Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Uhrík

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 43C/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201387
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718201387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: LEGAL

HELP INT., a.s., Rybné námestie 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 51 400 847, zast.
JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej: I.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E.O. XXXX/XX, XXX XX H., štátna občianka SR, zastúpená manželom
O.. H. F., ul. Z. E. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 70,70 € od 07.10.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v návrhu doručenom súdu dňa 02.07.2018 žiadal, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
súd, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 70,70 € s príslušenstvom. Ako uviedol, právny
predchodca žalobcu je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy,
ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú dopravu) podľa
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v súlade s dopravnými licenciami,
pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme, ktorá
stanovuje rozsah dopravy, uzatvorenou medzi žalobcom ako dopravcom a Hlavným mestom SR

Bratislavou ako objednávateľom. Žalobcovi predmetná pohľadávka voči žalovanému bola postúpená
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.05.2018.

2. Žalovaná sa na výzvu revízora (zamestnanca právneho predchodcu žalobcu povereného vykonaním
kontroly cestovných lístkov) dňa 07.09.2017 na linke MHD č. 93 nepreukázala platným cestovným
lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle
Prepravného poriadku IDS BK vznikol nárok, aby mu žalovaná zaplatila cestovné 0,70 € a úhradu

70,- €. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 70,70 € právnemu predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi dodnes
neuhradila.

3. Na základe výzvy súdu žalovaná využila svoje zákonné právo vyjadriť sa a dňa 08.01.2019 súdu
doručila svoje vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla nasledovné: Právny predchodca žalobcu bol povinný
podľa § 526 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, informovať o postúpení pohľadávky, čo
však neurobil, nakoľko žalovaná nedisponuje žiadnym listom, ktorým by jej žalobca oznámil postúpenie

pohľadávky a vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa jedná o neplatný právny úkon. Žalovaná ďalej
vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa § 108 zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok a keďže od predmetnej
udalosti už uplynul jeden rok nárok žalobcu je premlčaný. Zároveň nezákonným postupom pri postupepohľadávky došlo k porušeniu práv na ochranu osobných údajov, ktoré boli bez súhlasu žalovanej
postúpené žalobcovi. Žalovaná, ďalej argumentovala porušením svojich práv, ktoré jej vyplývajú z §
53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, kedy sa za neprijateľnú podmienku považujú ustanovenia,

ktoré dovoľujú previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného bez súhlasu spotrebiteľa, ak by došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Súhlas spotrebiteľa daný pri vzniku
zmluvného vzťahu s postúpením pohľadávok veriteľa a prevodom práv a povinností zo zmluvy v
prospech tretej osoby zakladá značnú neistotu pokiaľ ide o otázku, či nedôjde k zhoršeniu vymožiteľnosti
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu strán a neprijateľnosť tejto

zmluvnej podmienky podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 07.09.2017 o 07.44 hod. vykonal revízor právneho predchodcu žalobcu kontrolu cestovných
lístkov na linke č. 93, pričom zistil, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka a odmietla zaplatiť

cestovné 0,70 € a postih 70,- €. Uvedenú skutočnosť následne zaznamenal do písomného hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 07.09.2017 a opatril ho svojím podpisom.

6. Podľa článku A.14.1 až A.14.4 Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v
Bratislavskom kraji (ďalej len Prepravný poriadok MHD v Bratislave), kontrolu cestovných lístkov

vykonáva oprávnená osoba dopravcu. Kontrola cestovných lístkov sa vykonáva priamo vo vozidle.
Cestujúci je povinný na vyzvanie oprávnenej osoby dopravcu kedykoľvek počas prepravy, a to aj v
okamihu vystúpenia predložiť cestovný lístok ku kontrole. Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu
3 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj
sankčnúúhradu.PodľacenníkaIDSBKjesankčnáúhradazacestovaniebezplatnéhocestovnéholístka

70,00 €. Základné cestovné IDS BK teda cena cestovného lístka na jednu cestu s časovou platnosťou
15 minút - základné cestovné, predstavuje 0,70 €.
7. Podľa § 772 Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

8. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov,
Cestujúci je povinný c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po
nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. (ods. 5),
cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní
z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom

odborného dozoru. (§ 12 ods. 2 písm. b/) Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení,
uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a
sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného
a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2,

9. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne
po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo
revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú
úhradu podľa tarify; inak je povinný preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných
údajov potrebných na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum

narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.

10.ŽalobcovipredmetnápohľadávkavočižalovanémubolapostúpenáZmluvouopostúpenípohľadávok
zo dňa 02.05.2018.

11. Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2019 žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu uviedla
nasledovné: Žalobkyňa nastúpila do preplneného autobusu, bola to linka č. 93, mala so sebou
neoznačený cestovný lístok, snažila sa o jeho označenie prostredníctvom spolucestujúcich, avšak
pokiaľ ten prišiel k označovaču, revízor zablokoval označovače a znemožnil jej označenie cestovného
lístka. Ďalej sa pridržiavam svojho písomného podania zo dňa 06.08.2018 a spochybňujem

postúpeniepohľadávkyzdôvodu,žepostúpenieminebolobezodkladneoznámené.Zároveňnamietame
premlčanie, premlčacia doba v zmysle § 108 OZ mala uplynúť dňa 07.09.2018, preto považujeme tento
nárok za premlčaný. Zároveň považujeme postúpenie pohľadávky za pohľadávku v rozpore § 53 ods.
4 písmena b) OZ.12. Súd pri posudzovaní skutkového stavu a následnom rozhodovaní sa zaoberal námietkami žalovanej,
z ktorých vyplynulo nasledovné. Žalovaná tvrdila, že nastúpila do preplneného autobusu MHD na linke

č. 93 a nestihla si označiť cestovný lístok z toho dôvodu, že kontrolór zablokoval označovače, čo jej
znemožnilo svoju povinnosť úhrady cestovného splniť. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 56/2012
Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, Cestujúci je povinný c) označiť si cestovný lístok
v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok,
ktorého platnosť sa začína až jeho označením čo však žalovaná ako sama uvádza neurobila a čas,

bezprostredne po nastúpení do autobusu MHD na označenie cestovného lístka nevyužila.

13. Ďalšia námietka žalovanej spočívala v tom, že právny predchodca žalobcu bol povinný podľa §
526 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, informovať žalovanú o postúpení pohľadávky, čo
však neurobil, nakoľko žalovaná nedisponuje žiadnym listom, ktorým by jej žalobca oznámil postúpenie
pohľadávky a vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa jedná o neplatný právny úkon. Keďže pohľadávku

možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení
ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že
došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom,
keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto
oznámenia, preto stačí, ak mu postúpenie pohľadávky oznámi hoci aj ústne. Súd má za to, že k

oznámeniu postúpenia pohľadávky dlžníkovi došlo najneskôr doručením žaloby, keďže toto oznámenie
bolo súčasťou žaloby žalobcom podanej na súd. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

14. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa
§ 108 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok a keďže
od predmetnej udalosti už uplynul jeden rok nárok žalobcu je premlčaný. K cestovaniu žalovanej

bez označeného cestovného lístka došlo dňa 07.09.2017, žaloba bola podaná žalobcom na súd dňa
02.07.2018 teda pred uplynutím jednoročnej premlčacej doby a teda bola na súde uplatnená včas a
súd na námietku premlčania vzhľadom na včasné uplatnenie práva žalobcu na súde neprihliadal.

15. Na ďalšie námietky žalovanej a to tej, že nezákonným postupom pri postupe pohľadávky došlo k

porušeniu práv na ochranu osobných údajov, ktoré boli bez súhlasu žalovanej postúpené žalobcovi a
tým došlo k porušeniu jej práv, ktoré jej vyplývajú z § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, kedy sa
za neprijateľnú podmienku považujú ustanovenia, ktoré dovoľujú previesť práva a povinnosti zo zmluvy
na iného bez súhlasu spotrebiteľa, ak by došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa sa nezaoberal, vzhľadom na tú skutočnosť, že v tomto konaní nebola v postavení veriteľa

ale dlžníka a uvedené zákonné ustanovenie sa na tieto prípady nevzťahuje.

16. Čo sa týka nakladania s osobnými údajmi žalovanej a ich nezákonné poskytnutie žalobcovi zo
strany právneho predchodcu žalovaného, týmito skutočnosťami sa súd v tomto konaní nezaoberal
vzhľadom na to, že nemá právomoc uvedené skutočnosti preskúmať a žalovaná súdu nepredložila

žiadne relevantné dokumenty preukazujúce, že by zo strany žalobcu a jeho právneho predchodcu malo
dôjsť k neoprávnenému nakladaniu s jej osobnými údajmi.

17. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaná pri osobnej preprave MHD na linke
č. 93 pri kontrole vykonanej prepravným kontrolórom žalobcu dňa 07.09.2016 nemala platný cestovný

lístok vzhľadom na tú skutočnosť, že si ho bezprostredne po nastúpení do autobusu MHD neoznačila,
v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo, aby mu žalovaná zaplatila cestovné vo výške 0,70 € a úhradu
za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 70 €. Keďže žalovaná vzniknutý dlh neuhradila,
súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania žalovanej

bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky 0,00 %.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Pezinok, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané.
1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.