Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. máj 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201744
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119201744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. S.,

nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa
rodičov: matky - K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Herbulákom,
advokátom so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín a otca - Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, C.
C., zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, 911
01 Trenčín, o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska, takto

r o z h o d o l :

„ Súd d á v a matke K. F., nar. XX.XX.XXXX s ú h l a s k podaniu žiadosti príslušnému správnemu
orgánu na zmenu priezviska maloletej K. S., nar. XX.XX.XXXX z priezviska ,,S.“ na priezvisko ,,F.“.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 01.03.2019 na tunajší súd návrh na zmenu priezviska u maloletej K. S., nar.
XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletú nekontaktuje, nazaujíma sa o jej základné
potreby, zdravotný stav, školu, záujmy. Nemá záujem sa s maloletou stretávať od jej 9 rokov. Otec si
neplní riadne ani vyživovaciu povinnosť. Po vulgárnych vyjadreniach otca na neho dcéra zanevrela a
zle to psychicky znášala, dokonca matka musela vyhľadať psychiatrickú pomoc. Maloletá má nastúpiť
na strednú školu, jej želaním je začať na novej škole s novým priezviskom, rovnakým, ako majú aj jej

dvaja mladší súrodenci. Matka k návrhu predložila aj súhlas maloletej K. so zmenou priezviska.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 19.03.2019
a uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pre zmenu priezviska nevidí žiaden dôvod. Skutočnosti uvádzané
matkou považoval za nepravdivé, s cieľom rozvrátiť už i tak zlé vzťahy rodičov maloletej. Otec poukázal
na to, že s dcérou sa stretával aj naďalej, a to predovšetkým s ohľadom na zápisnicu z konania sp.
zn. 30P/181/2014 a lekársku správu z 03.01.2018 od V.. K.. Pripustil, že nakoľko vzťahy rodičov boli

napäté, nemal záujem na ich vyhrocovaní a s dcérou sa prestal postupne pravidelne stretávať. On
stretnutia neiniciuje, dcéra sa ich nedomáha. K dcére však citovú väzbu nestratil. Otec zdôraznil, že
výživné na maloletú platí pravidelne, na preukázanie čoho predložil výpisy z účtu od mája 2017 do
marca 2019. V čase podania vyjadrenia nemal žiaden dlh na výživnom. Ďalej otec uviedol, že matka,
ani maloletá ho pred podaním návrhu na zmenu priezviska nekontaktovali. Dôvody udávané matkou,
že dcéra chce začať na novej škole s novým priezviskom, považoval za irelevantné. Otec pripustil,
že vzájomná komunikácia medzi rodičmi maloletej je narušená a tým je narušený aj celkový vzťah a

styk otca s dcérou. Uviedol, že maloletej nevyhovoval prísnejší režim u otca, z toho dôvodu medzi nimi
dochádzalo ku konfliktom, čo spôsobovalo nechuť maloletej tráviť s otcom čas. Otec záverom zdôraznil,
že zmena priezviska maloletej môže mať podstatný vplyv na to, aby sa vzťahy otca a dcéry ešte viacnarušili, a preto žiadal návrh matky zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov konania s poukazom na § 55
zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. K vyjadreniu otca predložila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie,
v ktorom upravila petit návrhu a žiadala, aby súd v predmetnej veci vydal rozsudok, ktorým matke udelí
súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej K. S., nar. XX.XX.XXXX na priezvisko „F.“ na
príslušnom administratívnom orgáne. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava podaného návrhu a

poukázala na to, že k jeho podaniu ju viedlo rozhodnutie maloletej, ktorá sa opakovane vyjadrovala
a prejavovala prianie mať priezvisko F., ktoré je totožné s priezviskom matky a priezviskom dvoch
maloletých synov matky, s ktorými maloletá žije v spoločnej domácnosti. Z niekoľkých rozhovorov s
maloletou matka nadobudla istotu, že vie, čo obnáša zmena priezviska, pričom sama vyjadrila želanie,
že by už na strednú školu rada nastúpila s novým priezviskom. Maloletá sa v tomto zmysle vyjadrila aj
pred kolíznym opatrovníkom a za účelom zistenia jej názoru matka navrhla jej vypočutie v konaní pred

súdom a aby na takto zistený názor pri svojom rozhodnutí prihliadal v zmysle § 43 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj v zmysle článku 12 Dohovoru o právach
dieťaťa. Matka tiež uviedla, že vzťah otca a maloletej je už niekoľko rokov chladný a formálny. Otec
o dieťa nejaví žiadny záujem a dokonca na dieťa prenáša svoje konflikty z rozvodu s matkou. Okrem
platenia výživného na maloletú neprispieva žiadnym spôsobom nad rámec svojich určených povinností.

K plateniu výživného matka uviedla, že otec tak nerobí z dôvodu, že by si chcel dobrovoľne plniť svoje
rodičovské povinnosti, ale výlučne preto, že ho platením výživného zaviazal súd. Okrem iného, vzťah
maloletej s jej otcom sa v priebehu posledných rokov dosť zhoršil, odcudzili sa a maloletá sa nechce z
jej vlastného rozhodnutia a iniciatívy s otcom stretávať, nakoľko sa v jeho rodine necíti dobre, s otcom
si podľa jej slov nerozumie. Matka záverom vyjadrila názor, že ak má otec úprimný záujem na sanovaní

svojho narušeného vzťahu s dcérou, mal by začať tým, že bude rešpektovať jej vážne vyjadrenú vôľu
zmeniť si priezvisko a neklásť jej v tomto smere prekážky.

4. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27.05.2019, ktoré uskutočnil v neprítomnosti
otca maloletej. Na pojednávaní matka uviedla, že maloletá už asi 5 rokov žiada o zmenu priezviska,

nakoľkonechceniesťpriezviskoposvojomotcovizdôvoduzlýchvzťahov.Otecmatkukontaktovalvroku
2015 kvôli exekúcii na zameškanom výživnom. Stretli sa za účelom podpisu ukončenia tejto exekúcie,
pričom sa vtedy otec vyjadril hanlivo nielen na adresu matky, ale aj na adresu maoletej. V piatom ročníku
spolužiaci maloletej zistili, že jej otec bol vo výkone trestu. Začali sa jej vysmievať a aj ju bili. Maloletá
to zle znášala, dokonca sa pokúsila o samovraždu. Od tej doby bola v starostlivosti V.. K.. V šiestom

ročníku bola preložená na inú školu, našla si kamarátov a jej stav sa zastabilizoval. Pokiaľ ide o platenie
výživného, tak toto otec platil pravidelne do mája 2018, vtedy nezaplatil splátku a až následne, keď mu
matka zavolala, ju uhradil. Rovnaký postup nastal aj v januári 2019. Výživné sa v súčasnosti posiela
prostredníctvom exekútorského úradu, dlh na výživnom nie je. Nad rámec výživného otec maloletej nič
neprispieva. Maloletá sa za svojho otca hanbí, avšak nevyhýba sa mu. Keby ho stretla, úprimne mu

povie o svojich pocitoch k nemu. Maloletá sa chce volať ako jej súrodenci z matkinej strany, s ktorými
žije v spoločnej domácnosti. S návrhom na zmenu priezviska matka čakala až do dovŕšenia 15-teho
roku maloletej, aby mohla aj ona prejaviť svoj názor. Na otázku súdu, kedy došlo naposledy k stretnutiu
s otcom, matka uviedla, že sa stretli v roku 2014, kedy bola maloletá u otca. Pri pobyte u otca došlo k
incidentu so starou mamou. Od toho času maloletá k otcovi ísť nechcela. Naposledy sa stretli v roku

2015 u exekútora ohľadom zameškaného výživného. Na otázku súdu, či sú otec s dcérou kontakte,
matka uviedla že nie, otec jej číslo má. Matka ďalej k veci uviedla, že styk otca s dcérou od začiatku po
rozvode neprebiehal v súlade s rozsudkom. Otec o dcéru nejavil záujem niekedy aj dva mesiace. Keď
si ju mal vyzdvihnúť, poslal niekoho iného, najmä starých rodičov maloletej. Matka sa často dodatočne
dozvedela, že maloletá počas pobytu v domácnosti otca, tohto ani nevidela.

5. Právny zástupca otca na pojednávaní opätovne poukázal na zápisnicu zo spisu 30P/181/2014 z mája
2015, pričom citoval ustanovenia týkajúce sa styku otca s dcérou, ku ktorému dochádzalo do Veľkej noci
2015. K exekúciám poznamenal, že tieto boli začaté účelovo matkou, týkali sa zameškaného výživného.
Návrh na exekúciu bol podaný mesiac po zameškaní platby.

6. Maloletá na pojednávaní v prítomnosti kolízneho opatrovníka a bez prítomnosti matky a právnych
zástupcovrodičovuviedla,žepriezviskosichcezmeniť,lebosotcomnechcemaťničspoločné,považuje
ho len za otca na papieri, nikdy nemali riadny vzťah, nevychoval ju, nekontaktuje ju a ani ona jeho.Za svojho otca ho nepovažuje. Otca naposledy videla pred 2-3 rokmi, kedy stretnutie iniciovala matka.
Nemala sa s ním o čom rozprávať. Otec sa chcel rozprávať len ohľadom exekúcie na platenie výživného.
V obnovení vzťahu s otcom nevidí žiadnu možnosť. Na školu, na ktorú nastupuje od septembra 2019 ide

aj jej bývalá spolužiačka z predchádzajúcej školy, ktorá bola iniciátorkou skupiny, ktorá sa jej posmievala
a to je tiež dôvod, prečo chce zmeniť priezvisko. S bratmi z matkinej strany má veľmi dobrý vzťah. Pokiaľ
ide o brata Q., toho videla naposledy v r. 2015, kedy mal štyri roky. S otcom sa do roku 2015 stretávala
asi raz za dva mesiace, alebo raz za mesiac od piatku do nedele.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní k veci uviedol, že pri rozhodovaní o zmene priezviska je potrebné
brať do úvahy názor maloletého dieťaťa v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Maloletá sa aj
pri neformálnom pohovore vyjadrila, že si chce priezvisko zmeniť, a preto súdu odporučil návrhu matky
vyhovieť.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, výsluchom maloletej, návrhom matky s

prílohami, obsahom súdneho spisu 30P/181/2014, lekárskymi správami od MUDr. K., oboznámil čítaním
lustrácie v Registri obyvateľov na rodičov maloletej, potvrdenie o návšteve základnej školy a zistil
nasledovný skutkový stav veci:
9. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 16C/153/2005-28 zo dňa 12.12.2005 bolo rozvedené
manželstvo rodičov maloletej. Súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá K. na

čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
sumou 1.200,- Sk. Ohľadne styku otca s maloletou rodičia uzatvorili dohodu, na základe ktorej je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou od právoplatnosti rozsudku o rozvode do 30.06.2006 každú párnu
nedeľu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky a od 01.07.2006 každú
párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod.. Styk otca od tohto rozsudku nebol žiadnym

spôsobom menený, k zmenám dochádzalo len vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na maloletú, a to
naposledy rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 30P/181/2014-50 zo dňa 18.05.2015. Výživné na maloletú
K. bolo týmto rozsudkom zvýšené na sumu 100,- eur mesačne.

10. Matke dňa XX.XX.XXXX pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N. F. a dňa XX.XX..XXXX k

maloletému R. F.. Matka maloletej, maloletá K. a maloletí N. a R. žijú v spoločnej domácnosti. Maloletá
aj na pojednávaní jednoznačne formulovala, svoje želanie zmeniť priezvisko na F.. Uviedla, že otec o
ňu dlhodobo neprejavuje záujem, za otca ho už ani nepovažuje.

11.1. Po právnej stránke bol podaný návrh posúdený podľa týchto ustanovení:

11.2. Podľa § 35 Zákon o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinnosti, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

11.3. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

11.4. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, 1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo
slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí
musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 2. Za týmto účelom sa dieťaťu

musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom
pojednávaní,ktorésahodotýka,atobuďpriamoaleboprostredníctvomzástupcualebojehopríslušného
orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

11.5. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon o mene a priezvisku“), zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o
meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.11.6. Podľa § 8 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa
nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore
s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym

občanom iného štátu.

11.7. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu
priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť.
Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne

osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať.

12. Zmena priezviska znamená značný zásah tak do práv rodičov, ale i do práv detí. Podanie návrhu na

zmenu priezviska je podstatná vec, ktorá súvisí s výkonom rodičovských práv a povinností. V prípade,
ak sa rodičia na zmene mena a priezviska nedohodnú, je potrebný postup podľa § 35 Zákona o rodine.
Súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa môže súd dať len za predpokladu
existencie vážnych dôvodov. Medzi takéto dôvody patrí neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany
rodiča, ktorý súhlas nedal, skutočnosť, že druhý rodiť sa s maloletým dieťaťom nestretáva, o dieťa

vôbec nejaví záujem, preukázanie skutočnosti, že druhý rodič stratil k dieťaťu citový vzťah. Ďalšou
takouto skutočnosťou môže byť skutočnosť, že používanie takého priezviska otca spôsobuje dieťaťu
ujmu vzhľadom na spôsob života otca. Vyhovieť návrhu o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu
mena alebo priezviska je možné i vtedy, ak ide o priezvisko hanlivé. Za existencie takéhoto dôvodu musí
byť tiež preukázané, že zmena mena alebo priezviska musí byť v záujme maloletého dieťaťa.

13. Súd zdôrazňuje, že zmena priezviska dieťaťa v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa
a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k
rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená,
pripadne nie je doposiaľ vytvorená, čo je i prípad danej veci. Takúto citovú väzbu je potrebné rozvíjať

a upevňovať a nie narúšať ju.

14. Po vykonanom dokazovaní mal však súd za jednoznačne preukázané, že návrh matky je dôvodný.
Matke sa nepodarilo dohodnúť s otcom dieťaťa na zmene priezviska maloletej. V uvedenom sa prejavila
nezhoda rodičov o podstatnej časti súvisiacej s výkonom rodičovských práv, konkrétne v tej časti, v ktorej

môžu rodičia požiadať o zmenu priezviska maloletej. Bolo zistené, že otec maloletej K. neprejavuje trvalý
záujem o maloletú, osobne, ani telefonicky ju nekontaktuje, na výživu dcéry nad rámec určeného výživné
neprispieva, naposledy sa stretli pred štyrmi rokmi. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
otcovi maloletej bránili v stretávaní sa s maloletou. Aj vzhľadom na neprítomnosť otca na pojednávaní
súd považoval tieto skutočnosti za nesporné. Maloletá bola dokonca v súvislosti s pobytom otca vo

väzení vystavená v minulosti v škole šikane, z čoho vyplynuli psychické problémy a zmena školy. Súd vo
veci prihliadol predovšetkým na názor maloletej, ktorá má 15 rokov a prianie zmeniť priezvisko vyslovila
priamo na pojednávaní. Maloletá tiež nastupuje od septembra 2019 na strednú školu a aj vzhľadom na
problémy, ktorými si prešla na základnej škole chce na strednej škole začínať už s iným priezviskom. Tu
je nutné uviesť, že aj prípadné kladné stanovisko maloletého dieťaťa k zmene jeho priezviska nemôže

automaticky viesť k odobreniu návrhu matky na danie súhlasu so zmenou priezviska, pretože súd musí
vždy skúmať splnenie zákonných dôvodov pre zmenu priezviska ako aj najlepší záujem maloletého
dieťaťa.

15. Súd dospel k záveru, že je tu daný dôvod hodný osobitného zreteľa na zmenu priezviska maloletej

a je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd matke udelil súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska
maloletejz„S.“na„F.“.Zmenoupriezviskasúdzvyšujemožnosťvytvoreniaideálnehopozitívnehovzťahu
k prostrediu, v ktorom maloletá žije. Súd zistil, že maloletá nemá vytvorené citové väzby k otcovi, preto
zmenapriezviskaudieťaťaniejevrozporesjejzáujmomajenepochybnevzáujmemaloletej,abynosila
priezvisko matky, ktorá sa o ňu celodenne stará. Zároveň súd dodáva, že zmenou priezviska dieťaťa

otcovi maloletého dieťaťa nezanikajú žiadne práva a povinností voči maloletému dieťaťu.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.