanej a jej

právnemu zástupcovi. Poprela, že žalobca nezavinil zastavenie konania, pretože len on má dispozičné
právo so žalobou a sám si určil, kto je vo veci na strane žalovaného. Uviedla, že nemala právnu
možnosť ako nevystupovať na strane žalovaného, teda výlučne žalobca nesie právnu zodpovednosť
za svoj neúspech v konaní. Z uvedených dôvodov nie je žiadny právny dôvod na nepriznanie trov
žalobcovi v konaní. Tvrdenia o tom, že nie je dôvod priznať trovy konania žalovanému, sú právne aj

skutkovo absurdné, pretože nezohľadňujú zodpovednosť žalobcu za vedenie neoprávneného sporu voči
žalovanému, pričom nie je objasnená skutočnosť, z akých dôvodov uhradil Y. W. žalobcovi predmetnú
sumu. Navrhla, aby súd vyhovel odvolaniu v celom rozsahu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym procesným postupom, inou vadou konania, bezdôvodným nevykonaním dôkazov,
nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p., v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa

prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,

súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

18. Žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že sudca je zaujatý, avšak žalovanou vznesená námietka
zaujatosti nespĺňala zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 C.s.p., t.j. neuviedla, kedy
sa o uvedených skutočnostiach dozvedela. Odvolací súd však naviac zdôrazňuje, že aj keby námietka

zaujatosti spĺňala všetky zákonom stanovené podmienky, námietky sa týkali len procesného postupu
zákonnej sudkyne ktoré v zmysle § 49 ods. 3 C.s.p. nie sú dôvodom pre jej vylúčenie. Ani odvolací
nemôže v tomto štádiu konania zasahovať do procesného postupu zvoleného zákonnou sudkyňou tohto
súdu (či už napr. prikázaním nejakého procesného úkonu alebo vylúčením sudkyne z prejednávaniaveci z uvedeného dôvodu). Voľba procesného postupu v konaní je totiž výlučne vecou konajúcej
sudkyne, čo je bezprostredne spojené so zásadou nezávislosti súdnictva. Pokiaľ strana nesúhlasí s
postupom konajúceho zákonného sudcu, má možnosť namietať jeho nesprávnosť použitím opravných

prostriedkov. Preto sa týmto odvolací súd nezaoberal.

19. V predmetnom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia žalobou požadovanej sumy od žalovanej
z dôvodu, že ako vlastník bytu za žalovanú uhrádzal mesačné preddavky za služby a tvorbu fondu
opráv. Uvedené skutočnosti preukázal kópiou pokladničných dokladov a výpisom z účtov, z ktorých

nepochybnevyplýva,žežalobcapravidelnepoukazovalplatbynaúčetY.W.aneskôrnaúčetspoločnosti
C. B... Podaním zo dňa 12.09.2018, žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že zo strany Y. W. došlo k
vráteniu zaplatených platieb, o čom predložil aj dôkaz v podobe výpisu z jeho bankového účtu (č.l.
XXX). Z uvedeného výpisu vyplýva, že mu boli dňa 06.08.2018 poukázané na účet sumy celkovo vo
výške 10.407,31 Eur z dvoch iných účtov, pričom účelom platby bolo vrátenie úhrad. Odvolací súd z
obsahu spisu zistil, že predmetné čísla účtov, z ktorých boli poukázané peňažné prostriedky patria Y.

W. a spoločnosti C. B.., s ktorým Y. W. uzatvoril D. o postúpení pohľadávok. Žalobcovi tak boli vrátené
finančné prostriedky, ktoré uhradil, nie však žalovanou, ale tretími subjektmi, čo následne spôsobilo, že
nárok žalobcu bol uspokojený a zanikol tak dôvod na pokračovanie v konaní, preto žalobca vzal žalobu
v celom rozsahu späť, s čím žalovaná v podaní zo dňa 17.09.2018 súhlasila. Odvolací súd z obsahu
spisu zistil, že žalovaná v priebehu konania na súde prvej inštancie tiež predložila doklady preukazujúce

úhrady platieb súvisiacich s bývaním Y. W. a spoločnosti C. B.. (č.l. XXX- XXX). Napriek predloženiu
uvedených dôkazov v konaní, žalobca naďalej trval na podanej žalobe voči žalobkyni.

20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, odvolací súd prisvedčil námietke žalovanej, že po preukázaní
úhrady platieb z jej strany Y. W. a spoločnosti C. B.. žalobca bezdôvodne zotrvával na podanej žalobe

voči žalovanej. Odvolací súd zdôrazňuje, že už v tomto štádiu mal žalobca možnosť vziať žalobu v
celom rozsahu späť voči žalovanej, a tým zabrániť i navyšovaniu trov prvoinštančného konania na
oboch sporových stranách, čo však žalobca neurobil a žalobu vzal v celom rozsahu späť až po vrátení
zaplatených súm zo strany Y. W. a zo strany spoločnosti C. B.
21. Pri rozhodovaní o trovách konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať i

procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovanej, spočívajúce
napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná
procesne zavinila zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez
toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanej,

znáša trovy žalovanej žalobca.

22. V predmetnom prípade došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom z dôvodu vrátenia zaplatených súm
zo strany Y. W. a spoločnosti C. B.., avšak ako bolo už vyššie uvedené, žalovaná v priebehu konania
preukázala, že uhrádzala platby uvedeným spoločnostiam, a teda, že podaná žaloba nie je voči nej

dôvodná. Z uvedeného dôvodu tak možno zastavenie konania pričítať ako procesné zavinenie žalobcu.

23. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne
posúdil, keď na predmetný prípad aplikoval ust. § 257 C.s.p. a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal, pretože na predmetný prípad mal aplikovať ust. § 256 ods. 2 C.s.p. a priznať náhradu trov

prvoinštančného konania protistrane.

24. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).