Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217136
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116217136.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Bytový podnik, m.p.o., so sídlom Trenčianska
45/41, Nová Dubnica, IČO 37 914 383, zastúpeného Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátka, so sídlom
Bottova 1341/101, Dubnica nad Váhom proti žalovaným 1/ Ing. J. H., bytom R. M. a H. XX/X-XX, X.
G. a 2/ C. D., bytom P. Y. XXX/XX, V., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Róbert Grell, s.r.o., so

sídlom Jilemnického 2, Trenčín, IČO 47 244 569, o zaplatenie 1.785,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 18Csp/64/2016-72 zo dňa 24. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovaná 2/ m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a žalovanej 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
uznesenia (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 145 ods. 1, § 146 ods.

1, § 251 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 29.09.2016 domáhal od žalovaných zaplatenia
sumy 1.785 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z dôvodu neuhradenia mesačných preddavkov
za poskytované služby spojené s užívaním bytu, poplatku za správcovskú činnosť a príspevku do
prevádzkového fondu za obdobie od 01.01.2016 do 31.08.2016. Podaním zo dňa 27.06.2018 vzal
žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Uviedol, že žalovaná pohľadávka (istina + úrok z

omeškania) bola uspokojená v plnom rozsahu z výťažku dražby bytu č. 15, na 3. poschodí bytového
domu súp. č. XX, na ulici R. M. a H. v X. G. vo vlastníctve žalovaného 1/, navrhovateľmi ktorej boli
vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu. Zo zmluvy o vykonaní dražby predmetného bytu
vyplýva, že túto za vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvoril dňa 12.02.2018 správca, Bytový
podnik, m.p.o., Nová Dubnica. Žalovaný 1/ so zastavením konania nevyjadril nesúhlas, žalovaná 2/ so
späťvzatím žaloby súhlasila a o trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby po začatí pojednávania konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol na základe procesného zavinenia žalobcu so zastavením konania, keď
po podaní žaloby o zaplatenie neuhradených preddavkov spojených s užívaním bytu, jeho správou a
údržbou na súd dňa 29.09.2016, za vlastníkov bytov uzatvoril dňa 12.02.2018 zmluvu o vykonaní dražby
bytu a následne, po uspokojení pohľadávky z výťažku dražby, vzal žalobu späť. Keďže zo súdneho
spisu nevyplýva, že žalovaný 1/ vynaložil v súvislosti s vedením súdneho sporu finančné prostriedky, súd

mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej 2/ bol nárok na náhradu trov konania priznanýv rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. a III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že predmetom sporu bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorú dlhovali žalovaní 1/ a 2/ za služby
spojenésužívanímbytuspoločneanerozdielne.Pohľadávkužalobcuanijedenzožalovanýchpopodaní
žaloby neuspokojil dobrovoľne. Napokon bola pohľadávka žalobcu uspokojená z výťažku dražby bytu,
ktorého sa pohľadávka týkala a žalobcovi neostávalo nič iné ako žalobu zobrať späť. Skutočnosť, že

žalobca uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby bytu až po podaní žaloby, nemôže byť na ťarchu žalobcu,
nakoľko v prípade, že by tak neurobil, nebola by jeho pohľadávka uspokojená vôbec. V čase podania
žaloby nebolo možné vykonať dražbu bytu, nakoľko pohľadávka žalobcu nedosahovala takú sumu, na
základe ktorej by mohla byť dražba uskutočnená v súlade so zákonom. Súčasne poukazuje na to, že
na odsúhlasenie dražby bytu je potrebný v súlade so zák. č. 182/1993 Z.z. súhlas kvalifikovanej väčšiny
vlastníkov bytov v bytovom dome. Z uvedených dôvodov žalobca ako správca bytového domu musel

postupovať pri vymáhaní svoje pohľadávky jedine tak, že sa domáhal svojho nároku súdnou cestou.
K dražbe predmetného bytu nemohol prikročiť skôr (v čase podania žalobného návrhu), nakoľko by
vzhľadom na výšku pohľadávky, ako aj chýbajúci súhlas vlastníkov bytov nespĺňal zákonné požiadavky.
Po podaní žalobného návrhu však dlh na byte narastal, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neplatili za služby
spojenésbytomnaďalej.Žalobcaažpotomakovýškapohľadávkypresiahlasumu2.000,-eurzabezpečil

súhlas kvalifikovanej väčšiny vlastníkov bytov s dražbou bytu a uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby s
dražobnou spoločnosťou. V prípade, že by tak neurobil, jeho pohľadávka by bola neuspokojená naďalej.
Má za to, že žalobca v žiadnom prípade nemohol procesne zaviniť zastavenie konania. Žalobca bol
nútený postupovať v súlade s platnou legislatívou. Boli to práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí zavinili zastavenie
konania. Na záver navrhol, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v

rozsahu 100 %, ktorí sú voči žalobcovi povinní spoločne a nerozdielne.

3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zastávala názor, že samotný dlh v čase podania
žaloby neexistoval, čo prezentovala počas súdneho konania, poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo 140/2002, podľa ktorého nejde o omeškanie za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním

vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná. Nedoplatok teda
môže vzniknúť až vyúčtovaním nie neuhradením preddavku. K žalovanej sume sa vyjadroval počas
konania aj žalovaný 1/, ktorý namietal jej výšku, nakoľko nezohľadňovala preplatky na byte vzhľadom
k nízkym nákladom za jeho užívanie, zároveň však žalovaný 1/ nespochybňoval svoj reálny záväzok
(nedoplatok) za užívanie predmetného bytu po odpočítaní preplatkov, keďže žalovaná 2/ od januára

2015 v byte nebývala. Žalobca si bol okrem hore uvedeného vedomý aj toho, že medzi žalovaným došlo
k vyporiadaniu ich BSM, vrátane predmetného bytu, ktorého výlučným vlastníkom sa stal žalovaný 1/,
ktorýzároveňprebralpovinnosťzaplatiťdlhspríslušenstvomzasprávuaslužbyspojenésužívanímbytu
za obdobie od januára do novembra 2016. Ako spôsob riešenia vzniknutej situácie navrhoval žalovaný
1/ realizáciu dražby, k čomu nakoniec žalobca pristúpil, avšak až počas súdneho konania. Vychádzajúc

z uvedeného názoru, že nedoplatok môže vzniknúť až vyúčtovaním, ktoré bolo za rok 2015 až v máji
roku 2017, tak má za to, že žalobca podal žalobu pred vznikom nedoplatku. Žalobca mal preto počkať
na vyúčtovanie za rok 2016, ktoré by zohľadňovalo skutočné náklady za užívanie bytu a až potom
mohol pristúpiť k vymáhaniu reálneho nedoplatku, čo mohlo byť najskôr v máji roku 2017. Žalobca však
takto nepostupoval, navyše svoju pohľadávku za správu a služby spojené s užívaním bytu za rok 2016

rozdelil tak, aby nepresahovala sumu 2.000,- eur, kedy nemožno dražiť nehnuteľné veci v zmysle § 3
ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. a ďalšou samostatnou žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa
31.03.2017 žiadal od žalovaných zaplatenie sumy 1.290,- eur s príslušenstvom v konaní vedenom pod
sp.zn. 23Csp/73/2017 za správu a služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od októbra
2016 do februára 2017, pričom k dražbe predmetného bytu pristúpil žalobca až v priebehu roku 2018.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal zákonný dôvod k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou
v mesiaci september 2016 pred vykonaním vyúčtovania platieb spojených s užívaním bytu a pokiaľ ide
o dražbu predmetného bytu, tak nevidí dôvod, prečo žalobca čakal na dražbu bytu až do roku 2018,
čím vznikli počas súdneho konania trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu teraz žalobca žiada, čo
považuje za nespravodlivé, nakoľko žalovaná 2/ späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania nijako

procesne nezavinila. Poukazuje na postoj žalovanej 2/ k podanej žalobe, ktorý bol po celý čas trvania
súdneho konania nezmenený, pretože po celý čas trvania súdneho konania so žalobou nesúhlasila.
Je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu nedošlo pre správanie žalovanej 2/, naopak k
späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobcu, ktorý po podaní žaloby, ktorá navyše v čase jej podaniadňa 29.09.2016 nebola dôvodná (neexistoval nedoplatok), uzavrel dňa 12.02.2018 zmluvu o vykonaní
dražby bytu a následne po uspokojení pohľadávky z výťažku dražby, vzal žalobu späť. V tejto súvislosti
poukazujenanálezÚstavnéhosúduSRz20.marca2018,sp.zn.II.ÚS569/2017,zktoréhojezrejmé,že

žalovanému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia
žaloby len v tom prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Na
záver navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne a zaviazal žalobcu
k náhrade trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II.
a III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výrok I.) odvolaním napadnuté nebolo a preto v tomto

výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v danej veci domáhal žalobou doručenou súdu
29.09.2016 uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť mu 1.785,- eur s prísl. spoločne a nerozdielne
zdôvoduneuhradeniamesačnýchpreddavkovzaposkytovanéslužbyspojenésužívanímbytu,poplatku

za správcovskú činnosť a príspevku do prevádzkového fondu za obdobie od 01.01.2016 do 31.08.2016.
Podaním zo dňa 27.06.2018 vzal žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť s odôvodnením, že
žalovaná pohľadávka bola uspokojená v plnom rozsahu z výťažku dražby bytu č. 15, na 3. poschodí
bytového domu súp. č. XX, na ulici R. M. a H. v X. G. vo vlastníctve žalovaného 1/, navrhovateľmi ktorej
boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu. Zo zmluvy o vykonaní dražby predmetného

bytu vyplýva, že túto za vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvoril dňa 12.02.2018 správca,
Bytový podnik, m.p.o., Nová Dubnica. Žalovaný 1/ so zastavením konania nevyjadril nesúhlas, žalovaná
2/ so späťvzatím žaloby súhlasila a o trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby po začatí pojednávania
konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, t.j. na základe procesného

zavineniažalobcusozastavenímkonania,keďpopodanížalobyozaplatenieneuhradenýchpreddavkov
spojených s užívaním bytu, jeho správou a údržbou na súd dňa 29.09.2016, za vlastníkov bytov uzatvoril
dňa 12.02.2018 zmluvu o vykonaní dražby bytu a následne, po uspokojení pohľadávky z výťažku dražby,
vzal žalobu späť. Nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že žalovaný 1/ vynaložil v súvislosti
s vedením súdneho sporu finančné prostriedky, súd prvej inštancie mu nárok na náhradu trov konania

nepriznal. Žalovanej 2/ bol nárok na náhradu trov konania priznaný v rozsahu 100 %.

7. Predmetom odvolacieho konania na podklade podaného odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie aplikoval v danej veci správne zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania
v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keď procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania videl v tom, že

po podaní žaloby o zaplatenie neuhradených preddavkov spojených s užívaním bytu, jeho správou a
údržbou na súd dňa 29.09.2016, za vlastníkov bytov uzatvoril dňa 12.02.2018 zmluvu o vykonaní dražby
bytu a následne, po uspokojení pohľadávky z výťažku dražby, vzal žalobu späť.
8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom súd prvej inštancie dôvodne

použil ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, správne ho vyložil a na zistený skutkový stav aj správne aplikoval,
z dôvodu ktorého sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie v zmysle § 378 ods. 2 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
konania a v tejto súvislosti odvolací súd dodáva nasledovné.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca

žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy
po začatí konania, alebo splnení toho čoho sa domáhal potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257
CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7 Cdo/129/2011).

13. Rozhodnou skutočnosťou v danej veci, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, pre

aplikáciu § 256 ods. 1 CSP, t.j. zásady zodpovednosti za zavinenie, bol dispozičný úkon žalobcu -
späťvzatie žaloby v celom rozsahu podaním zo dňa 27.06.2018 z dôvodu úhrady žalovanej pohľadávky
(istina + úrok z omeškania) z výťažku dražby bytu vo vlastníctve žalovaného 1/, navrhovateľom ktorej
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol správca, Bytový podnik, m.p.o., na základe Zmluvy o
vykonaní dražby (č.l. 58 - 61), v dôsledku čoho bolo v konaní nevyhnutné posúdiť, či vôbec možno, a

keď áno, na koho strane, pripočítať procesné zavinenie na vzniknutom stave.

14. V konaní tak nebolo sporné, že dispozičný úkon žalobcu v podobe späťvzatia žaloby spôsobil
následok zastavenia konania. Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal otázkou procesnej
zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a v tomto smere aj podľa názoru odvolacieho súdu

dospel k správnemu právnemu záveru, že procesnú zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania
treba pričítať žalobcovi a to práve z dôvodu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby v celom rozsahu,
ktoré späťvzatie v tejto súvislosti nebolo v konaní vyvolané žalovaným 1/ a ani žalovanou 2/. Odvolací
súd má za to, že späťvzatie žaloby žalobcom nebolo následkom správania sa žalovaných 1/ a 2/ ale bolo
následkom úhrady žalovanej pohľadávky z výťažku dražby bytu vo vlastníctve žalovaného 1/, a teda

žalovaní 1/ a 2/ žiadnym spôsobom po začatí konania nekonali v súlade so žalobnou požiadavkou a
nevyvolali tak následok v podobe späťvzatia žaloby, ktoré späťvzatie je v príčinnej súvislosti teda nie so
správaním žalovaných 1/ a 2/, ale práve s uspokojením žalobcovej pohľadávky z výťažku dražby bytu vo
vlastníctve žalovaného 1/. Ani skutočnosť, že došlo k speňaženiu bytu vo vlastníctve žalovaného 1/ na
dražbe a tým následnému uspokojeniu žalovanej pohľadávky žalobcu, nemožno označiť v tejto súvislosti

za relevantné správanie žalovaného 1/ zodpovedajúce žalobcovej žalobnej požiadavke, nakoľko k
úhrade žalovanej pohľadávky nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného 1/, kedy by cieľavedome a
dobrovoľne splnil to, čo bolo predmetom konania a tak uznal dôvodnosť podanej žaloby a zároveň zavinil
zastavenie konania, ale v dôsledku núteného výkonu záložného práva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, za ktorých konal správca, Bytový podnik, m.p.o.

15. V konaní tak nebolo osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaných 1/ a 2/, ktorí by sa úplne alebo v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle podanej žaloby
a nie je súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi ich správaním k žalobnej požiadavke. V
tomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku existencie príčinnej

súvislosti, ktorou je správanie strany, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu v dôsledku
nespočívajúcom v správaní sa žalovaných 1/ a 2/, ale v uspokojení žalovanej pohľadávky z výťažku
predmetnej dražby bytu.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd, za absencie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP, ktoré odvolací súd v konaní nevzhliadol, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti vo výroku II. a III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal.
Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému 1/ vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd
mu nárok na ich náhradu nepriznal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018, sp. zn.7Cdo/14/2018). Odvolací súd tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej 2/ proti
žalobcovi v rozsahu 100 %.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).