Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Košice II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Glezgo

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19Pc/115/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217226431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7217226431.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľa: S. P., J.. X.XX.XXXX,
Y. G. H. XX, H., K. K. L. I. K.: S.. S. P., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H. XX, H., M. G. N. N. U. XX, H., zast.:
JUDr. Adriana Krajníková, advokátka so sídlom Kuzmányho 57, Košice, v konaní o návrhu na určenie
výživného takto

r o z h o d o l :

S.. S. P., J.. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu S. P., J.. X.XX.XXXX mesačným výživným
vo výške 450 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, s účinnosťou od 6.12.2017.

Dlžné výživné za obdobie od 6.12.2017 do 30.4.2018 v celkovej výške 2.190 € je S.. S. P., J.. XX.X.XXXX
p o v i n n ý zaplatiť k rukám S. P., J.. X.XX.XXXX do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 6.12.2017, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal povinného z
vyživovacej povinnosti ( ďalej len povinný) prispievať mu na výživné mesačne sumou 450 €. Uviedol
že je študentom dvoch vysokých škôl, z ktorého dôvodu nie je schopný samostatne sa živiť a povinný
je jeho otec, ktorý mu žiadnym spôsobom na výživu neprispieva. Nežijú v spoločnej domácnosti,
zo spoločnej domácnosti sa otec odsťahoval dňa 1.5.2017 z dôvodu rozvodu manželstva. Ani pred
rozvodom manželstva povinný na jeho výživu žiadnou formou neprispieval, všetky výdavky hradila
výlučne matka, S.. Z. P., s ktorou naďalej býva v spoločnej domácnosti. Je študentom prvého ročníka
K. fakulty D. univerzity v G. so sídlom v H. a diaľkovo študuje na K. I., a keďže sa pripravuje na svoje
budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok, má za to že vyživovacia povinnosť
otca trvá až do doby, kým nebude schopný samostatne sa živiť. Nie je zaradený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, ani na to v súčasnosti nespĺňa podmienky. Ako odôvodnené potreby viedol výdavky
na školné vo výške 450 €, ubytovanie 233 €, osobné potreby 150 €. Povinný je zamestnancom I. Q. s
mesačným zárobkom cca 2500 až 3000 €. Povinný neprispieva navrhovateľovi na výživu ani vo finančnej
ani v naturálny forme, matka túto povinnosť nahrádza aj za neho.

2. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu vyjadril až 24.4.2018, návrh žiadal ako nedôvodný
zamietnuť. V podstatnom obsahu uviedol, že navrhovateľ v roku 2012 ukončil maturitnú skúšku na
gymnáziu. Následne sa uchádzal o štúdium na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde neurobil
prijímacie pohovory, z uvedeného dôvodu sa zaevidoval na úrade práce a v roku 2013 nastúpil na
Slovenskú zdravotnícku univerzitu Bratislava, z ktorej bol vylúčený z dôvodu nezvládnutia skúšok, po
trojročnom štúdiu bol vylúčený po nezvládnutí druhého ročníka. Následne sa zamestnal u matky, aby
opakovane nebol prihlásený na úrade práce a v roku 2017 nastúpil na D., ktorú navštevuje formou
denného štúdia a K. vysokú školu, P. práva, kde študuje externou formou. Pre účely tohto konania

považuje za relevantný len nárok navrhovateľa vo vzťahu k štúdiu dennou formou na D. W.. Zdôraznil,
že navrhovateľ má aktuálne 26 rokov, v tomto veku je spôsobilý byť zamestnaný, mať vlastné bývanie
a vlastnú rodinu. Namiesto toho vedie pohodlný život vedľa svojej matky, ktorá ho živí a podporuje
záhaľčivý spôsob života takzvaného večného študenta, ktorý nemá ani toľko snahy, aby si vo veku
dospelého muža minimálne sám privyrábal na štúdium, ale vyžaduje to od svojich rodičov. Má dôvodnú
pochybnosť že tento návrh je spoločnou snahou matky a syna, aby na neho platil výživné. Z priebehu
štúdií navrhovateľa je zrejmé, že po 5 rokoch neúspešného pokusu o štúdium na dvoch vysokých
školách, medzi čím bol zaradený do pracovného procesu, syn účelovo preceňuje svoje schopnosti
pre vysokoškolské štúdium a účelovo zneužíva inštitút výživného podľa zákona o rodine z dôvodu
jeho nezáujmu o živenie sa vlastnou prácou. Je zrejmé, že navrhovateľ má dlhodobo zlé štúdijné
výsledky, nemal žiaden reálny pracovný vzťah, nemá žiadne pracovné návyky ani snahu o príležitostné
práce, a preto by určenie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o výšku výživného,
navrhovateľ nepreukázal jeho dôvodnosť. Zdôraznil, že navrhovateľ býva v byte, ktorý patrí do BSM
bývalých manželov, a teda mu de facto ubytovanie poskytuje bezplatne. Je teda kontraproduktívne a v
rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľ žiadal úhradu za bývanie, pričom náklady na inkaso vo výške
233,44 € zahrňujú ich spotrebovanie aj jeho matkou, to všetko za stavu keď navrhovateľ je v skutočnosti
schopný sám sa živiť, iba to účelovo odmieta. Poprel, že počas trvania manželstva neprispieval na výživu
navrhovateľa, tvrdenie o absencii starostlivosti po materiálnej stránke označil za účelovú lož. Zdôraznil,
že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, vzhľadom k požadovanej sume by náklady navrhovateľa
predstavovali 900 € mesačne, čo je nepomerná suma k minimálnej mzde pracujúceho človeka a tiež
podstatne vyššia suma ako čistá priemerná mzda na Slovensku, z ktorej bežný občan musí dokázať živiť
aj rodinu s deťmi. Spochybnil účelnosť nákladov na airsoft vzhľadom druhu aktivity. Uviedol, že jeho
mesačný príjem je cca 2500 € mesačne, vrátane nadčasov a sviatkov, bez toho by sa jednalo o mzdu v
čistom 1500 € mesačne. Túto skutočnosť považuje za podstatnú pre porovnanie nároku navrhovateľa
ako 26 ročného dospelého muža, inak schopného samostatne sa živiť na výživné od rodičov vo výške
900 € mesačne. Jeho výdavky spočívajú v mesačných nákladoch na stravu, vitamíny a bežné lieky
vo výške 350 €, ošatenie vrátane pracovného odevu a kozmetiky vo výške 150 €, na bývanie 144,24
€, mobilný telefón 91,66 €, v niektorých mesiacoch 60 € alebo 20 € podľa hovorov a spotrebovaných
mobilných dát, náklady na šport vo výške 400 €, čo zahrňuje fitness, aktívnu cyklistiku a vysokohorskú
turistiku, kde napríklad výstup so sprievodcom stojí 250 až 300 €, ktoré aktivity sú vzhľadom k náročnosti
jeho povolania odôvodnenou položkou na regeneráciu organizmu, náklady na odborné vzdelávanie,
knihy a iná literatúra vo výške 200 €, na kultúru vo výške 100 €, na platby za poistenie, vrátane životného
vo výške 39,57 € a 82,98 € a stavebné sporenie vo výške 56 €. Povinný náklady na mobilný telefón,
životnú poistku, poistku v sume 39,57 € mesačne, stavebné sporenie 56 € mesačne a platby za bývanie v
sume 143,27 € mesačne preukázal vygenerovanou časťou výpisu z účtu vedeného v Y., ostatné výdavky
nepreukázal.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 6.3.2018, na ktoré povinný predvolanie
riadne prevzal, avšak sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti,
následne ďalšie pojednávanie na deň 27.4.2018. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:

4. Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že je plnoletým synom povinného.

5. Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť, vrátane
osobnej starostlivosti a starostlivosti o domácnosť zabezpečuje výlučne jeho mama. Otec žiadnym
spôsobom na výživu neprispieva, ani inak ho nepodporuje. Aktuálne študuje v prvom ročníku na dvoch
vysokých školách, všetky výdavky spojené so štúdiom ako aj s bežným fungovaním, to znamená
oblečenie, stravu, bývanie, cestovné náklady ako aj ostatné výdavky zabezpečuje výlučne jeho mama.
Na posledné narodeniny mu povinný prispel 100 € a na Vianoce mu dal 300 €, nešlo však o výživné,
ale o darčeky. On sám sa venuje výlučne štúdiu, nemá žiadne príjmy ani nevlastní žiadny majetok.
Najvyššiu časť výdavkov tvoria výdavky na štúdium, a to na D. fakulte stoja učebnice na jeden semester
100 €, náklady na dopravu mesačne 30 €, školné 900 € na 2 semestre. Výdavky na štúdium práva
v G. sú na knihy na semester 100 €, doprava mesačne 60 €, ubytovanie na 3 dni počas pobytu v G.
140 €, školné na jeden semester je 1120 €. Externé štúdium trvá 7 rokov. Ostatné výdavky zahŕňajú
výdavky na stravu mesačne cca 300 €, mobil mesačne 35 € paušál v T-Mobile, oblečenie polročne zruba
200 až 300 €, voľnočasové aktivity ako posilňovňa 30 € a airsoft 80 € mesačne. Zdravotný stav má
dobrý, nevyžaduje zvýšené výdavky. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, ktorá za služby spojené s

bývaním platí 233,44 €. Vzhľadom k skutočnosti, že povinný ani počas jeho neplnoletosti a počas trvania
manželstva s jeho mamou nikdy nezabezpečoval starostlivosť o neho, finančne mu nijako neprispieval
a so všetkými finančnými požiadavkami ho vždy odkázal len na mamu, ani teraz s ním o výživnom
nehovoril. Poukázal na nezáujem otca o rodinu, na jeho nevhodné správanie s k nemu ako k synovi a
skutočnosť, že sa celý život staral len sám o seba. Má za to, že je to jeho otec, sám by mal vedieť, že
si má voči synovi plniť vyživovaciu povinnosť. Povinný ani po podaní návrhu s ním o výživnom resp.
ním uplatnených nárokoch nehovoril. Uviedol, že dnes, kedy sa koná pojednávanie prišiel povinný k nim
domov, o pojednávaní ani o výživnom so synom nehovoril, ani neuviedol, že na pojednávanie nepríde.
Majetkové pomery povinného nepozná. Zdôraznil, že návrh podal sám za seba, jeho matka s tým nemá
nič spoločné, odmietol, že by bol ovplyvňovaný matkou. Vždy sa chcel venovať štúdiu, má za to, že
nevhodným výberom školy sa mu doteraz nedarilo, čo však nemôže byť dôvodom nepriznania nároku
na výživné. S otcom nemá dobrý vzťah, a to vzhľadom k jeho správaniu sa k rodine, otec ho nikdy
nepodporoval. Ak spolu mali niekedy niečo robiť a on to nevedel urobiť, otec mu miesto vysvetlenia
len vulgárne nadával, keď bol malý dokonca ho fyzicky napadol a kopal doňho. Otec ho označoval a
označuje za lajdáka, ponižoval ho. Od známych sa dozvedel, že takýmto spôsobom o ňom hovorí aj
verejne, má za to, že od malička otec k nemu nemal vybudovaný dobrý vzťah a vždy sa zaujímal len o
seba. Nie je pravda, že by otec niekedy riadne zabezpečoval jeho starostlivosť. Otec sa oňho nestaral,
nikdy mu nič nekúpil, ani mu sám od seba nedal, len veľmi výnimočne, vždy sa staral a zaujímal len o
svoje vlastné potreby. Nikdy ho nepodporoval ani v iných veciach, nepomáhal mu s prípravou do školy.
Ani v minulosti ani teraz mu otec žiadnu pomoc neposkytol ani neponúkol. Občas mu otec zavolá, aby sa
stretli niekde vonku, ale následne mení termíny, alebo k tomu nedôjde. Nevníma správanie otca tak, že
by smerovalo k úprave vzťahov medzi nimi, podľa jeho názoru otec sa nepodieľal ani na jeho formovaní
ako osobnosti, pretože ho ani v tomto smere nijako nepodporoval.

6. Povinný rovnako zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal návrh zamietnuť. Po snahe súdu
usmerniť účastníkov konania k uzavretiu zmieru uviedol, že nie je ochotný platiť synovi výživné vôbec,
a to preto, že navrhovateľ nie je dieťa, ale 26 ročný muž, ktorý by mal nejakým spôsobom primerane
veku sa snažiť zabezpečiť svoje majetkové pomery. Podanie tohto návrhu vníma ako snahu bývalej
manželky pomstiť sa mu za rozpad manželstva, má za to, že bez toho, aby bol syn ovplyvnený matkou,
by takýto návrh nebol podal. Svoj vzťah so synom hodnotí pozitívne, aj keď snaha o stretávanie sa
je evidentná len z jeho strany. Matka má podľa neho väčšie finančné možnosti ako má on, preto si
pozornosť navrhovateľa kupuje. Zatiaľ nemajú vysporiadané BSM a bývalá manželka okrem príjmu zo
zamestnania počas trvania manželstva založila aj obchodnú spoločnosť, s.r.o., z ktorej má príjmy, a
preto si môže pozornosť syna kupovať. Dôrazne negoval vyjadrenia navrhovateľa o tom, že by sa oňho
nestaral a nezabezpečoval starostlivosť ani po finančnej stránke. Zdôraznil, že počas celého trvania
manželstva a spoločného života po technickej stránke a po materiálnej stránke zabezpečoval technický
chod rodiny, to znamená prispieval na bývanie, stravu, dovolenky, prerábky bytu a podobne. Počas
uvedeného obdobia splatil 3 pôžičky, ktoré v tom čase manželia zobrali a boli použité na uspokojenie
potrieb rodiny. Zároveň negoval skutočnosť, že by nepodporoval syna a nepodieľal sa na starostlivosti
oňho, avšak je pravdou, že nepodporoval požiadavky syna spočívajúce v okamžitom žiadaní si nejakých
materiálnych vecí napr. typu zajtra chcem nejaký magnetofón. Má za to, že je potrebné, aby si každý
zaslúžil, ak by mal niečo dostať. Nešlo len o prispievanie, ale má za to, že po technickej stránke za
posledných 11 rokov zabezpečoval túto starostlivosť finančne výlučne on. Zo spoločnej domácnosti
odišiel v apríli 2017, dovtedy táto starostlivosť z jeho strany bola zabezpečovaná. Bývalá manželka
mala v dôsledku toho vlastné finančné prostriedky, ktoré v podstate mohla používať na uspokojovanie
konkrétnych požiadaviek syna, pokiaľ niečo okamžite chcel. Zároveň zdôraznil, že akékoľvek kontakty,
ktoré má so synom sú iniciované len z jeho strany, zo strany syna nevidí žiadnu snahu o udržiavanie
nejakých kontaktov. Opakovane ponúkal synovi možnosť a pýtal sa ho na to, či nepotrebuje s niečím
pomôcť alebo niečo podobné a syn mu vždy povedal, že nieje potrebné poskytnúť pomoc zo strany
otca. Syn sa ani nesnaží žiadnym spôsobom vyvíjať nejakú aktivitu, aby si zabezpečil nejaké peniaze
alebo peňažné prostriedky, nesnaží sa nájsť si prácu, naopak snaží sa stále študovať napriek svojim
neúspechom.

7. Svedkyňa, S.. Z. P., J.. X.X.XXXX, na pojednávaní uviedla že s povinným sú rozvedení od 4.7.2017.
So synom bývajú v spoločnom byte, ktorý má s povinným v BSM, ktorý kúpili za hypotekárny úver,
ktorý čerpala ona a aj ho ona spláca. Povinný dlhodobo, ani pred rozvodom, to znamená počas trvania
manželstva, ani po rozvode žiadnym spôsobom na navrhovateľa, na jeho výživu neprispieval ani sa
na nej nepodieľal. Aktuálne s bývalým manželom riešia vyporiadanie BSM, snažia sa dohodnúť, ale k

dohode sa zatiaľ nepodarilo dostať, takže pravdepodobne bude podaná žaloba na súd. Úplne všetky
náklady hradí na navrhovateľa len ona sama. Výdavky platí inkasom za byt mesačne 233,44 €, dlhodobo
pravidelne trvalým príkazom platí synovi v M. životnú poistku a sporenie ročne 357,07 €, v spoločnosti
W. životnú poistku 48,28 € a stavebné sporenie mesačne 100 €. Platí mu všetky výdavky súvisiace
so školou tak ako uviedol syn a dala mu k dispozícii výpisy z účtu, ktoré predložil spolu s návrhom.
Zároveň sama zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a starostlivosť o domácnosť. Sama je zamestnaná
ako lekárka s pravidelným mesačným príjmom 2800 € mesačne. Podľa jej vedomostí povinný nemá
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že nemala žiadny prehľad o finančných prostriedkov bývalého
manžela ani počas manželstva, pretože spolu dlhodobo nehospodárili a dlhodobo spolu nežili, čo bolo
uvedené aj v rozvodovom konaní. Z uvedeného dôvodu nevie, či vlastní povinný nejaký majetok, ktorý
by nepatril do BSM.

8. Navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia o výdavkoch predložením listinných dôkazov: potvrdením o
štúdiu na D. univerzite K. fakulte H., vystavené dňa 4.9. 2017, z ktorého vyplýva, že od 4.9.2017
študuje dennou formou v školskom roku 2017/2018 v prvom ročníku denného štúdia, predpokladaný
termín skončenia štúdia: jún, august 2020; potvrdenie K. vysokej školy, P. práva zo dňa 22.9.2017, z
ktorého vyplýva, že navrhovateľ v školskom roku 2017/2018 študuje na uvedené fakulte ako študent
prvého ročníka externou formou; výpis splátok z úveru číslo XXXXXXXXXX vedený v Y. banke, v
zmysle ktorého ku dňu 17.10.2017 je nesplatené istina matkou splácaného úveru vo výške 62 480,04
€, úver bol poskytnutý dňa 18.11.2014 v sume 112 000 €, mesačná splátka je v roku 2017 vo výške
572,03; potvrdenie Y. a.s. zo dňa 23.10.2017, v zmysle ktorého S.. Z. P. ku dňu 4.7.2017 eviduje na
bezúčelovú spotrebiteľskom úvere zostatkovú istinu vo výške 2537,66 € a na druhom spotrebiteľskom
úvere zostatkovú istinu vo výške 18 708,90 €; potvrdenie H. poisťovne o platení poistného S.. Z. P.
vo výške 118,80 € za obdobie od 11.9.2017 do 11.9.2018, poistné v spoločnosti M., poistka vedená na
meno navrhovateľa - kapitálové poistenie; potvrdenie z Y. o zaplatení školného v sume 1045 € na účet
K. vysokej školy S.. Z. P. dňa 21.7.2017; potvrdenie o platbách za bývanie mesačne 130 € mesačne,
VSE 47 €, UPC 27,80 €, RTVS 4,64 €; potvrdenie o platbe 100 € mesačne na účet navrhovateľa na
preplatenie stravovania; potvrdenie o platení životnej poistky navrhovateľa v sume 27,56 € mesačne;
potvrdenie o platbách v stavebnej sporiteľni v sume 50 € mesačne do 15.8.2017 a od septembra 2017
v sume 100 € mesačne; potvrdenie o platení životnej poistky navrhovateľa v sume 48,28 € mesačne;
potvrdenie o platení životnej poistky matky v sume 11,35 € mesačne a ďalšej životnej poistky v sume
29,05 € mesačne; mzdový list matky vystavený W. nemocnica L.P. H. v zmysle ktorého v mesiacov 10
až 12 v roku 2016 mala čistý mesačný príjem v priemerne 2524 € a v roku 2017 mala čistý mesačný
príjem v priemerne 2500 €.

9. Lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľ v období od 18.5.2015 do 3.9.2017 pracoval v
obchodnej spoločnosti Y. N..V..Q.., na dohodu o brigádnickej práci študentova za obdobie od 30.3.2016
do 30.6.2016 od 1.7.2016 do 30.9.2016 a ako zamestnanec od 1.10.2016 do 3.9.2017.

10. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný je od 20.2.2006 zamestnaný vo I. Q. Ú.
s vymeriavacím základom v priemere 3500 € mesačne. Z potvrdenia o výške príjmu za rok 2017
predloženého povinným a vystaveného zamestnávateľom dňa 6.4.2018 vyplýva, že povinný mal čistý
mesačný príjem v roku 2017 v priemerne 2500 €, v roku 2018 za január až február v priemere 2536 €.

11. Z obsahu spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. XXPc/XX/XXXX súd zistil, že manželstvo
rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 4.7.2017. Dôvodom rozvratu manželstva bola
podľa zhodných tvrdení účastníkov konania 20 rokov trvajúca nevera zo strany manžela ( povinného),
ktorý zároveň uviedol, že si viedli vlastný život, nerozumeli si, každý fungoval v manželstve samostatne.

12. Na základe zisteného skutočného stavu súd posúdil vec právne nasledovne:

13. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

14. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

17. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len ZOR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 ZOR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 ZOR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 ZOR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 3 ZOR, výživné plnoletých osôb upraví súd len na návrh.

23. Podľa § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa. Zánik tejto vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu.

25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych
vzťahov, predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť realizovaná troma formami: osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.

26. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na
uspokojovanie jeho potrieb, kam patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava,
poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, náklady na kultúrne a športové vyžitie. Iba
základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti

a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na
konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu,
ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča
zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže súd
priznať výživné na plnoleté dieťa v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy
nie je zákonom o rodine definovaný, ide o všeobecne platné morálne normy, u ktorých je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní. V prípade určenia vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému
dieťaťu je potrebné posudzovať otázku dobrých mravov odvíjajúc sa od miery narušenia príslušných
osobných vzťahov z relevantných dôvodov. Takéto narušenie zákon sankcionuje tým, že nepovažuje
za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa dopustí voči povinnému konania v rozpore s dobrými mravmi
požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi
súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide
o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť
podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia
rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené
zákonné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľovi. Navrhovateľ sa od
septembra 2017 pripravuje na budúce povolanie štúdiom na dvoch vysokých školách, a to v dennej forme
na D. univerzite, K. fakulte H. a v externej forme na K. vysokej škole, P. práva. Pre existenciu vyživovacej
povinnosti je relevantná denná forma štúdia, avšak súčasne prebiehajúca externá forma štúdia má
vplyv na výšku výživného, pretože sa podieľa na opodstatnených výdavkoch oprávneného. Vzhľadom
k skutočnosti, že ako stredný stupeň vzdelania má navrhovateľ ukončené gymnázium, vysokoškolské
štúdium je prirodzeným pokračovaním smerujúcim k získaniu predpokladov pre uplatnenie sa na trhu
práce. Aj keď u navrhovateľa nejde o plynulé pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu po skončení
gymnázia, súd považuje za relevantné, že v čase, keď navrhovateľ neštudoval na vysokej škole
výživné od povinného nežiadal. V medziobdobí navrhovateľ bol po skončení gymnázia evidovaný
v evidencii nezamestnaných, pracoval brigádne, následne aj ako zamestnanec. Uvedené nesvedčí
tvrdeniu povinného, že v prípade navrhovateľa ide len o zneužitie inštitútu výživného, ktorý vedie
záhaľčivý životný štýl. Rovnako skutočnosti zistené vypočutím svedkyne a oboznámením sa s obsahom
rozvodového spisu svedčia o tom, že povinný si vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo. Navrhovateľ
deklaroval svoju snahu získať vysokoškolské vzdelanie a neúspech v predchádzajúcom štúdiu pripísal
nevhodnému výberu vysokej školy.

29. Povinný odmieta plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému namietajúc rozpor s dobrými mravmi.
Je nepochybné, že vzťahy v rodine sú narušené, v dôsledku čoho o plnení vyživovacej povinnosti
musel autoritatívne rozhodovať súd. Svoj vzťah s oprávneným však povinný vyhodnotil pozitívne,
neuviedol žiadnu skutočnosť spočívajúcu v správaní sa oprávneného voči nemu, ktorá by v zmysle
vyššie uvedeného posudzovania predstavovala prekážku pre priznanie výživného v podobe rozporu s
dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vidí povinný v zlých študijných výsledkoch, absencii reálneho
pracovného vzťahu, pracovných návykov a snahy aspoň o príležitostné práce. Opakovane poukazoval
na vek navrhovateľa, že nejde o dieťa, ale o dospelého muža, spôsobilého mať rodinu, ktoré skutočnosti
súd vyhodnotil s odkazom na cit. ust. zákona ako irelevantné námietky.

30. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, súd vyhovel návrhu a určil rozsah vyživovacej povinnosti
v sume 450,- €, ktorú sumu má súd za primeranú s ohľadom na vyššie uvedené preukázané a
odôvodnené potreby navrhovateľa a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinného, pričom s
odkazom na cit. ust. zákona súd nebral do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť,
predovšetkým výdavky na poistenia. Výdavky na kultúru a športové vyžitie musí povinný prispôsobiť
skutočnosti, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že vyživovaciu povinnosť vo všetkých vyššie uvedených formách si plní dlhodobo
výlučne matka, pričom majetkové pomery oboch rodičov sú veľmi podobné. Uvedenú skutočnosť súd

zohľadnil pri určení výšky výživného povinnému, preto nie je možné akceptovať stanovisko povinného,
že odôvodnené výdavky na oprávneného by pri 450 € povinnosti z jeho strany predstavovali 900 €. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a reálna výška priemernej mzdy v Slovenskej republike,
ktorú okolnosť namietal povinný s výškou konkrétnej vyživovacej povinnosti nemá žiadny súvis.

31. Vzhľadom k skutočnosti, že návrh bol podaný dňa 6.12.2017, súd s priznal navrhovateľovi výživné len
od tohto dátumu. Povinnému tak vzniklo dlžné výživné za obdobie od 6.12.2017 do 30.4.2018 ( 450:30=
15 € na deň, v decembri 2017 za 26 dní je to 26x15=390€, za január až apríl 2018 je to 4x 450=1.800€),
spolu dlžné výživné vo výške 2.190,- €. Vzhľadom k výške dlžnej sumy súd ponechal povinnému na
zaplatenie lehotu 30 dní.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.