Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/366/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210718
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713210718.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomU.XXXX/XX,XXXXXA.,občiankySR,zast.JUDr.KatarínouBlšákovou,advokátkou,Advokátska
kancelária so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: I) RELCO s.r.o., so sídlom
Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO : 36 541 818 (pôvodne TRIFIN, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911

01 Trenčín, IČO : 36 323 110 ako odporca v I. rade a Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911
01 Trenčín, IČO : 36 693 201 ako odporca v II. rade) a III) Bc. V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul.
U. č. XXX/X, T., , zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov
16, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. apríla 2016, č. k.: 7C/122/2013-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne
podľa § 151 ods. 3 O. s. p. do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov,
kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobkyňa predala nehnuteľnosti - byt s príslušenstvom pôvodne
označenému žalovanému I, pričom následne tento opätovne byt odpredal žalobkyni, až v konečnom

dôsledku došlo k predaju nehnuteľností pôvodne označeným žalovaným II/ žalovanej III. Žalobkyňa
tvrdila, že so žalovaným I/ uzatvorila zmluvu o úvere na sumu 500.000 Sk. Tvrdila, že uzavretá kúpna
zmluva, ktorou odpredala nehnuteľnosti, bola simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý
právny úkon zmluvy o pôžičke. Poukázala na zásadu, že nikto nemôže previesť viac správ, ako má sám.
Z tohto dôvodu nemôžu byť platné ani právne úkony uzatvorené medzi žalovaným I/ a žalovaným II/,
ako aj medzi žalovaným II/ a žalovanou III/.

3. Súd mal preukázané, že v priebehu konania pôvodne označený žalovaný I/bol zrušený a následne na
základe zmluvy o zlúčení sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť RELCO s. r. o.. Taktiež pôvodne
označený žalovaný II/ po zrušený a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stále vyššie menovaná
spoločnosť RELCO s.r.o.. súde je konal s touto spoločnosťou ako právnym nástupcom.
4. Žalovaný I/ sa na pojednávanie nedostavil, preto súd rozhodol bez jeho účasti. Žalovaná III/ uviedla,
že nepovažuje konanie žalobkyne za štandardné, pretože v zmluvách mala uvedené aj postavenie

účastníka právneho vzťahu, v ktorom vystupovala. Taktiež poukázala na to, že vlastníkom bytu, ktorý
je predmetom konania, je už tretia osoba. Byt kupovala cez realitnú agentúru a následne čerpala na
tento byt aj úver. Namietala, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem, pretože žaluje tzv. negatívne
skutočnosti. Okrem iného poukázala na to, že minimálne osoba, ktorá je si vedomá toho, že nepredala
byt, sa nikdy nenechá vysťahovať z vlastného bytu, vlastný byt nikdy neopustí, a práve naopak, domáha
sa určenia v určitom čase, keď sa snaží nejaký domnelý vlastník túto osobu vysťahovať.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) O. s. p.. Poukázal na
súdnu prax, keď je potrebné, aby naliehavý právny záujem existoval v čase rozhodovania súdu prvéhostupňa. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené,
aby sa zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo

jeho právne postavenie neisté. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä
v prípadoch, keď porušenie práva ešte nedošlo. Zdôraznil, že neexistuje naliehavý právny záujem na
žalobe, ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo
je alebo nie je. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/98/2004.
Ako prípad uviedol, že prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu môže byť v

určitých prípadoch platnosť či neplatnosť zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak si môže súd
otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho
rozhodnutia. Možno žalovať priamo na učenie vlastníckeho práva. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva
o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla neriešia
všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Z tohto
dôvodu žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

6. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený
skutkový stav. V konaní tvrdila, že rozhodnutím vo veci dôjde zároveň k odstráneniu spornosti a neistoty
postavenia žalobkyne voči žalovaným. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti zmluvy je potrebné prioritne vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľnosti, v zmysle ktorého v prípade právoplatného rozsudku určujúceho neplatnosť
právneho úkonu obvodný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak rozhodnutie súdu je záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2 Cdo/252/2009.

7. Uviedla, že nerozporuje všeobecné pravidlo prednosti žaloby o určenie vlastníckeho práva pred
žalobou o neplatnosť právneho úkonu. Je však toho názoru, že toto platí v prípade, že by sa žalobou
o neplatnosť právneho úkonu nevyriešila situácia - nestal by sa vlastníkom nehnuteľnosti, ale žalobca
by musel podávať novú žalobu, ktorou by požadoval určenie vlastníckeho práva, čím by dochádzalo
k nabaľovaniu súdnych konaní. Vo svojom návrhu žiadala určiť, že všetky kúpne zmluvy a zmluvy

o budúcej zmluve, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva, sú neplatné. V zmysle §
34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Z toho
vyplýva, že rozhodnutím súdu, v ktorom určí, že napadnuté právne úkony sú neplatné, dôjde k vyriešeniu
situácie žalobkyne, odstráneniu spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Preto bol
daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho

súdu os SR súd dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo/136/2009, podľa ktorého rozsudok, ktorým súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou
záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), žalobca môže
práve ním požadovaným určením dosiahnuť odstránenie neistoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne predísť ďalším sporom.

8. Preto je toho názoru, že súd sa nezaoberal tým, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom
ochrany práva žalobkyne a či by sa rozhodnutím o žalobe odstránila spornosť a neistota v právnych
vzťahoch alebo by muselo po konaní nasledovať ďalšie konanie. Taktiež namietala právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
9. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná III/. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť ako

vecne správny. Poukázala na základnú zásadu týkajúcu sa petitov určovacích žalôb, podľa ktorej v
prípade, ak je prípustné žalovať pozitívne určenie, nie je bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem
na negatívnom určení. V odvolaní uvádzané skutočnosti vyjadrujú len nespokojnosť s napadnutým
rozhodnutím. Rozhodnutie považuje za presvedčivé.
10. Žalobkyňa v replike uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach, pričom vo svojom odvolaní

poukázala na platnú judikatúru, v ktorej sa Najvyšší súd SR vyjadril k naliehavému právnemu záujmu v
prípade žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Je toho názoru, že súd prvej inštancie mal skúmať,
či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jej práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

11. Nerozporuje všeobecné pravidlo prednosti žaloby o určenie vlastníckeho práva pred žalobou o
neplatnosť právneho úkonu, je však toho názoru, že toto platí v prípade, že by sa žalobou neplatnosť
právneho úkonu nevyriešila situácia, nestala by sa vlastníkom nehnuteľnosti a po vynesení rozsudku
súdu prvej inštancie by musela podať novú žalobu. Súd sa nezaoberal závažnými právnymi otázkami,najmä, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práv žalobkyne, nevysvetlil, prečo
sa nevyjadril, resp. nestotožnil so zdôvodnením naliehavého právneho záujmu žalobkyne.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
správne. Argumentácia žalobkyne v odvolaní je akceptovateľná, správna. Odvolací súd pri rozhodovaní
musel však prihliadnuť aj na novú právnu úpravu, ktorá sa týka naliehavého právneho záujmu, keď CSP
v § 137 došlo k modifikácii pôvodnej právnej úpravy uvedenej v § 80 písm. c) O. s. p..

16. Právne závery súdu prvej inštancie vyslovené v odôvodnení rozsudku by mohli byť správne,
ale je v prípade tomu zodpovedajúcemu zistenému skutkovému stavu. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie založil na zistení, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti právnych úkonov. V čase rozhodovania však tento záver nebol úplne správny, pretože
rozhodovacia prax súdov, taktiež judikatúra riešila tzv. negatívny petit rôznym spôsobom, tento nebol

odmietaný, ak pre jeho vydanie existovali rozumné dôvody. V časopise ZSP č. 83/2007 je publikovaný
právny názor, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie
je daný, ak sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Existencia alebo
neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani do budúcnosti;
rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia. Tomuto názoru zodpovedá

nová právna úprava CSP, k čomu odvolací súd bude dôvodiť nižšie, avšak ani táto právna úprava nie je
jednoznačná vo vzťahu k § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.. Časopis ZSP pod č. 59/2002 uverejnil
ďalší právny názor, v zmysle ktorého právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy
je podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľnosti záznamom podľa § 34 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z. z.. Tento právny názor je v súlade s argumentáciu žalobkyne, ale aj s novším rozhodnutím

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/252/2009 zo dňa 28. októbra 2010. Taktiež v súlade s týmto názorom
NS SR vydal dňa 20. 10. 2010 svoje rozhodnutie pod sp. zn. 4 Cdo/136/2009. Obdobne ZSP č. 40/1996
uviedol, že zásadne síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na
žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že
má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek

tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, možnom určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri
možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám
praktickéhoživota,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov.Akvšakurčovaciažalobavytvárapevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia
žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.

17. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. platí aj v súčasnosti, že ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka. Odvolací súd dáva do pozornosti znenie tohto ustanovenia do 14.
10. 2008, kedy právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti

právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou. Z odseku 2 vyplýva, že na vykonanie záznamu je spôsobilý aj rozsudok o neplatnosti právneho
úkonu alebo o neplatnosti dražby. Podľa súčasného znenia katastrálneho zákona je možné v katastri
vyznačiť stav pred právnym úkonom bez ohľadu na počet nasledujúcich právnych zmien, postačuje
na to rozsudok o určení neplatnosti tohto právneho úkonu. Odvolací súd poukazuje v tomto smere

aj na svoje rozhodnutie 15 Co 302/2011 zo dňa 18. 4. 2012. Podľa názoru odvolacieho súdu a v
súlade s názormi vyslovenými v rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyššie citovanými už žalobkyne
existoval naliehavý právny záujem, pretože takýmto určením bolo možné dosiahnuť odstránenie neistoty
v právnych vzťahoch bez toho, aby dochádzalo k navyšovaniu ďalších súdnych konaní. Nie je potomrozhodujúci, ako by súd posúdil tvrdenie žalobkyne o tom, išlo o simulovaný právny úkon. K týmto
záverom však môže súd dospieť až po riadne vykonanom dokazovaní, pretože v danom prípade sa súd
prvej inštancie obmedzil iba na skúmanie právneho záujmu, pričom neakceptoval citované ustanovenie

§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z..
18. Okresný súd rozhodoval sa platnosti pôvodnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa prechodných ustanovení odvolací súd musel aplikovať ustanovenie § 470 nasl. CSP. Ustanovenie
§ 80 písm. c) O. s. p. zodpovedá ustanovenie § 137, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o: c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, k vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Úplne nová koncepcia je zakotvená
v písmenách c) a d) citovaného ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o
určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnychskutočností,ktorévyvolávajúďalšiesporyamíňajúsaúčelužalobyurčovacej.Právnaúpravav

Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť
žaloby na určenie právnej skutočnosti. Pred 1. júlom 2016 bola tolerovaná prax, kedy zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti na kupujúceho bol vykonaný na základe neplatnej zmluvy. Predávajúci
mohol žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Prax tiež pripustila
aj žalobu, že kúpna zmluva neplatná (žaloba na určenie právnej skutočnosti). Zmluvy a iné právne

úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 OZ. Určenie
neexistencie právnej skutočnosti, teda aj určenie, že právny úkon je neplatný, odporuje zásade, že
súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v
minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že právny úkon je
neplatný, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci je žalobca, ale niekto

iný. Preto nová úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu. Z týchto dôvodov predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, teda pozitívnou žalobou na určenie práva, pričom predávajúci už nemôže podať žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva.
Veľký komentár Civilného sporového poriadku C. H. Beck z roku 2016 konštatuje, že žalobný návrh

znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať
za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd má žalobu odmietnuť podľa § 129 CSP, ibaže
pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať.
19. V dôsledku novej právnej úpravy preto odvolací súd musí konštatovať, že v zmysle starej právnej
úpravy jeho rozhodnutie nebolo správne a bol dôvod na jeho zrušenie. Rozhodnutie súdu teda nebolo

správne. Nová právna úprava však neumožňuje v tomto prípade negatívny petit, preto je nevyhnutné,
aby žalobkyňa odstránila túto vadu v zmysle novej právnej úpravy. Tak, ako bolo vyššie uvedené,
žalobkyňa sa môže svojho práva domáhať za použitia ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pričom svoj petit
musí zosúladiť s týmto ustanovením.
20. Odvolací súd však zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa upraví svoj petit, nebude sa súd zaoberať

neplatnosťou namietaný zmlúv, prípadne, že doterajší výrok nebude akceptovateľný a vzatý do výroku
rozhodnutia súdu. Odvolací súd poukazuje na konkrétnu okolnosť daného sporu, ktorú žiadnym
spôsobom nemožno opomenúť, keď vlastníčkou bytu je žalovaná III/, ktorá tento byt nadobudla v
dobrej viere, pričom v prípade určovacej žaloby pozitívnej by došlo k paradoxnej situácii, že pasívne
legitimovanou by bola len žalovaná III/, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti

v katastri nehnuteľností, pričom pôvodne žalovaní, v súčasnosti žalovaný odporca I/, by rozsudkom
žiadnym spôsobom nebol dotknutý ani škodný, pretože získal finančnú hodnotu za predaj bytu od
žalovanej III/, hoci základnou otázkou, ktorá má byť riešená v konaní, je neplatnosť zmlúv práve medzi
žalobkyňou a právnymi predchodcami žalovaného I/, kedy je potrebné vykonáva dokazovanie v tomto
smere (skúmanie vôle strana sporu). Práve z porušenia práva právnym predchodcom žalovaného I/

žalobkyňa odvodzuje svoje právo, keď nemienila byt predať, myslela, že bolo zriadené záložné právo.
Odvolací súd aj na tomto mieste upozorňuje, že z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že možno
usudzovať na zabezpečenie pohľadávky, napr. zabezpečovacím prevodom práva v zmysle § 553 OZ.
Podľa tvrdenia žalobkyne si táto chcela požičať peniaze, nie predať byt, naviac, keď peniaze dala známej
na podnikanie.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Cdo/144/2010
zo dňa 30. marca 2011, keď nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivoprejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej
prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované
právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to

zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len
„naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny
úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov
urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný

právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39
Občianskeho zákonníka).
22. Z hľadiska spravodlivého usporiadania veci je potrebné akceptovať postavenie žalovanej III/ ako
ďalšej nadobúdateľke, ktorá bola v dobrej viere, pričom vyššie citované rozhodnutie v tomto smere
uvádza, že „k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa

vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v
ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle
ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno

za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“)
a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby
než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v
prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké
má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade

neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov
svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších
nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne
iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby

zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri“.
Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestáva sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade
jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo
byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho

úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane
vlastníckehopráva,hocidobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavu
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,
podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.
23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Nález ÚS SR I. ÚS 549/2015-33, z ktorého okrem

iného vyplýva, že „aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná
absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre

ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či
vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou
v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od
princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,

musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009).
Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne
zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
24. Ústavný súd tiež zvýraznil, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť

na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízieobidveústavnéhodnoty-princípochranydobrejvieryďalšiehonadobúdateľa(princípdobrejviery,
dôveryvaktyštátuaprávnejistotyvdemokratickomprávnomštáte)aprincípochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka(princípnemoplusiurisadaliumtransferepotestquamipsehabet,t.j.niktonemôže
previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch
základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď

je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsanijakodozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféruadostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.
25. S odkazom na historický výklad dospel k záveru, že ak nový vlastník pri nadobudnutí nehnuteľností

evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu napr. rozhodnutie o
povolení vkladu, mal by požívať ústavnú ochranu.
26. Ústavný súd SR poukázal na rozhodnutia Ústavného súde Českej republiky III. ÚS 415/15
a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016, kde zhrnul svoju doterajšiu
judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr
posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.

27. Ústavný súd SR vyslovil domnienku, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo
podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej
matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení).
28. Odvolací súd sa prikláňa k vyššie prezentovanému názoru a naň upriamuje pozornosť strán sporu
ako aj súdu prvej inštancie.

29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).