Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/218/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307212725
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8307212725.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu Z. V., trvale bytom C., V. XXXX/XX, práv. zast. JUDr.

Jozefom Göblom, Jantárova 30, Košice proti žalovanému O. A. K. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, Q. H. XXX/
XX, M., práv. zast. JUDr. Danielom Finkom, advokátom, AK Laborecká 80, Humenné, o zriadenie
vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.12.2007 domáhal proti žalovanému určenia, že žalobca ako

vlastník stavby č. súpisné XXX maštaľ č. X, postavenej na parcele č. XX a stavby č. súpisné XXX
sklad obilia postavenej na parcele č. XX, obe zapísané na LV č. XXX kat. územia K. vydržaním
nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v jeho bezodplatnom práve prechodu
a prejazdu cez pozemok žalovaného, a to cez parcelu č. XX/X, zapísané na LV č. XXXX kat. územia
K.. Zároveň žiadal určiť, že žalobca ako vlastník týchto nehnuteľností vydržal právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, spočívajúce z bezodplatnom práve žalobcu viesť prípojky inžinierskych sieti cez
pozemok žalovaného, a to cez parcelu č. XX/., zapísané na LV č. XXXX kat. územia K..

2.Popodanížalobypodalžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuajnávrhnavydaniepredbežného
opatrenia na začatie konania, ktorým sa domáhal, aby súd predbežným opatrením nariadil žalovanému
povinnosť umožniť žalobcovi užívať stavbu maštale č. X, ako aj stavbu skladu obilia spolu s
príslušenstvom, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. územia K. v súlade s ich účelovým a hospodárskym
určením. Zároveň žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému povinnosť odstrániť prekážky
brániace riadnemu prístupu príjazdu, odjazdu a riadnemu užívaniu maštale a skladu obilia, teda stavbám

zapísaným na LV č. XXX kat. územia K. a zároveň žiadal žalovanému uložiť povinnosť uviesť do
pôvodného stavu pozemok č. XX/X kat. územia K. tak, že je povinný odstrániť hlinený násyp na účelovej
ceste zriadenej na parcele č. XX/X, opätovne osadiť panel na priepust nachádzajúci sa na účelovej
komunikácii na parcele č. XX/X kat. územia K. a odstrániť hnuteľné veci tvoriace prekážku vstupu vjazdu
a odjazdu stavieb, či číslo súpisné XXX na parcele č. XX a parcele č. XX kat. územia K. a k stavbe
rodinnému domu č. súpisné XXX na parcele č. XXX/XX kat. územia K..

3. Žalobu i návrh na vydanie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vlastníctvo k týmto
stavbám nadobudol v roku 2000 na základe kúpnej zmluvy. Vlastníkom predmetných stavieb bolo
pôvodne ešte v roku 1996 O. V. C. I., následne jeho právny nástupca N. V. Č.Ž. a následne obchodná
spoločnosť L. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, ktorej právnym nástupcom sa od roku 2000 stal žalobca, akoto vyplýva z predloženého listu vlastníctva XXX kat. územia K. na základe kúpnej zmluvy (č.l. 11, 12).
Od nadobudnutia vlastníctva žalobca v dobrej viere vykonával k stavbe maštale a skladu obilia až
do roku 2007 prístup cez parcelu XX/X, ktorú žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku

2003, a teda podľa žalobcu v čase, keď sa táto cesta využívala ako cesta ku skladu obilia a k maštali,
t.j. nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali na hospodárskom dvore bývalého JRD. Pôvodne vlastníkom
tejto parcely XX/X, cez ktorú žalobca sa domáhal práva prechodu bolo P. V. I., IČO: XXXXXXXX so
sídlom I.. Následne kúpila túto nehnuteľnosť spoločnosť P. Q., s.r.o., a táto v novembri 2003 predala
nehnuteľnosť žalovanému. Žalovaný v roku 2003 zamedzovával prístup žalobcovi k sýpke obilia a k

maštali, preto takéto správanie žalobcu vyvolalo podanie žaloby, aj návrhu na predbežné opatrenie.
Žalobca pri podaní návrhu na predbežné opatrenie poukázal na to, že predbežné opatrenie bolo už
raz vydané v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom I. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
kde súd v samostatnom konaní rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť strpieť právo prechodu
žalobcu cez parcelu CKN XX/X zastavané plochy a nádvoria, ktoré je aj zapísané na LV č. XXXX
M., a to po účelovej komunikácii ceste nachádzajúcej sa na tejto parcele tak, aby navrhovateľ mal

zabezpečený prístup k svojim stavbám, maštali a sýpke obilia, ale aj rodinnému domu č. súp. XXX,
ktorý je postavený na parcele CKN XXX/XX kat. územia M. a umožnil tak žalobcovi užívať tieto stavby v
súlade s účelovým zameraním. Tak isto prvostupňový súd v tomto samostatnom konaní uložil povinnosť
žalovanému trpieť žalobcove právo odberu elektrickej energie z NN sieti cez elektrické káble umiestnené
na jeho pozemku parcela CKN XX/X kat. územia M.. Uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu na začatie

konania vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu
bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval v konaní pod sp. zn. XC/XXX/XXXX Krajský súd, ktorý
uznesením XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.10.2007 potvrdil uznesenie okrem časti umožniť žalobcovi
užívať tieto stavby v súlade s účelovým zameraním, kde zmenil uznesenie tak, že návrh zamietol a to
z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil žiadnym spôsobom potrebu dočasnej

úpravy pomerov účastníkov konania vo vzťahu k tomuto právu.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
vydržanie a zároveň žiadal zamietnuť aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Odôvodnil to tým, že
žalobca vo svojich podaniach poukazuje na to, že je ohrozené jeho vlastnícke právo k parcelám a to

trom budovám - maštali č. X so súp. č. XXX, postavenej na parcele XX, kde ustajňuje dobytok, skladu
obilia so súp. č. XXX, postaveného na parcele XX, ktorú reálne neužíva a ktoré sú zapísané obe na LV
č. XXX kat. územia K., ale aj k rodinnému domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele XXX/XX, ktoré
si postavil žalobca mimo areálu a je zapísaný na LV č. XXXX kat. územia K. tvrdiac, že nemá k týmto
nehnuteľnostiam prístup len cez parcelu XX/X, ktorá patrí žalovanému. Žalovaný poukazoval na to, že

žalobca neozrejmil dostatočne skutkový stav, keď nezobral do úvahy, že parcela XX/X tvorí s ostatnými
parcelami, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného jeden ucelený podnikateľský a hospodársky celok, farmu,
na ktorej žalovaný podniká, je jeho vlastníctvom, že je potrebné rešpektovať aj jeho vlastnícke právo,
že rodinný dom žalobca postavil mimo areálu, ktoré patrilo predtým JRD, je preto zapísaný aj na inom
LV a s vecou a parcelou, ktorá je vo vlastníctve žalovaného toto nemá nič spoločné a nie je pravdivé

ani tvrdenie, že jediná cesta prístupová je cez parcelu XX/X. Parcela XX/X nie je zapísaná na LV ako
žiadna cesta, pričom žalovaný má možnosť riešiť túto situáciu aj iným spôsobom.

5.OkresnýsúdI.uznesenímč.k.XXC/XXX/XXXX-XXzodňa22.01.2008návrhnavydaniepredbežného
opatrenia v tejto veci zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 9Co/21/2008-72 zo dňa 19.03.2008 tak, že zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa a určil, že žalovaná je povinná odstrániť hlinový násyp zriadený na účelovej
komunikácii na parcele KN č. XX/X, opätovne osadiť panel na priepust nachádzajúci sa na účelovej
komunikáciinaparceleKNč.XX/X,odstrániťhnuteľnévecitvoriaceprekážkuvstupuvjazduaobvyklému
užívaniu stavieb súp. č. XXX, a to maštale č. X na parcele KN č. XX a skladu obilia na parcele KN

č. XX. V prevyšujúcej časti uznesenie potvrdil, teda v časti, kde prvostupňový súd návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v O. vo svojom uznesení poukázal na to, že žalobca už
návrh na vydanie predbežného opatrenia podal práve v konaní 10C/131/2007, ktorému súd vyhovel,
a preto v súvislosti s týmto novým návrhom na vydanie predbežného opatrenia bolo pred zamietnutím
návrhu prvostupňovým súdom poukázané najmä na to, že prístup žalobcu k jeho stavbám už je dočasne

upravený týmto predbežným opatrením. Krajský súd v Prešove však poukázal na to, že v konaní nebolo
preukázané, aby žalovaný bránil žalobcovi v užívaní stavieb, ktoré sú v jeho vlastníctve. Bolo osvedčené
iba to, že znemožňuje žalobcovi prístup k týmto stavbám doposiaľ obvyklou prístupovou cestou, keďže z
predloženýchlistinnýchdôkazovbolopreukázané,žeajkeďparcelaKNč.XX/Xnemánalistevlastníctvavyznačený kód XXXXX, t.j. cestné, miestne a účelové komunikácie, ale kód XXXXX, teda pozemok,
na ktorom je dvor, tento nepochybne v minulosti slúžil aj k tomu, aby sa po ňom prechádzalo ku
všetkým stavbám, ktoré sa nachádzali na tomto dvore. A keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný

znemožňuje žalobcovi takýto prístup najmä tým, že vytvoril na tejto parcele prekážky, tak súd zaviazal
žalovanú povinnosť odstrániť tieto prekážky z uvedenej parcely. Zároveň však vo svojom rozhodnutí
poukázal aj na to, že uzneseniami súdov vo veci 10C/131/2007 bolo uložené žalovanej povinnosť strpieť
právo prechodu žalobcu cez parcelu KN XX/X k jej rodinnému domu so súp. č. XXX, postaveného na
parcele KN XXX/XX kat. územia K., avšak vychádzajúc z listinných dôkazov predložených stranami

sporu, ako aj dôkazov nachádzajúcich sa v spise 10C/131/2007 žalobca neosvedčil, že by tieto parcely
tvorili súčasť areálu bývalého JRD, a že by sa ich preto týkali skutkové a právne dôvody uvádzané pri
parcelách KN XX a KN XX a stavbách na nich stojacích. Preto aj v tejto časti bolo potvrdené zamietavé
uznesenie súdu prvého stupňa. Súdu bol dňa 27.06.2008 doručený návrh na pripustenie zmeny žaloby
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to takému, že žalobca žiadal, aby súd zriadil
v prospech žalobcu ako vlastníka stavby maštale č. X, postavenej na parcele XX s príslušenstvom,

ktoré tvorí senník, hnojisko 2x, silážne veže a stavby súp. č. XXX sklad obilia postavenej na parcele
XX, obe zapísané na LV č. XXX kat. územia K. a ako vlastníka domu č. súp. XXX na parcele XXX/XX
kat. územia K. vecné bremeno in rem, spočívajúce v jeho práve cesty a prejazdu autom a strojmi cez
pozemok žalovaného, a to cez parcelu č. XX/X zapísanú na LV č. XXXX kat. územia K. a to v rozsahu
podľa geometrického plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Zároveň žiadala priznať

náhradu trov tohto konania.

6. Následne sa obe strany pokúšali o uzavretie mimosúdnej dohody, ku ktorej však nedošlo a dňa
12.02.2009 konajúca sudkyňa vykonala ohliadku na mieste samom. Pri tejto ohliadke bolo zistené, že
areál bývalého JRD, v ktorom sa nachádzajú dve stavby a to maštaľ a sklad obilia sú vo vlastníctve

žalobcu a sú celé spolu s pozemkom, dvorom obkolesené pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného. Žalobcovi teda patria iba maštaľ a sklad obilia, ktorý v čase ohliadky užíval žalovaný. Ten v
čase ohliadky uznal, že stavba sklad obilia je vlastníctvom žalobcu, avšak užíva ho z toho dôvodu, že mal
záujem o kúpu skladu obilia a žalobca mal záujem o kúpu časti pozemku pri rieke L., čím by si vyriešili
svoj problém a na základe toho došlo aj k začatiu užívania tejto nehnuteľnosti. Zároveň bolo zistené,

že žalovaný sa k rodinnému domu dostáva cez inú parcelu, nie cez parcelu XX/X, a to cez pozemok
popri rieke. Žalovaný pri tejto ohliadke poukázal na to, že komunikácia verejná končí pri bráne, ktorá je
vstupnou bránou do areálu, teda aj na pozemok XX/X vo vlastníctve žalovaného a ďalej už neexistuje
žiadna cesta. Brána bola osadená v roku XXXX. Rodinný dom bol postavený v roku XXXX žalobcom,
a aj keď žalobca neprechádzal k rodinnému domu cez parcelu XX/X, mal za to, že je to ľahšia cesta

prechodu,pretožecesta,poktorejprechádzalpopririekeniejespevnenáapokiaľjenepriaznivépočasie,
tak je problém tam prejsť s autom, aj peši. Následne v súlade s postojmi oboch strán a na ich návrh
nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia
a kartografia, podaním a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Z. V., bytom A., B.. R.
XX, ktorému uložil povinnosť graficky zakresliť rozsah vecného bremena, práva prechodu a prejazdu k

nehnuteľnostiam žalobcu, t.j. ako vlastníka stavby maštaľ a vrátane súčasti hnojiska, ďalej skladu obilia
a ako vlastníka aj k rodinnému domu, zakresliť taktiež, ako bol zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam
žalobcu pred podaním žaloby v čase pokojného užívania hospodárskeho dvora žalobcu a zakresliť aj
vedenie existujúceho elektrického kábla od trafa umiestneného v blízkosti brány do hospodárskeho
dvora k maštali č. X, a od maštale č. X k rodinnému domu žalobcu.

7. Znalec podal znalecký posudok č. X/XXXX a doručil ho súdu dňa XX.XX.XXXX. Zo znaleckého
posudku č. X/XXXX (č.l. 133 a násl.) bolo zistené, že znalec vypracoval alternatívy možného riešenia
prístupu žalobcov k maštali a skladu obilia a rodinnému domu podľa predstáv a návrhu žalobcu a tomu
zodpovedali aj zobrazené alternatívy A a B. Žalovaný navrhol riešenie podľa alternatívy C. Alternatíva

A a B tak, ako je znázornená v znaleckom posudku, rieši právo prechodu k stavbám žalobcov skladu
obilia a ku maštali cez hospodársky dvor a alternatíva C rieši prístup žalobcu cez pozemky žalovaného
mimo hospodárskeho dvora, avšak aj cez pozemky iných vlastníkov parcely registra E, čo vyplýva z
grafického znázornenia na prílohe č. XX k znaleckému posudku. V priebehu konania žalovaný odkúpil
od iných vlastníkov pozemky, ktoré boli zahrnuté do alternatívy C, a tak aj pri tomto spôsobe zriadenia

vecného bremena by žalobca prechádzal cez pozemky žalovaného.

8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu považoval za základ riešenia sporu použitia alternatívy
A a B spolu, nie samostatne, nesúhlasil s alternatívou C z dôvodu, že táto vôbec nerieši prístup kuskladu obilia, t.j. stavbe žalobcu postavenej na parcele č. XX. Pokiaľ sa žalobca domáhal prístupu aj ku
hnojisku, toto nie je zapísané na žiadnom LV a žalovaný uviedol, že parcelu č. XX/X kúpil bez ťarchy, o
čom svedčí aj kúpna zmluva. Naopak, žalobca tvrdil, že hnojisko kúpil, čo vyplýva z jeho kúpnej zmluvy

a žalovaný ho znehodnotil, zasypal. Na svoje tvrdenia však nepredložili mimo kúpnych zmlúv žiadne
listinné dôkazy.

9. Pri výsluchu znalca na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že hnojisko sa
nezapisuje do evidencie katastra nehnuteľností. Zapisuje sa ako samostatný pozemok o určitej výmere

a v danom prípade nie je ani zakreslený, ani zaevidovaný v katastri nehnuteľností. Sporným po podaní
znaleckého posudku bolo aj vlastníctvo k elektrickému káblu, ktorý bol uložený na pozemku žalovaného
a žalovaný zastával názor, že tento kábel nikdy nebol zakreslený ako ťarcha, keď kupoval parcelu XX/
X, a preto nemôže byť vlastníctvom žalobcu.

10. Strany sporu sa počas konania neuspokojili celkom so závermi znaleckého posudku a hľadali

možnosť, ako riešiť túto situáciu aj odkúpením ďalších parciel okolo svojich nehnuteľností, cez ktoré by
mohla viesť cesta a slúžiť ako prístupová cesta k stavbám žalobcu. V priebehu konania sa žalovaný stal
vlastníkom parcely KN XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. územia K. (č.l. 292) a neskôr aj ďalších
parciel.

11. Po zmene konajúcej sudkyne a v súlade s prijatím nového procesného predpisu CSP bolo stranám
sporu prostredníctvom právneho zástupcu zaslané zo strany súdu poučenie o procesných právach a
povinnostiach strán sporu spolu s uznesením zo dňa XX.XX.XXXX (na čl. 331), ktorým boli vyzvané
stranysporu,abysavyjadrilivlehotedo15dní,činavrhujúvykonaťďalšiedôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení, prípadne uviedli ďalšie skutočnosti, pripojili listiny a uviedli iné veci dôležité pre rozhodovanie

v danej právnej veci.

12. Právny zástupca žalobcu reagoval na túto výzvu tak, že nenavrhuje vykonať ďalšie znalecké
dokazovanie, nakoľko existujúci znalecký posudok Ing. V. je konkrétny, ponúka alternatívne riešenia,
ktoré môžu poslúžiť súdu na prijatie rozhodnutia. Taktiež oznámil, že aj keď sa domáhal v správnom

konaní o zápis parcely hnojiska do katastra nehnuteľnosti, tak žiadosti nebolo vyhovené.

13. Žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX právny zástupca
žalobcu uviedol, že je potrebné vykonať ešte znalecké dokazovanie a doplniť ho o geometrický plán,
ktorý by už presne vymedzil vecné bremeno ako prístup žalobcu ku svojim stavbám. Bližšie však

nešpecifikoval, akým spôsobom by mal byť geometrický plán v súlade s už podaným znaleckým
posudkom vyhotovený, teda v akej výmere, alebo rozsahu by toto vecné bremeno malo byť zriadené a
nepredložil takýto konkrétny návrh, ani žiadne dôkazy. Práve naopak, zástupca žalovaného poukazoval
na to, že uprednostňuje alternatívu C aj z toho dôvodu, že alternatíva C by už znamenala prechod len
cez pozemok žalovaného, keďže sa žalovaný snažil vyriešiť vlastnícke právo aj k parcelám, ktoré boli

vo vlastníctve iných osôb, a cez ktoré táto alternatíva C viedla. Poukazoval na to, že právo žalovaného
by bolo v nesmiernej miere obmedzené, pokiaľ by prístup peši, vozom, alebo autom viedol ku všetkým
stavbám žalobcu cez hospodársky dvor, pričom vecné bremeno sa malo zriadiť tak, aby v čo najmenšej
miere obmedzovalo vlastníka tejto nehnuteľnosti. Žalobca by sa tak dostal ku svojim nehnuteľnostiam
cez pozemky žalovaného a v takomto prípade by sa mohol dostať cez túto alternatívu tak k domu, ako

aj k maštali a ku skladu obilia. Žalobca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že prístup cez hospodársky dvor
je kratšia cesta. Uviedol, že chce vyhotoviť aj geometrický plán, ktorý predložil súdu ako dôkaz, akým
spôsobom chce zradiť vecné bremeno.

14. Podľa §151 o) O. z. ods. 1, 2, 3 vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu

v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

15. Vecné bremeno musí byť v rozsudku presne vymedzené. Obmedzenie práv vlastníka nehnuteľností
musí byť presne vyjadrené tak, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú práva
zodpovedajúce vecnému bremenu, napr. právo prechodu, či prejazdu ďalšie osoby. Na vymedzenie časti
nehnuteľnosti, ktorej sa vecné bremeno týka, je potrebný geometrický plán, ktorý je súčasťou rozsudku.

Rozhodnutia súdu podľa §151 o) O. z. sú rozhodnutiami konštitutívnymi a zápis do katastra sa vykoná
záznamom. Na zriadenia práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tri podmienky:
a/ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
b/ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
c/ neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

16. Priľahlým pozemkom je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, prípadne k
pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Aplikačná súdna prax používa širší výklad
ustanovenia §151 o) ods. 3 O. z. pokiaľ ide o výklad, čo je priľahlý pozemok. Priľahlým pozemkom
sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky,
ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu

spočívajúceho v práve cesty v zmysle §151 o) ods. 3 O. z. je zabezpečenie prístupu k verejnem
komunikácii, napr. k ceste miestnej, či účelovej komunikácii, priľahlými pozemkami sú všetky pozemky,
cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka
môže súd zriadiť v zmysle §151 o) ods. 3. O. z. aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami
vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej

komunikácii. Dôležitou podmienkou pre zriadenie vecného bremena zo strany súdu je tiež tá skutočnosť,
že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je namieste vtedy, ak prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup
zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste, napr. ceste
miestnej, či účelovej komunikácii. Vecné bremeno práva cesty nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby

môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie.

17. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce
technickymožné,avšaknákladynajehozriadeniebudúobjektívnetakévysoké,žebudúmnohonásobne
prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty, že ich vynaloženie nebude

možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup inak je nevýznamná aj v prípade, že
vytvorenie iného prístupu by nedovoľoval všeobecne záväzný právny predpis.

18. Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak, nie je tiež splnená, ak vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok, alebo jeho

časť odpredá, alebo že mu zriadi vecné bremeno zmluvou a to za obvyklú cenu. Taktiež platí, že pri
zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno
najmenej. V prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka
priľahlého pozemku, tak nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť.

19. V danom prípade žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal určenia, že nadobudol vecné
bremeno vydržaním a toto vecné bremeno spočíva v bezodplatnom práve prechodu a prejazdu cez
pozemok žalovaného parc. č. XX/X zapísané na LV č. XXXX kat. územia K. ku svojim nehnuteľnostiam,
a to maštali, skladu obilia, obe zapísané na LV XXX kat. územia K.. Neskôr tento návrh zmenil a žiadal,
aby súd zriadil v prospech žalobcu vecné bremeno a to prístupovú cestu cez pozemok žalovaného

č. XX/X k maštali č. X s príslušenstvom, ktorými má byť senník a hnojisko a dvakrát silážne veže a
k skladu obilia, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. územia K., ale aj k rodinnému domu so súp. č.
XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/XX kat. územia K., pričom vecné bremeno by malo byť
zriadené v rozsahu znaleckého posudku č. X/XXXX spracovaného znalcom Ing. V., resp. nadväzujúcim
geometrickým plánom, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

20. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca je vlastníkom stavieb uvedených v žalobnom
petite a nemá k ním prístup k verejnej komunikácii len prechodom cez nehnuteľnosti, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného. Konkrétne sa však žalobca domáhal zriadenia vecného bremena len cez bývalýhospodársky dvor JRD, teda parcelu č. XX/X, ktorá sa aj v minulosti využívala ako hospodársky dvor a
ako prístupová cesta ku maštali s príslušenstvom a ku skladu obilia. Toto právo, keďže bolo porušované
zo strany žalovaného, bolo upravované predbežnými opatreniami, ktoré však neprejudikujú spor a

po ich vydaní sa vlastne žalobca nijakým spôsobom nesnažil o vyriešenie tohto sporu nepredkladal
dôkazy, ktoré požadoval súd pri pojednávaniach a poukazoval na to aj po prijatí CSP, že strany sporu
musia na svoje tvrdenia predkladať súdu dôkazy. Už na pojednávaní konanom dňa 09.10.2017 bolo
pojednávanie odročené s tým, že právny zástupca žalobcu predloží súdu geometrický plán, ktorým by
špecifikoval, akým spôsobom navrhuje zriadiť vecné bremeno, právo prechodu cez pozemok žalobcu

ku svojim nehnuteľnostiam, čo však ani do ďalšieho pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX, teda
do roka nebolo splnené. Súd na mieste samom vykonal aj dvakrát ohliadku, z ktorej bolo zistené, že
hospodársky dvor, ktorý v minulosti bol užívaný právnymi predchodcami žalovaného, je po nadobudnutí
parcely žalovaným oplotený so vstupnou bránou a je zarastený trávou. Nevedie cez neho žiadna cesta,
ani spevnená. Taktiež pri ohliadne na mieste samom bolo zistené, že stavby, ktoré sa nachádzajú v areáli
bývalého hospodárskeho dvora a dnes patria žalobcovi - maštaľ a sklad obilia sú umiestnené v rámci

tohto dvora, ale všetky pozemky okolo týchto stavieb sú vo vlastníctve žalovaného. Pri tejto ohliadke
bolo ďalej zistené, že rodinný dom, ktorý postavil žalobca približne v rokoch XXXX a XXXX je postavený
mimo intravilánu. K tomuto domu žalobca a jeho rodinní príslušníci dochádzajú cez inú prístupovú cestu
(alternatíva C v znaleckom posudku), taktiež cez pozemok žalovaného pričom už časť tejto prístupovej
cesty nadobudol samotný žalobca do svojho vlastníctva. A práve na túto okolnosť sa viedli mimosúdne

rokovania, pretože táto cesta a prístup k rodinnému domu je vlastne znázornená v znaleckom posudku
Ing. V. ako alternatíva C a v súčasnej dobe by bolo možné zriadiť vecné bremeno prístupu k domu podľa
tejto alternatívy C, ako aj prístupu k maštali, čo by aj podľa súdu bolo vhodné riešenie, keďže aj posledné
roky už žalobca so svojou rodinou využíva na prístup k domu len túto cestu. Nebolo preukázané, aby
prechádzal k rodinnému domu niekedy v minulosti cez hospodársky dvor (dom postavený v roku XXXX

a žalovaný po nadobudnutí parcely XX/X zamedzoval prístup k domu cez túto parcelu) a z hľadiska
toho, že hospodársky dvor nie je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu, súd nepovažoval nárok
žalobcu o zriadenie vecného bremena, práva cesty cez pozemok XX/X za opodstatnený o zriadenie
vecného bremena spočívajúce v práve cesty k rodinnému domu. Právny zástupca žalobcu aj žalobca
v konaní uvažovali o vylúčení nároku na samostatné konanie a právny zástupca žalobcu chcel na

pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX riešiť len prístupovú cestu k pozemku ku skladu obilia a k
maštali a príslušenstvu, teda k hnojisku, silážnym jamám. Súd aj tento návrh zamietol a to z týchto
dôvodov, že nie je možné v súčasnej dobe časť nároku uplatneného v konaní vylúčil na samostatné
konanie. Žalovaný po začatí sporu až do skončenia tohto sporu a po vypracovaní znaleckého posudku
odkúpil nehnuteľnosti do takej miery, že alternatíva C, ktorú reprezentoval znalec vo svojom posudku

znamená,žebybolomožnézriadiťprístupovúcestucezpozemokžalovanéhokumaštaliakurodinnému
domu a v podstate aj ku skladu obilia, pričom by obmedzenie žalovaného vo využívaní jeho pozemku
k parcele č. XX/X bolo minimálne, s čím však žalobca nesúhlasil. Žalobca požadoval bezodplatné
zriadenie vecného bremena poukazujúc na to, že sklad obilia, ktorý mu vlastnícky patrí, posledné roky
neužíval, lebo mu v tom bráni žalovaný, a preto mu vznikla škoda a túto škodu, ktorú by následne chcel

preukazovať v konaní, by chcel započítať a kompenzovať s prípadnou náhradou za zriadenie vecného
bremena. V takomto štádiu, keď spor trvá dlhú dobu, považoval súd za neunesenie dôkazného bremena
na strane žalobcu, keď po podaní žaloby do pojednávania v roku 2018, nikdy si žiadnu škodu voči
žalobcovi neuplatnil, nebol schopný navrhnúť konkrétny dôkaz, zabezpečiť súkromný znalecký posudok,
aj keď to súdu avizoval v roku 2017, nesúhlasil s inou alternatívou napriek tomu, že prístupová cesta

by mohla byť zriadená zmluvne so žalovaným, ktorý nechal vypracovať aj geometrický plán pre účely
mimosúdnej dohody, resp. súdneho zmieru. Na tento žalobca nereflektoval a každá dohoda mimosúdna
skončila vlastne tým, že žalobca požadoval odpredať časť parcely, alebo prístupovú cestu k rodinnému
domu žalovaným do jeho vlastníctva. Žalovaný však s týmto nesúhlasil tvrdiac, že táto cesta, alebo táto
parcela podľa alternatívy C slúži nielen jemu a eventuálne by mohla slúžiť žalobcovi, ale tiež mnohým

iným, ktorí prechádzajú cez túto komunikáciu na svoje ďalšie pozemky.

21. Žalovaný preto navrhoval žalobcovi vyriešenie celej záležitosti takým spôsobom, aby pozemky, ktoré
obkolesujú maštaľ, odpredal žalobcovi, pretože žalobca vlastní iba stavbu, ale potrebuje reálne pri svojej
činnosti aj prístup do tejto maštale. Zatiaľ tento prístup rieši cez pozemky žalovaného, a preto žalobca

používa jeho skládku obilia, čo taktiež v konaní nebolo sporné. Pri takomto riešení by mal žalobca prístup
k maštali, aj k rodinnému domu samostatne bez toho, aby sa vzájomne obmedzovali a ako kompenzáciu
by za pozemok okolo maštale žalovaný získal do vlastníctva sklad obilia a mohol neobmedzene užívať
svoj hospodársky dvor.22. Ani s týmto návrhom žalobca nesúhlasil. Žalobca, ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
kúpil stavby bez prístupovej cesty, vybudoval rodinný dom bez prístupovej cesty, čo dokumentujú aj

predložené listinné dôkazy, z ktorých nevyplýva, že by bola zabezpečená cesta k rodinnému domu.
Rodinný dom bol postavený na nehnuteľnosti, ktorá bola charakterizovaná ako trvalý trávnatý porast.
Táto poľnohospodárska pôda bola rozhodnutím Okresného úradu v M. zo dňa 29.01.2002 odňatá
z Poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre výstavbu rodinného domu. Parcela sa nachádzala mimo
hranice zastavaného územia obce a jediný dôkaz preukazujúci existenciu prístupovej cesty k rodinnému

domu, ako aj k rodinnému domu je dokument Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, aplikácia
mapového klienta ZBGIS s prílohou, ktorá popisuje prístup ako miestnu účelovú komunikáciu s voľným
nespevneným povrchom č. XXX/XX. Z uvedených dokladov nevyplýva vôbec, aby v čase výstavby
rodinného domu bol zabezpečený prístup k tomuto rodinnému domu a to k verejnej ceste či už miestnej,
či účelovej. Vecné bremenom pritom ako právo nevyhnutnej cesty môže byť zriadené už k existujúcej
ceste, alebo môže byť na náklady vlastníka stavby zriadená cesta nová. Nie je ani rozhodujúce, k

akému účelu je stavba používaná, či je to obytný dom, alebo továreň. Pre rozsah zriaďovacieho práva
je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, rozsah a spôsob jej užívania. V danom prípade mal súd
za to, že pokiaľ ide o rodinný dom, maštaľ, ale aj sklad obilia, je možné uzavrieť uzavretie zmluvy
medzi vlastníkom nehnuteľností a medzi žalobcom a zabezpečiť prístup cez nehnuteľnosti, ktoré sú
vo vlastníctve žalovaného podľa alternatívy C, teda aj iným spôsobom, než navrhuje žalobca. V čase

podania posudku žalovaná nebola vlastníkom všetkých nehnuteľností, aby mohla byť táto alternatíva
použitá, ale v súčasnej dobe si žalovaná strana nechala vyhotoviť geometrický plán a navrhla v
mimosúdnom konaní žalobcovi takéto riešenie v záujme toho, aby hospodársky dvor, ktorý je ucelený
a využívaný žalobcom, nebol používaný ako cesta ku trom stavbám žalobcu, pretože by išlo o veľmi
silné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalovaného. Aj zo strany súdu sa javí takáto alternatíva

za prijateľnú.

23. Žalovaný má záujem poriešiť problém žalobcu uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena,
spočívajúceho v práve cesty k jeho rodinnému domu, aj ďalším stavbám za obvyklú náhradu.

24. Už z ohliadky na mieste samom bolo zistené, že žalobca sa od verejnej komunikácie dostáva k
rodinnémudomucezcestu,ktorásíceniejedostatočnepevnáažalobcaaj vkonanípoukazovalnato,že
má problém najmä v čase daždivého počasia po nej prechádzať, avšak táto okolnosť je pre rozhodnutie
veci irelevantná. Ak táto cesta môže slúžiť ako prístupová a to nielen k rodinnému domu, ale aj k maštali,
a od maštale aj ku skladu obilia, jej stav nie je pre zriadenie vecného bremena rozhodujúci, keďže vecné

bremeno vo forme prístupovej cesty k stavbe je možné v nevyhnutnej miere zriadiť aj tam, kde predtým
cesta neviedla, ak je to jediný prístup k nehnuteľnosti.

25. V tomto prípade však iná možnosť, než tá, ktorú žiada žalobca, existuje. Riešila by aj zriadenie
vecného bremena za odplatu na základe zmluvy so žalovaným, ktorý prejavil záujem o zriadenie

vecného bremena, ba navrhoval pre vyriešenie problému žalobcu aj uzavretie zámennej zmluvy, na
základe ktorej by zanechal pre žalobcu pozemok, ktorý obkolesuje jeho maštaľ, aby tak mohol v maštali
hospodáriť a pohybovať sa po svojom pozemku za výmenu za sklad obilia, ktorý sa nachádza na jeho
hospodárskom dvore. Ak by na túto možnosť žalobca pristúpil, tak by sa celkom vyriešil jeho problém,
keďže k maštali od rodinného domu by dochádzal v takomto prípade po svojom pozemku a od verejnej

komunikácie k rodinnému domu by tak isto išiel v časti po svojom pozemku a v časti po pozemku
žalovaného na základe zriadeného vecného bremena. V takomto prípade by bola neadekvátna jeho
výhrada voči tomu, že prístupová cesta k trom jeho stavbám cez hospodársky dvor je kratšia a taktiež by
nebol žalovaný obmedzený vo využívaní svojej parcely EN XX/X, zapísaný na LV č. XXXX kat. územia
K., ktorým je hospodársky dvor, a na ktorých aj hospodári.

26. Do úvahy pri zamietnutí žaloby zobral teda súd tú skutočnosť, že žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu na poslednom pojednávaní chcel, aby súd zriadil vecné bremeno bezodplatne len cez
hospodársky dvor žalobcu ku všetkým troch svojim nehnuteľnostiam, pričom chcel započítať vo vzťahu
k náhrade za zriadené vecné bremeno svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, ktoré mu

mal žalovaný spôsobiť pri neoprávnenom užívaní skladu obilia. Túto škodu však nikdy od začiatku
sporu nepožadoval, nevyčíslil, od podania žaloby nebola predmetom konania a žalobca na poslednom
pojednávaní v tomto prednese avízoval, že v ďalšom konaní predloží dôkazy, ktoré by preukazovali, o
akú škodu ide, predloží geometrický plán, ako chce zriadiť prístupovú cestu len výlučne cez pozemokEN XX/X a vecné bremeno chce zriadiť bezodplatne, pričom základom pre vyhotovenie geometrického
plánu by mal byť znalecký posudok znalca Ing. V.. Tento znalecký posudok však nie je ani postačujúci,
keďže podľa súdu jeho alternatívy A a B riešia len prístup žalobcu k maštali a skladu obilia, nie však

k rodinnému domu žalobcu. Súčasťou žaloby bolo však aj zriadenie vecného bremena aj k rodinnému
domu žalobcu.

27. Vychádzajúc z platného procesného predpisu Civilného sporového poriadku základným
predpokladom úspechu sporu je unesenie dôkazného bremena, a to vo vzťahu k uvádzaným

skutočnostiam. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, teda strane sporu bez ohľadu na splnenie procesnej
povinnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom v spojení s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za
výsledok konania, ktorý závisí z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Uplatňovanie dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení uplatneného základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa

vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek
tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v
situácii dôkaznej núdze, ktorú tak pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu pravdivosti svojich tvrdení

a keďže v konaní bolo jednoznačne zistené, že prístupová cesta k stavbám vo vlastníctve žalobcu môže
byť zriadená vo forme vecného bremena zmluvne so žalovaným aj iným spôsobom, než žiada žalobca,
súd žalobu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.