Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/641/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204499
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6911204499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa O. Y., nar. XX. XX.
XXXX, podnikajúceho pod obchodným menom O. Y. FOTO-VIDEO-COPYCENTRUM, IČO: 10907343,
so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 25, proti odporcovi V. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
v L., Ul. H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom so sídlom v Brezne, Rázusova
79, o zaplatenie sumy 3.225,97 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 27. 06. 2013, č. k.: 14C/87/2011-115, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými súd zamietol návrh navrhovateľa vo výške 646,21 € a

16.50 € p o t v r d z u j e.

Vo výrokoch, ktorými súd zamietol návrh na náhradu cestovných výdavkov vo výške 273,26 €, ušlého
ziskuvovýške2.250€aotrováchkonaniazrušujeavecvraciaprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.

Odvolanie navrhovateľa voči výroku, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 40 € s
príslušenstvom, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo

výške 40,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40,- Eur od 01.05.2010 až
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti
zamietol. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.183,42
€, ktoré je povinný zaplatiť JUDr. Miroslavovi Kriškovi, zástupcovi odporcu, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 14. 04. 2011 v

zmysle jeho zmeny zo dňa 11. 05. 2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 3.225,97 Eur z dôvodu
škody spôsobenej odporcom dňa 27. 04. 2010 na štočkoch navrhovateľa spolu vo výške 3.169,47 Eur,
ďalej z dôvodu nezaplatenej ceny odporcom za poskytnuté služby vo výške 40,- Eur, ako aj z dôvodu
súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom vo výške 16,50 Eur, pričom navrhovateľ si voči odporcovi
uplatnil tiež nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 %, resp. 9 % z každého jednotlivého žalovaného
nároku (vrátane súdneho poplatku, ktorý urobil súčasťou žalovanej istiny).

Navrhovateľ tvrdil, že odporca dňa 27. 04. 2010 odcudzil z prevádzky navrhovateľa mosadzné štočky,
ktoré poškodil, pričom za tento skutok bol odsúdený Okresným súdom Rimavská Sobota v konaní
vedenom pod sp. zn. 2T/188/2010.Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovateľ jednotlivé
žalované nároky právne neodôvodnil a nepredložil dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení
obsiahnutých v návrhu. Spochybnil trestný rozkaz č. k. 2T/188/2010-52 zo dňa 15.10.2010, ktorým bol

odporca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu krádeže a prečinu poškodzovania cudzej veci,
a tiež spochybnil výšku cien určených navrhovateľom za jeho služby, z ktorých vychádzal pri vyčíslení
ušlého zisku vo výške 2.250,- Eur.

Súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom domáhal náhrady nákladov za znovu vyrobenie kompletnej

sady mosadzných razidiel (štočkov) vo výške 646,21 Eur, predstavujúcej rozdiel medzi cenou za ich
vyrobenie - 1.290,- Eur a už zaplatenou sumou odporcom 643,79 Eur, náhrady cestovných výdavkov
v súvislosti so zabezpečovaním výroby nových razidiel spoločnosťou FOLKEM Kft. v Maďarsku a ich
následným prevzatím vo výške 273,26 Eur, priemerného ušlého zisku za mesiace máj a jún 2010 vo
výške 2.250,- Eur,
doplatok ceny za objednané viazanie diplomových prác v počte 2 ks vrátane razenia textu zlateným

písmom vo výške 40,- Eur a zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca si u navrhovateľa dňa 26. 04. 2010
objednal zviazanie diplomových prác vrátane razenia zlateného písma na obale, pričom navrhovateľovi
zaplatil zálohu 20,- Eur s tým, že zvyšok ceny doplatí na druhý deň. Cena poskytnutej služby medzi

navrhovateľom a odporcom však v presnej sume dohodnutá nebola. Keď si dňa 27. 04. 2010 prišiel pre
diplomovú prácu, navrhovateľ si od neho vypýtal doplatok ceny služby vo výške 40,- Eur, čo odporca
nebol ochotný zaplatiť, nakoľko sa mu cena (spolu vo výške 60,- Eur) zdala neprimerane vysoká. Keďže
odporca nechcel uhradiť navrhovateľovi doplatok 40,- Eur, tak mu navrhovateľ odmietol vydať diplomové
práce. Následne odporca navrhovateľovi vzal podložku s kompletnou sadou štočkov z pultu, pričom bol

na neho nahnevaný kvôli tomu, že mu navrhovateľ odmietal vydať diplomové práce, ktoré už museli byť
odovzdané do školy v Košiciach.

Trestným rozkazom č. k. 2T/188/2010 zo dňa 15.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.12.2010, bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1

Trestného zákona a zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, Navrhovateľ bol s celým nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Ohľadom žalovaných 40 € dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca
si dňa 26. 04. 2010 objednal u navrhovateľa viazačské práce vrátane razenia zlateného písma na
obale 2 diplomových prác a navrhovateľ tieto práce vykonal. Taktiež bolo nesporné, že odporca zaplatil

navrhovateľovi pri objednávaní služby zálohu 20,- Eur, pričom doplatok ceny služby
vo výške 40,- Eur nebol navrhovateľovi uhradený. Na pojednávaní dňa 27.06.2013 uviedol zástupca
navrhovateľa, že nemajú výhrady voči zaviazaniu odporcu na zaplatenie sumy 40,- . Z týchto dôvodov
návrhu v tejto časti vyhovel s poukazom na §644 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 646,21 Eur a 273,26 Eur dospel súd k
záveru,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenonapreukázanietvrdeniaotom,že celásadarazidiel
je nepoužiteľná na určený účel, ak dôjde ku poškodeniu hoci aj len určitého počtu razidiel z tejto sady,
a preto je nevyhnutné dať vyrobiť celú úplne novú sadu razidiel s poukazom na stanovisko spoločnosti
TECHGRAPH, s.r.o. zo dňa 14. 02. 2012, z ktorého vyplynulo, že ak by dal navrhovateľ vyrobiť nové

razidlá len namiesto poškodených, boli by tieto kombinovateľné s nepoškodenými razidlami bez straty
kvality razby. Nebolo preto dôvodné, ale ani účelné zo strany navrhovateľa dať vyrobiť kompletnú sadu
nových razidiel, a to aj v súvislosti s nepoškodenými razidlami.

Konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že na Slovensku nie

je taký výrobca, ktorý by mu vedel vyrobiť razidlá vhodné na kvalitnú razbu, a preto ich musel dať vyrobiť
v Maďarsku a v súvislosti s tým absolvovať cesty s celkovými nákladmi vo výške 273,26 Eur.

Pokiaľišloouplatnenýušlýzisknavrhovateľazamájajún2010,návrhtiežzamietol,nakoľkonavrhovateľ
nepreukázal správnosť a dôvodnosť ním vyčísleného ušlého zisku.

V súvislosti s čiastkovým žalovaným nárokom vo výške 16,50 Eur, dospel k záveru, že predmetná suma
predstavujúca zaplatený súdny poplatok za návrh bola navrhovateľom v zmene návrhu zodňa 11.05.2012 nesprávne zahrnutá do žalovanej istiny a taktiež nesprávne bol z nej žiadaný aj úrok z
omeškania. súd návrh aj v tejto časti zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Z trestného rozkazu je nepochybný
protiprávny úkon žalovaného, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou. Práve z uvedeného dôvodu , okrem priznanej sumy 40,-€ uplatnil aj
skutočnú škodu spočívajúcu v sume 646.21 € /predstavuje rozdiel medzi žalovaným uhradenou škodou

za poškodených 21 ks razidiel v sume 643.79 € a sumou 1.290,-€ ktorú musel vyplatiť za výrobu 21 ks
razidiel s príslušenstvom v rozsahu 215 cm2. Suma 273.26 € predstavuje cestovné z Rimavskej Soboty
do Debrecénu a späť v dňoch 10.02.2011 a 22.03.2011 v súvislosti s výrobou nových 21 ks razidiel
s príslušenstvom a škodu vo forme ušlého zisku za obdobie máj a jún 2010 v sume 2.250-€. Vyslovil
presvedčenie, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam /§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p/, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods.

2 písm. f) O.s.p./, ale tiež doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. v spojení s § 205a písm.
a) O. s. p./.

Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 1 OZ súd je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný

čin a kto ho spáchal. Už z výrokovej časti citovaného trestného rozkazu je evidentné, že žalovaný mu
trestnou činnosťou spôsobil škodu jednak krádežou, jednak poškodením mi veci. Na svoje náklady dal
vyrobiť 21 ks nových razidiel ako náhradu za 21 ks razidiel, ktoré mu poškodil odporca,
v súvislosti s touto výrobou mal preukázateľné náklady spojené s cestovným a počas ich poškodenia
polícia mu všetky razidlá, tak poškodené ako i nepoškodené za účelom dokazovania odobrala dňa

30.04.2010 a vrátila až 18. 06. 2010, preto ich v hlavnej sezóne, t. j. máj a jún 2010 nemohol používať,
čim mu odporca spôsobil škodu aj vo forme ušlého zisku. Súd sa nezaoberal ani len možnosťou priznať
aspoň znížený preukázaný nárok. namietal, že mu bola odňatá možnosť predložiť a označiť všetky
dôkazy. Pojednávaní dňa 03.06.2013 a 27.06.2013 sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť
a svoju neúčasť listom z 27. 05. 2013 ospravedlnil. Súd mal postupovať podľa § 119 ods. 1 O.

s. p., pojednávanie odročiť a zároveň ho vyzvať, aby urýchlene doložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára
v zmysle ust. § 119 ods. 3 O. s. p.
Ku škode v sume 646,21 € uviedol, že súd v rozpore s jeho vyjadrením, a predloženými listinnými
dôkazmi prijal záver, že i u firmy FOLKEM Kft. dal vyrobiť celú sadu 46 ks razidiel, i keď v skutočnosti
stačilo dať vyrobiť poškodené razidlá. Vychádzal pritom z vyjadrení spoločnosti Techgraph, s.r.o., podľa

ktorých cena poškodených razidiel predstavuje sumu 643 79 € a ostatné razidlá /nepoškodené/ sú
použiteľné za podmienky výroby chýbajúcich /21 poškodených/ razidiel. V skutočnosti si však dal u
firmy FOLKEM Kft v Maďarskej republike vyrobiť len poškodené razidlá v počte 21 kusov. Faktúra
vystavená firmou neobsahuje údaje o počte vyrobených razidiel, ale celkovú plochu vyrobených razidiel
a podložiek razidla t.j. 215 cm2. Celková plocha 21 ks poškodených razidiel predstavuje 85 cm2 a

celková plocha podložiek predstavuje 130 cm2, čo spolu tvorí 215 cm2. firma v Debrecéne /Maďarská
republika/ znovu vyrobila len 21 razidiel, ktoré mu odporca poškodil. Keďže však tieto musia byť pevne
spojené s podložkou razidiel, zákonite musela táto firma vyrobiť aj tieto podložky a potom ich pevne
spojiť nielen vzájomne, ale tiež s nepoškodenými 25 kusmi razidiel. Nakoľko nepoznal mieru poškodenia
razidiel, dohodol sa s maďarským dodávateľom, že mu odnesiem všetko t.j. 46 dobrých i poškodených

razidiel ako aj zlatiaci stroj a oni mu vrátia 46 kvalitných - bezchybných razidiel, teda vyrobia jednak
poškodené razidlá a k ním aj podložky, resp. držiaky, tieto následne spoja s nepoškodenými razidlami,
všetko odskúšajú a takto vyhotovenú zákazku mu vrátia.

K fakturovanej sume 1.290,-€ zdôraznil, že táto reálne zodpovedá cene diela, t. j. realizácii znovu

vyrobeniu 21 ks poškodených razidiel, výrobu podložiek ako i za ich presné nastavenie a odskúšanie.
Namietal, že z vyjadrenia spoločnosti Techgraph, s.r.o. nie je zistiteľné, z akého cenníka, resp. právnej
normy spoločnosť vychádzala pri určovaní sumy 643,70 € ako ceny za výrobu nových razidiel, z
akého roku použila cenník a čo vlastne do ceny výroby zahrnula, t. j., či aj výrobu podložiek, ich
scelenie s nepoškodenými razidlami tak, aby tvorili jeden funkčný celok a následne odskúšanie kvality.

Nepresvedčivým spôsobom určila cenu za výrobu 21 ks razidiel, nezohľadnila okrem výroby razidiel aj
výrobu podložky, ktoré dve časti sa musia spojiť v jeden nerozoberateľný celok.Pokiaľ ide o súdom dopytovanú Mincovňu Kremnica, š.p., z výpisu z obchodného registra nevyplýva,
že by sa zaoberala výrobou razidiel a aj táto poukázala na nevyhnutnosť mať k dispozícii poškodené
razidlá. Tieto poškodené razidlá dal k dispozícii výrobcovi v Maďarsku, a teda ich nemá k dispozícii,

toto nemôže súd hodnotiť ako neunesenie dôkazného bremena. Z vyjadrenia Mincovne Kremnica š. p,
vyplýva nevyhnutnosť mať na zodpovedanie položenej otázky súdom k dispozícii poškodené razidlá
a toto stanovisko mincovne úplne vyvracia tvrdenie spoločnosti Techgraph, ktorá bez toho, aby mala k
dispozícii poškodené razidlá ,tvrdí, že je možné zabezpečiť kvalitnú tlač aj vyrobením 21 ks
razidiel, ktoré žalovaný poškodil. Záver súdu, že nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že na

Slovensku nie je taký výrobca, ktorý by mi vedel vyrobiť razidlá vhodné na kvalitnú razbu, a preto ich dar
vyrobiť v Maďarsku, je právne irelevantný a pre riešenú problematiku neakceptovateľný. Je podnikateľ
a je na jeho slobodnom uvážení, komu zverí výrobu poškodených razidiel a táto voľba nemôže byľ
obmedzená hranicami. Výrobu razidiel zveril renomovanej firme, Aj v prípade výroby razidiel v Trenčíne
by musel minimálne 2 x absolvovať cestu z Rimavskej Soboty do Trenčína.

Pokiaľideo ušlýzisk,predložilriadnevedenúknihuzákaziek/nievlastnoručnevyhotovenépoznámky/.Z
tejto knihy zákaziek je zrejmá evidencia objednávateľa, dátum objednávky, predmet objednávky, cena
a následne zúčtovanie diela do peňažného denníka. Je toho názoru, že kniha zákaziek a zúčtovanie
realizovaných zákaziek do peňažného denníka /účtovníkom/ sú dôkaznými prostriedkami dávajúcimi
reálny podklad pre možný výpočet škody, ktorú mu odporca krádežou spôsobil za obdobie máj a jún

2010 vo forme ušlého zisku. Z knihy zákaziek sa dá jednoznačne určiť, že išlo o viazanie diplomových,
resp. prác obdobných. Sada razidiel mu bola vrátená až dňa 18.06.2010. V mesiacoch máj a jún 2010 /
naviac v období, keď je zo strany zákazníkov každoročne zvýšený záujem o viazanie prác/ viazačské
práce realizovať nemohol. Pokiaľ súd neuveril dôkazom, ktoré v tejto súvislosti predložil, nebol to dôvod
na zamietnutie žaloby, ale skôr signál pre súd, aby reálnosť predložených podkladov overil buď u

renomovaných tlačiarov a viazačov, prípadne nariadil znalecké dokazovanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd zistil úplne skutkový stav a vykonal rozsiahle
dokazovanie, napadnutý rozsudok navrhol v celom rozsahu potvrdiť. Závery navrhovateľa o údajnej i
čí neschopnosti výrobcov v SR považoval za účelové. Dôkazy mal navrhovateľ predložiť do ukončenia

dokazovania, pokiaľ sa nedostavil na pojednávanie, mohol sa nechať zastupovať, prípadne požiadať o
odročenie pojednávania a predložiť o tom relevantnú listinu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a

2 O. s. p. ako vecne správny v časti potvrdil a v zostatku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s.
p. a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V súlade s § 218 ods.
1 písm. b) O. s. p. odvolanie navrhovateľa voči výroku, ktorým bolo vyhovené jeho návrhu, odmietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je čiastočne správne, avšak

v zostávajúcej zamietajúcej časti je predčasné, pretože prvostupňový súd nevykonal dostatočné
dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. jeho závery nezodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, v dôsledku čoho súd dospel aj k nesprávnym právnym záverom.

Pokiaľ ide o potvrdzujúcu časť rozhodnutia, odvolací súd odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 218 ods.

1 písm. b) O. s. p odmietol, pretože na podanie odvolania navrhovateľ v tomto rozsahu nebol oprávnený,
keďže jeho návrhu bolo vyhovené.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie, pokiaľ súd zamietol jeho návrh výške 646,21 € a 16.50 €. S
rozhodnutím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, vrátane odôvodnenia. preto v súlade s §

219 ods. 2 O. s. p. na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní dopĺňa
nasledujúce skutočnosti. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v rozsahu 16.50 €, navrhovateľ v odvolaní
neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by spochybnila správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Táto
suma predstavuje trovy konania navrhovateľa v súlade s § 140 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého každý
účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne. V prípade úspechu vo veci má však na tieto

trovy konania nárok.

Vo vzťahu k nároku 646,21 € navrhovateľ v odvolaní namieta, že v skutočnosti si dal vyhotoviť za sumu
1.290 € len 21 poškodených razidiel a nie 46, ako tvrdí súd. Navrhovateľ v návrhu bližšie nešpecifikujepočet štočkov, ktoré dal vyrobiť a za ktoré zaplatil. Na pojednávaní dňa 22. 08. 2011 po zákonnom
poučení vypovedal, že faktúrou mu bola vyúčtovaná cena za štočky a držiaky v počte kusov 46, teda
nie za 21 kusov, ako to tvrdí teraz. Vo svojom písomnom vyjadrení do dňa 28. 11. 2011 navrhovateľ

uviedol, že všetky štočky, ktoré sa používajú súčasne v rôznych kombináciách, sa musia vyrobiť v
jednom pracovnom cykle stroja. Prvostupňový súd pri rozhodovaní v tejto časti vychádzal z odborného
vyjadrenia spoločnosti Techgraph, s.r.o., vykonaného v trestnom konaní, ako aj na základe doplnenia v
tomto konaní. Zároveň súd v rámci konania uviedol, že neexistuje v danej oblasti znalec a nepodarilo sa
zaistiť ani znalca ad hoc. Keďže ide o odbornú otázku, na ktorú nemohol súd sám dať odpoveď, správne

postupoval, keď vychádzal síce z dôkazu menšej sily ako znalecký posudok, avšak akceptovateľného.
Navrhovateľ nenavrhol v tomto smere dôkaz, či neuviedol nespochybniteľné tvrdenia ohľadom počtu
výroby štočkov, preto záver prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena je správny. Treba
dodať, že neobstojí ani námietka, že sa nezúčastnil pojednávaní a nemohol uplatniť právo podľa § 120
ods. 4 O. s. p. Navrhovateľ bol riadne predvolaný, mohol tak uplatniť svoje práva, na pojednávaní dňa
21. 11. 2011 prehlásil, že sa ďalších pojednávaní sa už nebude zúčastňovať. Teda sám sa rozhodol

nevyužiť svoje práva. Na pojednávanie, kedy bolo vyhlásené rozhodnutie, bol riadne a včas predvolaný,
nežiadal jeho odročenie a nepodal ani iné návrhy. Z tohto dôvodu na všetky návrhy vo vzťahu k náhrade
škody za štočky odvolací súd už nemohol prihliadať. Stotožniac sa so závermi prvostupňového súdu o
danom nároku jeho rozhodnutie potvrdil.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom o tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k cestovnému do Maďarskej republiky. V tomto smere rozsudok dostatočne a presvedčivo
neodôvodnil, s jeho záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Predovšetkým treba prihliadnuť na to,
že nebyť činu odporcu, ku škode by nedošlo. Je v rozpore so zdravým rozumom, aby napriek
vzniknutým nákladom pri zabezpečení štočiek súd svoj záver odôvodnil neunesením dôkazného

bremena navrhovateľom, resp. poukazom na to, že mal preukázať výrobcu na Slovensku. Pre takýto
záver nie je žiaden rozumný dôvod, zvlášť, ak navrhovateľ býva v Rimavskej Sobote a vzdialenosť do
Debrecénu je 172 km a vzdialenosť napr. do Trenčína je 207 km. Taktiež nemožno navrhovateľovi ako
podnikateľovi určovať, kde má štočky vyrobiť, pretože slúžia na jeho podnikanie a je jeho vecou, akú
kvalitu zvolí a prečo konkrétneho výrobcu, naviac, ak pôvodná sada bola vyrobená tým istým výrobcom.

Treba totiž prihliadnuť aj na základné zásady Európskej únie a s tým spojené slobody. Ak odporca
zaplatil škodu za poškodené štočky v rozsahu odborného vyjadrenia, je nepochybné, že v súvislosti so
zabezpečenímpoškodenýchštočiekvzniklináklady,atovpodobecestovnéhonavrhovateľa,nehovoriac
o jeho čase strávenom na ceste. V tomto prípade je irelevantné, koľko kusov štočiek bolo vyrobených.
Je neprípustné, aby navrhovateľ preukazoval niečo, čo sa preukázať nedá, napr. výrobcu na Slovensku,

okrem toho, ako je uvedené, aj keby existoval, je otázne, či v rovnakej kvalite, ako požaduje navrhovateľ.
Z týchto dôvodov odvolací súd vyslovuje záväzný názor, že nárok na náhradu cestovného je daný,
pričom s tým nijako nesúvisí kvalita dokladov z hľadiska účtovníctva. Ak mal súd názor, že účtuje viacej,
mohol výšku uplatnenej škody obmedziť.

Prvostupňový súd preto ohľadom daného nároku opätovne vykoná dokazovanie, ak bude mať
pochybnosť o uplatnenej výške, túto môže bez problémov posúdiť na základe jednotlivých údajov o
vykonanej ceste (vzdialenosť, spotreba, cena PHM..).

So závermi o nepreukázaní ušlého zisku sa odvolací súd taktiež nestotožňuje. Z hľadiska posúdenia

daného nároku nie je nosným posúdenie predložených dokladov z hľadiska kvality pre daňové účely.
Súd ani takéto oprávnenie bez odborného vyjadrenia nemá a nemohol z neho vychádzať. Keďže je
nepochybné, že navrhovateľ vykonával danú podnikateľskú činnosť a nepochybne z predložených
dôkazov vyplynulo, že mal určitý zisk, tvrdenie o hypotetickom zisku je v tomto prípade účelové. Je
zrejmé, že navrhovateľ v spornom období neukončil činnosť, z ktorej mohol dôvodne očakávať ušlý zisk.

Nebyť konania odporcu, podnikateľskú činnosť mohol riadne vykonávať, naviac v období najvyššieho
dopytu po viazačských prácach. Keďže doteraz takú činnosť vykonával, čo preukázal, dalo sa očakávať,
že tento zisk dosiahne aj v ďalšom období.
Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý

zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorémunedošlo práve v dôsledku konania škodcu - škodnej udalosti (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4
Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010).
Ak mal v tomto smere súd pochybnosti o kvalite predložených dôkazov, mal nariadiť dokazovanie

znaleckým posudkom. Ohľadom námietky vo vzťahu k cenníku iných viazačov treba dodať, že
navrhovateľ pri práci vychádzal z určitého cenníka, ktorý zákazník môže, ale nemusí akceptovať, v
takom prípade nedôjde k uzavretiu zmluvy. Odporca pristúpil k uzavretiu zmluvy. Cenník v súčasnosti
nie je regulovaný a je vecou ponuky a dopytu, a podnikateľskej politiky podnikateľa, ako ceny nastaví.
Túto ponuku zákazník buď akceptuje alebo nie. Aj keby súd akceptoval nadsadenosť cien navrhovateľa,

nebol dôvod nevychádzať prinajmenšom z obvyklej primeranej ceny určenej na základe dokazovania
ohľadom cien v danej oblasti za rovnakých podmienok u rôznych výrobcov. Samozrejme, že do ušlého
zisku nemožno zahrnúť predpokladané náklady, ktoré navrhovateľovi nevznikli a ktoré v dôsledku
nepodnikania ani nevynaložil. Navrhovateľ predložil dôkazy pre výpočet ušlého zisku, súd mal z
nich vychádzať, nie je pritom rozhodujúce, či výpočet ušlého zisku navrhovateľ vykonal v zhode s
predloženými dokladmi. Na odstránenie nejasností v tomto smere bude preto vykonať dokazovanie

výsluchom navrhovateľa, prípadne jeho účtovníka, ktorý tieto položky zaúčtoval. Z hľadiska účtovných
kníh môže súd získať poznatky, či navrhovateľ účtoval správne alebo nie. Ako dôkazy môže súd použiť aj
údaje o nasledujúcom období a zisku, ktorý bol vyprodukovaný, z ktorých možno objektívnejšie posúdiť
nárok navrhovateľa.
Záver súdu o tom, že navrhovateľ si objednal razidlá až 10. 02. 2011 je pre vec irelevantná. V novom

rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách celého konania.
V zmysle ust. 226 O. s. p. je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.