Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307212725
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8307212725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu Z. V., E. K. C., V. XXXX/XX,
zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, IČO: 35571918,
proti žalovanému Pasienková spoločnosť Borov s.r.o., IČO: 36 487 571, Andyho Warhola 195/28,
Medzilaborce, zastúpenému JUDr. Danielom Finkom, advokátom so sídlom v Humennom, Valaškovská
21, IČO: 37944924, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 17C/218/2007-430 z 2.10.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17C/218/2007-442
z 27.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia
v prospech neho ako vlastníka stavby č. súpisné XXX, maštaľ č. X postavenej na parcele registra
„C“ č. 47 s príslušenstvom - senník, hnojisko, dve silážne veže a stavby č. súpisné XXX - sklad
obilia, postavenej na parcele registra „C“ č. XX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. K., okres M., obec
M. ako vlastník domu č. súpisné XXX, nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ č. XXX/XX, k.ú.

K., vecné bremeno in rem, spočívajúce v jeho práve cesty a prejazdu autom, strojmi cez pozemok
žalovaného, a to parcelu registra „C“ č. XX/X, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. K., a to v rozsahu podľa
Znaleckého posudku č. 3/2010, spracovaného T.. V. a nadväzujúcim geometrickým plánom, ktorý bude
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% proti žalobcovi. Dopĺňacím rozsudkom priznal náhradu trov konania štátu vo vzťahu k žalobcovi v
rozsahu 50 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom stavieb uvedených v žalobnom petite a nemá k nim
prístup k verejnej komunikácii len prechodom cez nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
Konkrétne sa však žalobca domáhal zriadenia vecného bremena len cez bývalý hospodársky dvor JRD,
teda parcelu č. XX/X, ktorá sa aj v minulosti využívala ako hospodársky dvor a ako prístupová cesta k
maštali s príslušenstvom a ku skladu obilia. Toto právo, keďže bolo porušované zo strany žalovaného,
bolo upravované predbežnými opatreniami, ktoré však neprejudikujú spor a po ich vydaní sa vlastne

žalobca nijakým spôsobom nesnažil o vyriešenie tohto sporu nepredkladal dôkazy, ktoré požadoval
súd pri pojednávaniach a poukazoval na to aj po prijatí CSP, že strany sporu musia na svoje tvrdenia
predkladať súdu dôkazy. Už na pojednávaní konanom dňa 9.10.2017 bolo pojednávanie odročené s tým,
že právny zástupca žalobcu predloží súdu geometrický plán, ktorým by špecifikoval, akým spôsobomnavrhuje zriadiť vecné bremeno, právo prechodu cez pozemok žalobcu k svojim nehnuteľnostiam, čo
však ani do ďalšieho pojednávania konaného dňa 2.10.2018, teda do roka nebolo splnené. Súd prvej
inštancie na mieste samom vykonal aj dvakrát ohliadku, z ktorej bolo zistené, že hospodársky dvor,

ktorý v minulosti bol užívaný právnymi predchodcami žalovaného, je po nadobudnutí parcely žalovaným
oplotený so vstupnou bránou a je zarastený trávou. Nevedie cez neho žiadna cesta, ani spevnená.
Taktiež pri ohliadke na mieste samom bolo zistené, že stavby, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého
hospodárskeho dvora a dnes patria žalobcovi - maštaľ a sklad obilia, sú umiestnené v rámci tohto
dvora, ale všetky pozemky okolo týchto stavieb sú vo vlastníctve žalovaného. Pri tejto ohliadke bolo

ďalej zistené, že rodinný dom, ktorý postavil žalobca približne v rokoch 2003 a 2004 je postavený
mimo intravilánu. K tomuto domu žalobca a jeho rodinní príslušníci dochádzajú cez inú prístupovú cestu
(alternatíva C v znaleckom posudku), taktiež cez pozemok žalovaného, pričom už časť tejto prístupovej
cesty nadobudol samotný žalobca do svojho vlastníctva.

3. Práve na túto okolnosť sa viedli mimosúdne rokovania, pretože táto cesta a prístup k rodinnému domu

je vlastne znázornená v znaleckom posudku T.. V. ako alternatíva C a v súčasnej dobe by bolo možné
zriadiť vecné bremeno prístupu k domu podľa tejto alternatívy C, ako aj prístupu k maštali, čo by aj podľa
súdu prvej inštancie bolo vhodné riešenie, keďže aj posledné roky už žalobca so svojou rodinou využíva
na prístup k domu len túto cestu. Nebolo preukázané, aby prechádzal k rodinnému domu niekedy v
minulosti cez hospodársky dvor (dom postavený v roku 2003 a žalovaný po nadobudnutí parcely 46/1

zamedzoval prístup k domu cez túto parcelu) a z hľadiska toho, že hospodársky dvor nie je jedinou
prístupovou cestou k rodinnému domu, súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu o zriadenie
vecného bremena, práva cesty cez pozemok XX/X za opodstatnený o zriadenie vecného bremena
spočívajúce v práve cesty k rodinnému domu. Právny zástupca žalobcu aj žalobca v konaní uvažovali
o vylúčení nároku na samostatné konanie a právny zástupca žalobcu chcel na pojednávaní konanom

dňa 18.10.2018 riešiť len prístupovú cestu k pozemku ku skladu obilia a k maštali a príslušenstvu, teda
k hnojisku, silážnym jamám.

4. Súd tento návrh zamietol, pretože nie je možné v súčasnej dobe časť nároku uplatneného v konaní
vylúčiť na samostatné konanie. Žalovaný po začatí sporu až do skončenia tohto sporu a po vypracovaní

znaleckého posudku odkúpil nehnuteľnosti do takej miery, že alternatíva C, ktorú reprezentoval znalec
vo svojom posudku znamená, že by bolo možné zriadiť prístupovú cestu cez pozemok žalovaného k
maštali a k rodinnému domu a v podstate aj ku skladu obilia, pričom by obmedzenie žalovaného vo
využívaní jeho pozemku k parcele č. XX/X bolo minimálne, s čím však žalobca nesúhlasil.

5. Žalobca požadoval bezodplatné zriadenie vecného bremena poukazujúc na to, že sklad obilia, ktorý
mu vlastnícky patrí, posledné roky neužíval, lebo mu v tom bráni žalovaný, a preto mu vznikla škoda
a túto škodu, ktorú by následne chcel preukazovať v konaní, by chcel započítať a kompenzovať
s prípadnou náhradou za zriadenie vecného bremena. V takomto štádiu, keď spor trvá dlhú dobu,
považoval súd prvej inštancie za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, keď po podaní

žaloby do pojednávania v roku 2018, nikdy si žiadnu škodu voči žalovanému neuplatnil, nebol schopný
navrhnúť konkrétny dôkaz, zabezpečiť súkromný znalecký posudok, aj keď to súdu avizoval v roku
2017, nesúhlasil s inou alternatívou napriek tomu, že prístupová cesta by mohla byť zriadená zmluvne
so žalovaným, ktorý nechal vypracovať aj geometrický plán pre účely mimosúdnej dohody, resp.
súdneho zmieru. Na tento žalobca nereflektoval a každá mimosúdna dohoda skončila vlastne tým, že

žalobca požadoval odpredať časť parcely, alebo prístupovú cestu k rodinnému domu žalovaným do jeho
vlastníctva. Žalovaný však s týmto nesúhlasil tvrdiac, že táto cesta, alebo táto parcela podľa alternatívy
C slúži nielen jemu a eventuálne by mohla slúžiť žalobcovi, ale tiež mnohým iným, ktorí prechádzajú
cez túto komunikáciu na svoje ďalšie pozemky.

6. Žalovaný preto navrhoval žalobcovi vyriešenie celej záležitosti takým spôsobom, aby pozemky, ktoré
obkolesujú maštaľ, odpredal žalobcovi, pretože žalobca vlastní iba stavbu, ale potrebuje reálne pri svojej
činnosti aj prístup do tejto maštale. Zatiaľ tento prístup rieši cez pozemky žalovaného, a preto žalobca
používa jeho skládku obilia, čo taktiež v konaní nebolo sporné. Pri takomto riešení by mal žalobca prístup
k maštali, aj k rodinnému domu samostatne bez toho, aby sa vzájomne obmedzovali a ako kompenzáciu

by za pozemok okolo maštale žalovaný získal do vlastníctva sklad obilia a mohol neobmedzene užívať
svoj hospodársky dvor.7. Ani s týmto návrhom žalobca nesúhlasil. Žalobca, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, kúpil
stavby bez prístupovej cesty, vybudoval rodinný dom bez prístupovej cesty, čo dokumentujú aj
predložené listinné dôkazy, z ktorých nevyplýva, že by bola zabezpečená cesta k rodinnému domu.

Rodinný dom bol postavený na nehnuteľnosti, ktorá bola charakterizovaná ako trvalý trávnatý porast.
Táto poľnohospodárska pôda bola rozhodnutím Okresného úradu v M. zo dňa 29.1.2002 odňatá z
Poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre výstavbu rodinného domu. Parcela sa nachádzala mimo
hranice zastavaného územia obce a jediný dôkaz preukazujúci existenciu prístupovej cesty k rodinnému
domu, ako aj k rodinnému domu je dokument Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, aplikácia

mapového klienta ZBGIS s prílohou, ktorá popisuje prístup ako miestnu účelovú komunikáciu s voľným
nespevneným povrchom č. 327/68. Z uvedených dokladov nevyplýva vôbec, aby v čase výstavby
rodinného domu bol zabezpečený prístup k tomuto rodinnému domu, a to k verejnej ceste či už miestnej,
či účelovej.

8. Vecné bremeno pritom ako právo nevyhnutnej cesty môže byť zriadené už k existujúcej ceste, alebo

môže byť na náklady vlastníka stavby zriadená cesta nová. Nie je ani rozhodujúce, k akému účelu je
stavba používaná, či je to obytný dom, alebo továreň. Pre rozsah zriaďovacieho práva je rozhodujúca
hospodárska potreba stavby, rozsah a spôsob jej užívania. V danom prípade mal súd za to, že pokiaľ ide
o rodinný dom, maštaľ, ale aj sklad obilia, je možné uzavretie zmluvy medzi vlastníkom nehnuteľností
a medzi žalobcom a zabezpečiť prístup cez nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného podľa

alternatívy C, teda aj iným spôsobom, než navrhuje žalobca. V čase podania posudku žalovaný nebol
vlastníkom všetkých nehnuteľností, aby mohla byť táto alternatíva použitá, ale v súčasnej dobe si
žalovaný nechal vyhotoviť geometrický plán a navrhol v mimosúdnom konaní žalobcovi takéto riešenie
v záujme toho, aby hospodársky dvor, ktorý je ucelený a využívaný žalobcom, nebol používaný ako
cesta ku trom stavbám žalobcu, pretože by išlo o veľmi silné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva

žalovaného. Aj zo strany súdu sa javí takáto alternatíva za prijateľnú.

9. Už z ohliadky na mieste samom bolo zistené, že žalobca sa od verejnej komunikácie dostáva k
rodinnémudomucezcestu,ktorásíceniejedostatočnepevnáažalobcaaj vkonanípoukazovalnato,že
má problém najmä v čase daždivého počasia po nej prechádzať, avšak táto okolnosť je pre rozhodnutie

veci irelevantná. Ak táto cesta môže slúžiť ako prístupová, a to nielen k rodinnému domu, ale aj k maštali,
a od maštale aj ku skladu obilia, jej stav nie je pre zriadenie vecného bremena rozhodujúci, keďže vecné
bremeno vo forme prístupovej cesty k stavbe je možné v nevyhnutnej miere zriadiť aj tam, kde predtým
cesta neviedla, ak je to jediný prístup k nehnuteľnosti.

10. V tomto prípade však iná možnosť, než tá, ktorú žiada žalobca, existuje. Riešila by aj zriadenie
vecného bremena za odplatu na základe zmluvy so žalovaným, ktorý prejavil záujem o zriadenie
vecného bremena, ba navrhoval pre vyriešenie problému žalobcu aj uzavretie zámennej zmluvy, na
základe ktorej by zanechal pre žalobcu pozemok, ktorý obkolesuje jeho maštaľ, aby tak mohol v maštali
hospodáriť a pohybovať sa po svojom pozemku za výmenu za sklad obilia, ktorý sa nachádza na jeho

hospodárskom dvore. Ak by na túto možnosť žalobca pristúpil, tak by sa celkom vyriešil jeho problém,
keďže k maštali od rodinného domu by dochádzal v takomto prípade po svojom pozemku a od verejnej
komunikácie k rodinnému domu by tak isto išiel v časti po svojom pozemku a v časti po pozemku
žalovaného na základe zriadeného vecného bremena. V takomto prípade by bola neadekvátna jeho
výhrada voči tomu, že prístupová cesta k trom jeho stavbám cez hospodársky dvor je kratšia, a taktiež

by nebol žalovaný obmedzený vo využívaní svojej parcely EN XX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. K.,
ktorým je hospodársky dvor, a na ktorých aj hospodári.

11. Do úvahy pri zamietnutí žaloby zobral súd tú skutočnosť, že žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu na poslednom pojednávaní chcel, aby súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno bezodplatne

len cez hospodársky dvor žalobcu ku všetkým trom svojim nehnuteľnostiam, pričom chcel započítať vo
vzťahu k náhrade za zriadené vecné bremeno svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, ktoré
mu mal žalovaný spôsobiť pri neoprávnenom užívaní skladu obilia. Túto škodu však nikdy od začiatku
sporu nepožadoval, nevyčíslil, od podania žaloby nebola predmetom konania a žalobca na poslednom
pojednávaní v tomto prednese avizoval, že v ďalšom konaní predloží dôkazy, ktoré by preukazovali, o

akú škodu ide, predloží geometrický plán ako chce zriadiť prístupovú cestu len výlučne cez pozemok
EN XX/X a vecné bremeno chce zriadiť bezodplatne, pričom základom pre vyhotovenie geometrického
plánu by mal byť znalecký posudok znalca Ing. V.. Tento znalecký posudok však nie je ani postačujúci,
keďže podľa súdu jeho alternatívy A a B riešia len prístup žalobcu k maštali a skladu obilia, nie všakk rodinnému domu žalobcu. Súčasťou žaloby bolo však aj zriadenie vecného bremena aj k rodinnému
domu žalobcu.

12. Vychádzajúc z platného procesného predpisu Civilného sporového poriadku, základným
predpokladom úspechu sporu je unesenie dôkazného bremena, a to vo vzťahu k uvádzaným
skutočnostiam. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, teda strane sporu bez ohľadu na splnenie procesnej
povinnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena.

Dôkazným bremenom v spojení s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za
výsledok konania, ktorý závisí z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Uplatňovanie dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení uplatneného základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd prvej
inštancie napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade
musírozhodnúťvsituáciidôkaznejnúdze,ktorútakpričítatejstranesporu,naktorejpredovšetkýmpodľa

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných
z hľadiska hmotného práva. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu pravdivosti svojich
tvrdení, a keďže v konaní bolo jednoznačne zistené, že prístupová cesta k stavbám vo vlastníctve
žalobcu môže byť zriadená vo forme vecného bremena zmluvne so žalovaným aj iným spôsobom, než
žiada žalobca, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (vo vzťahu medzi sporovými
stranami) s tým, že žalovanému priznal ako úspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

14. Výrok o trovách konania štátu (o ktorých bolo rozhodnuté uvedeným dopĺňacím rozsudkom)
odôvodnil ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) CSP s tým, že trovy štátu vznikli vyplatením odmeny za
znalecký posudok, ktorého zadováženie navrhovali obe sporové strany, a preto súd zaviazal k náhrade
trov konania štátu v rovnakom pomere tak žalobcu, ako aj žalovaného.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP,
t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ustanovením§365ods.1písm.f)CSP,t.j.žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovením § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t.j. že zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti uvádzané žalobcom. Predovšetkým

neakceptoval návrh, aby bola vylúčená časť predmetu konania na samostatné konanie, a to pokiaľ ide
o zriadenie vecného bremena k rodinnému domu, neakceptoval návrh žalobcu na poskytnutie lehoty 10
dní na doloženie geometrického plánu, hoci právny zástupca prevzal vec 14.2.2018, pričom spor trval 11
rokov, súd sa nevyporiadal s úpravou petitu, ktorú navrhol žalobca podaním z 25.8.2018, nevyporiadal
sa s otázkou dobrých mravov a porušil rovnosť strán v rámci súdneho konania, pretože jednostranne

zvýhodnil žalovaného.

18. Prístup k stavbám žalobcu je možný len cez pozemok žalovaného, ktorý mu však v prístupe bráni.
Prístup k stavbám žalobcu nie je možné zabezpečiť inak. Tým je splnený predpoklad, aby súd v zmysle
návrhu vlastníka stavby - žalobcu zriadil vecné bremeno v jeho prospech spočívajúce v práve cesty cez

pozemok žalovaného v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tomto duchu navrhol žalobca
aj zmenu petitu. S týmto sa však súd prvej inštancie nevyporiadal.19. Žalovaný stále znemožňuje žalobcovi prístup k jeho vlastníctvu, ku ktorému sa môže žalobca
dostať len cez parcelu č. XX/X, t.j. cez pozemok žalovaného. Takto žalobca nemôže užívať stavby, ku
ktorým sa domáha zabezpečenia riadneho prístupu. Naviac žalovaný vôbec nerešpektuje právoplatné

a vykonateľné súdne rozhodnutie - predbežné opatrenie vydané v konaní pod sp.zn. 10C/131/2007 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 5Co/163/2007.

20. Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa existencie pôvodnej cesty. Aj ohliadka na mieste
samom, fotografie, vrátane ortofotomapy a ďalšie dôkazy potvrdili, že cesta cez hospodársky dvor reálne

existovala a bola využívaná aj žalobcom. Žalovaný ju však zničil a účelovo znehodnotil.

21. Treba vychádzať zo znaleckého posudku T.. V. pod č. 3/2010. Z pohľadu žalobcu sú prijateľné
alternatívyoznačenéakoAaB.AkbysúdrozhodollenoalternatíveA,alebolenoalternatíveB,nemalby
žalobca vyriešený prístup k všetkým svojím nehnuteľnostiam. Alternatíva C (s ktorou súhlasil žalovaný)
nerieši prístup k skladu obilia - stavba žalobcu na parcele č. XX.

22. Súd porušil zásadu rovnosti sporových strán pred súdom. Došlo k tomu zjavnou neodôvodnenosťou
a arbitrárnosťou súdneho rozhodnutia. Postup súdu musí byť transparentný a preskúmateľný, a preto
súd musí riadne odôvodniť svoj postup pri rozhodovaní. Súd nedal odpovede na otázky, prečo nevykonal
navrhnuté dôkazy a znemožnil tak žalobcovi príležitosť uplatniť jeho práva. Súd prvej inštancie taktiež

nehodnotil dôkazy komplexne a nevyporiadal sa so všetkými argumentmi a námietkami žalobcu.

23. V prejednávanej veci mal súd zohľadniť aj otázku dobrých mravov súvisiacu s daným prechodom
žalobcu k svojim stavbám, čo sa však nestalo.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca nekriticky uprednostňuje svoje
alternatívy riešenia prechodu cez nehnuteľnosti patriace žalobcovi a nerešpektuje iné riešenie týchto
problémov. Žalobca mal dostatok času predložiť geometrický plán k pôvodnému znaleckému posudku,
čo však až do rozhodnutia súdu neurobil. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie zodpovedajúce návrhom strán, na základe ktorého
správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu.

27. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo

zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad
do katastra nehnuteľností (§ 151o Občianskeho zákonníka).

28. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto

právo aj ďalším osobám (§ 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka).

29. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

30. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že ostatná úprava petitu žaloby bola pripustená
na pojednávaní súdu prvej inštancie uznesením z 2.10.2018 a podľa tohto zmeneného petitu domáhal
sa žalobca zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu cez parcelu č. XX/X, zapísanú na LV
č. XXXX, k.ú. K. k stavbám špecifikovaným v tomto zmenenom petite. V prvom rade ide o rodinný dom,

ako aj ďalšie stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe, vrátane príslušenstva k nim. V tejto súvislosti
žalobca zdôrazňuje, že jediným možným riešením je spojenie alternatívy A a B, ktoré vyplývajú zo
znaleckého posudku znalca T.. V., ktorý sa touto problematikou zaoberal v predchádzajúcich štádiách
konania, a týmito alternatívami vyznačil možnosť prístupu žalobcu cez parcelu č. XX/X k všetkýmstavbám, ktoré žalobcovi vlastnícky patria. Alternatíva C, ktorú znalec taktiež zakreslil v uvedenom
znaleckom posudku bola pre žalobcu neprijateľná, jednak z dôvodu jej dĺžky, ako aj z dôvodu zlej kvality
takejto prístupovej cesty.

31. V konaní však bolo nepochybne preukázané, že žalobca mal zabezpečiť predloženie riadneho
geometrického plánu, ktorý by nadväzoval na uvedený znalecký posudok znalca T.. V., a ktorý by bol
spôsobilým podkladom pre zápis takéhoto prechodu do katastra nehnuteľností, pretože v konaní na
súde prvej inštancie (ako aj medzi sporovými stranami) bolo nesporné, že náčrt, ktorý znalec T.. V.

vo svojom znaleckom posudku urobil, nie je dostatočne spôsobilým technickým podkladom pre zápis
takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností. Stalo sa tak v dôsledku toho, že znalec vo svojom
posudku navrhoval viacero alternatív a bolo na konkrétnom výsledku súdneho konania, ktorá alternatíva
bude použitá.

32. V tejto súvislosti (v zmysle vyššie uvedeného) sa žalobca zaviazal už v predchádzajúcich štádiách

konania, že tento geometrický plán, ktorý podľa ostatnej úpravy petitu žaloby mal sa stať súčasťou
rozsudku, zabezpečí, a takýto geometrický plán bude potom spôsobilým podkladom pre rozhodnutie
súdu i zápis do katastra nehnuteľností. Stalo sa tak aj na pojednávaní 11.4.2017, avšak do rozhodnutia
súdu prvej inštancie (2.10.2018) žalobca tento dôležitý dôkaz a podklad pre rozhodnutie súdu i zápis
do katastra nehnuteľností nepredložil.

33. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení a na možné zabezpečenie rozhodnutia súdu podľa jeho návrhu, hoci sa na
zadováženietakéhotopodkladusámzaviazal.Vtejtosúvislostinemožnoakceptovaťodvolaciunámietku
žalobcu spočívajúcu v tom, že jeho súčasný právny zástupca prevzal právne zastúpenie neskôr, a to

14.2.2018. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súd rozhodol vo veci až 2.10.2018, návrh žalobcu, aby
vo veci bol akceptovaný ním predložený geometrický plán, bol urobený na pojednávaní už 11.4.2017.
Preto nie je možné konštatovať, aby súd bránil žalobcovi v predložení dôkazov, o ktoré oprel svoju
žalobu v znení ostatnej úpravy petitu žaloby v zmysle vyššie uvedeného. Za týchto okolností nie je
zabezpečených vo veci dostatok podkladov, na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť o návrhu

žalobcu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle jeho návrhu a požiadavky.

34. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v tom, že vadou konania bolo
nevyhovenienávrhužalobcunavylúčeniečastipredmetukonanianasamostatnékonanie,atopokiaľide
o zriadenie vecného bremena k rodinnému domu. Tento procesný postup súdu prvej inštancie nijakým

spôsobom nespôsobil nesprávnosť rozhodnutia vo veci a naviac takýto postup by nebol účelný, pretože
z obsahu dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie nepochybne vyplýva, že úprava prístupu ku
všetkým stavbám vlastnícky patriacim žalobcovi musí byť komplexná.

35. Nemožno akceptovať odvolaciu námietku, že súd sa nevyporiadal s úpravou petitu, ktorú žalobca

navrhol podaním z 25.8.2018. Ide o ostatnú úpravu petitu žaloby právnym zástupcom žalobcu, ktorú
súd akceptoval a v zmysle vyššie uvedeného na pojednávaní 2.10.2018 túto zmenu pripustil, pričom v
odôvodnení svojho rozhodnutia sa s takto zmeneným petitom aj riadne vyporiadal.

36. Nemožno konštatovať, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v rozpore s požiadavkou rovnosti

stránsporovéhokonaniaažedošlokjednostrannémuzvýhodneniužalovaného.Súdprvejinštancietotiž
riadne vysvetlil, z akých dôvodov nie je možné v súčasnosti vyhovieť žalobe v zmysle zmeneného petitu,
a to predovšetkým z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v rovine predloženia riadnych technických
podkladov pre rozhodnutie súdu.

37. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou, že v konaní došlo k porušeniu otázky dobrých mravov, pričom
táto námietka žalobcu nie je ani riadne odôvodnená, nakoľko samotné súdne rozhodnutie nemôže byť
vnímané ako akt, ktorý je sám o sebe v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s dobrými mravmi možno
uvažovať len v rovine výkonu práva, ktoré je uplatňované v konaní v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka,
čo však na základe zistených skutočností a dôvodov, pre ktoré bol žalobca v konaní neúspešný,

nemožno konštatovať.

38. Okolnosti týkajúce sa súčasného konania žalovaného, ktorý nerešpektuje (údajne) právoplatné a
vykonateľnéneodkladnéopatrenie(predbežnéopatrenie)vydanévkonanínaOkresnomsúdeHumennépod sp.zn. 10C/131/2007 (rozhodnutie sp.zn. 5Co/163/2007 Krajského súdu v Prešove), nie sú právne
významné v tom zmysle, aby mohli privodiť iné rozhodnutie pre žalobcu vo veci samej. Nerešpektovanie
tohto neodkladného opatrenia je len možnosťou pre exekúciu, avšak samotná táto okolnosť v konaní o

veci samej právny význam nemá.

39. Za týchto okolností tiež nemožno súhlasiť s námietkou arbitrárnosti napadnutého rozsudku
a jeho nedostatočného odôvodnenia, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska svojej
vnútornej logickej štruktúry, obsahu a vysvetlenia podstatných okolností, spĺňa všetky náležitosti riadne

odôvodneného súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a to najmä v rovine riadneho
vysvetlenia súdu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z
ktorých vychádzal, ako aj hodnotenie dôkazov.

40. Za týchto okolností treba konštatovať, že sa nenaplnil žiaden z odvolacích dôvodov, o ktoré oprel
žalobca svoje odvolanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie je za týchto okolností vecne správne. Preto

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil,
vrátane správnych výrokov o trovách konania, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné
dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).