Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717210069
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717210069.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Okresné stavebné

bytové družstvo Trebišov, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056 zastúpeného
advokátkou JUDr. Valériou Vassovou so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 31 993 991
proti žalovanej Dražobná s.r.o., so sídlom Močarianska 1, 071 01 Michalovce 1, IČO: 36 603 198, o
zaplatenie 22.875,- € takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 17.5.2017 domáhal proti žalovanej, aby súd vydal

platobný rozkaz, v ktorom by uložil žalovanej povinnosť aby mu zaplatila sumu 22.875,- € do 15
dní od doručenia rozhodnutia a nahradila trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená dňa 20.9.2010 písomná Zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 16
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činností v znení neskorších predpisov. Podľa tejto Zmluvy predmetom dražby bol byt č.
XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX na 5. poschodí bytového domu súp. č. XXXX postavenom na
pozemku parcele č. XXXX/X v k.ú. U., zapísaného na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou bola W. V.. Tento

byt bol vydražený v prospech žalobcu na dražbe, ktorá sa konala 21.12.2010 za sumu 22.875,- € v
prospech vydražiteľa - žalobcu. Žalobca uhradil predmetnú sumu na účet žalovanej a to takto: sumu
6.100,- € ako dražobnú zábezpeku pred dražbou dňa 21.12.2010, sumu 16.775,- € ako cenu dosiahnutú
vydražením uhradil v zákonnej lehote do 15 dní odo dňa skončenia dražby dňa 5.1.2011. Ako dôkaz
o týchto tvrdeniach predložil žalobca príjmový doklad vyhotovený žalovanou dňa 21.12.2010 o úhrade
sumy 6.100,- € a výpis z účtu žalobcu zo dňa 5.1.2011 o uhradení sumy 16.775,- € poukázanej na účet
žalovanej. Ďalej uviedol, že v zákonnej 3 mesačnej lehote podala povinná osoba na Okresný súd U.

žalobu o určenie neplatnosti tejto dražby, kde žalovanými stranami boli vydražiteľ(žalobca) a dražobník
(žalovaná). Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 9C 54/2011. Okresný súd U. rozsudkom zo dňa 13.5.2013
č.k. 9C/54/2011-278 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 9C/54/2011-292 zo dňa 10.6.2013 určil,
že dražba tohto predmetného bytu je neplatná. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 20.3.2014
sp. zn. 5Co 407/2013, ktorý bol doručený žalobcovi 4.6.2014 potvrdil tento rozsudok a nadobudol tento
rozsudok právoplatnosť 10.6.2014, vykonateľnosť 14.6.2014. Žalovaná zaslala žalobcovi Oznámenie
o neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 23.9.2014. Poukázal na ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách, že ak je dražba vyhlásená za neplatnú, dražobník je povinný vydražiteľovi vrátiť
cenu dosiahnutú vydražením, ktorú vydražiteľ zaplatil, pričom ku dňu podania žaloby žalovaná však túto
sumu nehradila, čím mu spôsobila škodu. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 394 ods. 3 Obchodného
zákonníka, týkajúceho sa plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody podľa § 268, ktorá začínaplynúť odo dňa, keď právny úkon sa stal neplatným. Uviedol, že neplatný právny úkon, t.j. neplatnosť
dražby bola vyslovená z dôvodu porušenia právnych povinností žalovanou v zmysle rozsudku. Poukázal
aj na ust. § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorej dražobník zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením ustanovení tohto zákona a zodpovednosti sa zbaví len ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť, ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník
zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora. Tejto zodpovednosti sa nemožno
zbaviť. Vzhľadom na uvedené, keďže že žalovaná mu neuhradila žalovanú sumu ako náhradu škody
navrhol žalobca, aby súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz vo veci.

2. Súd vydal dňa 21.7.2017 vo veci platobný rozkaz č. k. 11C 35/2017-63 na základe listinných dôkazov,
ktoré žalobca predložil. Voči nemu však žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v ktorom navrhla aby
súd žalobu voči nej zamietol v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania z týchto dôvodov:

2.1. a/ V prvom rade vzniesla voči uplatňovanému nároku žalobcom námietku premlčania. Poukázala

na ust. §-u 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva
roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, pričom moment doručenia
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 407/2013 zo dňa 20.3.2014 žalobcovi, t.j. deň 4.6.2014
(čo uviedol sám žalobca v žalobe) je potrebné považovať za moment, kedy sa žalobca ako poškodený
preukázateľne dozvedel o tom, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná a dozvedel sa aj o škode,

ktorá mu bola ako tvrdí zo strany žalobcu spôsobená a že žalovaná za ňu zodpovedá. Keďže žalobca sa
voči žalovanej domáha v tomto spore náhrady tejto škody a žaloba bola podaná na súd dňa 17.5.2017
tak tento nárok podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za premlčaný. Keďže
žalobca tvrdí, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah (čo tiež žalovaná namieta - viď. uvedené nižšie) a
preto je potrebné podľa jeho názoru aplikovať na tento prípad pokiaľ ide o premlčanie ust. § 394 ods. 3

Obchodného zákonníka, aby tak preukázal, že v tomto prípade začína premlčacia doba plynúť odo dňa,
keď sa právny úkon stal neplatným, to je podľa jeho názoru od momentu vyslovenia neplatnosti dražby
súdom,ktorétvrdenievšaknemáoporuvzákone.Uviedlavšak,žeajkebytotakbolotakpodľajejnázoru
začiatok premlčacej doby by bolo potrebné počítať odo dňa vykonania neplatného právneho úkonu, t.j.
odo dňa uskutočnenia predmetnej dobrovoľnej dražby, t.j. 21.12.2010. Neplatným v danom prípade bol

právny úkon - dražba už v momente jeho vykonania t.j. od počiatku a nie v momente nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, ktorý túto neplatnosť vyslovil. Rozhodnutie súdu o vyslovení neplatnosti dražby
mal len deklaratórny charakter a teda dražba bola v tomto prípade neplatná už od začiatku, takže aj v
tomto prípade by bol nárok žalobcu za týchto okolnosti premlčaný.

2.2. b/ Ďalej tvrdila, že sa žalobca účelovo a neodôvodnene odvoláva na ust. § 394 ods. 3
Obchodného zákonníka z dôvodu aby tak preukázal, že v tomto prípade začína premlčacia doba
plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným, to je podľa jeho názoru od momentu vyslovenia
neplatnosti dražby súdom, ktoré tvrdenie však nemá oporu v zákone. Uviedla, že tieto domnienky
žalobcu vylučuje skutočnosť, že vo vzťahu k zákonu č. 527/2002 Z.z. je v oblasti vzťahov ním

neupravených(ajvoblastipočítaniapremlčania)subsidiárnympredpisomvýlučneObčianskyzákonníka
nie Obchodný zákonník. Zmluva o vykonaní dražby, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu je výlučne
občianskoprávnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. a podporne
ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu žiadneho
obchodnoprávneho vzťahu, a preto odvolávanie sa žalobcu na § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka je

neopodstatnený.

2.3. c/ Žalovaná však namietala aj nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že v tomto prípade
cena,ktoráboladosiahnutávydraženímpredmetnejnehnuteľnostipovykonanídražbypodľaust.zákona
č. 527/2002 Z.z. rozvrhnutá medzi jednotlivých záložných veriteľov z čoho vyplýva, že žalovaná touto

sumou už v súčasnosti nedisponuje. Preto z tohto dôvodu v tomto súdnom konaní nie je pasívne vecne
legitimovaným subjektom a akýkoľvek nárok na vrátenie už rozvrhnutej ceny dosiahnutej vydražením
predmetnej nehnuteľnosti je aj z uvedeného dôvodu voči nej nedôvodný.

3. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril tak, že aj napriek námietkam žalovanej zotrval na podanej

žalobe. Pokiaľ ide o námietku premlčania tak zotrval na tvrdení v žalobe, že je potrebné ju posudzovať
podľa ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia lehota 4 roky, pretože
vzťah, ktorý bol založený zmluvou zo dňa 20.9.2010 uzavretou medzi stranami je obchodnoprávnym
vzťahom. Znova poukázala na to, že žalovaná mu listom zo dňa 23.9.2014 oznámila, že dražba jeneplatná a preto bola povinná ako obchodná spoločnosť plniť si všetky zmluvné a zákonné povinnosti
voči žalobcovi. Poukázal v tejto súvislosti na ust. článku X. bod 10.2 Zmluvy o vykonaní dražby,
ktoré stanovuje, že sa Zmluva uzatvára do doby splnenia všetkých zmluvných a zákonných povinností

dražobníka voči navrhovateľovi dražby a voči všetkým dotknutým osobám a subjektom. Podľa bodu
10.7 citovaného článku Zmluvy si strany sporu stanovili, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných
strán bližšie nešpecifikovaných v tejto Zmluve sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona a právnymi
predpismi platnými v SR. Znova poukázal na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu U. a Krajského
súdu v Košiciach, na ktoré sa odvolával žalobca aj v žalobe a tieto súdu predložil, ktoré jednoznačne

konštatujú, že neplatnosť predmetnej dražby bola vyslovená z dôvodu porušenia povinností na strane
žalovanej (strana 9 rozsudku Okresného súdu U.). Trval na tom, že nárok nie je premlčaný a že žalovaná
muspôsobilaškoduakoprávnickáosobaažezodpovedávzmysle§373anasl.Obchodnéhozákonníka
a podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky.

4. Vzhľadom k tomu, že voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor tak ho súd uznesením č. k.

11C 35/2017-74 zo dňa XX.8.2017 zrušil podľa § 267 ods. 3 CSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
10.9.2017.

5. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie

sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

6. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich

neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

7. Podľa § 183 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na
návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

8. Súd nariadil termín pojednávania na deň 7.3.2018, na ktoré pojednávanie sa však právna zástupkyňa
žalobcu a ani žalovaná nedostavili. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 7.3.2018 bolo
doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 21.2.2018 a žalovanej dňa 23.2.2018 (č.l. 102 spisu). Právna
zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie nedostavila, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnila.

Žalovaná prostredníctvom štatutárneho Ing. K. len súdu písomne oznámila, že sa ospravedlňuje z
neúčastinapojednávanínariadenéhonadeň7.3.2018zdôvodu,žesatentozúčastňujekúpeľnejliečbyv
trvaní od 8.3.2018 do 8.4.2018 a ďalšieho predpokladaného trvania jeho práceneschopností s tým, že aj
po absolvovaní liečby bude mať dlhodobé zdravotné problémy. V prílohe mal súdu predložiť Oznámenie
termínu nástupu na kúpeľnú liečbu, avšak toto oznámenie súdu doručené nebolo a nebol ani doručený

súdu doklad o trvaní jeho ďalšej práceneschopnosti. Žalovaná však nežiadala, aby súd pojednávanie
odročil z týchto dôvodov! Vzhľadom na tieto skutočnosti tak súd potok čo zistil, že lehota najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať na prípravu pojednávania bola u oboch strán zachovaná
(§ 178 ods. 2 CSP) a berúc do úvahy, že právna zástupkyňa žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní
neospravedlnila ako aj to, že síce žalovaná sa prostredníctvom štatutárneho zástupcu ospravedlnila,

avšak nežiadala o odročenie pojednávania ale na druhej strane od nej možno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechala zastúpiť advokátom prípadne inou osobou, ktorú splnomocní na zastupovanie
a tak súd rozhodol uznesením na pojednávaní, že pojednávanie sa bude konať bez prítomnosti strán
sporu (§ 180 CSP). Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu U. sp. zn. 9C 54/2011 (č.l. 84) vo veci rozhodol vychádzajúc zo

skutkových tvrdení strán sporu a listinných dôkazov kde mal za preukázaný tento skutkový stav:

9. Na základe návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vyššie označenej nehnuteľnosti žalobcu ako
navrhovateľa dražby dražobníkovi - žalovanej vykonala žalovaná ako dražobník dňa 21.12.2010
dobrovoľnú dražbu predmetnej nehnuteľnosti, ktorej výlučnou vlastníčkou bola W. V.. Notárka JUDr.

Mária Y. spísala dňa 21.12.2010 formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX,
NCRX.s XXXXX/2010 Osvedčenie o vykonaní tejto dobrovoľnej dražby, z ktorej obsahu vyplýva, že
bol licitátorom udelený príklep účastníkovi dražby - žalobcovi a predmet dražby bol vydražený za cenu
22.875,-€. Medzistranaminebolosporné,ževydražiteľ-žalobcauhradiltútocenutak,žečasť,t.j.sumu6.100,- € zložil ako dražobnú zábezpeku o čom svedčí listinný dôkaz predložený žalobcom a to príjmový
a pokladničný doklad číslo „V.“ zo dňa 21.12.2010 vyhotovený žalovanou na sumu 6.100,- € prijatú od
žalobcu(č.l.15)azvyšokcenysumu16.775,-€uhradilžalobcadražobníkoviprevodomnajehoúčet dňa

5.1.2011 o čom svedčí výpis z podnikateľského účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. pobočka U.
(č.l. 16-17). Okresný súd U. rozsudkom zo dňa 13.5.2013 č. k. 9C/54/2011-278 v spojení s doplňujúcim
rozsudkomč.k.9C/54/2011-292zodňa10.6.2013určil,žedražbapredmetnejnehnuteľnostijeneplatná.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 20.3.2014 sp. zn. 5Co 407/2013-406 potvrdil tento rozsudok.
Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2014.

Stranami tohto sporu boli ako žalobkyňa výlučná vlastníčka vydraženej nehnuteľnosti Lenka V. a v
postavení žalovaných boli v 1. rade žalobca a v 2. rade žalovaná v tomto spore. Žalovaná listom zo dňa
23.9.2014 označenom ako „Zaslanie oznámenia o neplatnosti dobrovoľnej dražby“ oznámila žalobcovi
podľa § 21 ods. 7 zák. č. 527/2002 Z.z., že mu zasiela Oznámenie o neplatnosti dobrovoľnej dražby zo
dňa 23.9.2014, predmetom ktorej bol predaj označenej nehnuteľnosti, ktoré oznámenie tvorilo prílohu
tohto listu (č.l. 13-14).

10. Sporné medzi stranami je na základe akých právnych predpisov je tento právny vzťah potrebné
posudzovať, keďže v tomto spore si žalobca uplatnil voči žalovanej ako dražobníkovi nárok na vrátenie
sumy22.875,-€,t.j.žalobcomakovydražiteľomzaplatenejcenyzavydraženúnehnuteľnosťvoznačenej
dobrovoľnej dražbe konanej dňa 21.12.2010, ktorú súd určil za neplatnú. Ako vyplýva zo žaloby a

vyjadrenia žalobcu k odporu podaného žalovanou voči platobnému rozkazu, ktorý súd vydal tak tento
nárok si žalobca uplatňuje voči žalovanej podľa ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
tvrdiac, že pokiaľ je dražba vyhlásená za neplatnú tak je dražobník povinný vrátiť cenu dosiahnutú
vydražením, ktorú vydražiteľ zaplatil a to z titulu náhrady škody, ktorú mu takýmto spôsobom žalovaná
spôsobila z titulu náhrady škody podľa ust. § 33 ods. 3 cit. zákona. Zároveň tvrdí, že je potrebné

aplikovať aj ustanovenia Obchodného zákonníka a to § 394 ods. 3 a to pokiaľ ide o posúdenie plynutia
premlčacej doby pri práve na náhradu škody pokiaľ sa stal právny úkon, v tomto prípade dražba
neplatným z dôvodu porušenia právnych povinností žalovanou a to odo dňa keď sa stal právny úkon
neplatným. Naopak žalovaná sa bránila tvrdením, že v tomto prípade je potrebné nárok uplatňovaný
v tomto spore žalobcom posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného

zákonníka ako to tvrdí účelovo žalobca, keďže vo vzťahu k zákonu č. 527/2002 Z.z. je v oblasti vzťahov
ním neupravených (aj v oblasti počítania premlčania) subsidiárnym predpisom výlučne Občiansky
zákonník a nie Obchodný zákonník. Tvrdila, že zmluva o vykonaní dražby, ktorá bola uzavretá medzi
stranami sporu je výlučne občianskoprávnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č.
527/2002 Z.z. a podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto medzi stranami sporu nedošlo

k uzatvoreniu žiadneho obchodnoprávneho vzťahu, a preto odvolávanie sa žalobcu na § 394 ods. 3
Obchodného zákonníka je neopodstatnený.

11. Ako vyplýva z obsahu žalobcom predloženej Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej
podľa § 16 zákona č. 527/2002 Z.z. uzavretej medzi zmluvnými stranami a to žalobcom označeným ako

navrhovateľomažalovanouakodražobníkomtakjejpredmetomtejtobolovykonaniedobrovoľnejdražby
v zmysle platných právnych predpisov zákona č. 527/2002 Z.z. žalovanou v prospech žalobcu, ktorý
sa zaviazal, že zorganizuje a vykoná túto dražbu v súlade s pokynmi žalobcu a na základe podmienok
tejto Zmluvy a ustanovení citovaného zákona (článok I. Zmluvy). Predmetom tejto dražby bola vyššie
označená nehnuteľnosť. Podľa článku III. tejto Zmluvy bol dôvodom dražby nedoplatok na platbách

za služby spojené s užívaním bytu a úhradách platieb do fondu údržby, prevádzky a opráv vo výške
1.784,75 €, ktorú ku dňu uzavretia Zmluvy dlžník neuhradil a navrhovateľ dražby - žalobca je oprávnený
domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky predajom zálohu na dobrovoľnej dražby podľa tejto Zmluvy a
to na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.7.2005. Zároveň vyhlásil, že predmet dražby je možné
dražiť a že pohľadávka splatná ku dňu 31.7.2010 vo výške 1.784,75 € je pravá. Podľa článku IX. Zmluvy

táto sa dotýka osobitnej zodpovednosti žalobcu a dražobníka žalovanej, ktorá sa riadi príslušnými
ustanoveniami zákona. Žalobca ako navrhovateľ dražby zodpovedá dražobníkovi za škodu spôsobenú
uvedením nepravdivých nepresných pozmenených informácií, týkajúcich sa predmetu dražby, výšky
pohľadávky, iných skutočností súvisiacich s realizáciou záložného práva. Podľa článku X. Zmluvy
nadobúda platnosť a účinnosť Zmluva dňom podpisu obidvoch zmluvných strán. Zmluva bola uzavretá

na dobu určitú t.j. do ukončenia dražby, resp. do upustenia od dražby a splnenia všetkých zmluvných
a zákonných povinností dražobníka voči žalobcovi a všetkým dotknutým osobám a subjektom. Podľa
článku X. bod 10.5. sa zaviazali všetky prípadne spory zmluvné strany riešiť, ktoré by vznikli v súvislosti
s touto zmluvou predovšetkým priateľským obchodným rokovaním a podľa bodu 10.7. tohto článkuvzájomnéprávaapovinnostízmluvnýchstránbližšienešpecifikovanývtejtoZmluvesariadiapríslušnými
ustanoveniami zákona a právnymi predpismi platnými v SR (č.l. 4-7 spisu).

12. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (dražba konaná dňa
21.12.2010),tentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodnézáväzkovévzťahy,akoajniektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká
na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského

oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a
je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

15. V tomto prípade ide o nárok žalobcu uplatňovaný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo na strane žalovanej z titulu plnenia žalobcu z tohto neplatného právneho úkonu - dražby a
nie o nárok vyplývajúci z neplatnej zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby ako to tvrdí žalobca. V

žiadnom prípade nejde o nárok vyplývajúci z obchodných záväzkových vzťahov, prípadne niektorých
iných vzťahov súvisiacich s podnikaním. Preto nie je ani významné tvrdenie žalobcu týkajúce sa toho,
že strany si dohodli v bode 10.7 článku X. Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, že si strany sporu
stanovili, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikovaných v tejto Zmluve sa
riadia príslušnými ustanoveniami zákona a právnymi predpismi platnými v SR. Zrejme mal na mysli,

že ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje stranám obchodných záväzkových vzťahov
sa dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto
zákonom (obchodným zákonníkom). Súd však poznamenáva, že strany si nedohodli použitie ust.
Obchodného zákonníka. Odhliadnuc od toho sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že je
potrebné uplatňovaný nárok žalobcom posúdiť podľa osobitného právneho predpisu a to zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a dôsledky plnenia z neplatného právneho úkonu - dražby je
potrebné posudzovať podľa tohto zákona a následne podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú bezdôvodné obohatenie.

16. Predtým ako súd posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovanou tak sa súd zaoberal

námietkou - obranou žalovanej týkajúcej sa toho, že nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore
z dôvodu, že už nedisponuje sumou, ktorá bola dosiahnutá vydražením predmetnej nehnuteľnosti po
vykonaní dražby, nakoľko táto bola rozvrhnutá medzi jednotlivých záložných veriteľov.

17. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 757/2002 Z.z. dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto
a osobitným zákonom 8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o
majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný
samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

18. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona, ak dražobník vyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník
dražby povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení o dražbe
dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je povinný umožniť obidva
uvedené spôsoby.20. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je

dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je
dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

21. Podľa § 16 ods. 2 cit. zák., zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny

dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

22. Podľa § 16 ods. 3 cit. zák., ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby
musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby,
ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí

obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

23. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu

okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby
aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto
rozsudok týka (§ 23).

XX. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

XX. Podľa § 21 ods. 5 cit. zákona, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú,

účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

26. Podľa § 21 ods. 7 cit. zákona, o neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie
osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného
odkladunadobunajmenej30dníspôsobomvmiesteobvyklým.Akbolooznámenieodražbeuverejnené

v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe
zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní
aj oznámenie o neplatnosti dražby.

27. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona, výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení

pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných
prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon 13a)
neustanovuje inak.

28. Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona, ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok

dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Dražobník je povinný na výzvu
vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú
zložil do notárskej úschovy. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 33 ods. 3 cit. zákona, dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení

tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím
osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

34. Medzi stranami nebolo sporné, že suma, ktorá je predmetom tohto sporu a ktorá predstavuje cenu
vydraženej nehnuteľnosti bola uhradená žalobcom - vydražiteľom tak, že sumu 6.100,- € zložil ako
dražobnú zábezpeku a zvyšok ceny sumu 16.775,- € uhradil žalobca dražobníkovi - žalovanej prevodom

na jej podnikateľský účet o čom svedčia aj vyššie označené listinné dôkazy predložené žalobcom.
V tomto prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody uplatňovaný podľa ust. § 33 ods. 3 zákona o
dobrovoľných dražbách žalobcom na ktorý sa žalobca odvoláva. jedná sa o nárok podľa § 32 ods. 3 cit.
zákona, podľa ktorého, ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku
1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Keďže je dražba neplatná a žalobca z tohto neplatného

právnehoúkonuplnilžalovanejtaknajejstranevznikolmajetkovýprospechplnenímzprávnehodôvodu,
ktorý odpadol a tak jej vznikla povinnosť tento majetkový prospech - výťažok z dražby vrátiť vydražiteľovi
- žalobcovi, čo znamená, že je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Žalovaná nepreukázala svoje
tvrdenie, že túto sumu nemá k dispozícii, nakoľko údajne bola rozvrhnutá medzi jednotlivých záložných
veriteľov.

35. Súd však musel posúdiť aj dôvodnosť hmotnoprávnej námietky ako prostriedku procesnej obrany
žalovanej spočívajúcej v námietke premlčania, ktorú voči uplatnenému nároku žalobcom vzniesla
žalovaná (§ 152 CSP).

36. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

37.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

39. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

40. Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k

tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho
práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil
v stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo
k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne
vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Námietka premlčania

tak môže byť úspešne uplatnená len za predpokladu, že sa veriteľ svojho práva behom premlčacej doby
nedomáhal uplatnením na súde.41. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený
sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba

nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o
týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu, Praha
1986, s. 649). To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z

týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podané znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých
skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

42. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený
vkonkrétnomprípadeskutočnedozvieotom,žedošlonajehoúkorkzískaniubezdôvodnéhoobohatenia
a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. V tomto prípade súd pri
posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania žalovanou vychádzal z osobitného predpisu,

a to z ust. § 21 ods. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z rozsudku Okresného súdu
U. zo dňa 13.5.2013 č.k. 9C/54/2011-278 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 9C/54/2011-292
zo dňa 10.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.3.2014 č.k. 5Co
407/2013-406, ktorým súd určil, že dražba tohto predmetného bytu je neplatná mal súd za preukázané,
že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.6.2014. Žalobca z tohto neplatného právneho úkonu

žalovanej plnil a v tomto prípade celý výťažok dražby prevzala žalovaná a nepreukázala tvrdenie, že
ním nedisponuje, avšak povinnosť tento vrátiť bez odkladu vydražiteľovi vyplývajúci z ust. § 32 ods.
1 cit. zákona si nesplnila a tak na jej strane vznikol majetkový prospech plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol a vznikla žalovanej takto povinnosť tento majetkový prospech vydať žalobcovi. Pri práve
na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu -

subjektívnu a objektívnu. Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna
premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná, resp. desaťročná. Pokiaľ márne
uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniapriznať.Súdjetohonázoru,žeaždňomnadobudnutiaprávoplatnosti
rozhodnutia súdu o určení neplatnosti dražby, t.j. dňom 10.6.2014 začala plynúť dvojročná subjektívna

premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného tak
„ oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy,
keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
plneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohatenia
aoosobeobohateného,atobezohľadunato,žesaotýchtoskutočnostiachmoholdozvedieťajskôr.“(R

22/2013 rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011). Žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy
uplatnil na súde až žalobou podanou na tunajší dňa 17.5.2017, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 10.6.2016. Ak sa účastník konania dovolá premlčania nie je
možné premlčaný nárok priznať (R 29/1983) a preto súd žalobu zamietol nakoľko nie je možné žalobcovi
premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

43. Podľa § XX5 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.46. O trovách konania rozhodol súd podľa § XX5 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov
konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%, keďže žalovaná mala v spore plný úspech. Po
právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ XX6 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa

ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).