Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215214462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215214462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky

Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: INGOS a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava -
mestská časť Lamač, IČO 36 479 225 zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Vajdovou, Westend
SquareLamačskácesta3/A,84104Bratislavaprotižalovanému:EICspol.sr.o.,Moldavskácesta10/B,
04001Košice,IČO36208329zastúpenémuadvokátskoukanceláriouMasnykLegals.r.o.,Ťahanovské
riadky 25, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO 36 668 257 o zaplatenie 54 374,16 eura s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.2.2017 č. k. 30Cb/172/2005-89
v spojení s opravným uznesením zo dňa 6.4.2018 č. k. 30Cb/172/2015-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
54.374,16 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 54.374,16 eura od 1.1.2012
až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu
trov konania v plnej výške 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že predmetom konania je nárok žalobcu proti
žalovanému na vrátenie pôžičiek poskytnutých počas rokov 2006 - 2008, pričom žalovaný dlh uznal čo
do dôvodu a výšky, a to na základe dohody o započítaní zo dňa 11.5.2011 a zaviazal sa dlh zaplatiť
najneskôr do 31.12.2011, čo neurobil. Uviedol, že k zaplateniu časti uznanej pohľadávky došlo na
základe uzatvorených dohôd o započítaní v priebehu rokov 2011 až 2014. Dňa 7.2.2014 došlo medzi
žalobcom a žalovaným k vzájomnému zápočtu časti dlhu vo výške 27.000,- eur a zostatok dlhu vo výške
54.374,16 eura žalovaný v predmetnej dohode o započítaní opätovne uznal podľa § 323 Obchodného

zákonníka, dlh však nezaplatil. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13.1.2016 č. k. 30Cb/172/2015-53 tak, že žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 29.7.2016 č. k.
4Cob/60/2016-68 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. V novom konaní (na pojednávaní dňa 13.1.2016) žalovaný opakovane namietal absolútnu neplatnosť
dohody o vzájomnom započítaní a prípadnom vzájomnom plnení, pretože neboli uzavreté slobodne

a vážne a na túto skutočnosť žiadal vypočuť konateľov strán sporu. Pojednávania určeného na deň
24.2.2017 sa nezúčastnil konateľ žalovaného, ktorého účasť ospravedlnil jeho právny zástupca tým, že
by mal byť práceneschopný, o čom sa mal dozvedieť ráno, túto skutočnosť však žiadnym spôsobom
nepreukázal a zároveň žiadal pre konateľa žalovaného ustanoviť tlmočníka. Žalobca trval na prejednaníveci s poukazom na to, že proti konateľovi žalovaného ako fyzickej osobe sa vedie viacero konaní
na Okresnom súde Košice II a Okresnom súde Košice - okolie, v ktorých žalovaný žiadal ustanoviť
tlmočníka,pričomvtýchtokonaniachustanovenýtlmočníkuviedol,žekonateľžalovanéhojegenerálnym

konzulom na Slovensku a dostatočne ovláda slovenský jazyk.

4. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 19.9.2006
zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške 80.256,- eur a dlžník sa zaviazal platiť úroky vo výške 1% ročne z dlžnej sumy od

19.9.2006 do zaplatenia pôžičky.
Dňa 16.8.2007 strany sporu uzavreli Dohodu o započítaní pohľadávok, podľa ktorej mal žalobca proti
žalovanému pohľadávky vo výške 187.741,- eur, a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 4.5.2006 vo
výške 107.455,- eur a zmluvy o pôžičke zo dňa 19.9.2006 vo výške 80.286,- eur. Žalovaný mal proti
žalobcovi pohľadávku vo výške 4.500.000,- Sk. Rozdiel pohľadávok si dohodli vo výške 2.499.979,10
Sk v prospech žalobcu.

Strany sporu uzavreli dňa 11.5.2011 uznanie záväzku a dohodu o započítaní, podľa ktorej bola celková
výška záväzkov žalovaného voči žalobcovi v sume 181 068,21 eura a záväzok žalobcu voči žalovanému
bol vo výške 56.000,- eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov sa rozdiel vo výške
125.068,21 eura zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2011.
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 7.2.2014 Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, v

ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 81.374,16 eura podľa § 323 Obchodného
zákonníka a zároveň strany podľa § 580 Občianskeho zákonníka započítali sumu 27.000,- eur s tým,
že žalovanému ostáva uhradiť žalobcovi sumu 54 374,16 eura.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1 a ods. 9, § 323 ods. 1, § 407 ods. 3, §

358, § 264 ods. 1, § 365 vety prevej, § 369 ods. 1, § 369c Obchodného zákonníka, § 657, § 658, §
558, § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a konštatoval, že žalovaný nevrátil žalobcovi pôžičku v
sume 54.374,16 eura. Uzavrel, že stranami sporu uzavreté dohody o započítaní, resp. uznania záväzkov

sú platné, nie sú uzavreté v rozpore so zákonom, tieto dohody uzavreli subjekty a týkajú sa vecí, ktoré
nevylučujú takéto dohody - peňažné plnenia, nepriečia sa dobrým mravom, a preto súd prvej inštancie
žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže výšku svojho záväzku žalovaný v konaní nespochybňoval.
K obrane žalovaného, že uzavreté dohody o započítaní záväzkov, resp. uznania záväzkov sú absolútne
neplatné, súd prvej inštancie uviedol, že podľa obchodných zvyklostí medzi stranami sporu dlhodobo od

roku2006doroku2014sariadiliavzájomnesiuznávalianespochybňovaliuzavretézmluvyopôžičkách,
dohody o započítaní pohľadávok a uznania záväzkov. Zdôraznil, že z predložených listín vyplýva, že
jednotlivé dohody o započítaní záväzkov a uznania záväzkov sú v časovej súvislosti s jednotlivými
sumami na seba nadväzujúcimi, z ktorých jasne vyplýva, že strany vedia čo podpisujú, ako sa dohodli
do budúcna, sumy sú jasné, zrozumiteľné a určité. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval

za potrebné vypočuť konateľov strán sporu za účelom objasnenia ich absolútnej neplatnosti, keďže
posúdenie otázky absolútnej neplatnosti zmlúv, dohôd prislúcha súdu ex offo, čo v danom prípade tieto
skutočnosti nenastali.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že konateľ žalovaného sa vo veci určených pojednávaní nezúčastnil,
mal dostatok možností vyjadriť sa k meritu veci, pričom aj žalobca má právo na spravodlivý a rýchly

súdny proces. Pokiaľ žalovaný namietal, že dohoda o započítaní prípadne vzájomnom plnení nebola
urobená slobodne a vážne, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v konaní ani raz neuviedol, v čom
by mal byť údajne takýto úkon neurobený slobodne a vážne, akým spôsobom ho namietal, či takýto úkon
alebo dohodu namietal niekedy priamo žalobcovi, napadol ho pre jeho neplatnosť na súde, preukázal
neúčinnosť takéhoto úkonu účtovnými dokladmi a pod.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta ako nedôvodnú. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. e/ C. s. p. Žalovaný zhodne so súdom prvej inštancie uviedol,
že strany sporu uzavreli dňa 19.9.2009 zmluvu o pôžičke, dňa 16.8.2007 dohodu o započítaní, dňa
11.5.2001 uznanie záväzku a dohodu o započítaní a dňa 7.2.2014 dohodu o započítaní vzájomnýchpohľadávok a záväzkov a žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 54.374,16 eura
titulom nevrátených pôžičiek. Zdôraznil, že v konaní namietal absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými žalovaný uznal svoje záväzky voči žalobcovi, pretože neboli uzavreté slobodne a vážne. Na

preukázanie týchto skutočností navrhol vypočuť konateľa žalobcu a konateľa žalovaného, čo však
súd prvej inštancie nevykonal, pretože predložené listiny považoval za jasné, zrozumiteľné a určité.
Citujúc z publikácii právnych teoretikov definície vôle a slobody vôle tvrdil, že len výsluchom konateľov
spoločnosti možno spoľahlivo zistiť, či predmetné dohody o uznaní záväzku, resp. dohody o započítaní
mali všetky zákonom požadované náležitosti, teda či tieto úkony boli urobené slobode, vážne a bez

omylu, preto nerozumel, ako mohol súd prvej inštancie dospieť k odpovediam na tieto otázky len na
základe predložených listín. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že bol povinný ex offo skúmať
tieto právne úkony z hľadiska ich neplatnosti individuálne a nerozumel, prečo sa súd prvej inštancie
uspokojil s ich hodnotením iba po stránke ich vzájomnej súvislosti. Podľa žalovaného skutočnosť, že
nenamietalplatnosťúkonovurobenýchodroku2004,nemôžemaťžiadnyvplyvnaplatnosťnapadnutých
úkonov. Žalovaný poukázal na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a zdôraznil, že ani po

zrušení veci súd prvej inštancie nezisťoval konkrétne dôvody žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti
predložených listín. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádzal, že konateľ žalovaného sa nezúčastňoval
nariadených pojednávaní, žalovaný uviedol, že po zrušení veci odvolacím súdom bolo nariadené
pojednávanie na deň 10.2.2017, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodov na strane súdu a ďalšieho - jediného
pojednávania určeného na deň 24.2.2017 sa konateľ žalovaného nemohol zúčastniť zo zdravotných

dôvodov, preto bol právnym zástupcom ospravedlnený s tým, že práceneschopnosť bude doložená
bezodkladne, čo súd prvej inštancie neakceptoval. S odkazom na ustanovenie § 183 C. s. p. uviedol, že
žalovaný sa stal práceneschopným dňa 24.2.2017 a táto skutočnosť bola súdu bezodkladne oznámená
na pojednávaní v daný deň. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 13.2.2017 bola súdu prvej inštancie doručená
žiadosť žalovaného, aby do konania ustanovil tlmočníka, keďže konateľ žalovaného je štátnym občanom

Belgicka, súd prvej inštancie však nepripustil ustanovenie tlmočníka do konania. Citujúc z uznesenia
NS SR zo dňa 25.2.2015 sp. zn. 4Cdo 310/2013 mal žalovaný za to, že neustanovením tlmočníka do
konania boli porušené jeho procesné práva o rovnosti účastníkov zaručené mu Ústavou SR.

8. Opravným uznesením zo dňa 6.4.2018 č. k. 30Cb/172/2015-127 súd prvej inštancie vo výroku

uznesenia odstránil zrejmú chybu v písaní, a to doplnil menu (euro), v ktorej má žalovaný žalobcovi plniť
prisúdenú sumu.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. K
tvrdeniu žalovaného, že nesprávnym postupom mu súd znemožnil realizovať jemu patriace procesné

práva uviedol, že posledného pojednávania dňa 24.2.2017 sa žalovaný nezúčastnil z dôvodu
údajnej práceneschopnosti, pričom ani dodatočne nepreukázal existenciu tohto dôvodu lekárskym
ospravedlnením, pričom podľa platnej judikatúry v žiadosti o odročenie pojednávania nestačí len tvrdiť,
ale dôvod odročenia je potrebné aj preukázať (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 167/2010, 1Cdo
136/2010). Poukázal tiež na to, že konateľ žalovaného sa ospravedlnil aj z pojednávania, ktoré sa

malo konať dňa 10.2.2017 z dôvodu rokovania mimo Košíc, ani v tomto prípade nepreukázal dôvod
svojej neprítomnosti a žalobca mal za to, že nebola splnená ani podmienka včasnosti oznámenia.
Žalobca uviedol, že žalovaný sa účelovými a nepodloženými tvrdeniami o neplatnosti obdobných úkonov
- uznaní dlhu a nesplnení záväzkov aj v iných konaniach snaží účelovo oddialiť rozhodnutie súdu.
Rovnako aj v iných konaniach žiadal ustanoviť tlmočníka, pretože je Belgičan a nerozumie po slovensky,

tlmočník však žiadal súd, aby ho neustanovoval v žiadnych konania za tlmočníka, v ktorých vystupuje
konateľ žalovaného, pretože konateľ žalovaného ako generálny konzul na Slovensku dostatočne ovláda
slovenský jazyk. Žalobca ďalej uviedol, že aj v iných konaniach sa konateľ žalovaného pojednávaní
nezúčastňoval, opakovane ospravedlňoval svoju neúčasť a žiadal o odročenie pojednávaní. Poukázal
na to, že konanie sa vedie od roku 2015, uskutočnilo sa niekoľko pojednávaní, pričom žalovaný doteraz

nežiadal ustanoviť tlmočníka. Uviedol, že zo svedeckých výpovedí svedkov v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II sp. zn. 20C/160/2015 vyplýva, že konateľ žalovaného ovláda slovenský jazyk,
čo potvrdzujú aj viaceré záznamy rôznych médií verejne prístupné aj na internete. Žalobca zdôraznil, že
má právo na spravodlivý a rýchly súdny proces zaručený mu Ústavou SR.

10. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril, vyjadrenie žalobcu bolo doručené
jeho právnemu zástupcovi dňa 2.6.2017. Dňa 16.6.2017 doručil právny zástupca žalovaného súdu prvej
inštancie oznámenie o skončení právneho zastúpenia a pripojil dohodu zo dňa 15.7.2017 preukazujúcutúto skutočnosť. Následne dňa 13.10.2017 nový právny zástupca žalovaného oznámil, že prevzal v
spore jeho právne zastúpenie a predložil plnú moc udelenú mu žalovaným dňa 3.10.2017.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, odvolanie žalovaného a obsah spisu a
uznesením zo dňa 20.2.2019 vyzval žalovaného podľa § 150 ods. 1 a 2 C. s. p. na oznámenie okolností,
pre ktoré považoval právne úkony strán sporu za absolútne neplatné a označil osoby, ktoré navrhuje v
konaní vypočuť, najmä vo vzťahu ku kolektívnemu štatutárnemu orgánu žalobcu.
Uznesenie bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného, v stanovenej lehote

ani do rozhodnutia odvolacieho súdu svoje skutkové tvrdenia nedoplnil.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Predmetné konanie sa začalo dňa 15.5.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie, teda za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie bolo žalovaným
podané v roku 2018 za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého bude odvolací
súd posudzovať správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385
C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 a 2 C. s. p., z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver
a rozsudok aj náležite odôvodnil.

16. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2C.s.p.),keďžeanipočasodvolaciehokonanianevyšlinajavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd udáva:

18. Súd prvej inštancie rozhodol na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, pričom v konaní
nebolo sporné, že zmluvu o pôžičke, dohody o započítaní pohľadávok a uznanie záväzku podpísali
strany sporu. Žalovaný v konaní namietal absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov z dôvodu, že ich
neurobil slobodne a vážne a na preukázanie týchto skutočností navrhol vypočuť konateľov sporových

strán.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Citované ustanovenie obsahuje niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia predpokladá, že k prejavu
vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia (ods. 2 citovaného
ustanovenia), inak je právny úkon absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí

priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže
dovolávať každý, kto má na tom právny záujem a nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná
súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd
prihliada aj bez námietky, t. j. z úradnej povinnosti (ex offo) a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že na dôvody zakladajúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada

súdzúradnejpovinnostilenzapredpokladu,žesútietodôvodyzprávnehoúkonuznáme,nesporné,inak
túto neplatnosť skúma len na základe konkrétnych tvrdení účastníkov tohto úkonu, resp. strán sporu. Je
potrebné odlišovať dôvody neplatnosti, ktoré musia byť tvrdené a ktoré musí preukazovať strana, ktorá
sa dovoláva neplatnosti, napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyla ostatnými dôvodmi, ktoré vie súd zistiť posúdením konkrétneho právneho úkonu, ako je nedostatok
formy právneho úkonu, jeho neurčitosť, nespôsobilosť subjektu uzatvoriť zmluvu, rozpor so zákonom
a iné. To znamená, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v

konaní nevyjde najavo, nie je dôvod pre to, aby súd z vlastnej iniciatívy pátral po dôvodoch absolútnej
neplatnostiprávnehoúkonuanahradzovaltakvsporovomkonanízákonompredpokladanúaktivitustrán
sporu.

22. Strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo

a úplne uvedú podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C. s. p.).
V sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť naplnením prejednacej zásady, podľa
ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia či dôkaznej povinnosti stranou sporu vedie k jej neúspechu v konaní.

23. V posudzovanej veci žalovaný tvrdil, že žalobcom predložené listinné dôkazy obsahujúce právne

úkony uzavreté stranami sporu sú absolútne neplatné, pretože žalovaný ich neurobil slobodne a vážne.
Aj keď žalovaný vo svojich odvolaniach odcitoval charakteristiku vôle, slobody a vážnosti vôle uvádzanú
právnymi teoretikmi, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali vo vzťahu k jednotlivým
právnym úkonom (zmluva o pôžičke, uznanie dlhu, vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov)
preukazovať, že tieto právneho úkony neurobil slobodne a vážne. Žalovaný svoje tvrdenie nedoplnil o

skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci ani na výzvu odvolacieho súdu.

24. Jednotlivé právne úkony, na základe ktorých žalobca preukazoval a uplatňoval svoj nárok, boli
vyhotovené v písomnej forme, mali všetky zákonné náležitosti príslušného právneho úkonu a boli
stranami sporu podpísané, čo v konaní nespochybnil ani žalovaný. Nepochybne preukazujú dôvodnosť

nároku žalobcu. Naproti tomu žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia, pretože nedostatok slobody a
vážnosti na jeho strane pri vzniku označených právnych úkonov žiadnym spôsobom nekonkretizoval a
ani nepreukázal, a teda neuviedol podstatné okolnosti pre posúdenie dôvodnosti jeho tvrdenia.

25. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Ak navrhoval vypočuť konateľov strán

sporu, ani na výzvu odvolacieho súdu neuviedol, konkrétne ktorých štatutárnych zástupcov strán žiada
vypočuť, a to najmä vo vzťahu ku kolektívnemu štatutárnemu orgánu žalobcu a neuviedol podstatné
skutkové okolnosti preukazujúce podľa žalovaného absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že len výsluchom štatutárov strán sporu či ich právne úkony (zmluva o pôžičke,
započítanie, uznanie dlhu) majú zákonné náležitosti, odvolací súd zdôrazňuje, že je to práve žalobca,

ktorý musí uviesť skutočnosti, ktoré podľa neho preukazujú absolútnu neplatnosť právnych úkonov a
nečakať, že súd bude v konaní pátrať po týchto dôvodoch, prípadne že následne z výsluchu strán
sporu žalovaný takéto dôvody bude vyvodzovať. Vzhľadom na to, že v konaní žalovaný netvrdil
konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na ktorých
založil žalobca svoj nárok, súd prvej inštancie dôvodne nevypočul len na jeho všeobecné tvrdenia

štatutárne orgány strán sporu (§ 195 ods. 1 C. s. p.), a preto nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces, keďže sám žalovaný neuviedol, na aké podstatné, pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúce konkrétne skutočnosti, majú byť navrhovaným výsluchom objasnené.

26. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a zákonne a keďže ani v odvolacom konaní nevyšli

najavo nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a
žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).