Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/228/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219077
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515219077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka,
IČO: 00169765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava proti žalovaným: 1/ O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX, T.
Ž.O. XX, F. W., zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, so sídlom B. Němcovej 4, Nitra, 2/ R.
B., F.. XX.XX.XXXX, T. W. X, T., o zaplatenie 576,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.1.2018, č.k. 12C/471/2015-122, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovaným 1/,2/ priznáva spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 576,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 565,99
eur od 9.7.2015 do zaplatenia (výrok I), návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania zamietol (výrok II) a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 125 ods.1, § 136 ods.1,2, § 137 ods.1, § 139 ods.1, § 517 ods.2

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 6 ods.1,3,4, § 8 ods.3,5, §
8a ods.1, 2, § 8b ods.2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej „ZoVBaNP“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že vlastníkmi bytu č. XXX na XX. poschodí
bytového domu na W. K.. Č.. X R. T. sú žalovaní, každý v 1/2-ici. Titulom nadobudnutia vlastníctva
žalovaného 1/ je kúpna zmluva s vkladom zo dňa 15.7.2010 a žalovanej 2/ je jednak kúpna zmluva s
vkladom zo dňa 13.12.1996 a jednak rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C 169/02-37 zo
dňa 15.7.2003 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (právoplatného dňa 13.8.2003) s

vkladom zo dňa 15.7.2010. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva
zo dňa 30.1.1995 vyplynulo, že žalovaná 2/ spolu s manželom O.. R. B. nadobudli ako nadobúdatelia
od prevádzateľa - žalobcu predmetný byt do osobného vlastníctva ako členovia družstva s tým, že podľa
bodu3.4.tejtozmluvysazmluvnéstranydohodli,žesprávudomuvykonávaajnaďalejprevádzateľpodľa
ním stanovených zásad, ak sa nadobúdatelia vlastníctiev k bytom v dome nedohodnú inak. Žalobca
svoj nárok v konaní, ktorého predmetom je úhrada nedoplatku z vyúčtovania nákladov za r. 2014 opieral
aj o ustanovenia Zmluvy o výkone správy zo dňa 6.9.2010, ktorá neobsahovala podpis žalovanej 2/.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že predmetný byt užíva výlučne žalovaná 2/ so svojou
rodinou, žalovanému 1/ nie je z jej strany umožnené užívať byt v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu. Z vyúčtovania nákladov mal súd prvej inštancie za preukázané, že skutočne spotrebované
množstvo služieb predstavovalo v danom období sumu 2 264,4743 eur, úhrady vykonané iba zo stranyžalovaného 1/ predstavovali sumu 1 698,48 eur a rozdiel predstavuje nedoplatok za toto obdobie vo
výške 565,99 eur, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní vrátane úrokov z omeškania v sume 10,61
eur za oneskorené úhrady mesačných zálohových platieb.

3.Vzhľadomnaprostriedokprocesnejobranyuplatnenýžalovanou2/súdprvejinštancie akopredbežnú
otázku posúdil platnosť uzavretia zmluvy o výkone správy, resp. oprávnenie žalobcu vykonávať správu
predmetného bytového domu, pri ktorej zohľadnil argumentáciu žalobcu, že jeho aktívna legitimácia
vyplýva z bodu 3.4. Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu nájomcu - člena družstva zo dňa 30.1.1995.

Uvedené zmluvné ustanovenie posúdil ako vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome o pristúpení k zmluve o výkone správy stanovenú ako obligatórnu náležitosť zmluvy o prevode
vlastníctvav§5ods.1písm.f/ZoVBaNP.Nazákladetohtozmluvnéhoustanoveniažalovaná2/pristúpila
k zmluve o výkone správy so žalobcom a ako vlastník bytu je povinná plniť si povinnosti vyplývajúce
jej z uvedeného zákona. Čo sa týka Zmluvy o výkone správy zo dňa 6.9.2010 nepodpísanú žalovanou
2/, žalovaná 2/ je ňou ako zmluvná strana viazaná (ust. § 6 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a § 8a ods. 1

veta prvá až tretia ZoVBaNP). Túto skutočnosť je možné dovodiť aj z toho, že z rozhodovacej činnosti
súdu prvej inštancie (z lustrácie konaní) nevyplýva, že by niektorý z vlastníkov bytu alebo nebytového
priestoru predmetného bytového domu (okrem žalovanej 2/) platnosť tejto zmluvy spochybňoval, resp.
domáhal sa určenia jej neplatnosti a aktívnu legitimáciu žalobcu nerozporoval ani žalovaný 1/. Nakoľko
je vylúčené, aby boli v prípade jedného bytového domu dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu

(v registri spoločenstiev vedeného Ministerstvom vnútra SR sa uvedený bytový dom nenachádza), je
pravdepodobné, že správu predmetného bytového domu vykonáva nepretržite práve žalobca, keď túto
skutočnosť potvrdzuje aj uzatvorenie Zmluvy o výkone správy zo dňa 13.5.2016, podľa ktorej „táto
zmluvaovýkonesprávybolaschválenánadpolovičnouväčšinouvšetkýchvlastníkovbytovanebytových
priestorov v bytovom dome na W. K.. Č.. X, X dňa 13.5.2016 s platnosťou a účinnosťou odo dňa jej

podpísania nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a správcom. Táto zmluva bola schválená ako zmena
doposiaľ platných znení zmlúv o výkone správy pre tento bytový dom a ku dňu svojej účinnosti nahrádza
všetky tieto zmluvy o výkone správy“ (čl. 9 odsek 8).

4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu

týkajúce sa dodaných služieb do predmetného bytu, ako aj nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania
nákladov za r. 2014 boli jednoznačne preukázané (ani jeden zo žalovaných tieto skutkové tvrdenia
nepoprel). Nedoplatky za predchádzajúce obdobie r. 2010 - 2013 (konanie vedené pod sp. zn.
12C/149/2012 sa týka nedoplatku za r. 2011) predstavovali sumu 3 945,80 eur, a táto suma je resp. bola
predmetom iných konaní (napr. sp. zn. 7C/36/2012, sp.zn. 12C/149/2012). Zvyšná suma 565,99 eur plus

suma 10,61 eur (spolu 576,60 eur) predstavuje skutočný nedoplatok za rok 2014 a úroky z omeškania z
mesačných zálohových platieb za tento rok. Na základe uvedeného vyúčtovania nákladov boli žalovaní
povinní nedoplatok zaplatiť najneskôr do 15 dní od jeho doručenia. Z pripojených doručeniek je zrejmé,
že žalovaný 1/ prevzal vyúčtovanie dňa 1.6.2015 (jeho lehota na plnenie uplynula dňa 16.6.2015) a
žalovaná 2/ ho prevzala dňa 23.6.2015 (jej lehota na plnenie uplynula dňa 9.7.2015). Žalovaný 1/ v

konaní preukázal (a je to zjavné aj zo samotného vyúčtovania), že v danom roku uhradil na predpisových
platbách sumu 1 698,48 eur, ďalšie platby odmietol uhrádzať s odôvodnením, že táto čiastka zodpovedá
výške jeho spoluvlastníckeho podielu, odvolávajúc sa na ust. § 10 ods. 1, 2 ZoVBaNP. Na základe
zistených skutkových okolností súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
v plnom rozsahu dôvodná a zaviazal na úhradu žalovaného nedoplatku z vyúčtovania nákladov za

plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 oboch žalovaných spoločne
a nerozdielne. Na obranu žalovaného 1/, že vzhľadom na to, že je iba podielovým spoluvlastníkom
o veľkosti podielu 1/2 k celku, v tomto pomere sa aj podieľa na úhrade nákladov za plnenia spojené
s užívaním bytu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 10 ods. 1 a 2 ZoVBaNP (t. j. iba do
veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na byte) neprihliadol, keďže aplikácia uvedených ustanovení

prichádza do úvahy len v prípade vzťahov medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome v súvislosti so spôsobom tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv v nadväznosti na
spoluvlastnícke podiely týchto jednotlivých vlastníkov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu. V danom prípade mal za potrebné aplikovať ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Obranu žalovanej 2/, že súd nerešpektuje, resp. sa nezaoberá prebiehajúcim konkurzným konaním na

majetok jej manžela O.. R. B. posúdil ako irelevantnú, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
B. bolo rozsudkom č. k. 12C/169/02-37 zo dňa 15.7.2003, právoplatne dňa 13.8.2003 zrušené, čo bolo
aj dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu žalovanou 2/. Žalobca v zmysle
citovaného ust. § 8a ods. 2 ZoVBaNP doručil žalovaným 1/,2/ vyúčtovanie nákladov a nedoplatok zneho vyplývajúci, ktorí žalovaní nerozporovali (čo do obsahu i výšky) a sú povinní ho uhradiť v celkovej
sume 576,60 eur. Povinnosť žalovaných plniť s ohľadom na citované zákonné ustanovenia bola určená
15. dňom po doručení vyúčtovania, ktorý v prípade žalovanej 2/ je 9.7.2015, ktorým sa žalovaní dostali

do omeškania so splnením peňažného záväzku. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žalobcovi
priznal aj uplatnené úroky z omeškania .

5. Výrok o zamietnutí návrhu žalovanej 2/ na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/97/2016, ako aj konania vedeného rovnakým súdom pod

sp. zn. 50C/2/2016, predmetom ktorých je posúdenie existencie záväzkového vzťahu medzi stranami
sporu z titulu tvrdeného výkonu správy bytového domu, súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 162
ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) argumentujúc, že žalovanou 2/
namietané skutočnosti je možné prejudiciálne posúdiť v danom konaní.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/ navrhujúc, aby ho odvolací súd zrušil a
vecvrátilsúduprvejinštancienanovékonanie. Vodvolaníuviedla,žekonajúcisúdmalnajprvrozhodnúť

o jej návrhu na prerušenie konania, toto rozhodnutie doručiť všetkým účastníkom konania a až následne
mohol rozhodnúť vo veci samej. Jedná sa teda o zmätočný rozsudok, keď postupom súdu prvej inštancie
boli porušené jej ľudské a občianske práva na spravodlivý súdny proces, ako aj na súdnu ochranu. Súd
prvej inštancie neskúmal právnu legitimáciu žalobcu a pridružil ju k žalovanému 1/, s ktorým nemá nič
spoločné. Obvinenie spoločne a nerozdielne obstojí jedine v manželstve, kde medzi manželmi nedošlo k

zrušeniu BSM a vo všetkých ostatných prípadoch je žalobca povinný jasne špecifikovať a rozlíšiť, ktorý
zo spolumajiteľov bytu koľko platil, kedy platil, koľko je dlžný alebo koľko preplatil za danú zúčtovacie
obdobie. Pri zápise žalovaného 1/ do katastra nehnuteľnosti zjavne nebol dodržaný zákon, t.j. neboli
zaplatené všetky dlžoby za O.. R. B. tak ako to stanovuje zákon. Odvolateľka ďalej oznámila, že z
opatrnosti dňa 5.2.2018 v pokladni žalobcu uhradila sumu 10 051,83 eur pod variabilným symbolom

XXXXXXXXXX ako jej osobný dlh pod podmienkou, že družstvo jej vyčísli skutočný dlh len jej osoby,
a nie dlhy iných fyzických osôb a upozornila na fakt, že žalobca si uplatňuje už zaplatený dlh od
konkurzného správcu O.. R. B. jej manžela, a to v hodnote celkového dlhu na daný byt, pričom jej
manžel nie je od roku 2010 žiadnym vlastníkom bytu. Odvolateľka žiadala, aby súd nariadil u žalobcu
vykonanie finančného auditu v súvislosti so žalovanými sumami, ich evidenciou a rozsahom, a to za

obdobie rokov 2003-2018. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že v danej veci neboli splnené procesné
podmienky konania, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproces,súdprvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nepreukázal
konkrétne čísla, ktoré by jasne stanovovali dlžobu každého zo žalovaných zvlášť a v absolútnej hodnote,

inak je porušený zákon o zákaze uplatňovania kolektívnej viny.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť konštatujúc, že Okresný súd Bratislava V postupoval správne, keď návrh
žalovanej na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods.3 C.s.p. v rozhodnutí vo veci samej.

Správne sú aj jeho závery vo vzťahu ku aktívnej legitimácii žalobcu, ktorý je správcom predmetného
bytového domu zvoleného nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v súlade so ZoVBaNP a ktorého
aktívnu legitimáciu v konaní nespochybňoval ani žalovaný 1/. Podanie žaloby žalovanou 2/ na
Okresnom súde Bratislava II vedených pod sp.zn. 58C/97/2016 a 50C/2/2016 je účelového charakteru.
Kobranežalovanej2/,žesprávcaprivymáhanípohľadávokodpodielovýchspoluvlastníkovnepostupuje

správne, keď ich žiada zaviazať k úhrade nedoplatku spoločne a nerozdielne miesto toho, aby
každého spoluvlastníka viedol pod samostatným variabilným symbolom a následne žaloval každého
spoluvlastníka samostatne s poukazom na § 125 ods.1, § 139 ods.1 Občianskeho zákonníka a
skutkové okolnosti týkajúce sa vlastníckych vzťahov k predmetnému bytu uviedol, že tento je v systéme
žalobcu do 31.7.2010 (kedy bol v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 2/ a O.. R. B., každého v 1 ici )

vedený pod VS: XXXXXXXXXX a od 1.8.2010 (odkedy je predmetný byt v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných1/,2/každéhov 1ici)vedenýpodVS:XXXXXXXXXX.Žalobcavedieoba variabilnésymboly,
nakoľko pri oboch sú súdne a exekučné konania. Sumou 10 051,83 eur , ktorú žalovaná 2/ dňa 5.2.2018
uhradila do pokladne žalobcu žiadala pokryť nedoplatok vedený pod VS: XXXXXXXXXX tak ako jeuvedené na pokladničnom doklade. Z dôvodu, že pri platbe žiadala uviesť, že ide o pohľadávku za
obdobie od 1.8.2010, žalobca ju listom zo dňa 21.2.2018 vyzval, aby upresnila obdobie a VS na ktorý
žiada poukázať svoju platbu. Žalovaná 2/ sa v stanovenej lehote nevyjadrila a preto žalobca ponechal

túto platbu na VS XXXXXXXXXX ako najstaršie splatné pohľadávky, na čo ju svojim listom upozornil.
Žalobca napokon konštatoval, že ako správca bytového domu postupuje pri vymáhaní pohľadávok v
súlade so zákonom, keď vymáha nedoplatky z vyúčtovania v prospech vlastníkov a na ich účet a pri
vymáhaní nedoplatkov žiada zaviazať k úhrade podielových spoluvlastníkov spoločne a nerozdielne,
nakoľko títo sú solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k žalovanej pohľadávke.

9. Žalovaná 2/ v následnom písomnom vyjadrení uviedla , že od nadobudnutia bytu až do roku 2010
bol byt evidovaný na ňu a jej manžela a za toto obdobie žalobca evidoval dlžnú sumu vo výške 10
051,83 eur. V roku 2010 bola manželova polovica bytu konkurznou správkyňou predaná žalovanému 1/
za sumu 4 000 eur, uvedené sa udialo bez jej vedomia a vedomia jej manžela a žalovaný 1/ nevyplatil
dlh žalobcovi za jej manžela. Následne žalobca nezákonne pridelil na tento byt nový variabilný symbol,

pod ktorým v tom čase nefiguroval žiaden dlh, účelovým a nezákonným konaním sa dopustil podvodu
a trestného činu pri vedení účtovníctva podľa § 221 ods.4 písm. a/, c/ Trestného zákona. Žalovaný 1/
nie je s ňou v žiadnom rodinnom a inom zväzku, jeho dlhy nie je možné spájať s dlhmi žalovanej 2/ a
každý si za svoje dlhy zodpovedá sám. Žalobca je povinný vo svojom účtovníctve jasne uvádzať ktorý
z vlastníkov ako platí a ktorý z vlastníkov má konkrétne dlhy za svoju osobu. Uhradený dlh vo výške

10 051,83 eur je treba chápať tak, že ním uhradila svoj kompletný a celý dlh ako vlastníčka 1 ice bytu
za obdobie od počiatku až do 31.12.2017.Celkový dlh bol za uvedené obdobie vyčíslený na sumu 10
051,83 eur + 9 862,70 eur, celkovo 19 914,53 eur. Ak uhradila viac ako polovicu celkového dlhu, uhradila
celý svoj osobný dlh voči žalobcovi. Pri nadobudnutí bytu v roku 2010 bol žalovaný 1/ povinný zaplatiť
všetky dovtedy evidované dlhy za O.. R. B. a od roku 2010 zodpovedá za všetky dlhy, ktoré spôsobil

v zmysle jeho podielového spoluvlastníctva.

10. Žalobca v následnom písomnom podaní uviedol, že v konkurznom konaní vedenom voči bývalému
spoluvlastníkovi predmetného bytu si okrem istiny prihlásil aj príslušenstvo pohľadávky.

11. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania podaného žalovanou 2/ (§ 470, §
379 , § 380 ods. 1, 378 ods. 1 v spojení s § 77 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že
podané odvolanie nie je dôvodné. Keďže v danom prípade sa rozhodnutie vo veci vzťahuje na všetky

subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na žalovanej strane, úkon odvolania podaného žalovanou 2/
platí i pre žalovaného 1/ (§ 77 ods. 1 C.s.p.).

12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v

odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Aj keď žalovaná 2/ v podanom odvolaní
túto námietku bez bližšieho odôvodnenia uplatnila, z obsahu spisu odvolací súd nezistil žiadnu
vadu procesných podmienok na strane súdu, procesných podmienok na strane strán sporu, vecných
procesných podmienok a ani negatívnych procesných podmienok tak ako sú zadefinované v ust. § 161
C.s.p.

13. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný

význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie. Na základe uvedeného využíva možnosť sa v tomto rozhodnutí obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2,3 C.s.p.) a osobite sa
vyporiadava len s dôvodmi, ktoré žalovaná 2/ uviedla v podanom odvolaní.

14. Odvolateľka podané odvolanie odôvodnila tým, že v danej veci súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.). Odvolací súd zdôrazňuje,
že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, žeosobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo
inéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavouzaručenéhoprávanasúdnuochranu

alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účastinakonaní(porovnajR129/1999 a1Cdo6/2014,3Cdo38/2015,5Cdo201/2011,6Cdo90/2012).

Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila
strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom -
ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.
Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu
posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Žalovaná 2/ za vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie považuje skutočnosť, že „ konajúci
súd mal najprv rozhodnúť o jej návrhu na prerušenie konania, toto rozhodnutie doručiť všetkým
účastníkom konania a až následne mohol rozhodnúť vo veci samej“. Z obsahu spisu v danej veci
vyplýva, že žalovaná 2/ v bode 9. doloženého Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania,
ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, doručeného súdu prvej

inštancie dňa 17.6.2016 (čl. 81), v súlade s § 109 ods.2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 navrhla, aby súd konanie v danej veci prerušil na neurčito z
dôvodu, že medzi účastníkmi prebiehajú ďalšie dve konania vedené pred Okresným súdom Bratislava
II pod sp.z. 58C/97/2016 a 50 C/2/2016. V písomných podaniach zo dňa 6.12.2016 a 23.12.2017
opakovane navrhla, aby súd jej návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia vo veci vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58C/97/2016, ktorého predmetom je posúdenie existencie
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania z titulu tvrdeného výkonu správy bytového domu
vyhovel.

16. Podľa § 162 ods.3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne,
nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
bude súčasťou meritórneho rozhodnutia, v ktorom prípade súd musí odôvodniť nielen meritórny výrok,

ale aj výrok uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ v danej veci súd prvej
inštancie v rozhodnutí o veci samej návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania do skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/97/2016, ako aj konania vedeného rovnakým
súdom pod sp. zn. 50C/2/2016, predmetom ktorých je posúdenie existencie záväzkového vzťahu medzi
stranami sporu z titulu tvrdeného výkonu správy bytového domu zamietol argumentujúc, že žalovanou

2/ namietané skutočnosti je možné prejudiciálne posúdiť v danom konaní (čo v meritórnom rozhodnutí
aj urobil) , jeho postup bol plne v súlade s procesným predpisom a ním prijaté závery sú právne
udržateľné.

18. Pokiaľ žalovaná 2/ v podanom odvolaní považovala za nesprávny procesný postup aj záver súdu

prvej inštancie týkajúci sa aktívnej legitimácie žalobcu, odvolací súd uvádza, že vecná aktívna
legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného
práva. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca je v danom spore aktívne legitimovaný, predstavuje
otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci, t. j. činnosť súdu, pri ktorej súd na zistený skutkový stav
aplikuje príslušnú právnu normu. Táto činnosť súdu súvisí s vecnou správnosťou rozhodnutia, preto

ňou nemohla byť znemožnená realizácia procesných práv odvolateľky. Vo vzťahu k otázke aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu (spadajúcej pod otázku právneho posúdenia veci) odvolací súd v plnej miere
odkazujenazáverysúduprijatésúdomprvejinštancievnapadnutomrozhodnutí,keď strohákonštatácia
žalovanej 2/ v podanom odvolaní o tom, „že žalobca právnu legitimitu na to, aby žaloval, nemá„ nemohla
správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v tejto otázke zvrátiť.

19. Žalovanou 2/ uplatnený odvolací dôvod o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,keď„nepreukázalkonkrétnečísla,ktorébyjasne
stanovovali dlžobu každého zo žalovaných zvlášť a v absolútnej hodnote, inak je porušený zákon ozákaze uplatňovania kolektívnej viny„ je možné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.. Po
preskúmaní obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že ani tejto
námietke nie je možné priznať úspech. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že návrh na vykonanie

dôkazov na preukázanie „konkrétnych čísel, ktoré by jasne stanovovali dlžobu každého zo žalovaných
zvlášť a v absolútnej hodnote„ nebol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uplatnený ani
jednou zo sporových strán, tento prostriedok procesnej obrany sa netýka procesných podmienok,
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nebolo ním preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalovaná 2/ nepreukázala, že

ho bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Dodáva , že
súd prvej inštancie po vyriešení si otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal pri rozhodovaní
z premisy o nespornosti výšky nároku uplatneného žalobcom (nedoplatku z vyúčtovania nákladov
za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014), ktorú žalovaní 1/,2/
nespochybnili, keď námietky žalovaného 1/ smerovali iba voči tvrdeniu žalobcu o založení solidárneho
záväzkužalovanýchanámietkyžalovanej2/lenvoči vecnejaktívnejlegitimáciižalobcuvkonaní (§

151 ods.2 C.s.p.).

20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej 2/ týkajúce sa vzájomného vzťahu žalovaných 1/,2/, ktorí
sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX na XX. poschodí bytového domu na W. K.. Č.. X R. T. (každý
v 1/2-ici), tieto odvolací súd posúdil ak nedôvodné a nemajúce oporu v zákonnej úprave. Vo vzťahu k

nim podotýka, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade sú pasívne legitimovaní
všetci spoluvlastníci označeného bytu, je správny a vychádzajúci zo správne použitých a vyložených
hmotnoprávnych ustanovení citovaných v napadnutom rozhodnutí.

21. Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie, vrátanevýroku

o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd

prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).