Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212218935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212218935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: M-LOGISTIC, s.r.o., IČO:
36 961 589, Kpt. Nálepku 78/3238, Levice, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan so sídlom v
Bratislave, proti žalovanému: EUSPEDIT s.r.o., IČO: 36 769 916, Nová Ves 52/5555, Dunajská Streda,
zastúpený: JUDr. Zoltán Valentovič, bytom v Bratislave, o 4.556,25 € s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb 56/2013-248 z 6. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.556,25

€ so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.824,25 € od 1. apríla 2012 a zo sumy 732 € od 26.
januára 2012 z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným ako prepravcom pri preprave tovaru z Trnavy
do Francúzska a výrokom II žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca si u žalovaného objednal nakládku 22.000 kg tovaru:
sklené vlákno na paletách od Johns Manville Slovakia a.s., dňa 25. augusta 2011 s miestom vykládky
Chomarat Textiles Industries, Francúzsko, dňa 29. augusta 2011 za cenu 1.780 € bez DPH. 11. Podľa

medzinárodného nákladného listu č. SK 4764657 z 24. augusta 2011 žalovaný vykonal
prepravu tovaru (20 paliet skleného vlákna) z Trnavy (odosielateľ Johns Manville Slovakia a.s.) do
Le Cheylard (príjemca Chomarat Textiles Industries). V časti 18 CMR výhrady a poznámky dopravcu
sa uvádza: „Tri palety sa na pol prevrátili, vysypal sa tovar, ale ani jeden kotúč skleného vlákna sa
nepoškodil.“. V záverečnej časti o potvrdení o odovzdaní colného tranzitného dokladu sa nachádza
poznámka vo francúzskom jazyku: „Tri palety poškodené.“. Spoločnosť Chomarat Textiles Industries
tieto tri palety (3.477 kg tovaru) reklamovala, vrátila a žiadala náhradu škody v sume 4.346,25 €. Žalobca

po preskúmaní tovaru zistil, že ho nie je možné ani prepracovať, ani predať za nižšiu cenu, preto ho 18.
októbra 2011 zlikvidoval. Súd prvej inštancie ustanovil vo veci znalca, ktorý dospel k záveru, že podľa
stavu poškodenia zásielky zisteného z fotografií mohlo k poškodeniu tovaru viesť viacero príčin, obal
však bol podľa znalca štandardný.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalovaný
zodpovedá za škodu na tovare podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 37 písm. a) Dohovoru o prepravnej zmluve

v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) (vyhláška č. 11/1975 Zb.). Súd prvej inštancie uzavrel,
že zásielkou treba rozumieť prepravovaný tovar zabalený v obalovom materiáli ako celok, teda aj
poškodenie obalu je poškodením zásielky. Zápisom výhrady (poškodenia tovaru) do nákladného listu
podľa čl. 30 ods. 1 Dohovoru o CMR nastúpila domnienka, že k poškodeniu tovaru došlo počas prepravy,pričom je irelevantné, či došlo iba k poškodeniu obalu alebo iba tovaru. Žalobca uniesol dôkazné
bremeno na preukázanie rozsahu a výšky škody, kontroly zásielky sa zúčastnil aj dopravca (vodič), ktorý
potvrdilvnákladnomlistestavzásielkyanemôžehopopierať.Žalovanýnesiedôkaznébremenoaktvrdí,

že škoda bola spôsobená okolnosťou vylučujúcou jeho zodpovednosť (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o CMR).
Ak ide o okolnosti uvedené v čl. 17 ods. 4, je dopravca povinný osvedčiť, že k poškodeniu zásielky mohlo
dôjsť z tohto dôvodu, musí však ísť o odôvodniteľnú a doložiteľnú možnosť, nie iba o pravdepodobnosť.
Pretože takúto skutočnosť žalovaný neosvedčil, zodpovedá za poškodenie zásielky. Ďalšie znalecké
dokazovanie by sa podľa súdu prvej inštancie pohybovalo len v rovine pravdepodobnosti, nie reálnej

možnosti vzniku škody.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom zrušiť ho a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie neodstránil rozpory vo
vykonaných dôkazoch ku vplyvu obalu zásielky a nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie napriek
námietkam žalovaného proti znaleckému posudku. Znalecký posudok bol všeobecný a bez podloženého

vysvetlenia. Znalec nezodpovedal riadne položené otázky, nezaoberal sa vplyvom všetkých faktorov,
ktoré sa ani výsluchom znalca nepodarilo odstrániť, keď znalec nepovažoval za relevantné odpovedať
na konkrétne otázky žalovaného. Žalovaný mal záujem vypracovať súkromný znalecký posudok, čo
však nebolo možné, lebo žalobca odmietol poskytnúť poverenému znalcovi potrebné údaje, ktoré tento
považoval za podstatné pre vyhotovenie posudku. Súd ďalej nevyhodnotil výpoveď jedného zo svedkov

ktorý uviedol, že s týmto typom kartónových obalov má žalobca výrazné problémy. Záver súdu o
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú obalom tovaru je v rozpore s čl. 18 ods. 2 až 5
Dohovoru o CMR, na ktorý súd sám poukazuje.

5. Žalobca vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je zákonný a riadne odôvodnený.

Žalovaný neberie do úvahy, že poškodené boli len tri palety z počtu 20 a že znalec v posudku výslovne
vyjadril, že tak, ako je na fotografii zachytené, sa vrchný obal palety môže poškodiť len vtedy, ak sa na ňu
niečo položí. Ak by dôvodom poškodenia boli iné dôvody, viedlo by to k poškodeniu všetkých prípadne
viacerých paliet. Žalovaný si navyše sám uplatniť nárok na náhradu škody u KOOPERATIVA poisťovne,
a.s., proti ktorej podal aj žalobu, kde sám uznáva, že za škodu zodpovedá. Žalovaný mal dosť času

na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, takže jeho nepripustením nedošlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.),
ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo

potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.
a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav

reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru
odvolacieho súdu vyplýva zvykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomných súvislostiach v súlade
s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných
prostriedkov jednotlivé podstatné skutkové zistenia urobil a tiež ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi
nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu

znaleckého posudku, ani obsahu výsluchov účastníkov, svedkov a znalca tak, ako sú zachytené v
zápisniciach o pojednávaní, ktorých správnosť žalovaný nijako nespochybnil. Samotné hodnotenie
dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

8. Podstata odvolacích námietok žalovaného smeruje proti postupu súdu pri ustanovení znalca a

hodnotení znaleckého posudku. Podľa ustálenej judikatúry (za všetky pozri napr. judikát R 21/1981, R
45/1984 alebo R 22/1989, časť I, oddiel „znalecké dokazovanie“) súd aj znalecký posudok musí hodnotiť
ako každý iný dôkaz podľa § 191 C. s. p. (resp. do 30. júna 2016 podľa § 132 O. s. p.), čo
znamená, že môže preskúmať jeho správnosť (napríklad správnosť skutkových predpokladov, z ktorých
vychádza, logickosť a presvedčivosť jeho záverov), avšak prípadné výhrady musí odstrániť postupom

predpokladaným v § 127 O. s. p. Strany majú právo sa k znaleckému posudku vyjadriť (čl. 9 základných
princípov C. s. p.), je však vecou súdu, ako sa s námietkami strán proti znaleckému posudku vyporiada.
V každom prípade však platí, že samotná skutočnosť, že strana nesúhlasí so znaleckým posudkom,
nezakladá povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn.4 Obo 81/2011). Ak súd nie je povinný dať posudok preskúmať inému znalcovi, tak rovnako nie je bez
ďalšieho povinný poskytovať svoju súčinnosť pri vypracúvaní súkromného znaleckého posudku, ktorý
má nepravdivosť posudku súdom ustanoveného znalca vyvrátiť. O to menej potom možno z C. s. p.

vyvodiť, že by súd bol povinný vyčkávať so svojím rozhodnutím na to, kým strana takýto súkromný
znalecký posudok predloží. Naopak, súd podľa zásad voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 C. s.
p. uváži tak otázku, či je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, ako aj otázku, či považuje za
potrebné nechať si predložiť súkromný znalecký posudok a či teda naň bude vyčkávať a prihliadať. Sama
okolnosť, že súd prvej inštancie v prerokúvanej veci nevyčkal na predloženie súkromného znaleckého

posudku, ani neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť pri jeho vypracúvaní (na čo by inak bol
oprávnený, porov. § 190 a § 210 C. s. p.) ešte neznamená nesprávnosť jeho skutkových záverov, ak
sú tieto podopreté závermi posudku súdom ustanoveného znalca. Nevykonanie dôkazu navrhnutého
stranou potom podľa judikatúry už vôbec nemožno považovať za upretie práva na spravodlivý proces
(porov. judikáty R 125/1999 a R 6/2000).

9. Možno sa stotožniť s námietkou žalovaného v tom zmysle, že znalec Ing. Milan Čech vo
svojom znaleckom posudku č. 3/2016 (č. l. 175 a nasl. spisu) skutočne nezodpovedal celkom presne na
otázky, ktoré mu boli uložené v uznesení súdu prvej inštancie č. k. 11C 56/2013-169. Táto okolnosť však
sama osebe nespôsobuje ani nesprávnosť znaleckého posudku, ani nesprávnosť skutkových zistení
súdu. Z obsahu spisu predovšetkým nevyplýva, že by súd prvej inštancie pred ustanovením znalca

postupoval podľa § 51a ods. 3 Spravovacieho poriadku pre súdy (vyhl. č. 543/2005 Z. z.), teda že by
pred ustanovením znalca zisťoval možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmil mu
obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultoval správnosť zadaných úloh, podal mu potrebné
vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci. Potom
sa ale mohlo stať, že súd formuloval znaleckú úlohu nepresne, prípadne zbytočne široko. Vecou znalca

ako osoby odborne spôsobilej v takom prípade bolo, aby v znaleckom posudku vysvetlil, prečo určité
časti zadaných úloh nie sú podstatné pre riešenie veci, prípadne, aký majú vplyv na jeho stanovisko v tej
či onej veci. V prerokúvanej veci znalec v posudku č. 3/2016 odpovedal na zadané úlohy tak, že zásielka
prepravovaná žalovaným bola primerane chránená proti vonkajším vplyvom, aby nemohlo k poškodeniu
dôjsť, a poškodenie vzniklo vplyvom vonkajších podmienok nezávisle od balenia tovaru. Tento záver je

z hľadiska použitia ustanovení čl. 18 ods. 2 až 5 Dohovoru o CMR podstatný, preto sama okolnosť, že
znalec neodpovedal na zadanú úlohu v celej jej šírke, ešte neznamená nesprávnosť skutkových zistení
súdu prvej inštancie.

10. Znalecký posudok č. 3/2016 Ing. Milana Čecha bol žalovanému doručený 11. augusta 2016 s

výzvou, aby sa k nemu do 15 dní vyjadril (doručenka pri č. l. 200). Žalovaný vo vyjadrení došlom súdu 2.
septembra2016namietollento,žeznalecsanevyrovnalsotázkami,ktorémupoložilsúd,jehozáverysú
nepodložené a žiadajú ho predvolať na súd. Súd prvej inštancie tak znalca predvolal na pojednávanie 3.
októbra 2016, kde bolo žalovanému umožnené klásť znalcovi otázky. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
je však zrejmé, že žalovaný nevzniesol žiadne konkrétne námietky proti obsahu znaleckého posudku,

len dával znalcovi otázky, na ktoré tento odpovedal. Žalovaný sa konkrétne zaujímal o to, aký povrch
mala podlaha návesu, kde sa tovar viezol, či bol ložný plán, či bolo prepravované ešte niečo, či boli
cievky v igelitových obaloch, či tam bola protišmyková podložka, či je podstatné uloženie cievok, hrúbka
kartónu, počet jeho vrstiev, otázky ohľadom upínacej pásky a dynamickej skúšky. Znalec na tieto otázky
odpovedal prevažne tak, že tieto okolnosti nepovažoval za podstatné najmä z dôvodu, že balenie a

uloženie všetkých paliet bolo rovnaké, ale poškodené boli len zadné tri. Otázky podložiek, uloženia,
hrúbky kartónu by boli podstatné vtedy, ak by boli poškodené palety na celej ploche. Tieto závery znalca
sú pritom v súlade s jeho vyjadrením v písomnom znaleckom posudku (s. 7), v ktorom znalec dochádza
k záveru, že takéto poškodenie obalu (prevalenie vrchnej vrstvy kartónu smerom dole, po celej dĺžke)
mohlo nastať len vtedy, ak sa na obal niečo navrch položí.

11. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že neobstoja námietky žalovaného proti záverom
znalca. Aj keď samotný znalecký posudok sa nezaoberal otázkami, ktoré žalovaný na pojednávaní
znalcovi kládol, znalec na pojednávaní primerane a logicky vysvetlil dôvod, prečo sa nimi nezaoberal.
Ako znalec zhrnul na pojednávaní (č. l. 215), dospel k záveru, že poškodenie obalu (tak ako je zachytené

na fotografiách) mohlo aj na základe fyzikálnych vlastností vzniknúť len tak, že sa obal niečo položilo
a váhou toho sa kartón prelomil smerom dovnútra dolu. Znalec na pojednávaní primerane vysvetlil,
prečo pre takéto poškodenie (navyše len zadných troch paliet) nie je podstatná ani hrúbka kartónu,
ani jeho vrstvenie, ani štýl jazdy (brzdenie). Takisto vysvetlil, prečo nie je podstatný ložný plán, ktorýsa používa najmä v lodnej doprave. Otázku upínacích popruhov považoval za nepodstatnú, pretože
podľa objednávky na prepravu sa tovar nesmel „gurtňovať“, teda obopínať popruhmi. Znalecký posudok
znalca spolu s jeho výpoveďou na pojednávaní považuje odvolací súd za logický, zrozumiteľný, jeho

odborné závery za primerane vysvetlené a pochopiteľné. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný žiadne
konkrétne námietky proti jeho obsahu nevzniesol, len kládol otázky, na ktoré znalec primerane a
logicky reagoval. To, že žalovaný nesúhlasí s odbornými závermi znalca, a to, že určité skutočnosti,
ktoré žalovaný považuje za podstatné, znalec za podstatné nepovažuje, neznamenajú nesprávnosť
znaleckého posudku, ani nevyhnutnosť jeho ďalšieho preskúmania. Okrem toho žalovaný už na

pojednávaní 3. októbra 2016 uvádzal, že požiadali o vypracovanie súkromného posudku znalkyňu.
Žalovanému teda nič nebránilo, aby nechal posudok znalca Ing. Milana Čecha tejto znalkyni preskúmať
a nechal si od nej naformulovať konkrétne odborné výhrady voči záverom znalca. Podobne mu nič
nebránilo napr. prizvať znalkyňu na pojednávanie, kde by po konzultácii s ňou mohol dávať znalcovi
presne cielené odborné otázky, ktoré by spochybňovali jeho záver, že určité skutočnosti (ukladanie,
hrúbka a vrstvenie kartónu, podlaha návesu atď.) nie sú pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný

v konaní pred súdom prvej inštancie nepostupoval s riadnou procesnou opatrnosťou, keď namiesto
polemiky s konkrétnymi závermi znalca v podstate ponechával túto polemiku na (budúci) súkromný
znalecký posudok ním poverenej znalkyne. Potom ale správne postupoval súd prvej inštancie, keď
nečakal na dokončenie tohto znaleckého posudku, ak žalovaný zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil,
prečo by všetky tieto okolnosti mali byť pre posúdenie veci podstatné.

12. Nedôvodná je potom aj námietka nezohľadnenia výpovede svedka H. na pojednávaní 26. októbra
2015, ktorú žalovaný zjavne zveličuje. Podľa obsahu zápisnice o tomto pojednávaní totiž svedok
nepovedal, že by výrobca tovaru (Johns Manville Slovakia a.s.) mal s použitým spôsobom balenia
„výrazné problémy“. Svedok doslova vypovedal: „Občas sa stane, že nám vrátia celý kamión.“ Z tejto

výpovede nemožno dovodiť nič o „výrazných problémoch“, keď už samo použitie
príslovky občas naznačuje, že takáto udalosť určite nie je bežná, skôr je výnimočná. Žalovaný navyše
celkom opomína výpovede ďalších svedkov, osobitne Ing. Y. S. (takisto zamestnanca spoločnosti Johns
Manville Slovakia a.s.) na pojednávaní 7. decembra 2015, ktorý k tejto výpovedi svedka H. doplnil,
že mesačne takto zabalených expedujú 2,5 tis. ton sporného tovaru (30 tis. ton ročne) a s jeho

poškodením nemajú žiadne problémy, pričom pri tomto množstve je občasné vrátenie aj celého kamióna
zanedbateľné. Navyše on sám si na reklamáciu celého kamióna ani nespomenul. Aj táto výpoveď tak
vyvracia konštrukciu žalovaného, že by výpoveď svedka H. svedčila o „výrazných problémoch“ výrobcu
s týmto balením tovaru.

13. Súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že zmluva o preprave medzi žalobcom
a žalovaným podlieha Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR)
vyhlásenému vyhláška č. 11/1975 Zb. Zmluvnými stranami zmluvy o preprave sú pritom aj podľa cit.
Dohovoru odosielateľ a dopravca ako strany zmluvy o preprave. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru
majú byť údaje o odosielateľovi zapísané v nákladnom liste, ktorý sa podľa čl. 9 ods. 1 považuje za

vierohodný doklad o uzavretí a obsahu nájomnej zmluvy, pokiaľ sa nedokáže opak. V prerokúvanej veci
je podľa údajov v nákladnom liste SK 4764657 (č. l. 5) odosielateľom tovaru spoločnosť Johns Manville
Slovakia a.s., nie žalobca. Avšak objednávkou TM11/0675 je preukázané, že vo vzťahu k žalovanému
objednal žalobca (ako „príkazca“) prepravu tovar od odosielateľa Johns Manville Slovakia a.s. pre
príjemcu Chomarat Textiles Industries. Žalobca za konania netvrdil, že by konal priamo v mene Johns

Manville Slovakia, a.s., ani to z objednávky nevyplýva, naopak, konal vo vlastnom mene (hoci zrejme na
cudzí účet). Žalovaný za konania nespochybnil, že táto objednávka bola riadnym spôsobom potvrdená a
že medzi stranami vznikla takisto zmluva o preprave. Tým je dokázané, že vo vzťahu k žalovanému ako
nasledujúcemu dopravcovi (subdopravcovi) bol zmluvným partnerom - odosielateľom žalobca. Podľa
ďalších údajov v nákladom liste, ktorý je podľa cit. čl. 9 ods. 1 tohto Dohovoru vierohodným dokladom o

prevzatí tovaru, žalovaný ako dopravca tovar prevzal 24. augusta 2011..

14.Súdprvejinštanciesíceniecelkompriamoucestou,alepredsasprávneaplikovalnaprerokúvanúvec
čl.17ods.1DohovoruoCMR,podľaktoréhodopravcazodpovedázapoškodeniezásielky,ktorévznikne
od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Odvolací súd nesúhlasí celkom

s úvahou súdu prvej inštancie k čl. 30 cit. Dohovoru, z ktorého vyplýva len to, že ak príjemca tovaru
neprezrie tovar a neoznámi poškodenie, platí, že ho prevzal v stave uvedenom v nákladnom liste. Ak ho
náležite prezrel, je proti tomu výsledku zistenia prípustný dôkaz, len ak ide o straty a poškodenia zjavne
neznateľné. Citované ustanovenia ale svojím obsahom dodatočne obmedzuje zodpovednosť dopravcu,takže len obmedzujú možnosť dodatočne uplatňovať poškodenie alebo stratu riadne nezistenú alebo
neoznámenú zo strany príjemcu(porov. znenie cit. ustanovení „ak príjemca prevzal bez toho...“ a
„príjemca poslal...“). Nemožno z nich ale vyvodiť opačnú domnienku, teda domnienku, že ak príjemca

zapíše do nákladného listu výhrady v zmysle čl. 30 ods. 1 Dohovoru, tak sa strata alebo
poškodenie predpokladá a odosielateľ alebo dopravca nemôžu dokázať opak. Naopak, z citovaných
ustanovení pre dopravcu alebo odosielateľa žiadne povinnosti s účinkami preklúzie nevyplývajú, takže
ich nimi ani nemožno zaťažovať. Vo výsledku však táto nesprávna úvaha súdu prvej inštancie nemá
vplyv na správnosť jeho rozhodnutia.

15. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v prerokúvanej veci ide o postupnú prepravu v
zmysle čl. 34 Dohovoru, keďže je vykonávaná na základe postupne uzatváraných zmlúv (Johns Manville
Slovakia a.s. so žalobcom a žalobca so žalovaným), ale vykonávanej na jeden nákladný list (priamo
od odosielateľa Johns Manville Slovakia a.s.). V dôsledku toho sa zodpovednosť dopravcov voči sebe
posudzuje podľa čl. 37 cit. Dohovoru. Podľa čl. 37 písm. a) dopravca, ktorého konaním bola spôsobená

škoda, je povinný niesť sám jej náhradu, či už ju zaplatil on alebo iný dopravca. Otázka, či dopravca
svojím konaním spôsobil škodu, treba posúdiť podľa čl. 17 a 18. Z čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR vyplýva
zodpovednosť dopravcu za zásielku od jej prevzatia do jej vydania. Podľa čl. 17 ods. 4 písm. b) je
ale dopravca s prihliadnutím na ustanovenia čl. 18 od 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata
alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s chýbajúcim obalom alebo

chybným obalom zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená
vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam. Ustanovenie čl. 18 ods. 2 potom osobitným spôsobom
rozdeľuje dôkazné bremeno medzi dopravcu a oprávneného (z nároku na náhradu škody), a to tak, že
ak k dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z
jednéhoalebo zniekoľkýchzvláštnychnebezpečenstievuvedenýchvčl.17ods.4predpokladása,

že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom
ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev. Ak sa žalovaný toto osvedčenie preukáže, prechádza
na oprávneného dôkazné bremeno dokázať, že poškodenie nie je jeho dôsledkom.

16. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému ako dopravcovi sa

nepodarilo ani osvedčiť, že by dôvodom poškodenia 3 paliet sklených vlákien prepravovaných 24.
až 29. augusta 2011 od Johns Manville Slovakia a.s. do Chomarat Textiles Industries bolo osobitné
nebezpečenstvosúvisiaceschybnýmobalomtejtozásielky.Znaleckédokazovanietietodôvodyvylúčilo,
naopak, za dôvod poškodenia obalu (ktorý bol v prerokúvanej veci rozhodný) označilo položenie záťaže
na zadné palety, čo viedlo k prevaleniu kartónového obalu smerom dovnútra dolu. Žalovaný teda

neuniesol ani bremeno osvedčenia (pravdepodobnosti) toho, že by dôvodom vzniku škody mohlo byť
osobitné nebezpečenstvo podľa citovaných ustanovení, a tak na žalobcu neprešlo bremeno dôkazu,
že takéto nebezpečenstvo nie je dôvodom poškodenia zásielky. Žalovaný sa teda svojej zodpovednosti
nezbavil a škoda vznikla v čase od prevzatia zásielky (ktorá bola v bezchybnom stave) do jej vydania
príjemcovi, teda výlučne konaním žalovaného ako dopravcu. V dôsledku toho za ňu zodpovedá žalovaný

v zmysle čl. 37 písm. a) Dohovoru o CMR žalobcovi ako dopravcovi, ktorý túto škodu nesporne uhradil
spoločnosti Johns Manville Slovakia a.s. Proti samotnému vzniku a výške škody žalovaný v odvolaní
žiadne námietky nevznáša, preto odvolací súd nemôže závery súdu prvej inštancie v tomto smere
preskúmať (§ 380 ods. 1 C. s. p.).

17. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal na náhradu tejto škody, a
odvolací súd jeho vecne správny rozsudok podľa § 387 C. s. p. potvrdil.

18. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému

žalovanému.

19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.

s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.