Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204499
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6911204499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: O. Y., nar. X.X.XXXX, podnikajúceho
pod obchodným menom: Ladislav Borzi FOTO-VIDEO-COPYCENTRUM, IČO: 10907343, so sídlom v
Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 25, proti žalovanému: V. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v U., Ul.
H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom, Brezno, Rázusova 79, o zaplatenie sumy 2.523,28 Eur
(pôvodne 3.225,97 Eur) s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
zo dňa 30. novembra 2017, č. k.: 14C/87/2011-319, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 234,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 234,28 Eur od 24.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žaloba v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sumy 2.250.- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 2.250,- Eur od 01.07.2010 do zaplatenia sa zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 %.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal pôvodne zaplatenia 3.225,97 Eur ako
náhrady škody spôsobenej žalovaným na razidlách žalobcu vo výške 646,21 a s tým súvisiacimi
cestovnýmivýdavkamižalobcusúvisiacimisozaobstaranímnovýchrazidielvovýške273,28Euraušlým
ziskom vo výške 2.250,- Eur, ďalej nezaplateného doplatku ceny žalovaným za poskytnuté služby vo
výške 40,- Eur a súdneho poplatku za podanie žaloby zaplateného žalobcom vo výške 16,50 Eur. Nárok

uplatnil z dôvodu, že žalovaný dňa 27.04.2010 odcudzil z prevádzky žalobcu mosadzné razidlá (tzv.
štočky), ktoré následne poškodil, pričom za tento skutok bol právoplatne odsúdený Okresným súdom
Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/188/2010.
3. Žalovaný spochybnil všetky uplatnené čiastkové nároky žalobcu, namietal, že žalobca jednotlivé
nároky právne neodôvodnil a nepredložil dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V priebehu
konania akceptoval nárok žalobcu vo výške 40,- Eur.
4. Okresný súd najskôr rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 6. 2013, č. k. 14 C/87/2011 - 115 tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 40 EUR s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol. Na
základe odvolania odvolací súd rozsudkom zo dňa 29. 12. 2016, č. k. 12 Co/461/2013 - 159 rozsudok
vo výroku, ktorý bol zaviazaný žalovaný na plnenie vo výške 40 EUR potvrdil, vo zvyšku rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania zostali už len nároky žalobcu: a) nárok na náhraducestovných výdavkov vo výške 273,28 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
24.03.2011 do zaplatenia, b) nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 2.250,- Eur spoločne s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, t.j. spolu vo výške 2.523,28 Eur.

5. Dňa 12.05.2016 vzal žalobca žalobu späť o 39,- Eur, predmetom konania v časti týkajúcej sa
nároku na náhradu cestovných výdavkov ostala už len suma 234,28 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia. Žalovaný nárok vrátane prináležiaceho úroku z
omeškania akceptoval v plnom rozsahu. Nakoľko došlo medzi stranami ku zhodnému tvrdeniu ohľadom
predmetného nároku, súd považoval tento nárok za nesporný a žalobcovi ho priznal v plnom rozsahu,

Pričom aplikoval § 420 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z., § 10, § 13
ods. 4 písm. b) tohto zákona ako aj § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z...
6. Nárok žalobcu na ušlý zisk za mesiace máj a jún 2010 vo výške 2.250 EUR, kedy žalobca
nemohol poskytovať viazačské a raziace služby v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, súd
nepovažoval za preukázaný, preto žalobu v tejto časti zamietol. Vyšiel pritom zo záverov zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu a vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že existencia ušlého zisku musí byť

bezpečne preukázaná, pričom musia byť dokazované konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej
úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti. Uplatnený zisk
musí byť vysoko pravdepodobný a reálny. Okresný súd mal preukázané, že za svoje konanie žalovaný
bol odsúdený v trestnom konaní a bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže a prečinu
poškodzovania cudzej veci. Súd mal za nesporné, že žalobca v rámci živnostenského podnikania

poskytoval služby viazanie diplomových prác. Taktiež akceptoval tvrdenie žalobcu, že po dni 27. 4. 2010
musel žalobca odmietnuť všetky objednávky na viazanie diplomových aj iných prác, pričom prišiel o zisk
ztejtočinnostizamesiacemájajún2010.Pretodospelkzáveru,žežalobcapreukázalexistenciunároku
na ušlý zisk. Zdôraznil však že bolo potrebné, aby preukázal výšku tohto nároku, ktorý prestavuje rozdiel
medzi pravdepodobným hrubým ziskom žalobcu a pravdepodobnými materiálovými nákladmi žalobcu

za obdobie mesiacov máj a jún 2010
7. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri výpočte výšky ušlého zisku v sume 2.250,- Eur vychádzal z týchto
údajov: a) z priemernej ceny vo výške 60,- Eur za zviazanie 2 ks diplomových prác vrátane razenia
zlateného písma (ďalej len "zákazka", resp. "zákazky"), ktorú vypočítal z cien určených vo vlastnom v
cenníku, a to z ceny 40,- Eur pri dodacej lehote 2 dni, z ceny 60,- Eur pri dodacej lehote 1 deň a z ceny

80,- Eur pri dodaní v deň objednávky, b) z priemerného počtu zákaziek v rozsahu 45, ktorý vypočítal z
vlastného odhadu počtu zákaziek spolu v mesiacoch máj a jún bežného roka v regióne jeho pôsobenia
v minimálnom počte 30 a maximálnom počte 60, c) z hrubého zisku vo výške 2.700,- Eur (t.j. 45 krát
60,- Eur), d) z reálnych priamych materiálových nákladov na vykonanie jednej zákazky vo výške 10,-
Eur (pri 45 zákazkách vo výške 450,- Eur), e) z čistého zisku vo výške 50,- Eur za jednu zákazku (60,-

Eur mínus 10,- Eur), a pri 45 zákazkách vo výške 2.250,- Eur (t.j. 45 krát 50,- Eur).
8. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nijako nevysvetlil, prečo pri výpočte priemernej ceny 60,-
Eurpoužillencenyzaslužbyprinajkratšíchdodacíchlehotách,keďzprehľadovzákaziekzrealizovaných
žalobcom v máji a júni 2009 vyplýva, že tieto lehoty mal aj dlhšie, a to 3, 4, 6, 10 aj 11 dní s rôznymi
cenami, ako dospel k svojmu odhadu priemerného počtu zákaziek 45, keď z prehľadov zákaziek žalobcu

vyplýva, že v máji 2009 mal 26 zákaziek a v júni 2009 mal 12 zákaziek, t.j. spolu 38 zákaziek, ako
dospel ku určeniu skutočnej výšky priamych materiálových nákladov v sume 10,- Eur na jednu zákazku.
Následne žalobca v odvolaní už tvrdil, že pri výpočte výšky ušlého zisku odrátal od skutočného hrubého
príjmu (zisku) v mesiacoch máj a jún 2009 vo výške 2.443,70 Eur nespotrebované materiálové náklady
vo výške 193,70 Eur, pričom dospel ku výslednej sume 2.250,- Eur (2.443,70 mínus 193,70 = 2.250).

V písomnom podaní zo dňa 02.05.2016 žalobca poukázal na materiálové náklady vo výške 193,70 Eur,
pričom uviedol, že kotúč knihárskeho koženého materiálu 1 x 50 stojí 50,- Eur (možno z neho vyrobiť 150
ks obalov), knihárska lepenka A4 v množstve 300 ks stojí približne 20,- Eur, kotúč zlatiacej fólie 18cm x
120 cm stojí 45,- Eur (vystačí na pozlátenie 400 ks obalov), knihárske lepidlo stojí 10,- Eur, tlačiarenská
farba CMYK stojí 55,20 Eur (vystačí na 3 roky), t.j. rozpísal určité náklady v celkovej výške 180,20 Eur.

Výšku sumy 2.443,70 Eur preukázal predložením prehľadov zákaziek zrealizovaných žalobcom v máji
a júni 2009, z ktorých vyplynulo, že za služby viazania a razenia diplomových a iných prác prijal úhrady
v máji vo výške 1.939,70 Eur a v júni vo výške 504,- Eur. Žalobca však nepredložil obdobné doklady
aj ku ďalšiemu porovnateľnému obdobiu máj a jún 2011, ako to odporučil odvolací súd ani nevysvetlil,
ako dospel ku výpočtu nákladov vo výške 193,70 Eur. Súd následne konštatoval, že žalobca vo svojich

tvrdeniach vychádza so silným výšok hrubých príjmov (ziskov. Markantný rozdiel vznikol v údajoch o
nákladoch,keďvpôvodnomtvrdenípripadajúnajednudiplomovúprácunákladyvovýške10EUR,podľa
neskoršieho tvrdenia sú to náklady vo výške 5,10 EUR, čo prestavuje rozdiel 100 %. Preto žalobcomtvrdená správnosť a dôvodnosť uvádzaných údajov sa nedala verifikovať aj spornosť nebola odstránená
ani výsluchom žalobcu, ktorý si účtovné úkony robí sám.
9. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s cenníkmi iných dodávateľov obdobných služieb,

pričom dospel k záveru, že obvyklé primerané ceny za viazanie a razenie 1 ks diplomovej práce
sú od 9,16 EUR do 15,90 EUR, čo priemerne predstavuje 12,34 EUR. Porovnaním cien žalobcu a
iných dodávateľov súd dospel k záveru, že ceny žalobcu sú nadštandardné a nemožno ich považovať
za obvyklé a primerané. Súd konštatoval, že nebolo možné ustáliť výšku predpokladaných nákladov
žalobcu, ktoré je potrebné odrátať od hrubého zisku, a to pre absenciu dôkazov na strane žalobcu,

preto nemohol dospieť ani k určitej konkrétnej sume ušlého čistého zisku. V tejto súvislosti poukázal na
povinnosť tvrdenia žalobcu. Bez preukázania tvrdenej skutočnosti súd nemohol rozhodnúť na základe
ľubovôle. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný navrhol dokazovanie za účelom zistenia výšky
nároku žalobcu, pričom žalobca s týmto dôkazom nesúhlasil a jeho vykonanie zmaril. Súd aplikujúc §
420 ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP, keď pri rozhodnutí vychádzal z pomeru úspechu vo veci.

10. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie
ušlého zisku. Žiadal v napadnutej časti rozsudok zrušiť a priznať žalovanú sumu s príslušenstvom.
11. K obvyklým cenám a nadsadenosti jeho cien uviedol, že každý má iné prevádzkové náklady, čo sa
zahrnie do cien poskytovaných služieb, každý podnikateľský subjekt má iné strojové vybavenie. On zlatí
klasickým spôsobom, kde zhotovenie 2 kusy diplomovej práce trvá približne 3 hodiny, čiže hodinová

práca 20 EUR nie je vysoká. Firma s digitálnou zlatičkou za 3 hodiny má tržbu až 240 EUR pri cene
8 EUR/kus.
12. To že odpočítal z ceny práce 60 EUR ako priame materiálové výdavky 5 či 10 EUR, radšej nadsadil
cenu materiálových výdavkov, čiže znížil ním uplatnený zisk v prospech žalovaného. Materiály na knižnú
výrobou nakupuje vo veľkom, kupoval ich v roku 2005, pričom zákonom určená lehota na úschovu

účtovných dokladov v roku 2011 už uplynula, preto použil orientačný výpočet cien týchto materiálov.
13. Súd určil súdneho znalca, kde žiadal, aby znalec vypočítal čistý zisk za celý mesiac zo všetkej jeho
činnosti, čo nesúviselo so žalobou, nakoľko príjmy z ostatných činností netvoria obsah žaloby. Súd týmto
svojvoľným konaním nedodržal právny názor krajského súdu. Znalec ho vyzval na predloženie dokladov,
listom mu oznámil, že súd prekročil svoje právomoci. Znalec môže skúmať jeho čistý zisk len z činnosti

"viazanie a zlatenie diplomových prác“. Na pojednávaní odovzdal materiál, ceny z e-shopu, ktorý sa
zaoberá predajom hotových knižných dosiek a zlatiacich fólií. Z neho sa dá zistiť, že 1 knižný obal aj so
zadným chrbtom sa dá bežne kúpiť za 1,80 EUR. Zlatá fólia, rolka 120 m stojí 43,20 EUR, pričom na 2
kusy diplomovej práce spotrebuje 30 cm, čoho cena je 0,108 EUR. Tzn., že priame materiálové výdavky
pri kúpe hotových knižných obalov na 2 kusy práce sú orientačne 3,70 EUR.

14. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní nenapadol výrok
I., ale ani výrok III. Pokiaľ uvádzal nové vecné skutočnosti a tvrdenia, ktoré neuviedol ani na súdnom
konaní priebežne, tieto jeho nové údaje, ničím nepreukázané nemôže súd brať do úvahy. Súd podrobne
a odborne dospel k obvyklej priemernej cene a vyvrátil nepreukázané tvrdenie žalobcu o primeranej
cene vo výške 60 EUR za zviazanie 2 ks diplomových prác.

15. Žalobca vo viacerých miestach odvolania výslovne priznáva daňové a účtovné konanie (u ceny
materiálov, ich kalkulácie), ktoré sa javia ako daňový podvod za účelom zvýšenia nákladov a zníženia
daňového základu. Tým aj spochybňuje svoju hodnovernosť pri udávaní ostatných čísel a údajov pri
výpočtoch ceny, zisku.
16. Pokiaľ žalobca spochybňuje objektívnosť znalca a jeho postup, poukázal na povinnosť žalobcu

podľa bodu III. uznesenie súdu zo dňa 23. 2. 2017 a jeho možnosť navrhnúť otázky znalcovi. Žalobca
hrubo porušil povinnosti a zmaril svoje práva a celé znalecké dokazovanie. Z týchto dôvodov napadnutý
rozsudok žiadal potvrdiť ako vecne správny.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP v napadnutej časti potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne,
keď svoje rozhodnutie založil na riadne vykonanom dokazovaní, na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne normy, rozhodnutie je presvedčivé, zrozumiteľné, pričom vychádza aj z
predchádzajúcimzáverovodvolaciehosúdu.Žalobcavodvolaníneuvádzažiadnetakénovéskutočnosti,ktoré by spochybnili rozhodnutie súdu prvej inštancie, prípadne správnosť jeho záverov, na svoje
tvrdenianeuvádzažiadnedôkazy,pričomjepotrebnézdôrazniť,žeanipozrušenírozhodnutiaodvolacím
súdom žalobca nepreukázal dostatočne svoje tvrdenia, hoci tak mohol urobiť.

20. Okresný súd veľmi podrobne zdôraznil a poukázal na to, že žalobca počas konania opakovane menil
svoje tvrdenia ohľadom materiálových nákladov, v žalobe a ani následne počas konania presvedčivo
neuviedol, na základe čoho dospel k žalovanej sume, resp., pokiaľ áno, okresný súd správne v bode
20.2 odôvodnenia skonštatoval, že žalobca nijako nevysvetlil, ako dospel k určeniu skutočnej výšky
priamych materiálnych nákladov v sume 10 EUR na jednu zákazku, ako aj k odhadu priemerného

počtu zákaziek. Správne taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca mohol predložiť v konaní náklady
aj za ďalšie obdobie máj a jún 2011 podľa odporučenia odvolacieho súdu. Žalobca tak neurobil, hoci
v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedodržal závery odvolacieho súdu. Žalobca bez
problémov mohol preukázať svoje tvrdenia, pretože bolo preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu
žalovaného, preto v dôsledku tohto konania nemohol žalobca vykonávať svoju podnikateľskú činnosť,
už v žalobe mal tvrdiť a preukazovať konkrétne materiálové náklady ako aj objem zákaziek, ktoré boli

nepochybne ľahko zistiteľné aj v ďalšom období po roku 2009, čo však neurobil. Mohol predložiť odborné
vyjadrenia ohľadom materiálových nákladov, resp. cien používaného materiálu. Zaiste by mu cenu
týchto materiálov v rozhodnom období potvrdil dodávateľ. Bol to práve žalovaný, ktorý žiadal vykonať
znaleckédokazovanie,čovosvojejpodstatebolonaprospechžalobcu.Námietkyžalobcuonesprávnom
postupe súdu pri nariadení znaleckého dokazovania nie sú dôvodné, nakoľko jednoznačne z uznesenia

okresného súdu zo dňa 23. 2. 2017, ktorým ustanovil do konania znalca, vyplynulo, že jeho úlohou bude
vyčísliť výšku priemerného ušlého zisku žalobcu za mesiace máj a júna 2010, teda jednoznačne úlohou
znalca bolo zistiť ušlý zisk vo vzťahu k žalovanému obdobiu. Žalobca prejavil nevysvetliteľnú obavu
zo znaleckého dokazovania, ktorá v podstate, vzhľadom na jeho tvrdenie, mala byť na jeho prospech,
čím sa vzdal možnosti preukázať svoje tvrdenia o ušlom zisku. Je vysoko pravdepodobné, že výška

ušlého zisku by nemusela byť priznaná v žalobcom uplatňovanej výške, žalobca sa svojou pasivitou v
kontradiktórnom konaní zbavil možnosti byť úspešný aj v tejto časti uplatneného nároku.
21. Z týchto dôvodov úvodná argumentácia žalobcu nie je akceptovateľná, pretože rozhodnutie súdu
nie je založené len na tom, za akú cenu poskytoval svoje služby žalobca, pretože žalobca bol
povinný preukázať prevádzkové náklady a materiálové náklady, ktoré v prípade priznania ušlého zisku

musia byť reálne a preukázateľné, nielen fiktívne, či málo pravdepodobné, pričom práve zo zistenia
pravdepodobnosti výšky nákladov okresný súd mal preukázané pre porovnanie ostatné primerané
náklady firiem, ktoré podobné služby poskytujú. Ako bolo konštatované, žalobca mohol poskytnúť
konkrétneinformácienapreukázaniesvojhonároku.Stýmsúvisíajďalšíargumentohľadomodpočítania
z ceny práce je 60 EUR, avšak sám v odvolaní opätovne uvádza priame materiálové výdavky 5 či 10

EUR, ktoré nevie preukázať, pričom z týchto dôvodov nadsadil cenu materiálových výdavkov. Odvolací
súd preto rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a stotožniac sa s ním v celom rozsahu ho
potvrdil.Odvolacísúdzároveňdodáva,ževzáhlavírozsudkujeužuvedenásprávnaadresažalovaného,
keď žalobca nesprávne označil bydlisko žalovaného, čo vo vyjadrení k odvolaniu vytýkal žalovaný.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).