Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2P/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919200654
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6919200654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci manželov M.:

navrhovateľky - B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. C. XX, zastúpenej AK Bitalová & Demeterová, s. r.
o., so sídlom kancelárie Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8 a manžela navrhovateľky - Z. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. C. XX, t. č. Ú. H. N. R. X. K. S. Z. K., o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: B. M., nar. XX. XX. XXXX, H. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto

r o z h o d o l :

I.Súd manželstvo Z. M., nar. XX.XX.XXXX, a B. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 12.08.2013 v O.
A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. A. vo zväzku VII, ročník 2013, na strane

92, pod por. č. 5, r o z v á d z a .

II.Súd maloleté deti B. M., nar. XX.XX.XXXX a H. M., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z v e r u
j e do osobnej starostlivosti matky.

III.Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí B. M. a H. M. výživným vo výške po 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom mesačne, na

každé dieťa zvlášť, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky: K. počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

IV.Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

V.Matka je povinná informovať otca detí 4-krát ročne, každý tretí mesiac v roku, o maloletých deťoch, o
ich zdravotnom stave, záujmoch a o celkovom vývoji a napredovaní maloletých detí.

VI.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je hlboko rozvrátené a nie je
predpoklad jeho obnovenia.

2.Na pojednávanie sa nedostavil manžel navrhovateľky, doručenie predvolania má vykázané, bol
vypočutý pred dožiadaným súdom a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti,

súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

3.Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na podanom návrhu a na dôvodoch rozpadu
manželstva v ňom uvedených. Navrhovateľka s manželom v žiadnom prípade nemieni obnoviťmanželské spolužitie, nakoľko má z neho strach. Manžel navrhovateľky navrhovateľku fyzicky týral za
čo bol aj trestne stíhaný. Navrhovateľka v súčasnej dobe žije spolu s deťmi v Q., kde je zamestnaná
a deti navštevujú predškolské zariadenie. Právna zástupkyňa navrhla manželstvo účastníkov konania

rozviesť a maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otca navrhla
zaviazať prispievať na ich výživu v minimálnej výške.

4.Navrhovateľka sa pripojila k výpovedi svojej právnej zástupkyne. Potvrdila skutočnosť, že bola zo
strany manžela fyzicky týraná. V súčasnej dobe žije a pracuje v Q. a býva v spoločnej domácnosti

so svojim terajším partnerom a maloletými deťmi. Navrhovateľka pracuje ako upratovačka a jej čistý
mesačný príjem činí 800 až 900 €.

5.Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky,
nakoľko matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie priaznivého vývoja detí. Vyživovaciu
povinnosť otca navrhol určiť v minimálnej výške.

6.Súd zo zápisnice z výsluchu manžela navrhovateľky zistil, že s návrhom na rozvod manželstva ako aj
s matkou navrhovanou úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom súhlasil. Nepoprel príčiny
rozpadu manželstva uvádzané navrhovateľkou. Vo výkon trestu odňatia slobody je pracovne zaradený,
ale svoj príjem uviesť nevedel. Žiadal v rozsudku zaviazať matku k povinnosti zasielať mu štyrikrát ročne

pravidelné správy o maloletých deťoch.

7.Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia

o rozvode.
2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa

obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť;

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.8.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12. 08. 2013, z manželstva pochádzajú dve maloleté
deti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a

nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Príčinou rozpadu manželstva bola skutočnosť,
že manžel navrhovateľky sa stal drogovo závislým a pod vplyvom omamných látok bol agresívny a
fyzicky napádal navrhovateľku. Manžel navrhovateľky bol za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Vzhľadom k tomu, že vzťahy
medzi manželmi sú trvale hlboko rozvrátené súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté

deti pochádzajúce z manželstva súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má
všetky predpoklady pre zabezpečenie priaznivého vývoja detí.
Vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom súd určil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o
rodine, pričom zohľadnil odôvodnené potreby detí ako aj súčasne možnosti povinného otca.

9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63
Civilného mimosporového poriadku..

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená

peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie
podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.