Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/308/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6615213228.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore právnych nástupcov žalobcu JUDr. Milana Franeka, advokáta, naposledy

so sídlom Ul. Komenského 17, Lučenec, IČO: 35 678 771, ktorý zomrel dňa 30.09.2017, 1/ Y.. E. F., W..
XX.XX.XXXX, M. F. N., G.. W. XXXX/XX, štátna občianka SR, 2/ C. S., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N., W.
M. XXXX/X, štátny občan SR, 3/ R. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N., G.. R..E.. V. XXX/XX, štátna občianka
SR, 4/ Y. S., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N., G.. W. M. XXXX/X, štátna občianka SR proti žalovanému Y. N.,
W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. XX, N., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 153,16 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až v 4. rade sumu vo výške 153,16 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 153,16 Eur od 19.12.2014 až do zaplatenia v lehote do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1. až v. 4. rade m á j ú nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov sa podanou žalobou domáhal, aby súd priznal nárok voči žalovanému
na zaplatenie sumy vo výške 153,16 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,05 % z istiny od
19.12.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako advokát zastupoval
žalovaného v konaní o zaplatenie sumy 116,18 Eur s prísl. aj v následnom exekučnom konaní voči E. I.,

zaktorésivyúčtovalsvojuodmenuvočižalovanému,ktorýjunezaplatil,hocivyúčtovaniesvypovedaním
plnej moci prevzal 11.12.2014 a splatnosť bola do 7 dní od doručenia, t.j. 18.12.2014 uplynula splatnosť
faktúry. Dňa 20.1.2015 boli doručené námietky žalovaného voči vyúčtovaniu, ktoré právny predchodca
žalobcov podaním zo dňa 02.12.2015 neakceptoval. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému
len odmenu vo výške základnej tarifnej odmeny stanovenej vyhláškou 655/2004 Z. z., na ktorú má
nárok bez ohľadu na výsledok sporu. Právny predchodca žalobcov so žalovaným neuzavrel osobitnú
dohodu o odmene, na základe ktorej by nemal nárok na odmenu. Pôvodne právny predchodca žalobcov

bol ochotný počkať na uhradenie svojej odmeny v rámci exekúcie. V dôsledku neslušného správania
sa žalovaného k advokátskej kancelárii právneho predchodcu žalobcov a vyjadreniu nedôvery voči
právnemu predchodcovi žalobcov vypovedal plnú moc a žiadal uhradiť odmenu za vykonané úkony.
Právny predchodca žalobcov keďže nebude zastupovať žalovaného ďalej v exekučnom konaní, nemá
možnosť si svoju odmenu ďalej vymáhať v tomto konaní, pričom exekučné konanie naďalej prebieha
a finančné prostriedky v prípade vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní budú uhradené priamo
žalovanému. Právnypredchodcažalobcovnapojednávaníuviedol,ževšetkyvyúčtovanéúkonyvykonal

včas a riadne. Medzi stranami sporu bola uzavretá mandátna zmluva, na základe ktorej boli trovy
zasielané advokátovi, avšak tento bol len platobným miestom a tieto distribuoval ich žalovanému.2. V dôsledku úmrtia právneho predchodcu žalobcu dňa 30.09.2017, po skončení dedičského konania,
súdnazákladeuzneseniač.k.7C/308/2015-88z03.10.2018pokračovalvkonanísprávnymzástupcami
žalobcu a to žalobcami 1/, 2/, 3/ a 4/.

3. Žalovaný uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že nárok je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
právny predchodca žalobcu žiada uhradiť trovy v rozpore so vzájomnou dohodou. V konaní sp. zn.
2Ro/2791/2005, v ktorom ho navrhovateľ zastupoval boli priznané trov konania právnemu zástupcovi
- navrhovateľovi v tomto konaní zo strany odporcu v tamojšom konaní. Následne návrhom na začatie

exekúcie bolo začaté exekučné konanie EX7/2005-4, v ktorom sa vymáhajú trovy právneho zastúpenia
priznané predmetným platobným rozkazom a taktiež trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní.
Keďže tieto trovy má právny predchodca žalobcu vymôcť exekútor, žiada právneho predchodcu žalobcu
uhradenie trov duplicitne. Táto exekúcia ešte nie je ukončená. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s
právnym predchodcom žalobcov osobne nejednal, bola mu len daná podpísať plná moc. V exekučnej
veci sa dlho nekonalo. Žalovaný navštívil právneho predchodcu žalobcov s tým, že chce prejsť k inému

advokátovi. Žalovaný nepodal žiadnu reklamáciu u právneho predchodcu žalobcov, avšak často krát sa
chodildopytovaťdoadvokátskejkancelárienavrhovateľanastavveci.Ohľadompredmetnejpohľadávky,
v ktorého zastupoval právny predchodca žalobcov, žalovaný uviedol, že povinný bol jeho zákazníkom,
žalovaný podnikal pod obchodným menom Y., K., E. a to v rôznych oblastiach, pričom povinný bol
klientom odporcu pri prevádzkovaní záložne. Žalovaný s povinným uzatvoril písomnú zmluvu o pôžičke

a povinnému požičal finančné prostriedky zo svojich vlastných zdrojov a nie zo zdrojov svojej firmy.

4. Prvostupňový súd pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/308/2015-50 zo dňa 29.04.2016.
ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/358/2016-66 z 30.05.2017.
Druhostupňový súd uložil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie pripojením si vecí žalovaného a

zistenie, či sa jedná o pôžičky alebo nie s prioritou zabezpečenia spisu žalovaného, v ktorom právny
predchodca žalobcov zastupoval žalovaného proti Oláhovi. Ak následne prvostupňový súd dospeje
k záveru, že žalovaný je spotrebiteľom pri uzavretí zmluvy so žalobcom bude dôvodné poskytnúť
žalovanému ochranu ako spotrebiteľovi vrátane toho, či je nárok premlčaný alebo nie.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil z vykonaných dôkazov nasledujúce
skutočnosti. Dňa 26.07.2005 uzatvoril právny predchodca žalobcov ako advokát so žalovaným plnú
moc, na základe ktorej žalovaný splnomocnil právneho predchodcu žalobcov k zastupovaniu pred
protistranou, podaniu návrhu na súd a zastupovaniu pred súdmi vo veci o zaplatenie 3 500,- Sk s

prísl. Obsahom plnej moci je aj uznanie zo strany žalovaného, podľa ktorého si je vedomý, že podľa
zmluvy o právnej pomoci patrí právnemu predchodcovi žalobcov odmena za toto zastupovanie vrátane
náhrady za výdavky a stratu času, ktoré sa odporca zaväzuje zaplatiť. Dňa 04.01.2007 uzatvoril právny
predchodca žalobcov ako advokát so žalovaným plnú moc na základe ktorej žalovaný splnomocnil
právneho predchodcu žalobcov k podaniu návrhu na výkon exekúcie a zastupovanie v exekučnom

konaníaždoúplnéhoukončeniaveciovymoženie1500,-Sksprísl.odpovinnéhoE.I.,W..XX.XX.XXXX
F. C. XX. Obsahom plnej moci je aj uznanie zo strany žalovaného, podľa ktorého si je vedomý, že
podľa zmluvy o právnej pomoci patrí právnemu predchodcovi žalovaného odmena za toto zastupovanie
vrátane náhrady za výdavky a stratu času, ktoré sa žalovaný zaväzuje zaplatiť. Z výpovedi plnej moci zo
dňa 05.02.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcov žalovanému vypovedal plnú moc podľa § 22

ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. nakoľko sa žalovaný mal opakovane vyjadrovať pred zamestnankyňami
právneho predchodcu žalobcov, že z jeho strany neboli vykonané právne úkony smerujúce k vymoženiu
pohľadávky vo výške 2 000 Sk s príslušenstvom a o právneho predchodcu žalobcu pravdepodobnej
neobjektívnosti v konaní v neprospech žalovaného. Právneho predchodca žalobcov vo výpovedi plnej
moci uviedol, že uskutočnil všetky právne kroky smerujúce k úhrade dlžnej sumy, a to pokusom vyriešiť

vec mimosúdne zaslaním výzvy na plnenie E. I.. Následne bol podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu. Dlžník mal uhradiť odporcovi len 16,60 Eur a 49,79 Eur, na základe čoho bol podaný návrh
na uskutočnenie exekúcie. Poverený exekútor Mgr. Štefan Marček bol v exekučnom konaní nečinný, čo
bolo skonštatované aj Slovenskou komorou exekútorov, na základe čoho bol so súhlasom žalovaného
podaný návrh na zmenu súdneho exekútora na JUDr. Zoru Ferdinandy, ktorá zisťovala výšku majetku

povinného, avšak bez kladného výsledku. Výpoveď plnej moci bola podľa doručenky žalovanému
doručená dňa 11.12.2014. Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 31.10.2014 súd zistil, že právny
predchodca žalobcov vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 156,21 Eur. Vyúčtovanie pozostávalo z
úkonov:26.07.2005 - prevzatie a príprava vo výške 500,- Sk
01.08.2005 - výzva protistrane vo výške 500,- Sk
07.09.2005 - návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 500,- Sk

29.11.2005 - spísanie uznávacieho prehlásenia vo výške 500,- Sk
29.03.2006 - výzva vo výške 500,- Sk
poštovné 3 x 23 Sk spolu vo výške 69,- Sk
režijný paušál 4 x 150 Sk, 1 x 1,64 Sk spolu vo výške 764,- Sk
Čo spolu činí 3 333,- Sk, pričom po úhrade zálohy z 01.08.2005 vo výške 650 Sk činí sumu k úhrade

89,06 Eur (2 683 Sk).

04.01.2007 - prevzatie, príprava na exekučné konanie, konzultácia vo výške 250,- Sk
15.01.2007 - návrh oprávneného na uskutočnenie exekúcie vo výške 250,- Sk
13.07.2009 - žiadosť o súčinnosť - podanie správy o stave konania vo výške 0,- Sk
poštovné 1 x 23 Sk spolu vo výške 23,- Sk

režijný paušál 2 x 178 Sk vo výške 356,- Sk
Čo spolu činí 29,18 Eur (879,- Sk).

16.05.2011 - návrh na zmenu exekútora vo výške 8,30,- Eur
22.06.2012 - exekučné konania - odpoveď na žiadosť vo výške 0,- Eur

01.10.2012 - odvolanie proti opravnému uzneseniu OS LC vo výške 8,30 Eur
režijný paušál 1 x 7,41 Eur + 1 x 7,63 Eur vo výške 15,04,- Eur
Čo spolu činí 37,97 Eur.

6. Dokopy tak trovy právneho zastúpenia uplatnené právnym predchodcom žalobcov činia sumu 156,21

Eur (89,06 + 29,18 + 37,97 = 156,21), pričom právny predchodca žalobcov vyzval žalovaného aby
uvedenú sumu zaplatil v lehote do 7 dní.

7. Žalovaný vo svojich námietkach z 19.01.2015 uviedol, že zo strany E. I. mu bola uhradená pohľadávka
v sume 66,39 Eur, pričom právny predchodca žalobcov požaduje dvojnásobok uvedenej sumy čo je v

rozpore s dobrými mravmi.

8. Právny predchodca žalobcov vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2015 uviedol, že v právnej veci proti
E. I. boli vyúčtované úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) c) - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - výzva adresovaná protistrane

a písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, písm. c) a f) - písomné podanie
protistranetýkajúceavecisamejarokovaniesprotistranou-prehlásenieouznanídlhu,písm.c)písomné
podanie protistrane týkajúce sa veci samej - výzva na plnenie pokus o mimosúdnu pokonávku.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2015 adresovanom navrhovateľovi uviedol,

že prvotná dohoda s právnym predchodcom žalobcov bola taká, že žalovaný zaplatí v jednotlivých
veciach zálohy na počiatočné úkony a ďalšia odmena právneho predchodcu žalobcov bude uhradená po
vymožení pohľadávok, pričom k vymoženiu pohľadávok došlo len čiastočne a preto žalovaný navrhuje
uhradiť celkovo len 1/3 z právneho predchodcu žalobcov požadovaných sú vo výške 362,- Eur.

10. Súd v rámci zisťovania, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu vykonal na základe
pokynov druhostupňového súdu lustrácie spisov žalovaného. V rámci možnosti mal tak k dispozícii
len spis tunajšieho súdu 14Er/34/2007 a 8C/24/2017 (dôvody nepripojenia iných vecí viď č.l. 93). Súd
preto opakovane vypočul žalovaného, na základe čoho zistil nasledovné skutočnosti. Žalovaný mal
u právneho predchodcu žalobcov okolo 5 spisov. V týchto prípadoch boli stranami sporu len klienti

žalovaného jeho prevádzkovanej záložne, ktorú si u žalovaného založili rôzny tovar. Išlo o nepredajný
tovar, preto podpísali žalovanému dlžobný úpis znejúci na sumu, ktorú im žalovaný vyplatil za založený
tovar. Zo spisu 8C/24/2017 súd zistil, že žalovaný v postavení žalobcu si vymáhal od žalovaného Y. J.
finančnú sumu 1 410,13 Eur s prísl. na základe Zmluvy o pôžičke. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol,
že sa jednalo o osobou, ktorej požičal finančné prostriedky. Z pripojeného spisu 14Er/34/2007 súd zistil,

že žalovaný zastúpený právnym predchodcom žalobcov sa voči povinnému E. I. domáhal vykonania
exekúcie na základe platobného rozkazu z 31.10.2005, ktorým mu bola priznaná suma 3 500,- Sk s
prísl. Súd pôvodný spisu tunajšieho súdu 2Ro/2791/2005 nepripojil, pretože bol skartovaný (viď úradný
záznam na č.l. 93).11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný od 25.11.2014 do
31.03.2006) (ďalej len „ZoOS“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby.

a. Podľa § 23a ods. 1, 2 ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

12. Podľa poznámky 13d) citovaného zákona § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinný od 01.07.2005 do
31.07.2005) (ďalej len „OZ“) (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ,6, 7, 8, 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa
spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na účely
odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická
osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň
jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).Právnická osoba podľa odseku 3
písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú

výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného
práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3
písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac
ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (5) Na účely odseku 2 subjektom
verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých

vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa
odsekov3a4.(6)Toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych

a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi

členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725). Touto časťou
zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch,
ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k

nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom
v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom

zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa § 566 ods. 1 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
16. Podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnému pre vzťahy vzniknuté do 31.01.2013, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

18. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

19. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinnej v čase od 01.06.2010 do
30.06.2013) výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4

neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

20. Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

21. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.

22. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby

tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.

23. Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na

súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

24. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.25. Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu

26. Na základe vykonaného dokazovania za aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov súd posúdil
vec nasledovne. Ustanovenie § 52 OZ v nadväznosti na § 2 ods. 1 a § 23a ods. , 1,2 ZOOS stanovuje
kedy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle § 52 ods. 3 OZ je spotrebiteľom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Dodávateľ podľa § 52 ods. 2 OZ je osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedený pojem spotrebiteľa je však potrebné vykladať
v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie - rozsudok Gruber bod 36 a rozsudok
Benincasa bod 17, keď o spotrebiteľské zmluvy ide len v prípade zmlúv uzavretých mimo a nezávisle od
akejkoľvek činnosti alebo povolania alebo účelu s jediným cieľom uspokojiť vlastnú súkromnú spotrebu
jednotlivca, pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy, ktorej účelom je podnikateľská

činnosť alebo povolanie. Obdobne charakterizuje spotrebiteľa Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,podľaktorejspotrebiteľznamenáakúkoľvek
fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho
obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Takto z vykonaného dokazovania má súd za to, že v prípade
právneho predchodcu žalobcu sa jedná vo vzťahu k žalovanému o dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ.

V prípade žalovaného však súd dospel k záveru, že vzhľadom k zisteným skutočnostiam, že žalovaný
v súvislosti s prevádzkovaním svojej podnikateľskej činnosti svojím klientom záložne (ktorú žalovaný
prevádzkoval) vrátane E. I. za založený tovar, ktorý bol pre žalovaného nepredajný tak zároveň podpísal
s klientmi dlžobný úpis. Tieto pohľadávky žalovaného tak vznikli v súvislosti s podnikaním žalovaného
a teda v súlade s eurokomfortným výkladom pojmu spotrebiteľ vo svetle rozhodovania Súdneho dvora

EÚ sa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a čl. 2 písm. b) Smernice Rady EÚ 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách v prípade žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nejde o spotrebiteľský vzťah
a žalovaný nepožíva ochranu v rámci spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené bolo dôvodné aplikovať na
zmluvný vzťah ustanovenie § 566 ods. 1 OBZ. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak
vznikolmandátnazmluva,nazákladektorejprávnypredchodcažalobcuzastupovalžalovanéhovkonaní

o zaplatenie 3 500,- Sk a pri podaní návrhu na výkon exekúcie a zastupovanie v exekučnom konaní
proti povinnému E. I.. O uvedenom svedčia Plné moci z 02.06.2005 a z 04.01.2007. Žalovaný sa v nich
zaväzuje uhradiť advokátovi odmenu za zastupovanie ako aj náhradu za výdavky a stratu času v súlade
s povinnosťou podľa § 566 ods. 1 OBZ zaplatiť odplatu právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný
existenciu inej dohody so žalobcom nepreukázal napriek tomu, že takúto skutočnosť (existenciu ústnej

dohody o inom spôsobe úhrady za poskytnuté právne služby tvrdil.

27. Na základe uvedeného súd preto žalobcom 1/ až 4/ priznal sumu vo výške 156,21 Eur nakoľko ide o
odmenu za vykonané úkony tak ako sú vymenované v čiastkových zisteniach súdu v bode 5 a 6. tohto

rozsudku a ich rozsah nebol spochybnený. Žalovaného povinnosť uhradiť uvedenú odmenu vyplýva z
obsahu dohody dojednanej a zachytenej v plnej moci a vyplýva z § 566 ods. 1 ObZ a je v súlade s
§1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 15, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. Keďže právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
preukázateľne výzvou doručenou 11.12.2014, žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto od 12.12.2014

majú žalobcovia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny v súlade § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 ods. 1 a § 10c nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., hoci
žalobcovia 1/ až 4/ by mali vzhľadom na znenie zákona nárok na úrok z omeškania 8,05%, pretože
výška úrokovej sadzby ECB bola v uvedenom období 0,05 % k čomu sa pripočítavalo v danom období
8 percentuálnych bodov.

28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu na plnú náhradu trov konania s poukazom

nato, že boli v konaní plne úspešný. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP. úspech bol
v pomere menšom než 50% nároku. Odporca si zase žiadne trovy konania neuplatnil, tomuto stavu
zodpovedá výrok, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie vlehote 15 dníododňa jehodoručenia cestouOkresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 983 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
a vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.