Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200837
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudkýň JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: C. N., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom P., F. XXX/X, zast. Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, so sídlom Považská Bystrica,
Zakvášov 1519/55, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 486,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/16/2018 - 78 zo dňa 01. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/16/2018-78 zo dňa 01. 06. 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 486,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26. 01. 2017 až do zaplatenia, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú
náhradu trov konania voči žalovanému, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia,jedôvodná.Malzapreukázané,žeformulárováŽiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola ku dňu podpisu žalobcu (v rozsudku súdu prvej
inštancie nesprávne uvedený žalovaný), t. j. ku dňu 20. 06. 2013, vyplnená len po bod 5, pričom žalovaný
zmluvu podpísal dňa 01. 07. 2013, pričom vyplnil údaje v bode 6 dňa 01. 07. 2013, v ktorom je uvedená
rozdielna hodnota RPMN, teda súd ustálil, že v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ") tak ide o prijatie návrhu, ktorý obsahuje zmeny a je odmietnutím návrhu, na základe čoho
súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, keď sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
bola postačujúca len dohoda o výške úveru a úroky. Pokiaľ teda žalovaný zvolil spôsob uzatvárania
zmluvy tak, že dodatočne akceptoval návrh žalobcu, avšak so zmenou v hodnote RPNM, došlo k prijatiu
návrhu so zmenou, ktorá nebola dodatočne písomne akceptovaná žalobcom a takáto zmluva nebola
uzavretá a nevznikla. Keďže zmluva stranami sporu nebola uzatvorená a žalovaný poskytol žalobcovi
finančné prostriedky v skutočnej výške 719,42 Eur, nakoľko si z pôvodne poskytovanej čiastky 840,- Eur

stiahol poplatok 120,58 Eur, žalovaný mal tak nárok len na vrátanie skutočne poskytnutej sumy 719,42
Eur. Keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu vyššiu, a to sumu 1.205,42 Eur, došlo u žalovaného v
zmysle § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko získal majetkový prospech plnením bez
právneho dôvodu vo výške 486,- Eur. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným sa súdstotožnil s argumentmi žalobcu, že pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov,
je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Týmto rozhodujúcim subjektívnym momentom, kedy sa

dozvedel o okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre uplatnenie tohto práva v súlade s tvrdením žalobcu
vo svojom vyjadrení po konzultácii s právnou zástupkyňou, sa žalobca dozvedel dňa 30. 05. 2017, čo
zodpovedá aj dátumu prijatia plnomocenstva žalobcu voči právnej zástupkyni. Súd mal tiež za to, že v
danom prípade je dôvodné aplikovať objektívnu premlčaciu dobu 10 rokov v súlade s ust. § 107 ods. 2
OZ, nakoľko súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný opakovane poskytoval spotrebiteľský úver, pri

ktorých dojednané úroky, pokiaľ by zmluva bola platná, t. j. v danom prípade úroková sadzba vo výške
70,02 % ročne, je preukázateľne v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, nakoľko úroková
sadzba za rok 2013 pri spotrebiteľských a ostatných úveroch od 1 do 5 rokov bola vo výške 11,16 %.
Takto stanovená výška úrokovej sadzby vo výške 70 % predstavuje 627,42 % navýšenie sadzby úroku,
čo súd považoval za rozporné s dobrými mravmi, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/26/2011. Vzhľadom na uvedené opakované konanie žalobcu, s poukazom na úroky

v rozpore s dobrými mravy dlhodobo a vzhľadom aj na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 21Co/72/2014 vo veci žalovaného, úžernícku výšku úrokov v požadovaných spotrebiteľských
zmluvách,oktorýchžalovanýmuselvedieťadlhodoboichignoroval,považovalsúd konaniežalovaného
za vedomé a úmyselné konanie, smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľov
a žalobcu. Súd preto námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú a žalobe vyhovel. Čo sa týka úroku

z omeškania, súd aplikoval § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a priznal úrok
z omeškania vo výške 5 % od 26. 01. 2017, t. j. deň nasledujúci po vzniku bezdôvodného obohatenia
zo strany žalobcu zaplatením poslednej splátky zo strany žalobcu dňa 25. 01. 2017. Vec právne posúdil
podľa § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 100, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods.
1, 2, § 457 OZ.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom
rozsahu. V podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ súd dospel k záveru o absencii písomného uzavretia
zmluvy, nakoľko žalovaný mal podľa jeho argumentácie súdu zmeniť výšku RPMN oproti návrhu žalobcu
v bode 5, pričom táto zmena nebola žalobcom akceptovaná, poukazuje na to, že pri uzatvorení zmluvy

nedošlo k žiadnej zmene v údaji RPMN, nakoľko jej výsledná hodnota bola presne uvedená v bode
6. V bode 5 sa nachádza údaj o RPMN, ktorá je s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti,
kedy nie sú známymi všetky relevantné údaje, ktoré sa do zákonného matematického vzorca výpočtu
RPMN vkladajú, označená iba ako predpokladaná - s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v
okamihu akceptácie návrhu zo strany veriteľa). Poukázal na článok 2 ods. 2.1 zmluvných dojednaní

zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a v zmysle ktorých vyplnená
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie Zmluvy
o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, a veriteľa.
Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere
ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka

splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode
5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej
sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinnosti zo strany veriteľa. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude

považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne
po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej
výške, ako žiadal, resp. v nižšej sume. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, pričom táto
skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy, a tiež aj zo súdnej praxe. Žalovaný poukazuje na
to, že záver súdu o nutnosti dojednania RPMN v čase uzatvorenia zmluvy vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia predložených dôkazov, nakoľko je nesporné, že zmluva predmetný údaj v čase
jej uzavretia obsahovala - súd sa vo svojej argumentácii odvolával na obsah bodu 5, ktorý je však
len návrhom na uzatvorenie zmluvy, proces uzatvorenia je dovŕšený až okamihom vyplnenia bodu 6.
Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na rozpor
s dobrými mravmi vo sfére výšky v zmluve dohodnutej ročnej úrokovej sadzby úveru, pričom jeho

konanie označuje ako úmyselné. Odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala
výšku odplaty, resp. ročnej úrokovej sadzby, ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s argumentáciou žalovaného uvedenou
v jeho písomných podaniach. Uplatnenie štatistických údajov bankových subjektov, na ktoré vo svojomrozhodnutí poukazuje súd, nie je namieste, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola výška celkovej
odplaty (teda nielen ročnej úrokovej sadzby) regulovaná explicitne. V tomto smere poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoSr/l/2018. Na preukázanie úmyslu nestačí všeobecný odkaz

na právny názor prezentovaný v rozhodnutí všeobecného súdu Slovenskej republiky, nakoľko samotná
prax slovenských súdov pozostáva z mnohých rozhodnutí, ktoré si svojím obsahom vzájomne odporujú,
v predmetnom prípade nešlo o úmysel žalovaného. V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere
totižboloajnazákladekontrolvykonávanýchSlovenskouobchodnouinšpekcioustanovené,žezmluvys
rovnakýmiobsahovýmináležitosťamiuzatváranéžalovanýmobsahovalipredpísanézákonnénáležitosti.

Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/530/2015, 14Co/637/2015,
16Co/746/2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015. Ďalej uviedol, že v predmetnom prípade
nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu momentu, v ktorom sa dozvedel o údajnom bezdôvodnom
obohatení sa žalovaného na jeho úkor. Okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa
nevymedzuje momentom, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o nároku od svojho právneho zástupcu, ale
subjektívne tento moment sa viaže na (skutočnú) vedomosť spotrebiteľa. Závery súdu o tom, že sa

žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel od svojho právneho zástupcu, neobstoja, nakoľko, ak by
sme sa riadili uvedeným, by celá podstata určovania subjektívnej premlčacej lehoty stratila reálny a
praktický význam, nakoľko táto by nemohla mať pevne určený začiatok. Odvolacie dôvody vymedzil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, resp. aby

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a účelové. Súd správne
vyhodnotil, že k platnému uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo, z bodu 13 návrhu (žiadosti) zmluvy síce

vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym vyplnením a následným podpisom návrhu
(žiadosti) všetkými stranami, avšak podľa názoru žalobcu pre neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia
k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom dôjsť nemohlo, keďže predmetné ustanovenie je v rozpore
a obchádza § 43a nasl. OZ. To, že predmetné ustanovenie bodu 13 návrhu (žiadosti) sa neprípustne
odkláňa od ust. § 43a a nasl. OZ o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa, potvrdzuje

aj skutočnosť, že podľa bodu 2.1 zmluvných dojednaní, ktoré naviac nie sú ani podpísané a sú písané
takmer nečitateľným drobným písmom, mal žalobca vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schválil
iné parametre požadovaného úveru ako uviedol žalobca v žiadosti (čo samo osebe je odmietnutím
návrhu v zmysle § 44 ods. 2 OZ) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného. Dňa
20. 06. 2013 žalobca podpísal predtlačený formulár vyhotovený žalovaným na uzavretie zmluvy v

bode 5 a až následne dňa 01. 07. 2013 doplnil (dopísal) žalovaný údaje uvedené v bode 6, ktoré
obsahovali zmeny a doplnenia oproti údajom v bode 5, kde bol zmenený údaj o RPMN a údaj o ročnej
úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. Predmetné zmeny a doplnenia v bode 6 potom spôsobili právny
následok odmietnutia návrhu žalobcu zo strany žalovaného a následne išlo už o nový návrh zo strany
žalovaného, pričom žalovaný v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu na uzavretie zmluvy

zo strany žalobcu. Pokiaľ nebola platne uzavretá úverová zmluva, nemohla byť platne uzavretá ani
dohoda o poskytnutí služieb, ktorá dohoda je podľa § 52a OZ závislou zmluvou na úverovej zmluve.
Pokiaľ žalovaný napáda vysporiadanie sa súdu s odlišnosťou v RPMN v zmluvnom procese, ktorú
nepovažuje za dôvod neplatnosti úveru a poukazuje na skutočnosť, že údaj o RPMN, ani údaj o úroku
z omeškania si strany nemôžu dohodnúť, poukazuje žalobca na to, že úver z úverovej zmluvy by za

predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve je nesprávne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a nie len nesúlad v bode 5 a 6
RPMN nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko úverová zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj
náklady 120,58 Eur na základe dohody o službách ako služby doplnkovej, tak ako to ukladá § 2 písm.
g/ a i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. RPMN je tak uvedená nesprávne v neprospech žalobcu,

čo spôsobuje tiež bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť. Dojednanie o výške ročnej úrokovej
sadzby 70,02 % súd prvej inštancie správne považoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Na internetovej stránke NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských
úveroch, bolo zverejnené, že priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch
so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola za rok 2013 na úrovni 11,16 % ročne. Nepovažuje za správne

porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré ich často stanovujú v spoločensky
nežiaducom rozsahu, pričom zároveň je potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti
pri poskytovaní úveru, preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len
v primeranom navýšení. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa25. 09. 2013,Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012 a rozhodnutie Najvyššieho
súduSRsp.zn.1MCdo1/2009zodňa31.07.2009.Nepochybneideoúrokvrozporesdobrýmimravmi.
K námietke žalovaného, že závery súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia premlčania a úmyslu získať

bezdôvodné obohatenie sú jednostranné a bez opory v akomkoľvek dôkaze, uviedol, že súd v rozsudku
tieto dostatočne odôvodnil. Už v podanom vyjadrení k odporu poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 21Co/72/2014, súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti je uzrozumený s rozhodnutiami
súdov SR ohľadne tejto problematiky, a teda o vedomosti žalovaného o tom, že predkladá spotrebiteľom
na podpis formulárové zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a pre ktoré je potrebné

považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, na ktoré rozhodnutia poukazovali, napr.
rozhodnutiaOkresnéhosúduMartinsp.zn.11C/52/2010zodňa15.02.2011,OkresnéhosúduBratislava
II sp. zn. 42Cb/282/2008 zo dňa 15. 06. 2010, ktoré rozhodli už pred uzatvorením predmetnej zmluvy
o úvere o tom, že žalovaný vo formulárových zmluvách používa neprijateľné, a teda neplatné zmluvné
podmienky, resp. pre tieto dôvody je neplatná celá zmluva o úvere. Z toho vyplýva, že žalovaný nielen
mohol byť uzrozumený s vadami svojich formulárových zmlúv, ktoré majú za následok bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úverov, ale o nich aj preukázateľne vedel. K preukázaniu konkrétneho prípadu, kedy,
či už rozsudkom alebo iným spôsobom, bolo úmyselné konanie v dobe uzatvorenia zmluvy žalovanému
vytknuté, poukázal žalobca aj na ďalšie súvisiace právoplatné rozhodnutia súdov v spotrebiteľských
sporoch, kde účastníkom konania bol priamo žalovaný, rozhodnutie OS Svidník sp. zn. 2C/79/2010 zo
dňa 26. 10. 2011, rozhodnutie OS Bratislava II sp. zn. 50C/131/2009 zo dňa 12. 12. 2011, rozhodnutie

OS Dunajská Streda sp. zn. 9C/32/2012 zo dňa 26. 06. 2012, rozhodnutie KS v Prešove sp. zn.
20Co/12/2012 zo dňa 16. 10. 2012, rozhodnutie OS Bratislava II sp. zn. 12C/70/2012 zo dňa 13.
11. 2012. Nekalé obchodné praktiky, ako aj dôsledky absencie podstatných náležitostí zmluvy, boli
žalovanému vytknuté už pred uzatvorením zmluvy so žalobcom, t. j. pred dňom 01. 07. 2013. Žalobca
tvrdí, že žalovaný vedel, že ním preložená zmluva vykazuje nedostatky, pre ktoré ju treba považovať za

neplatnú. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť inak ako úmyselné, zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S poukazom na § 53a OZ bol
žalovaný ako dodávateľ povinný zdržať sa používania neplatnej zmluvnej podmienky alebo podmienky
s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, pričom dodávateľ má rovnakú povinnosť
aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie

spotrebiteľovi, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP"), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
nepodal.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Nazákladepodanéhoodvolaniažalovaného,takvrozsahupodanéhoodvolaniavzmysle§379CSPa
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené
v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané

odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom
odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkaliprocesných podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie

sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
ohľadne záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu, je správne. Z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenie § 43a

a § 44 OZ, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje (§ 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.
z.). Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek
zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta OZ), ktorý podlieha
akceptácii; z dokazovania vyplýva, že žalovaný oproti návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy zmenil
navrhovanú hodnotu RPMN, pričom doplnil aj ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 5,5 %. Keďže
RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.),

pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že
na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy
sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré musia byť úplne obsahovo zhodné,
pričom v súdenej veci nebola zhodnosť v údaji ohľadom RPMN a úroku z omeškania. Nakoľko zákon
č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1 prvá veta vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom písomnú formu v danom prípade si vymienil aj sám žalovaný ako veriteľ v bode 2.1 zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., v ktorých
zmluvných podmienkach je uvedené, že zmluva sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, ktorý je
zároveň návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a podľa ustanovenia bodu 2.1 zmluvných
dojednaní je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená a nadobúda platnosť dňom podpisu dlžníka a

veriteľa, pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom.
Návrh na jej uzavretie, ako aj jeho prijatie, teda musia mať písomnú formu, pričom z vykonaného
dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou
RPMN a úrokom z omeškania zo strany žalovaného, ako tieto údaje boli uvedené v bode 6 žiadosti/
zmluvy. Keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN

spotrebiteľského úveru a zároveň bod 6 žiadosti/zmluvy obsahoval návrh žalovaného o výške úroku z
omeškania,pričomtakýtoúdajneobsahovalajbod5žiadosti(návrhžalobcu),záversúduprvejinštancie,
že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo, je správny. V súdenej veci k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nedošlo v dôsledku neprijatia návrhu na jej uzavretie. Právnym následkom neuzavretia zmluvy
je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré súd prvej inštancie vyčíslil sumou

486,- Eur ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany žalovaného žalobcovi
a vrátenými finančnými prostriedkami zo strany žalobcu žalovanému. Tento záver, pokiaľ ide o výšku
bezdôvodného obohatenia, žalovaný v podanom odvolaní nenamietal. Keďže sa odvolací súd stotožnil
so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzniku zmluvy ako celku, považuje odvolací súd závery
súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia za právne správne. Z týchto dôvodov

odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý dospel
k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy, považuje za nedôvodnú. Rovnako
odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k
počiatku behu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 OZ odvolací súd považuje

za nedôvodné. V konkrétnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie,pričomodvolacísúdsprávnymzáveromvyjadrenýmvrozhodnutísúduprvejinštanciesúhlasí.
Odvolací súd dodáva, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade, pričom
vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil a o tom, v čí prospech k tomuto

obohateniu došlo, musí byť skutočná, preukázaná, nie len predpokladaná. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/167/2017, ktorý v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, že „pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú
časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, v ktorej uviedol, že to,
kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností

možno právne kvalifikovať), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť z tých skutkových okolností, z
ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.". K obdobným právnym záveromdošiel Najvyšší súd SR tiež v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/121/2009, v ktorom uviedol, že pre začiatok
behu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

Pre záver o tom, že došlo, k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce
zistenie skutkového stavu. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné
vychádzať zo skutočnej, nie predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou § 107 ods. 1 OZ nemieni znalosť
právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie vyvodil. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom
si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet
žalovaného vyššiu sumu. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú
vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá
sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie" je potrebné vykladať v tom zmysle, že
oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v § 107 ods. 1 OZ. Nie

je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa
to mohla dozvedieť, ak mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Uvedený základný
predpoklad je potvrdený aj v rozhodnutiach súdov vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp.
zn. 5Cdo/121/2009, 3Cdo/169/2017. Odvolací súd teda v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej
inštancie pristúpil k posúdeniu začiatku plynutia subjektívnej doby v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou Najvyššieho súdu SR, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného dozvedel v čase, keď splnomocnil na právne zastupovanie v spore
právneho zástupcu. Rovnako v súdenej veci s prihliadnutím na zistený skutkový stav odvolací súd
akceptuje názor súdu prvej inštancie o právnom posúdení objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107
ods. 2 OZ, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že u žalovaného je potrebné aplikovať objektívnu

premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov z dôvodu, že u žalovaného sa jedná o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, ktorý právny názor súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil.
Je nepochybné, že pred rozhodnutím súd prvej inštancie mal nepochybne preukázanú existenciu
viacerých rozhodnutí všeobecných súdov v konaniach, kde stranou sporu bol žalovaný, pričom z týchto
rozhodnutí bolo nepochybné, že súdy dospeli k záveru, čo sa týka výšky úrokovej sadzby, resp. RPMN,

že žalovaným aplikovaná úroková sadzba, resp. RPMN, vo výške cca 70 % ročne je nekalou obchodnou
praktikou a nepožíva právnu ochranu. Žalovaný bol povinný s prihliadnutím na ust. § 53a ods. 1
OZ zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi, pričom rozhodnutia súdu, na ktoré poukazoval žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie, predchádzali dátumu uzatvárania zmluvy medzi žalovaným a žalobcom, teda už v čase,

keď mienil žalovaný uzatvoriť so žalobcom zmluvu, sa mal zdržať takéhoto konania, teda s prihliadnutím
na takýto zistený skutkový stav je potrebné konanie žalovaného vyhodnotiť ako úmyselné, zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia, a to minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech
tak, ako na to v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal žalobca. Z týchto dôvodov
odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania. Odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k rozsudku
súdu prvej inštancie, týkajúceho sa trov konania, súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Odvolací
súd na záver poukazuje na to, že preskúmaním veci nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) alebo že by
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP), teda v súdenej veci nie sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP,
ako to v odvolaní uvádzal žalovaný.

8. Na základe už vyššie uvedeného preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom

konaní úspešnou stranou sporu, a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP mu prináleží nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, aplikujúc ust. § 262 ods. 2 CSP.10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).