Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315210817
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315210817.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcu: INTERSPORT AUSTRIA Gesellschaft m.b.H, so sídlom Rakúska republika, 4600 Wels,
Flugplatzstraße 10, IČ: FN 101648 h, zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom 811 03
Bratislava, Panenská 18, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: O.. M. N., N. XXX XX Š. - S., Z. X/XXXX,
zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie
50 000,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 000,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
28.4.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným dňa 4.5.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť finančnú čiastku 50 000,- Eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že voči
žalovanému si tento nárok uplatňuje z dôvodu, že žalovaný ako ručiteľ písomne žalobcovi vyhlásil, že na
základe jeho výzvy zaplatí žalobcovi pohľadávky voči spoločnosti Z. Z..F..P.., vzniknuté z titulu dodávok
tovaru realizovaných žalobcom spoločnosti Z. Z..F..P... Keďže žalobcovi v rámci obchodného styku so
spoločnosťou Z. Z..F..P.. vznikli pohľadávky vo výške 1 360 024,44 Eur uplatnil si voči žalovanému

listom zo dňa 9.4.2015 sumu 300 000,- Eur, ktorá zodpovedá maximálnej dohodnutej výške ručenia
žalovaného. Keďže túto sumu žalovaný ani po výzve neuhradil, žalobca si z tejto časti v konaní uplatnil
časť vo výške 50 000,- Eur.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, pričom svoj nesúhlas odôvodnil tak, že ručiteľský záväzok žalovaného
voči žalobcovi nie je platný a to jednak z dôvodu obchádzania zákona, konkrétne § 106 Obchodného
zákonníka, ktorý priamo upravuje ručenie spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom

žalovaný v čase ručiteľského vyhlásenia bol spoločníkom obchodnej spoločnosti Z. Z..F..P... Podľa
názoru žalovaného je ručiteľské vyhlásenie taktiež v rozpore s dobrými mravmi a to jednak z dôvodu,
že v čase podpisu ručiteľského vyhlásenia žalovaný nedisponoval majetkom, ktorý by mohol použiť na
vyrovnanie dlhu voči žalobcovi za spoločnosť Z. Z..F..P... Taktiež ručiteľské vyhlásenie podľa názoru
žalovaného nie je platné, nakoľko žalovaný ho urobil bez súhlasu svojej manželky pričom ide o úkon,
na ktorý sa takýto súhlas vyžaduje, pretože ide nad rámec vybavovania bežných záležitostí.

3. Súd vo veci rozhodol na základe spisového materiálu, z ktorého obsahom sa oboznámil, vyhodnotil
prednesy právnych zástupcov strán sporu a obsah výpovede svedkyne Dariny Belickej a po takto
vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:4. Medzi žalobcom a spoločnosťou Z. Z..F..P.. došlo dňa 26.8.2010 k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci,
ktorá upravovala podmienky vzájomnej spolupráce pri prevádzke maloobchodnej predajne športového
tovaru, ktorú prevádzkovala spoločnosť Z. Z..F..P.. v nákupnom centre S. W. Z.. Na základe tejto zmluvy

dodával žalobca spoločnosti Z. Z..F..P.. H.var, za ktorý bola v zmysle uzavretej zmluvy spoločnosť Z.
Z..F..P.. povinná zaplatiť kúpnu cenu. Spoločnosť Z. Z..F..P.. sa však s platbami za dodaný tovar dostala
do omeškania, preto došlo medzi žalobcom a touto spoločnosťou dňa 26.9.2012 k uzatvoreniu dohody.
V tejto dohode spoločnosť Z. Z..F..P.. písomne uznala svoj záväzok voči žalobcovi ku dňu 31.8.2012
v celkovej výške X XXX XXX,XX Eur, ktorý sa zaviazala uhradiť v dohodnutých splátkach, ktoré však

nedodržala.

5. Na základe týchto skutočností má súd za preukázané, že nárok žalobcu voči spoločnosti Z. Z..F..P..
predstavoval ku dňu 31.8.2012 výšku X XXX XXX,XX Eur. Uvedená výška nároku nebola v konaní
žalovaným žiadnym spôsobom rozporovaná, preto súd vychádzal na základe predloženej dohody o
uznaní dlhu zo dňa 26.9.2012 bez predloženia akýchkoľvek ďalších listinných dôkazov z toho, že

nárok žalobcu voči spoločnosti Z. Z..F..P.. bol daný a preukázaný. V danom prípade nakoľko žalovaný
ako ručiteľ nevyjadril v zmysle § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka s uznaním dlhu výslovný súhlas
nevychádzal súd z toho, že sa uznanie dlhu vzťahuje aj na samotného žalovaného, čiže žalovaný mohol
v konaní namietať, že nárok žalobcu voči spoločnosti Z. Z..F..P.. daný nie je, v konaní však žalovaný
žiadny takýto dôkaz ktorým by spochybnil dodanie tovaru, resp. jeho výšku neprodukoval, preto súd

bez ďalšieho dokazovania vychádzal z toho, že žalobca v konaní svoj nárok voči spoločnosti Z. Z..F..P..
riadne preukázal.

6. Dňa 22.2.2011 žalovaný ako fyzická osoba písomne vyhlásil, že ako ručiteľ za dlžníka, prípadne jeho
právneho nástupcu sám uhradí všetky peňažné pohľadávky žalobcu vzniknuté z dôvodu uplatňovania

nárokovvyplývajúcichzozmluvyospoluprácizodňa26.8.2010ajednotlivýchkúpnychzmlúvuzavretých
na základe dodávok tovaru realizovaných v súlade s touto zmluvou. Výška ručenia odporcu bola
dohodnutá na sumu XXX XXX,- Eur, pričom žalovaný ako ručiteľ bol povinný do 15.-tich dní od doručenia
výzvy žalobcu uhradiť pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Z. Z..F..P...

7. Žalobca listom zo dňa 9.4.2015 vyzval žalovaného, aby na základe ručiteľského vzťahu zaplatil
celkovo sumu XXX XXX,- Eur a to najneskôr v lehote do 27.4.2015.

8. Obsahom ručiteľského vyhlásenia žalovaného zo dňa 22.2.2011 je aj dohoda ohľadne úrokov z
omeškania a to pre prípad omeškania ručiteľa s platbou, na ktorú bol žalobcom vyzvaný na základe

ručiteľského vyhlásenia uvedený úrok z omeškania bol dojednaný na výšku 0,04 % denne z dlžnej sumy.

9. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

10. Právnym titulom pre uplatnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému je žalobcom tvrdená existencia
ručiteľského vzťahu žalovaného, v zmysle ktorého sa mal žalovaný zaviazať, že v prípade nesplnenia
záväzkov spoločnosti Z. Z..F..P.. voči žalobcovi, tieto na základe písomnej výzvy žalobcu uhradí až do
výšky XXX XXX,- Eur.

11. Obrana žalovaného v tomto konaní bola postavená výhradne na spochybnení platnosti ručiteľského
vyhlásenia žalovaného. Obrana žalovaného spočívala jednak v tom, že podľa jeho názoru ručiteľské
vyhlásenie nemôže byť platné, nakoľko obchádza zákon a to konkrétne ust. § 106 Obchodného
zákonníka.

12.Podľa§106vetaprváObchodnéhozákonníkaspoločnosťzodpovedázaporušeniesvojichzáväzkov
celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri.

13. Súd sa v tejto časti s obranou žalovaného stotožniť nemohol, pretože podľa jeho názoru žiadnym
zákonným ustanovením nie je vylúčené, aby spoločník obchodnej spoločnosti (žalovaný bol v čase
podpisovania ručiteľského záväzku zároveň spoločníkom spoločnosti Z. Z..F..P..) ako fyzická osoba,
teda nie ako spoločník obchodnej spoločnosti ručil za záväzky tejto spoločnosti. V danom prípadeje podľa názoru súdu potrebné dôsledne odlíšiť aj tú skutočnosť, že ručenie spoločníkov obchodnej
spoločnosti podľa § 106 Obchodného zákonníka je ručením zákonným, teda pre jeho vznik nie je
potrebný dobrovoľný úkon ručiteľa. Naopak ručenie podľa § 546 Občianskeho zákonníka vychádza z

toho, že ručiteľ dobrovoľne a z vlastnej vôle vyhlási, že veriteľovi za dlžníka splní splatný záväzok. Z
uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že žalovaný podpisom ručiteľského vyhlásenia prejavil svoju
vtedajšiu vôľu a dobrovoľne sa zaviazal uhradiť záväzky spoločnosti Z. Z..F..P... V danom prípade je
podľa názoru súdu úplne irelevantné, či žalovaný bol alebo nebol spoločníkom obchodnej spoločnosti
za ktorej záväzky ručil. Takýto postup preto nie je možné podľa názoru súdu považovať za obchádzanie

zákona. Tento postup ako je známe z rozhodovacej činnosti súdu sa v obchodnej praxi používa
bežne, pričom jeho účelom je motivovať prostredníctvom osobného ručenia spoločníkov obchodných
spoločností samotné obchodné spoločnosti k plneniu svojich záväzkov.

14. Táto argumentácia súdu prevej inštancie bola v rozhodnutí súdu druhej inštancie č.k 24 Co
234/2016-85zodňa02.11.2016vyhodnotenáakosprávnaaodvolacísúdzaujalstanovisko,žeodvolacia

námietka žalovaného smerujúca k spochybneniu platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného z dôvodu
obchádzania zákona je irelevantná (odsek 14 odôvodnenia súdu druhej inštancie).

15. Dôvody neplatnosti tvrdené žalovaným sa v druhej rovine týkali toho, že žalovaný bol v čase
ručiteľskéhovyhláseniaženatý,pričompodpisručiteľskéhovyhlásenianiejebežnýmúkonom,priktorom

je prípustné vzájomné zastúpenie manželov. Práve z dôvodu absencie súhlasu manželky žalovaného s
ručiteľským vyhlásením je toto vyhlásenie podľa stanoviska žalovaného neplatné.

16. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný.

17. Podľa § 40 a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 145 ods. 1 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá.

18. V súvislosti s argumentáciou žalovaného poukazuje súd na názor vyslovený súdom druhej inštancie
v jeho rozhodnutí č.k. 24Co 234/2016 - 85 zo dňa podľa ktorého odvolacia námietka (a argumentácia
žalovaného) o absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu absencie súhlasu manželky
žalovaného s týmto úkonom nie je opodstatnená. Ak sa netýka právny úkon, ktorým jeden z manželov

prevzal ručiteľský záväzok, spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 145 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o neplatnosti takéhoto úkonu (z dôvodu absencie
súhlasu druhého manžela) podľa ustanovenia § 39 i § 40a Občianskeho zákonníka (odsek 16
odôvodnenia súdu druhej inštancie).

19. V svojom rozhodnutí uložil súd druhej inštancie konajúcemu súdu skúmať, či ručiteľské vyhlásenie
žalovaného nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi.
Súd druhej inštancie pritom konštatoval, že ak by sa totiž v konaní preukázalo, že žalovaný realizoval
tento právny úkon bez súhlasu manželky a v čase jeho uskutočnenia nemal vo výlučnom vlastníctve
relevantný majetok postihnuteľný exekúciou, znamenalo by to, že žalovaný sa neprimerane zaručil za

riziko podnikania obchodnej spoločnosti a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ručiteľské vyhlásene by bolo absolútne neplatným
právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi.

20. V rámci doplnenia dokazovania konajúci súd vypočul manželku žalovaného W. N., ktorá vo svojej

svedeckej výpovedi uviedla, že má vedomosť o podpise ručiteľského vyhlásenia žalovaným. O tom, že
má dôjsť k podpisu ručiteľského vyhlásenia svedkyňa vedela, avšak s podpisom nesúhlasila z dôvodu,
že so žalovaným nedisponovali a ani nedisponujú dostatočným majetkom a ani žalovaný nedisponuje,
ani nedisponoval výlučným majetkom z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu.
Svedkyňa potvrdila, že vedomosť, že žalovaný je spoločníkom v obchodnej spoločnosti. Svedkyňa ďalej

uviedla, že po tom, čo sa dozvedela o založení obchodnej spoločnosti, ani po tom, sa dozvedela, že má
dôjsť k podpisu ručiteľského vyhlásenia návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nepodávala a nepodal ho ani žalovaný, pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá aj
naďalej.21. Z doplneného dokazovania súdu vyplynul záver, že žalovaný síce postupoval spôsobom, že sa
neprimeranezaručilzasvojepodnikateľskérizikoatýmuprednostnilsvojepodnikateľskézáujmynaúkor

spoločného majetku, čím mohlo dôjsť k absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia pre jeho rozpor s
dobrými mravmi, ktorý smeroval voči jeho manželke. Podľa názoru súdu je však potrebné prejednávaný
prípad posúdiť v širšej rovine a prihliadnuť aj na aspekt dobrých mravov v konaní žalovaného voči
žalobcovi. Podľa názoru súdu druhej inštancie by v prípade, keď žalovaný nemal na podpis ručiteľského
vyhlásenia súhlas manželky a v čase podpisu nedisponoval sám dostatočným majetkom na vyrovnanie

ručiteľského záväzku mohlo byť ručiteľské vyhlásenie absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho
rozpor s dobrými mravmi. Uvedený záver je však potrebné modifikovať po vykonanom dokazovaní
aj o ďalší aspekt, pretože manželka žalovaného vo svojej výpovedi potvrdila svoju vedomosť o tom,
že sa žalovaný chystá podpísať ručiteľské vyhlásenie ešte pred jeho samotným podpisom avšak
aj napriek tomu nepodala návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dokonca
tak nepostupoval ani žalovaný. Podľa názoru súdu žalovaný ani jeho manželka nevyužili zákonné

prostriedky ochrany majetku spadajúceho pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby ho
ochránili pre nepriaznivými následkami vyvolanými podnikaním žalovaného.

22. Podľa §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k názoru, že konanie žalovaného
voči žalobcovi je konaním, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že žalovaný ručiteľské vyhlásenie podpísal s vedomím, že

na jeho podpis nemá súhlas manželky, vystavil riziku spoločný majetok, pretože v čase jeho podpisu
nedisponoval dostatočným výlučným majetkom. Ručiteľským vyhlásením vyjadril vôľu smerujúcu k
žalobcovi, že jeho splatné záväzky vyrovná za obchodnú spoločnosť, hoci vedel, že na to nedisponuje
dostatočným majetkom. Ak by súd prijal argumentáciu žalovaného v podstate by pripustil, že akýkoľvek
ručiteľ môže v budúcnosti argumentovať pri snahe vyhnúť sa splneniu svojho záväzku tým, že v čase

ručiteľského vyhlásenia nedisponoval dostatočným výlučným majetkom. Tým by podľa názoru súdu bol
popretý účel inštitútu ručenia, ktorý pre svoju platnosť nevyžaduje existenciu dostatočného majetku v
čase preberania ručenia, pretože k úhrade pohľadávky môže dôjsť aj z budúcich príjmov a majetku,
ktorý v čase preberania ručiteľského záväzku ešte nemusí existovať. Keďže žalovaný konal pri podpise
ručiteľského záväzku v rozpore s dobrými mravmi nebolo podľa názoru súdu možné poskytnúť takémuto

konaniu súdnu ochranu a bolo potrebné vychádzať pri rozhodovaní z toho, že ručiteľské vyhlásenie je
platné.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd považoval obranu žalovaného za účelovú a
nepodloženú dôkaznými prostriedkami a z tohto dôvodu teda návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcovi

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 50 000,- Eur.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného ku dňu ručiteľského vyhlásenia
22.2.2011 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. V danom prípade súd žalobcovi z dôvodu že žalovaný sa od 28.4.2015 nachádzal v omeškaní so
splnením peňažného dlhu, priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania a to vo výške 9% ročne.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, pretože mal vo veci plný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.