Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202352
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716202352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, právne zastúpený SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: K. N., W..
XX.X.XXXX, F. E. XXXX/XX, T. - Y., o zaplatenie 10.155,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/72/2016-150 zo dňa 27.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu v zamietavom výroku čiastočne tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 8.304,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8,554,20

eur od 28.11.2015 do 7.1.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.304,20 eur od
8.1.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 44,26 % s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Žiadnej

zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 488 Občianskeho zákonníka, § 25
ods. 1 a 2, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení uviedol, že z úverovej zmluvy zo dňa 9.12.2013 zistil, že uvedenou zmluvou žalobca
žalovanej poskytol k zmluve o stavebnom sporení medziúver vo výške 10.400,- eur a tento sa žalovaná
zaviazala splácať formou pravidelných mesačných splátok po 115,20 eur, pričom uvedená suma sa
skladá z príslušenstva vo výške 0,47 % cieľovej sumy, ktoré predstavuje sumu 49,68 eur a ďalej vo

forme splátky úroku z medziúveru a poplatkov vo výške 0,58 % z cieľovej sumy, teda v sume 65,52 eur.
Podľa čl. VIII. zmluvy má žalobca právo požadovať okamžité splatenie úveru v prípade porušenia §
12 ods. 2 všeobecných obchodných podmienok, v prípade porušenia čl. II. A VI. zmluvy, v prípade
nepredloženia dokladov k viazanému úveru či v prípade vypovedania zmluvy dlžníkom.
Výzvouzodňa25.9.2015(č.l.38)žalobcavyzvalžalovanúnaúhradusumy356,98eurztitulunedoplatku
za mesiac september 2015, spolu s úrokom z omeškania, poplatkom za upomienku a tiež splátkou
za mesiac október 2015. V prípade neuhradenia dlžnej sumy žalobca žalovanú upozornil na možnosť

požadovať okamžité splatenie úveru v predpokladanej výške 10.278,16 eur.
Zo žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.11.2015 (č.l. 40) súd zistil, že žalobca uvedenou
žiadosťou požiadal žalovanú o okamžité splatenie úveru vo výške 10.405,18 eur v zmysle § 12 ods. 2
všeobecných obchodných podmienok, nakoľko nerešpektovala upomienky.Zo všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie (č.l. 31), konkrétne § 12 ods. 2 písm.
a) súd zistil, že žalobca môže vypovedať úverovú zmluvu a požadovať okamžité splatenie úveru ak
stavebný sporiteľ mešká so zaplatením dvoch splátok, alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe

upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v zmysle Obchodného zákonníka.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani dôvodnosť uplatneného nároku.
Z citovaného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) všeobecných obchodných podmienok pre stavebné
sporenie nepochybne vyplýva, že okamžité splatenie stavebného, resp. medziúveru možno požadovať
iba na základe výpovede úverovej zmluvy (správne mal byť zrejme použitý termín odstúpenie, keďže

sa nepredpokladá plynutie výpovednej lehoty a má byť s tým úkonom spojený nárok na okamžité
vrátenie zvyšnej časti úveru). Nakoľko žalobca písomným podaním zo dňa 25.9.2015, resp. 27.11.2015
žiada žalovanú iba o vrátenie dlžnej sumy, neboli splnené v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) všeobecných
obchodných podmienok podmienky pre vznik nároku žalobcu na okamžité splatenie úveru. Napriek
značnému časovému odstupu žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru, t.j. vypovedanie úverovej zmluvy, ktoré by malo okamžitej splatnosti dlhu predchádzať

v zmysle žalobcom vypracovaných všeobecných obchodných podmienok.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ust. čl. VIII ods.
3 a 4 písm. a) úverovej zmluvy, čl. 12 ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. Namietal,
že súd prvej inštancie vykonal nesprávne právne posúdenie veci, keďže dôvodnosť nároku skúmal

výlučne v kontexte čl. 12 ods. 2 písm. a) VOP. Práva a povinnosti zmluvných strán sú však primárne
upravené v Úverovej zmluve. Ustanovenia VOP majú subsidiárny charakter. Žalobca požadoval
okamžité splatenie úveru podľa čl. VIII ods. 3 a 4 písm. a) úverovej zmluvy. Ide preto o priamy zmluvný
nárok. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, omeškanie trvalo viac
ako 3 mesiace, žalobcom bola vyzvaná na dodatočnú úhradu dlhu, žalobcovi vznikol nárok požadovať

okamžité splatenie úveru. Nárok vyplýva priamo z úverovej zmluvy, preto je pre jeho vznik irelevantné, či
žalobca vyhlási alebo nevyhlási predčasnú splatnosť úveru. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v zmluve o úvere absentujú náležitosti v zmysle
zákonov účinných v čase podpisu zmluvy. Pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a výšky. Z opatrnosti
vznáša námietku premlčania. Na základe neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne
účinky. Veriteľ koná nezákonne. Preukázateľným cieľom zmluvy o pôžičke veriteľa so žalovanou je
výlučneziskveriteľa,zmluvajerozpornásdobrýmimravmi,obchádzazákon.Žalobcasúdunepreukázal,

že žalovanej skutočne poskytol úver v čiastke 10 400 Eur. Zmluva je písaná drobným písmom,
obsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.VyhlásenievzmluveooboznámenísasVOPjeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Splátkový kalendár nie je podpísaný zmluvnými stranami. Žalobca sa nikde
nezmieňuje o výške splatenej istiny. Samotné Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru je neprijateľnou
podmienkou., rovnako ako poistenie. Zo špecifikácie pohľadávky žalobcu nie je možné vyčítať celkovú

výšku žalovaným zaplatenej istiny ani úrokov. Zabezpečenie úveru dohodou o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca nepredložil žiadne splnomocnenie
veriteľa na podpis zmluvy splnomocnencom. Zmluva o úvere má charakter typovej zmluvy. Žalovaná
bola finančnými poradcami uvedená do omylu. Zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané.
Veriteľ nesplnil záväzky, ktoré mu zo zmluvy vznikli, dal si jednostranne zmeniť zmluvné podmienky.

Veriteľ si od žalovanej vynútil poistenie. Veriteľ požaduje okrem úrokov aj sankcie a plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Za poplatky
spotrebiteľ nedostáva žiadne protiplnenia. Žalobca odmieta okrem vydania kópie podpísanej zmluvnej
úverovej dokumentácie vydať aj informácie o plneniach vykonaných zo strany žalovanej. Žalovaná nemá
povinnosť platiť obvyklé úroky aj po zosplatnení úveru. Veriteľ svojvoľne stanovil spôsob zúčtovania

platieb žalovaného aj oproti iným neuhradeným splatným záväzkom žalovaného voči veriteľovi. Zároveň
žalovaná žiada primerané finančné zadosťučinenie od žalobcu vo výške 250 Eur. Z uvedených dôvodov
navrhla,abysúdvydalrozhodnutie,ktorýmžalobuvcelomrozsahuzamietneapriznážalovanejfinančné
zadosťučinenie od žalobcu vo výške 250 Eur.

4. Žalobca v replike zotrval na argumentoch prezentovaných v odvolaní, zároveň uviedol, že vyjadrenie
žalovanej priamo nesúvisí s podaným odvolaním.5. Žalovaná v duplike zotrvala na tvrdeniach obsiahnutých vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedla, že žaloba
je formulovaná klamlivo. Zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, na
prejednanie odvolania nariadil pojednávanie (§ 385 CSP).
Žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní pred odvolacím súdom ospravedlnila z dôvodu jej nepriaznivého

zdravotného stavu, dlhodobej práceneschopnosti. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
žalobcu. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti žalovanej.
Odvolací súd zopakoval dokazovanie, oboznámil rozhodnutie prvoinštančného súdu, vyjadrenie
žalovanej z č.l. 186-191, dupliku žalovanej z č.l. 203-204, úverovú zmluvu, listinu - výška, počet a termíny
splátok, rozpis mesačnej splátky z č.l. 16-25, Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie,
výzvu z č.l. 38, zosplatnenie z č.l. 40, doručenku o doručení zosplatnenia žalovanej z č.l. 41, prehľad

úhrad po zosplatnení, čerpanie finančných prostriedkov a oznámenia o výplate finančných prostriedkov
z č.l. 55 -58, oznámenie o začatí splácania úver z č.l. 59-60, vklady finančných prostriedkov žalovanou
na medziúver z č.l. 61-71, vyjadrenie žalobcu z č.l. 130.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Pokiaľ sa týka úhrady dlhu
v splátkach, uviedol, že ak súd vidí dôvody na to, aby bola poskytnutá táto výhoda žalovanej, žiada v

takom prípade, aby úhrada splátok bola pod sankciou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej
splátky. Pokiaľ sa týka výšky splátok, pokiaľ žalovaná žiadala 70 eur mesačne pred prvoinštančným
súdom a súd jej priznal 120 eur mesačne, samozrejme pre žalobcu by bolo výhodnejšie, ak by boli
splnené podmienky, 120 eur mesačne. V tomto štádiu konania sa však nevie vyjadriť k splátkam už aj s
poukazom na to, že žalovaná má aj ďalšie dlhy a úhrada v splátkach by bola len oddialením prípadnej

exekúcie. Myslí si, že suma 120 eur od roku 2018 je vo vzťahu k žalovanej pri splácaní dlhu reálna.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa

budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa§11ods.1písm.b)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,poskytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úverová zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou
dňa 17.12.2013 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľkou, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluva má podobu formulára koncipovaného žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že na
predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ust. § 1 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z.z..
V zmysle úverovej zmluvy zo dňa 17.12.2013 žalobca na základe žiadosti žalovanej poskytuje k zmluve
o stavebnom sporení č. 30893663 medziúver vo výške 10 400 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 6,99 %
ročne.
Podľa čl. III. bod 2 zmluvy, začiatok splácania medziúveru sa štandardne stanovuje na najbližší mesiac

nasledujúci po prvom čerpaní prostriedkov, pokiaľ sa výplata finančných prostriedkov uskutoční do 20.
dňa v mesiaci. V prípade, ak sa výplata prostriedkov uskutoční po 20. dni v mesiaci, je začiatok splácania
stanovený na ďalší mesiac, nasledujúci po stanovení mesiaca pre štandardnú výplatu.
Podľa čl. III bod 3. zmluvy, klient sa zaväzuje počas celej doby splácania medziúveru realizovať mesačne
platbu vo výške 0,58 % z cieľovej sumy na medziúverový účet na úhradu úrokov z poskytnutého

medziúveru a poplatkov súvisiacich s medziúverom (ďalej len „splátka medziúveru“).
Podľa čl. IIII bod 4. zmluvy, splátka je splatná vždy v prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca.
Odvolací súd konštatuje, že v zmluve o úvere absentuje náležité uvedenie údaja v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vymedzenie počiatku povinnosti splácania
úveru, splatnosti prvej splátky je v zmluve o úvere (čl. III bod 2) definované neurčito, nezrozumiteľne.

Vo formulácii je použitý pojem - „štandardne“, preto nemožno dospieť k záveru, že údaj o splatnosti
prvej splátky je definovaný konkrétne pre daný prípad. Nie je tiež zrejmé, ktorý mesiac sa považuje
za mesiac pre štandardnú výplatu („...ďalší mesiac, nasledujúci po stanovení mesiaca pre štandardnú
výplatu....“).Rovnako neurčito je formulovaná splatnosť prvej splátky aj v prílohe č. 1 zmluvy (č.l.15).
Keďže zo zmluvy o úvere nie je zrejmý počiatok splácania úveru, nemožno za splnenú považovať ani

požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o uvedení
termínu konečnej splatnosti úveru.
Problematicky je v zmluve formulovaná aj výška splátky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.),
ktorú má dlžník mesačne platiť. V zmysle čl. III bod 3 zmluvy má splátka predstavovať 0,58 % z cieľovej
sumy (10 400 eur). V čl. III bod 5. zmluvy je uvedené, že dlžník má mesačne splácať celkovú odporúčanú

sumu 110 Eur. Podľa čl. IV bod 2. na vytvorenie kapitálu, ktorý je jednou zo zmluvných podmienok
pre pridelenie stavebného úveru, klient realizuje počas trvania medziúveru odporúčaný mesačný vklad
na sporenie vo výške 0,47 % z cieľovej sumy. Podľa čl. VII. zmluvy konštantný príplatok na poistné je
splatný spolu s mesačnou splátkou medziúveru podľa čl. III a stavebného úveru podľa čl. V. zmluvy. Ku
dňu podpisu zmluvy je konštantný príplatok určený vo výške 5,20 Eur. K tomuto odvolací súd uvádza,

že súčet sumy 60,32 Eur (0,58 % z 10 400 Eur), sumy 48,88 Eur (0,47 % z 10 400 Eur) a 5,20 Eur
sa nerovná odporúčanej výške splátky - 110 Eur, ale činí 114,40 Eur. V zmysle listu žalobcu zo dňa
20.01.2014 má žalovaná počnúc 01.02.2014 splácať sumu vo výške 115,20 Eur.
Pre absenciu obligatórnych náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), f) zákona č. 129/2010 Z.z. je
úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez

poplatkov.
V konaní bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi (Požiadavka na čerpanie finančných
prostriedkov zo dňa 18.12.2013, 30.03.2015, Oznámenie o výplate zo dňa 30.12.2013, 31.03.2015), že
žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 10 400 Eur (8320 Eur dňa 30.12.2013 a 2080 Eur
dňa 31.03.2015).

Z obsahu spisu, zo žalobcom predložených výpisov z úverového účtu ďalej vyplýva, že žalobkyňa
vykonala v období od 12.02.2014 do 15.05.2015 úhrady vo výške 1845,80 Eur (14 x 115,20 Eur + 116
Eur + 117 Eur) a dňa 07.01.2016 uhradila sumu 250 Eur (č.l. 77, 78). Celkovo tak žalovaná žalobcovi
doposiaľ uhradila sumu 2095,80 Eur.Za stavu, že žalobca má nárok iba na nesplatenú časť istiny, žalovaná je povinná žalobcovi uhradiť sumu
8304, 20 Eur (10 400 Eur - 2095,80 Eur).
Úhrady je nutné v celom rozsahu zarátať na istinu, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a odvolací

súd nemal za preukázaný ani vznik poistenia v zmysle čl. VII zmluvy. Podľa čl. VII. bod 1 zmluvy klient
v súlade s VOP súhlasí s poistením na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti prostredníctvom
Zmluvy o hromadnom poistení, uzatvorenej medzi stavebnou sporiteľňou a Wustenrot poisťovňou, a.s..
Obsahom spisu nie je zmluva o hromadnom poistení, na ktorú odkazuje úverová zmluva, teda nebolo
možné prijať záver, že poistenie reálne vzniklo.

Podľa čl. VIII. bod 3 zmluvy, ak klient nezaplatí niektorú zo splátok podľa článku III. alebo V., resp.
niektorú zo splátok konštantného príplatku v zmysle čl. VII. tejto zmluvy na základe upomienky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru.
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o skutočnosti, že v predmetnej veci
nedošlo k právne účinnému zosplatneniu dlhu žalovanej.
Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca mal pre prípad omeškania s plnením

dlhu žalovanou dohodnuté právo na okamžité zosplatnenie dlhu tak, ako to predpokladá ust. § 565
Občianskeho zákonníka (čl. VIII bod 3 zmluvy).
Žalobca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanú listom zo dňa 25.9.2015 (č.l. 38)
upovedomil o jej omeškaní s plnením sumy 263,50 Eur, vyzval ju na úhradu dlžnej sumy a upozornil ju
na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade nerešpektovania výzvy.

Žalobca listom zo dňa 27.11.2015 oznámil žalovanej, že ku dňu 27.11.2015 došlo k zosplatneniu
dlhu a vyzval ju na okamžitú úhradu zostatku úveru. Zosplatnenie úveru žalobcom vyvoláva účinky
predpokladané zákonom - t.j. strata výhody splátok, keďže toto bolo uskutočnené v súlade s § 565, §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Úver je síce bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd

však osobitne vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvný úrok vo výške 6,99 % ročne z dlžnej sumy od
28.11.2015 (t.j. po zosplatnení) do zaplatenia naviac uvádza, že žalobca nemá nárok na zmluvné úroky
po zosplatnení úveru aj s poukazom na skutočnosť, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva na strane
veriteľa (žalobcu) stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho

povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá k dispozícii
istinu, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky pôžičky v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok
je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej

odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie dlhu, kedy jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v
režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava

na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Po zosplatnení úveru tak logicky nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť
úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom
zosplatnenídlhuposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženiajednorazovozosplatnenejpohľadávky.

Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynúteniapovinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však

spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by

navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinujednorazovo.Takétokonanieveriteľavšaknepožívavslovenskomprávnomporiadkunijakúprávnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov (Pozri tiež rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

Zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzných predpisov nevyplýva pravidlo, podľa ktorého má dlžník
v spotrebiteľskom vzťahu povinnosť platiť cenu služby v podobe úrokov aj za obdobie po splatnosti
pohľadávky.
Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanou odvolací súd konštatuje, že táto nie je dôvodná.
Právo na peňažné plnenie zo zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 100,

§ 101 Občianskeho zákonníka). Z logiky veci je zrejmé, že povinnosť žalovanej plniť, a teda splatnosť
jednotlivých splátok úveru nemohla nastať skôr, než došlo k uzavretiu zmluvy, t.j. pred 17.12.2013.
Žaloba bola súdu doručená dňa 14.03.2016. Nakoľko sporové konanie na súde začalo menej ako tri
roky po uzavretí zmluvy, nárok žalobcu na peňažné plnenie zo zmluvy nemôže byť premlčaný.
Opodstatnenou nie je ani námietka žalovanej týkajúca sa podpisu zmluvy osobou, ktorá na takýto

úkon nebola žalobcom splnomocnená. Je bežnou praxou, že predstavenstvo (štatutárny orgán akciovej
spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v mene spoločnosti) udeľuje plnú moc zamestnancovi
spoločnosti za účelom vykonávania právnych úkonov súvisiacich s pracovnou náplňou zamestnanca
- v tomto prípade uzatváranie zmlúv s klientmi. Aj za stavu, ak by súd prijal záver o neplatnosti
zmluvy z dôvodu jej podpisu osobou, ktorá nedisponovala splnomocnením udeleným jej žalobcom,

faktom zostáva, že žalovanej boli žalobcom finančné prostriedky poskytnuté, tieto prevzala. Pri závere o
neplatnosti zmluvy o úvere by ich žalobkyňa musela vrátiť žalobcovi v režime bezdôvodného obohatenia
vzmysle§451ods.1a2Občianskehozákonníka(plnenieposkytnutéžalovanejžalobcombezprávneho
dôvodu) aj spolu s úrokmi z omeškania.
Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 405,18

Eur od 28.11.2015 do 07.01.2016 a zo sumy 10 155,18 Eur od 07.01.2016 do zaplatenia. Vzhľadom
na skutočnosť, že v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany žalobcu sa stal úver splatný v celosti dňa
27.11.2015 a žalovaná tento dlh neuhradila, dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru sa žalovaná v
zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dostala do omeškania s plnením dlhu, preto žalobcovi
vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. ) zo sumy 8554,20 Eur od 28.11.2015 do 07.01.2016 a zo sumy 8304,20 Eur od 08.01.2016 do
zaplatenia (s ohľadom na úhradu žalovanej vo výške 250 eur uskutočnenej dňa 07.01.2016, t.j. po
zosplatnení úveru). Žalobca sa podanou žalobou domáhal úroku vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a
keďže súd nemôže prekročiť žalobný petit a priznať viac ako žalobca žiada, žalovanú je možné zaviazať
na úhradu úroku z omeškania len vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy.

Žalovaná v priebehu konania žiadala, aby jej súd povolil splatiť žalobcovi dlžnú sumu v mesačných
splátkachspoukazomnajejnepriaznivúfinančnúsituáciu.Uviedla,žejejzáväzkypresahujújejmesačný
príjem, musí jej vypomáhať syn. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalovaná svoje tvrdenia nepodložila
žiadnymi listinnými dôkazmi, nepreukázala výšku svojho príjmu, výšku mesačných výdavkov, výšku

dlhov. Za tohto stavu nebolo možné žalovanej vyhovieť a umožniť splniť jej záväzok voči žalobcovi v
mesačných splátkach (§ 232 ods. 3 CSP).
Vo vzťahu k návrhu žalovanej na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu 250 Eur
zo strany žalobcu titulom primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že žalobkyňa predmetný návrh vzniesla

v odvolacom konaní. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd o tomto nároku žalovanej
nerozhodoval.Za daného stavu odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku postupom podľa § 388 CSP čiastočne
zmenil tak, že zaviazal žalovanú na úhradu sumy 8304,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 8554,20 Eur od 28.11.2015 do 07.01.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 8304,20 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

9. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 10 155,18

Eur,riadnehoúrokuvovýške6,99%ročnezosumy10405,18Eurod28.11.2015do07.01.2016vovýške
82,79 Eur, riadneho úroku vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10155,18 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia
(čo za obdobie 3 rokov činí 1885,81 Eur), úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10405,18
Eur odo dňa 28.11.2015 do 07.01.2016 vo výške 59,22 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10155,18 Eur odo dňa 08.01.2016 do zaplatenia (čo za obdobie 3 rokov činí 1523,27 Eur), teda
celkovo sumu 13706,28 Eur. Žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške 1850,98 Eur,

úroku vo výške 82,79 Eur, úroku vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10155,18 Eur od 08.01.2016 (1885,81
Eur). Neúspech žalobcu preto predstavuje 27,867 %, vo zvyšku bol žalobca úspešný, teda v rozsahu
72,133 %. V konaní prevažne úspešnému žalobcovi tak voči žalovanej vznikol nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu44,26%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.