Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201766
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118201766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. L., nar.
XX.XX.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: U. L., nar. XX.X.XXXX, adresa W. A. S. XXX a otca: P. L., nar.
X.X.XXXX, adresa P. XXX, aktuálne v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloletú, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 32P/12/2018-27
zo dňa 24.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Trnava 11P/9/2015-51 zo dňa 05.05.2015 v časti určenia výživného
na mal. D. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné otca zvyšuje zo sumy 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 21.02.2018, ktoré je
povinný platiť do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2018 do 30.04.2018 v sume 143,27 eur súd povoľuje otcovi

splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

2. Prvoinštnačný súd vec posúdil podľa hmotnoprávnych ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods.
1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené podmienky

na zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 11P/9/2015-51 zo dňa 05.05.2015, právoplatnostného
dňa 02.06.2015, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie
výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Na
strane maloletej došlo k zvýšeniu výdavkov súvisiacich s jej prirodzeným vývojom a rastom, školskou
dochádzkou ako aj s nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou. Na strane matky došlo k zmene pomerov
v oblasti príjmov a u otca a matky došlo k zmene osobných pomerov, kde im obom zanikla vyživovacia
povinnosťkterazužplnoletejdcére. Priurčovanínovejvýškyvýživnéhosúdprihliadolna:a/odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa: maloletá je žiačkou deviateho ročníka, pripravuje sa na strednú školu,
pričom od poslednej úpravy v roku 2014/2015 prešlo 3,5 roka, kedy sa podstatne zvýšili výdavky na
maloletú z dôvodu jej fyzického rastu, ako aj psychického dospievania. Matka špecifikovala súčasné
výdavky na dcéru na viac ako 250,- eur (strava vrátane školy 100,- eur, oblečenie 50,- eur, ďalšie potreby- škola, pingpong, hygienické potreby 50,- eur, cestovné do školy a na ping pong 30,- eur (súd uznal
uvedenúsumu,nakoľkomaloletámázľavunatarifu),telefón vsume10eur(súduznaluvedenúsumuza
primeranú veku a potrebám dieťaťa), iné výdavky na zdravotnú starostlivosť atď. v sume 10,- eur, celkom

suma 250,- eur. Súd konštatoval, že v uvedených výdavkoch nie sú zarátané výdavky na bytovú potrebu,
ktorúmatkazabezpečujedcérebezsúčinnostiotca.Súdvyhodnotilvýdavkyvovýške250,-eurmesačne
ako maximálne vynakladané pre potreby maloletej dcéry, b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca: otec je vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS, kde poberá príjem vo výške 180,- eur, súčasne
poberá invalidný dôchodok vo výške 240,- eur, má výdavky spojené s pobytom vo výkone trestu odňatia

slobody. Pri otcovi nastala zásadná zmena pomerov v tom, že už nie je povinný platiť výživné k staršej
dcére, c) schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky: matke príjem narástol na sumu 546,- eur
priemerne v čistom. Matka uvádzala nižší príjem z dôvodu exekúcii, avšak pre účely rozhodnutia súdu je
podstatný celkový príjem, a preto na súdne exekúcie neprihliadol, d/ porovnanie schopností, možností
a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloleté dieťa a zabezpečovanie jeho bytových
potrieb: matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 546,- €, poberá rodinné prídavky vo výške

23,52 eur, zabezpečuje všetku starostlivosť o maloletú dcéru, ako aj jej bytovú potrebu. Vzhľadom na
uvedené okolnosti súd prvej inštancie má za to, že je možné od otca spravodlivo požadovať, aby výživné
v rozsahu 90,- eur platil on, keďže mu zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére. Otec bude hradiť
len 36% výdavkov, pričom zvyšok bude znášať matka, čo na druhú stranu je vyvážené rastom jej príjmu.
Súčasne matka vynakladá vzhľadom na svoj príjem na maloletú dcéru pomerne vysoké výdavky, čo

však je jej rozhodnutím. Na druhej strane aj keby súd znížil oprávnenú sumu výdavkov, tak tieto by podľa
jeho názoru dosiahli sumu 180,- eur mesačne, a z takto stanovenej sumy je otec povinný platiť polovicu.
Súd súčasne nahliadal na okolnosti, ktoré otec označil ako dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti
nasledovne. Každý si má počínať tak, t.j. dodržiavať zákony, aby sa nestalo to, čo otcovi, že musel
nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, Ak sa tak stane, je to problém otca, ktorý nemôže prenášať na

maloleté dieťa v tom smere, že bude žiadať nižšie výživné. Do väzenia sa dostal otec z dôvodu svojho
postoja k životu a plneniu si povinností, pričom maloleté dieťa s tým nič nemá, a preto nemôže niesť
zodpovednosť a následky za činy otca, ktoré u neho spôsobili to, že je vo výkone trestu odňatia slobody.
Otec ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol by vykonávať prácu, ktorej je v Trnavskom
kraji dostatok, pričom v súčasnosti je verejne známe, že je akútny nedostatok pracovníkov v mnohých

profesiách, pričom priebežne od roku 2013 výrazne stúpli aj platy pracovníkov. Súd na počínanie otca
nahliadal ako na subjektívne zavinený stav, ktorý nie je dôvodom na zníženie výživného. Súd uvádza,
že je v poriadku, že si otec chce plniť svoje záväzky voči ústavu, avšak jeho vyživovacia povinnosť
voči maloletej dcére má prednosť, pred všetkými ostatnými záväzkami, a to najmä tými, ktoré si na
seba zobral (resp. ich vyvolal) svojou nezodpovednosťou. Súd vychádzal z toho, že aj pri zohľadnení

invalidity otca, tento keďže pracuje vo výkone trestu odňatia slobody, pracoval by aj mimo neho, a teda
by reálne dosahoval príjem vo výške ako v súčasnosti vo výkone trestu t.j. sume 200,- eur, a nie nižšej.
Súd uvádza, že otec by podľa názoru súdu uvedenú sumu dosiahol v čistom, a teda jeho príjem by bol
vo výške 440,- eur mesačne a jeho vyživovacia povinnosť by predstavovala len 20,45% jeho čistého
mesačného príjmu, čo je v súlade s rozhodovacou praxou súdov.

4. Vzhľadom na uvedené súd, rozhodol tak, že otca zaviazal platiť výživné vo výške 90,- eur mesačne.
Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu tj. 21.02.2018, pričom nedoplatok bol vypočítaný
ako rozdiel sumy 27,32 eur - v súčasnosti platné minimálne výživné a sumy 90,- eur, čo predstavuje
sumu 62,68 eur za mesiac marec, sumu 62,68 eur za mesiac apríl a sumu 17,91 eur za mesiac

február (spolu nedoplatok vo výške 143,27 eur). Súd prvej inštancie umožnil otcovi splácať nedoplatok
v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky. Pripomenul, že rozhodnutie o výživnom je predbežne
vykonateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že návrhu matky bolo vyhovené len sčasti, vo zvyšku súd nárok
na zvýšenie výživného zamietol. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, nakoľko nebol podaný návrh

na rozhodnutie o nich.

5. Podľa obsahu podania proti tomuto rozsudku podal otec maloletej odvolanie s tým, že z jeho strany nie
je možné platiť 90,- Eur, keďže jeho mesačný príjem je 120,- Eur a to je invalidný dôchodok, momentálne
je nezaradený. Preto žiada súd, aby zobral do úvahy jeho finančné prostriedky a vyhodnotil menšiu

dávku platenia, je ochotný platiť 50,- Eur, lebo viac finančných prostriedkov nemá.

6. Na výzvu súdu prvej inštancie uznesením č.k. 32P/12/2018-35 zo dňa 5.6.2018 otec maloletej svoje
odvolanie doplnil s tým, že ide o vec alimentov súdom stanovenú na 90,- Eur na maloletú D. L.. Vočitomu podal odpor, lebo to nie je možné v takej sume platiť. Je ochotný platiť vo výške 50,- Eur. Teraz je
už zaradený a zarába 70,- až 80,- Eur, takže jeho vreckové je 8,30 Eur, o čom prikladá výplatnú pásku.

7. Z výplatnej pásky otca v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov za máj 2018 vyplýva, že jeho hrubá pracovná
odmena bola 77,25 Eur a čistá pracovná odmena 69,23 Eur.

8. Matka maloletej odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu otca maloletej sa písomne nevyjadrila.

9. Procesný opatrovník maloletej takisto odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu otca uviedol,
že odporúča druhostupňovému súdu rozsudok Okresného súdu Trnava v konaní o zvýšenie výživného
potvrdiť.

10. Ďalšie podania účastníci v odvolacom konaní do spisu nedoručili.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 351 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použili zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výrokoch vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie
výživného otca na maloletú D. v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej
inštancie.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa
živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez
ohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsisvojuvyživovaciupovinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia
aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.17. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na
základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie
dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

20. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa

tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho

domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

21. Po porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného ako i ich aktuálnych
dokazovaním preukázaných pomerov, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že na
strane maloletej a rodičov došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie

výživného a to s počiatkom a v rozsahu podľa preskúmavaného rozsudku.

22. Z obsahu spisu a k nemu pripojených spisov vyplýva, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/9/2015-51 zo dňa 5.5.2015, kde bolo pri rozvode rodičov
určené výživného otca k maloletej D. na sumu 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa a to s

účinnosťou od právoplatnosti rozvodu dňom 2.6.2015, mali obaja rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k vtedy ešte neplnoletej dcére P., na ktorú bol otec zaviazaný uhrádzať predmetným rozsudkom
výživné rovnako vo výške 30% zo sumy životného minima. Matka bola v čase uvedeného rozhodnutia
práceneschopná s príjmom do júna 2014 v sume 350,- Eur mesačne a v čase vydania rozhodnutia vovýške 300,- Eur mesačne netto, otec poberal invalidný dôchodok v sume 235,- Eur a vo výkone trestu
pracoval, maloletá navštevovala základnú školu. Aktuálne podľa dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 546,- Eur, poberá prídavky na maloletú 23,52

Eur.Príjemmatkytedazauvedenéobdobievzrástolocca200,-Eurmesačne.Zpríjmusúmatkezrážané
zrážky na prebiehajúce exekúcie. Otec maloletej naďalej poberá invalidný dôchodok, aktuálne vo výške
cca 250, - Eur, vo výkone trestu odňatia slobody je s výnimkou až na krátke prestávky zaradený do
práce a jeho priemerný čistý príjem aktuálne dosahuje cca 135,- Eur mesačne. Súhrnný príjem otca tak
predstavuje cca 385,- Eur mesačne. Je pravdou, že otcovi sú z jeho príjmu vykonávané zrážky najmä na

náklady výkonu trestu. Odhliadnuc od toho, aj na strane otca oproti stavu počas predchádzajúcej úpravy
došlo k zvýšeniu jeho príjmov. K najpodstatnejšej zmene pomerov došlo ale na strane maloletej D., na
ktorú náklady za čas minimálne tri a pol roka od predchádzajúcej úpravy podstatne vzrástli nielen tým, že
vyrástla a fyzicky vyspela, ale aktívne a úspešne sa venuje aj stolnému tenisu, s čím sú spojené zvýšené
výdavky. Súd prvej inštancie uznal odôvodnené výdavky na maloletú v sume 250,- Eur mesačne, čo
odvolací súd akceptuje.

23. Vyššie popísané trvalé a popísané zmeny pomerov ako na strane rodičov maloletej, najmä však na
strane maloletej D. aj podľa názoru odvolacieho súdu nesporne odôvodňujú zvýšenie výživného na dieťa
a to s počiatkom od 21.2.2018, kedy bol súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného. Odvolací
súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedeným zmenám pomerov, i preukázaným

odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj aktuálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
oboch rodičov, zodpovedá zvýšenie výživného z pôvodnej sumy minimálneho výživného (aktuálne 28,08
Eur) na sumu 90,- Eur mesačne, teda o sumu cca 60,- Eur mesačne viac, čo predstavuje primeraný
príspevok otca na preukázateľne podstatne zvýšené výdavky na dieťa. Takéto výživné zo strany otca
spolu s prídavkami na dieťa, ktoré poberá matka a s primeraným výživným matky na dieťa, zohľadniac

pritom na jednej strane jej osobnú starostlivosť o dieťa a to že dieťaťu poskytuje ubytovanie a celé
zázemie, ale na druhej strane aj to, že dosahuje vyšší príjem ako otec, umožní uspokojiť všetky
odôvodnené potreby dieťaťa. Takéto zvýšenie výživného bolo pritom umožnené najmä tým, že otcovi
odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť v sume cca 30,- Eur mesačne.

24. K otcom uplatnenej odvolacej argumentácii, ktorá spočíva v tom, že jeho príjmy vo výkone trestu
odňatia slobody sú obmedzené, sa žiada dodať, že v danom prípade súd prvej inštancie správne
uplatnil princíp potencionality príjmov otca povinného výživným pred princípom fakticity jeho príjmov.
To znamená, že súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný rodič mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax a dopyt na trhu práce. Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie
výživy svojich nezaopatrených detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na
možnosť zabezpečenia ich výživy. Princíp prednosti potenciality príjmov sa uplatní aj vtedy, ak povinný
rodič sa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu, prípadne k strate
jeho príjmov. Skutočnosť, že takýmto protiprávnym konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti
platiť primerané výživné nemôže byť na úkor výživou oprávneného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené v
danom prípade boli splnené podmienky pre analogické uplatnenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine keď otec
sa v dôsledku spáchania trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne trestaný, fakticky vzdal bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp. zárobku. V danom prípade je rovnako nevyhnutné uplatniť aj
ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami
rodičov, teda aj pred tými, ktoré otec vyvolal spáchanou trestnou činnosťou a následným trestom výkonu
odňatia slobody.

25. Súd prvej inštancie tiež správne vo výroku II. rozhodol o zročnom výživnom, ktoré povolil uhradiť
vzhľadom na pomery otca v nízkych splátkach.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie,
ako vo všetkých výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.

27. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov ani nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).